Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/284/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Mgr. Marekom Mikulčíkom, v právnej veci navrhovateľa: V. N., J.. XX.XX.XXXX, G.: K. XX, G., zast.: JUDr. Marianna Kohútová-Bérešová, advokátka so sídlom: Štefánikova 47, Bratislava, proti odporcom: 1/ UCIC a.s., so sídlom: Moravský Svätý Ján č. 793, IČO: 36 242 276, zast.: JUDr. Pavol Selecký, advokát so sídlom: Slnečná 48, Pezinok, 2/ F.. K. H., J.. XX.XX.XXXX, G.: S. XXXX/XX, S., 3/ S.. Z. H., V.. Y.Q., J.. XX.XX.XXXX, G.: S. XXXX/XX, S., odporcovia 2/ a 3/ zast.: JUDr. Katarína Čechová, advokátka so sídlom: Štúrova 4, Bratislava, 4/ Katastrálny úrad v Bratislave, Správa katastra Pezinok, so sídlom: Pekná cesta 15, Bratislava, o určenie platnosti zmluvy, takto

rozhodol:

Súd pripúšťa, aby do konania na miesto doterajšieho odporcu v 4. rade: Katastrálny úrad v Bratislave, Správa katastra Pezinok, Pekná cesta 15, Bratislava vstúpil ako odporca v 4. rade: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava. Návrh sa zamieta v celom rozsahu. Súd priznáva odporcovi v 1. rade voči navrhovateľovi právo na náhradu trov konania vo výške 100%. Súd priznáva odporcom v 2. a 3. rade voči navrhovateľovi právo na náhradu trov konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

Pôvodným návrhom na začatie konania zo dňa 03.10.2005, doručeným Okresnému súdu Bratislava III dňa 06.10.2005, sa navrhovateľ pôvodne proti jednému z odporcov domáhal, aby súd určil, že zmluva o budúcej zmluve uzatvorená dňa 23.06.2005 medzi navrhovateľom a odporcom označená ako „Kúpna zmluva č. 1/2003,“ je platná v plnom rozsahu. Ďalej žiadal, aby odporcovi bola uložená povinnosť uzatvoriť s navrhovateľom kúpnu zmluvu v súlade s podmienkami dohodnutými v zmluve o budúcej zmluve uzatvorenej dňa 23.06.2005 medzi navrhovateľom a odporcom označenej ako „Kúpna zmluva č. 1/2003“ a previesť na navrhovateľa za tam dohodnutých podmienok vlastnícke právo k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Modra, zapísanej v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu v Bratislave, Správy katastra Pezinok, na liste vlastníctva č. XXXX ako parc. č. XXXX/XX o výmere 819 m2, druh pozemku orná pôda (ďalej len „sporná nehnuteľnosť“), a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Domáhal sa tiež náhrady trov konania. V priebehu konania navrhovateľ svoj návrh niekoľko krát zmenil, naposledy písomným podaním doručeným súdu dňa 25.11.2011, na základe ktorého súd uznesením č.k.: - 230 z 10.1. 2012 pripustil zmenu návrhu tak, že petit návrhu bude znieť: Alternatíva č. 1 petitu: Zmluva uzatvorená dňa 23.06.2003 medzi navrhovateľom a odporcom v prvom rade označená ako „Kúpna zmluva č. 1/2003", je platná v plnom rozsahu. Odporca v 1. rade je povinný uzatvoriť s navrhovateľom kúpnu zmluvu v súlade s podmienkami dohodnutými v Kúpnej zmluve č. 1/2003 z 23.06.2003 a previesť na navrhovateľa za tam dohodnutých podmienok vlastnícke právo k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Modra, zapísanej

v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu v Bratislave, Správy katastra Pezinok, na liste vlastníctva č. XXXX ako parc. č. XXXX/XX o výmere 819 m2, druh pozemku orná pôda, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Kúpna zmluva I. XXX/XXXX uzatvorená dňa 15.02.2006 medzi odporcom v 1. rade na jednej strane a odporcom v 2. a 3. rade na druhej strane, je neplatná v plnom rozsahu. Vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Modra, zapísanej v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu v Bratislave, Správy katastra Pezinok, na liste vlastníctva č. XXXX ako parc. č. XXXX/XX o výmere 819 m2, druh pozemku orná pôda, je neplatný z dôvodu neplatnosti Kúpnej zmluvy I. XXX/XXXX z 15.02.2006. Odporcovia v 1. a 4. rade sú povinní do 15 dní od právoplatnosti rozsudku spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi všetky trovy konania a trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 9122,68 € na účet právneho zástupcu číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, vedený vo VÚB a.s. Bratislava Alternatíva č. 2 petitu: Odporcovia v 1. a 4. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi škodu vo výške 27.185,80 € slovom (dvadsaťsedemtisíc jedenstoosemdesiatpäť euro a osemdesiat centov) do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, spolu s 8 % úrokom z omeškania od 15.02.2006 do zaplatenia. Odporcovia v 1. a 4. rade sú v rovnakej lehote povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi všetky trovy konania a trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 9122,68 € na účet právneho zástupcu číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, vedený vo VÚB a.s. Bratislava.

V písomnom zdôvodnení svojho zmeneného návrhu doručenom súdu dňa 25.11.2011 navrhovateľ uviedol, že návrh na určenie platnosti zmluvy podal dňa 6. 10. 2005 osobne na Okresný súd Bratislava III a následne dňa 10. 10. 2005 osobne doručil návrh na vykonanie poznámky, resp. plomby na Katastrálny úrad v Bratislave správu katastra Pezinok, ktorý bol zaevidovaný pod č. K. XX/XX, pričom k návrhu na katastrálny úrad bol priložený aj návrh na určenie platnosti zmluvy opatrený odtlačkom pečiatky príslušného súdu o prijatí tohto návrhu. V konaní však vyšlo najavo, že toto podanie nebolo vôbec zaevidované príslušným úradom katastra a následne bola počas konania sporná nehnuteľnosť scudzená v prospech odporcov 2/ a 3/. Navrhovateľ poukázal na časovú postupnosť dokladov a krokov v danom prípade: 23. 6. 2003- kúpna zmluva číslo XX/XXXX, 23. 6. 2003- kúpna zmluva číslo X/ XXXX, 6. 10. 2005-návrh na určenie platnosti zmluvy, 10. 10. 2005- návrh plomby, 15. 2. 2006- dátum uzatvorenia kúpnej zmluvy I. XXX/XXXX, 28. 2. 2006 - predbežné opatrenie o zákaze scudzenia nehnuteľností č.k. - 67. Navrhovateľ argumentoval tým, že ako predávajúci uzatvoril s odporcom 1/, ako kupujúcim dňa 23. júna 2003 kúpnu zmluvu číslo XX/XXXX v, ktorej súčasťou bola aj kúpna zmluva č. X/XXXX a to po opakovaných naliehaniach odporcu 1/ a len pod podmienkou spätnej kúpy, nakoľko išlo o rodinný majetok, ku ktorému má navrhovateľ veľmi blízky vzťah, a ktorý by nikdy nebol odpredal bez spätnej kúpy. V zmysle v článku IV. bodu 5 kúpnej zmluvy číslo XX/ XXXX bolo preto súčasťou tejto zmluvy taktiež znenie ďalšej kúpnej zmluvy, ktorá bola predložená aj na kataster nehnuteľností prvé novovytvorenú parcelu číslo XXXX/XX. Predmetom tejto zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k novo vytvorenej (scelenej) parcele na tom istom mieste späť navrhovateľovi. Podmienky kúpnej zmluvy číslo X/XXXX však zo strany odporcu 1/ neboli dodržané a tým bola spôsobená navrhovateľovi nielen materiálna ujma, ale aj morálna ujma, ktorou je strata rodinného majetku, ktorý nechcel odpredať. Navrhovateľ poukázal na to, že podľa článku II. kúpnej zmluvy číslo X/XXXX bola kúpna cena pre navrhovateľa, ako kupujúceho stanovená na 400,- Sk/m2 za pozemok a 700,-Sk/m2, za siete vybudované na pozemku, čo je spolu 1100,-Sk/m2, pri výmere pozemku 819 m2 teda 900.900,-Sk. Spornú nehnuteľnosť však odporca 1/ predal odporcom 2/ a 3/ podľa kúpnej zmluvy z 15.2.2006 za kúpnu cenu 1.719.900,-Sk, teda rozdiel medzi čiastkou dohodnutou pre spätnú kúpu nehnuteľností navrhovateľom v roku 2003 a tržnou cenou, za ktorú odporca 1/ predal spornú nehnuteľnosť odporcom 2/ a 3/ činí 819.000,-Sk. Odporca 1/ teda spôsobil porušením svojich zmluvných povinností navrhovateľovi škodu minimálne vo výške 27.185,80 €.

Na odôvodnenie svojho návrhu vo vzťahu k odporcom 2/ a 3/ navrhovateľ uviedol, že títo pred kúpou spornej nehnuteľnosti pri riadnej starostlivosti a dobromyseľnej kúpe mali a mohli zistiť nielen existenciu poznámky o prebiehajúcom konaní (teda spochybnenie vlastníctva spornej nehnuteľnosti odporcom 1/), ale najmä existenciu kúpnej zmluvy číslo X/XXXX, ktorá bola uložená v katastrálnom spise a scudzovala spornú nehnuteľnosť na navrhovateľa. poukázal na to, že na základe dokladov predložených navrhovateľom katastru nehnuteľností (kúpna zmluva číslo X/XXXX, návrh na plombu, poznámku v katastri) mal katastrálny úrad postupovať v zmysle zákona a nebolo oprávnením povoliť za týchto podmienok vklad vlastníckeho práva odporcov 2/ a 3/ do katastra nehnuteľností. Podľa

navrhovateľa navyše existuje dôvodné podozrenie z manipulácie s katastrálnym spisom, keďže chýba u dokumentácia o doručovaní písomností. rovnako na návrh navrhovateľa bola, resp. mala byť zaevidovaná Katastrálnym úradom v Bratislave správou katastra Pezinok poznámka, pod číslom K. XX/ XX, ktorá však v predloženom spise katastrálneho úradu chýba. Navrhovateľ dôvodil tým, že súčasťou spisu na príslušnom katastri nehnuteľností bola kúpna zmluva číslo XX/XXXX k, ako aj kúpna zmluva číslo X/XXXX a ďalej dňa 10. 10. 2005 doručil návrh na vykonanie poznámky resp. plomby na katastrálny úrad v Bratislave správu katastra Pezinok, ktorý bol zaevidovaný pod číslom K. XX/XX. Orgánu katastra nehnuteľností navrhovateľ doručil aj doklady o prebiehajúcom súdnom konaní opatrené pečiatkou súdu (návrh na začatie konania) a súd doručil katastrálnemu úradu vydané predbežné opatrenie. Všetky tieto veci mali byť včas a riadne v zmysle platných právnych predpisov riadne zaevidované. Príslušný orgán katastra porušil svoju povinnosť ohľadom nevykonania poznámky podľa ustanovenia § 39 ods. 1 katastrálneho zákona, a porušil svoju povinnosť aj s ohľadom na zapísanie plomby o zmene práva k nehnuteľnosti podľa § 44 ods. 1, 2 katastrálneho zákona. Na príslušnom katastrálnom úrade došlo ku konaniu v rozpore so zákonom a rozhodnutie príslušného katastrálneho úradu (vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy I. XXX/XXXX uzatvorenej dňa 15. 2. 2006 medzi odporcom 1/ a odporcami 2/ a 3/) je neplatné pre porušenie zákona. Podľa navrhovateľa je zrejmé, že správa katastra mala v spise viacero písomností o tom, že právo nakladať s nehnuteľnosťou odporcu 1/je obmedzené (kúpna zmluva X/XXXX, kúpna zmluva XX/XXXX, návrh na súd zo 3. 10. 2005, návrh plomby z 10. 10. 2003, uznesenie súdu) a napriek tomu vykonala vklad vlastníckeho práva v prospech odporcov 2/ a 3/ - protizákonne. Navrhovateľ podčiarkol, že bez pochybenia odporcu 4/, ktorý je garantom právnej istoty v oblasti evidencie nehnuteľného majetku Slovenskej republiky, by nemohlo dôjsť k protizákonným konaniam ostatných odporcov odporca 4/je vo veľkej miere spoluzodpovedný za škodu, ktorá vznikla navrhovateľ a jeho zodpovednosť sa odráža aj v navrhovanom petite. Vo svojom záverečnom návrhu navrhovateľ uviedol, že je pravdou, že obdržal výzvu zo dňa 4. 8. 2005, zároveň však na ňu reagoval listom zo dňa 24. 8. 2005 tak, že sa chce dohodnúť, mal totiž záujem uzatvoriť kúpnu zmluvu s odporcom 1/. Požadovaná kúpna cena však dvojnásobne prevyšovala pôvodne dohodnutú, teda bola v rozpore s dobrými mravmi. Odporcovia 2/ a 3/ mohli pri vynaložení všetkej starostlivosti zistiť, že bola uzavretá i zmluva o budúcej zmluve a neboli teda v čase kúpy dobromyseľní. Úrad geodézie, kartografie a katastra SR ako správny orgán je zodpovedný za škodu, ktorá mu bola spôsobená, pričom z väčšej časti nesúhlasí s jeho stanoviskom, nakoľko ho vyhotovila JUDr. Odeta Poldaufová, ktorá tak mala vlastne posudzovať svoje vlastné chyby, ktorých sa dopustila ešte ako riaditeľka katastrálneho úradu. Popri odporcovi /je za spôsobenú škodu zodpovedný aj odporca v 1. rade. Zotrvávame na svojich vyjadreniach a stanoviskách/. Poukázal na to, že v posudzovanej veci navrhovateľ vynaložil všetku starostlivosť a včas uplatnil všetky prostriedky, ktoré mu zákon umožňoval na to, aby sa svojho práva domohol. Nakoľko však do seba zapadli viaceré okolnosti, musel postupne meniť svoj žalobný návrh. Navrhovateľ mal za to, že na katastri sa odohrala manipulácia s katastrálnym spisom, pretože najskôr bola plomba na liste vlastníctva vyznačená a neskôr nie, pričom jeho návrh, ktorý odporcovi/ doručil dňa 10. 10. 2005, mal byť zapísaný minimálne vo forme poznámky.

Odporca 1/ sa k pôvodnému návrhu, doručenému mu dňa 7. 3. 2006, vyjadril v rámci svojho odvolania proti uzneseniu, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie, doručeného súdu dňa 20.3. 2006. Uviedol, že svojím listom zo dňa 4. 8. 2005 vyzval navrhovateľa k uzavretiu kúpnej zmluvy, pričom navrhovateľ na výzvu reagoval listom z 26. 8. 2005. V zmysle článku II. bod 7 uvedenej zmluvy a po márnom uplynutí stanovenej lehoty zostal predmet zmluvy voľný, a tak ho z dôvodu jeho voľnosti odpredal odporcom 2/ a 3/. Vo svojom záverečnom návrhu odporca 1/ poukázal na to, že ich záväzkový právny vzťah s navrhovateľom vyplýval z , pričom odporca 1/ si všetky povinnosti vyplývajúce z tohto právneho vzťahu splnil. Argumentoval aj tým, že pokiaľ ide o cenu ponúknutú navrhovateľovi pri spätnej kúpe spornej nehnuteľnosti, táto bola stanovená i s ohľadom na to, že cena zavedenia všetkých inžinierskych sietí na ornú pôdu vychádza cca 1 200,- Sk na m2. Poukázal na to, že navrhovateľ doposiaľ nepreukázal naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení v zmysle a preto žiadal jeho návrh zamietnuť a priznať odporcovi 1/ náhradu trov konania.

Odporcovia 2/ a 3/ vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 5. 2. 2014 navrhli, aby súd vo vzťahu k ním návrh v plnom rozsahu zamietol a zaviazal navrhovateľa na náhradu trov konania. Poukázali na to, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Modra a zapísaných na LV číslo XXXX ako: pozemok s parcelným číslom XXX/XX vo výmere XXX m2, druh pozemku záhrady, pozemok s parcelným číslom XXX/XX o výmere 161 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a stavba so súpisným číslom XXXX, rodinný dom postavený na pozemku

s parcelným číslom XXXX/XX. Pozemky, ktoré vlastnia boli vytvorené zo spornej nehnuteľnosti, ktorú odporcovia 2/ a 3/ riadne nadobudli na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s odporcom 1/ dňa 25. 1. 2006, a ktorá bola riadne zavkladovaná do katastra nehnuteľností pod číslom I. XXX/XXXX. Rodinný dom postavený na pozemku s parcelným číslom XXXX/XX si odporcovia 2/ a 3/ následne postavili na základe právoplatného stavebného povolenia a užívanie rodinného domu bolo riadne povolené právoplatným kolaudačným rozhodnutím. Odporcovia 2/ a 3/ argumentovali tým, že odporca 1/ bol v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy na spornú nehnuteľnosť jej výlučným vlastníkom a bol plne oprávnený k dispozícii so spornou nehnuteľnosťou. Odporcovia 2/ a 3/ nemali vedomosť o existencii akejkoľvek budúcej kúpnej zmluve na spornú nehnuteľnosť, a najmä neboli ani povinní skúmať, či takáto zmluva existuje alebo nie. Kupujúci sú pri nadobúdaní nehnuteľnosti odkázaní iba na informácie dostupné v katastri nehnuteľností a vyhlásenia predávajúceho a akékoľvek prípadné porušenie zmluvného záväzku na strane predávajúceho nemôže byť pripísané na ťarchu kupujúcich. Ďalej argumentovali tým, že kúpna zmluva uzatvorená medzi odporcom 1/ a odporcami 2/ a 3/, predmetom, ktorej bola sporná nehnuteľnosť, by nebola neplatná ani v prípade, ak by medzi navrhovateľom a odporcom 1/ skutočne existovala zmluva o budúcej zmluve, na základe ktorej sa odporca 1/ zaviazal previesť spornú nehnuteľnosť na navrhovateľa. Odporcovia 2/ a 3/ ďalej poukázali na nevykonateľnosť žalobného petitu návrhu uvedeného v alternatíve číslo 1 v časti uvedenej pod písmenami b) a c), pričom dôvodili tým, že s odporcom 1/ dňa 15. 2. 2006 žiadnu zmluvu neuzatvorili a pozemok s parcelným číslom XXXX/ XX o výmere 819 m2, druh pozemku orná pôda v katastrálnom území Modra neexistuje. Vo svojom záverečnom návrhu odporcovia 2/ a 3 poukázali na to, že aj keby v čase kúpy spornej nehnuteľnosti bola zapísaná poznámka o začatí súdneho konania, toto by nebránilo prevodu spornej nehnuteľnosti, nakoľko ust. nadobudlo účinnosť až od 15. 10. 2008.

Odporca 4/ vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 30.12.2010 uviedol, že dňa 10. 10. 2005 bola doručená Správe katastra Pezinok kópia návrhu navrhovateľa proti odporcovi o určenie platnosti zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 23. 6. 2005. Správa katastra Pezinok prijala toto podanie pod číslom K. XX/XXXX. Vzhľadom ku skutočnosti, že v tejto veci nebolo doručené zároveň aj rozhodnutie o predbežnom opatrení, ktorým sa žalovanému zakazuje nakladať so spornou nehnuteľnosťou, Správa katastra Pezinok dňa 7. 11. 2005 vrátila navrhovateľovi kópiu návrhu ako bezpredmetnú. Odporca 4/ poukázal, že v tejto veci postupoval v súlade s ustanovením zákona číslo , kde sa jednoznačne vyžadovalo vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa zakazuje nakladať s nehnuteľnosťou. Vo svojom záverečnom návrhu odporca 4/ poukázal na to, že nič neporušil a postupoval podľa vtedy platných zákonov. Plomba bola síce vyznačená na základe listiny doručenej dňa 10. 10. 2005, avšak k jej vyznačeniu došlo najneskôr nasledujúci deň po doručení tejto listiny a to zo zákona. Takéto vyznačenie má ten význam, že núti správny orgán k tomu, aby sa s danou vecou rýchlo zaoberal. V danom príde však bola neskôr 7. 11. 2005 táto listina vrátená navrhovateľovi, ako nevhodná na zápis do katastra nehnuteľností a preto došlo i k výmazu vyznačenej plomby. Ani prípadné vyznačenie poznámky v danom čase by nebránilo tomu, aby orgán správy katastra vyznačil vklad vlastníckeho práva na odporcov 2/ a 3/. Návrh navrhovateľa žiadal zamietnuť.

Podaním z 19.10.2015, doručeným súdu na pojednávaní konanom dňa 29.10.2005, označeným ako: „Zmena označenie odporcu vo 4. rade na základe zmeny “ navrhovateľ zmenil označenie odporcu 4/ na: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Toto podanie súd posúdil, ako návrh podľa a keďže o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov došlo s účinnosťou od 1.10.2013 k zrušeniu všetkých správ katastra v Slovenskej republike a Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre geodéziu, kartografiu a kataster nehnuteľností, súd v zmysle pripustil, aby do konania na miesto doterajšieho odporcu v 4. rade: Katastrálny úrad v Bratislave, Správa katastra Pezinok, Pekná cesta 15, Bratislava vstúpil ako odporca v 4. rade: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, nakoľko súhlas takto navrhovateľom označeného odporcu so vstupom do konania potrebný nebol.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu 2/ a prečítaním alebo oboznámením obsahu predložených listinných dôkazov a podaní účastníkov a to: č.l. 4-6 - kúpna zmluva č. XX/XXXX z 23. 6. 2003 vo fotokópií, č.l. 7-9 - kúpna zmluva č. X/XXXX, č.l. 10 - výzva na uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 4. 8. 2005, č.l. 11-12 - návrh kúpnej zmluvy, č.l. 20-21 - výpis z LV č. XXXX k. ú. Modra, č.l. 36-38 - kópia

geometrického plánu zo dňa 20. 3. 2005 č. XX/XXXX Ing. Elena Stadlmannová, č.l. 67-68 - uznesenie OS BA III č. k. -67 z 28. 2. 2006, č.l. 70 - kópia rukou písaného listu navrhovateľa z 24. 8. 2005, č.l. 71 - výpis z LV č. XXXX, č.l. 74 - kópia doručenky do vlastných rúk navrhovateľa, č.l. 81

- uznesenie KS BA č. k. -81, č.l. 140-141 - kópia oznámenia o vinkulácií XXX/XXX/XXXX zo dňa 25. 1. 2006, č.l. 142 - uznesenie OS Pezinok č. k. -142, č.l. 160 - uznesenie OS Pezinok č. k. -160 zo dňa 7. 4. 2009, č.l. 191 - vrátenie návrhu na určenie platnosti zmluvy zo dňa 7. 11. 2005, č.l. 230 - uznesenie OS Pezinok č. k. -230, č.l. 245 - vyjadrenie k návrhu z 29. 1. 2013, č.l. 267 - výpis z LV č. XXXX k. ú. Modra z 3. 2. 2014, č.l. 268-270 - kúpna zmluva z 25. 1. 2006, č.l. 276-280 - uplatnenie škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Katastrálneho úradu Bratislava, Správa katastra Pezinok, č.l. 281-282 - vyjadrenie k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, č.l. 307-309 -zmena označenia odporcu vo 4. rade, č.l. 310 - kópia podania, č.l. 311 - kópia plomby, č.l. 312 - kópia potvrdenia o prijatí návrhu na začatie konania, spisový obal Katastrálneho úradu v Bratislave - k. ú Pezinok I. z prílohovej obálky na č.l. 313.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy podľa svojej úvahy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach; pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, resp. ich zástupcovia a zistil: Skutkový stav: Dňa 23. júna 2003 uzatvoril navrhovateľ, ako predávajúci, s odporcom 1/, ako kupujúcim, podľa a nasl. kúpnu zmluva č. XX/XXXX, na základe ktorej previedol predávajúci na kupujúceho vlastníctvo k pozemku s parc. č. XXXX, druh pozemku záhrada o výmere 245 m2 a k 801 m2 z pozemku s parc. č. XXXX, druh pozemku orná pôda o výmere 1032 m2, celkovo teda k 1046 m2 pôdy, za kúpnu cenu vo výške 418.400,- Sk (400,- Sk/m2). V článku IV. bode 5. tejto zmluvy sa uvádza: „Súčasťou kúpnej zmluvy je tiež znenie kúpnej zmluvy pre novovytvorenú parcelu číslo XXXX/ XX, ktorou sa táto predáva V.. N. (viď príloha č. 1)“. Vklad tejto zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 30. septembra 2003. Prílohou č. 1 tejto zmluvy tvorila kúpna zmluva č. X/XXXX, ktorú dňa 23. júna 2003 uzatvorili navrhovateľ, ako kupujúci, s odporcom 1/, ako predávajúcim, podľa a nasl. . V článku I. bode 1. tejto zmluvy sa uvádza: „Predávajúci je vlastník pozemku v Modre novo vytvorené i parc. č. XXXX/XX o výmere 804 m2 (č.13) druh poz. orná pôda v katastrálnom území Modra, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľnosti katastrálneho úradu v Pezinku na liste vlastníctva č.................“. V článku I. bode 2. tejto zmluvy sa uvádza: „ Predávajúci predáva kupujúcemu a kupujúci kupuje uvedený pozemok do svojho výlučného vlastníctva.“. V článku II. bode 1. tejto zmluvy sa uvádza: „ Cena nehnuteľností I, opísaných v článku I. tejto zmluvy, bola stanovená súdnym znalcom Ing. Jozefom Fialom na základe znaleckého posudku č. zo dňa vo výške “. V článku II. bode 2. tejto zmluvy sa uvádza: „ Kúpna cena bola stanovená dohodou vo výške 400 Sk/m2 pri výmere 804 m2 ako zámena za pozemok odkúpený na základe kúpnej zmluvy č. XX/XXXX a predstavuje sumu 321 600,-Sk“. V článku II. bode 3. tejto zmluvy sa uvádza: „ Zmluvné strany berú na vedomie, že cena za inžinierske siete, ktorej budúci predávajúci vyboduje predstavujú pre každého vlastníka 700 Sk/m2 predávaných pozemkov.“. V článku II. bode 4. tejto zmluvy sa uvádza: „Definitívna cena inžinierskych sietí, ako sú komunikácie, pozemky pod komunikáciami, vodovod. prípojka, elektr. prípojka, kanalizácia, spojárska prípojka, a prípadné iné, navrhované v projektovej dokumentácii bude upresnená na základe projektu pre stavebné povolenie a právoplatného stavebného povolenia ako aj platného rozpočtu stavby.“. V článku II. bode 7. tejto zmluvy sa uvádza: „Predávajúci a kupujúci sa dohodli, že táto zmluva zaniká, ak kupujúci v lehote do 30 dní od vyzvania neuzavrieť definitívnu kúpnu zmluvu na základe podmienok dohodnutých v tejto zmluve.“.

Potom ako odporca 1/ nadobudol do svojho vlastníctva spornú nehnuteľnosť realizoval na nej svoj investičný zámer, v rámci ktorého boli na spornej nehnuteľnosti vybudované všetky inžinierske siete. Výzvou zo dňa 4. augusta 2005, doručenou navrhovateľovi dňa 9. augusta 2005 vyzval odporca 1/ v zmysle kúpnej zmluvy č.X/XXXX na uzavretie priloženej kúpnej zmluvy na pozemok v katastrálnom území Modra, parcelné číslo XXXX/XX, druh pozemku orná pôda, o výmere 819 metrov štvorcových v zmysle geometrického plánu číslo XX/XXXX zo dňa 20. marca 2005. Odporca 1/ v tejto výzve ďalej uviedol: „Vami podpísané exempláre kúpnej zmluvy zašlite na adresu našej spoločnosti najneskôr do 4. 9. 2005, ktorá po splatení kúpnej ceny podá návrh na vklad do katastra nehnuteľností. V rovnakom termíne , t.j. do 4. 9. 2005, žiadame o úhradu kúpnej ceny 1 801 924,- Sk vrátane DPH na náš účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Ľudovej banke. Akékoľvek nejasnosti s vami skonzultuje F.. I., dostupná nad tel.č. XX/XXXXXXXX. V prípade, že v stanovenom termíne neobdržíme vami potvrdenú Kúpnu zmluvu a nebude v plnej výške pripísaná kúpna cena náš účet, budeme považovať

Váš záujem za bezpredmetný a povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu z našej strany zanikne podľa bodu č. 7 čl. II. Kúpnej zmluvy č. X/XXXX zo dňa 23.06.2003.“. Navrhovateľ po obdržaní tejto výzvy priložené návrhy kúpnej zmluvy nepodpísal a na označený účet odporcu 1/ kúpnu cenu nezložil, namiesto toho zaslal odporcovi 1/žiadosť o predĺženie termínu uzavretia kúpnej zmluvy v ktorej uviedol: „Ja, S.. V. N., bytom I. W.. XX, XXX XX S., žiadam o predĺženie termínu v lehote 30 dní uzavretia kúpnej zmluvy, ktorej predmetom predaja nehnuteľnosti k.ú. Modra, parcela č. XXXX/XX orná pôda o výmere 819 m2 vedená na LV XXXX, z pracovných dôvodov.“ Táto žiadosť navrhovateľa bola odporcovi doručená dňa 26. augusta 2005. Navrhovateľ, vedomý si plynutia lehoty na uzavretie kúpnej zmluvy následne vyhľadal pomoc advokáta. Dňa 3. septembra 2005 navrhovateľ poveril a splnomocnil JUDr. Mariannu Kohútovú-Bérešovú (ďalej len „advokátka navrhovateľa“), poskytnutím právneho poradenstva a vykonaním všetkých krokov potrebných pre uplatnenie jeho nárokov vo všetkých právnych veciach ohľadne jeho zastupovania vo veciach týkajúcich sa právnej veci proti odporcovi 1/. Dňa 6. októbra 2005 bol na Okresnom súde Bratislava III osobne podaný pôvodný návrh navrhovateľa, návrh bol datovaný dňa 3. októbra 2005 a podpísaný advokátkou navrhovateľa. Návrh bol Okresným súdom Bratislava III prijatý dňa 6. októbra 2005 o 10:52 hod. a bola mu pridelená spisová značka . Hoci sa na pravej strane pôvodného návrhu navrhovateľa uvádza, že súdny poplatok je zaplatený kolkovými známkami na originály podania vo výške 1000,- Sk, v skutočnosti sa na tomto návrhu žiadne kolkové známky nenachádzajú a aj z potvrdenia o prijatí návrhu vyplýva, že súdny poplatok zaplatený nebol. Dňa 10. októbra 2005 bol na Správe katastra Pezinok podaný návrh navrhovateľa, na zapísanie plomby na zákaz scudzenia spornej nehnuteľnosti, návrh bol datovaný dňa 3. októbra 2005, bol podpísaný navrhovateľom a v jeho prílohe bola správe katastra zaslaná aj kúpna zmluva číslo X/XXXX a kópia návrhu podaného na Okresnom súde Bratislava III, ktorá bola opatrená pečiatkou súdu o prijatí návrhu dňa 6. októbra 2005 o 10:52 hod. Tomuto návrhu bolo správou katastra pridelené poradové číslo K. XX/XX. Okresný súd Bratislava III uznesením zo 17. októbra 2005 vyzval v zmysle navrhovateľa, aby v lehote štrnástich dní od doručenia uznesenia odstránil vady návrhu. Toto uznesenie bolo advokátke navrhovateľa doručené dňa 19. októbra 2005. Na toto uznesenie reagovala advokátka navrhovateľa podaním odoslaným poštou dňa 9. novembra 2005, v ktorom súdu predložila požadované listinné dôkazy, na ktoré sa v pôvodnom návrhu navrhovateľa odvolával. Okrem iného bol súdu predložený aj výpis z listu vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie Modra, ktorý bol vyhotovený dňa 31. októbra 2005 a použiteľný na právne úkony. Na konci tohto výpisu sa uvádza: „Na liste vlastníctva je plomba o zmene práva k nehnuteľnosti na základe listiny K. XX/XXXX.“. Súčasne s predložením súdom požadovaných listinných dôkazov, bol súdu dňa 10. novembra 2005 doručený aj návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým navrhovateľ požadoval, aby súd odporcovi 1/ zakázal scudziť, zaťažiť alebo inak disponovať so spornou nehnuteľnosťou a to až do právoplatnosti súdneho rozhodnutia vo veci samej. Okresný súd Bratislava III uznesením z 28. novembra 2005 vyzval v zmysle navrhovateľa, aby v lehote štrnástich dní od doručenia uznesenia odstránil vady návrhu a vady návrhu na vydanie predbežného opatrenia. obálka s uznesením sa súdu vrátila v dňa 19. decembra 2005 ako nedoručená s poznámkou „adresát je neznámy“, následne bolo toto uznesenie advokátke navrhovateľa doručené dňa 30. januára 2006. Výzvou zo dňa 9. decembra 2005 vyzval Okresný súd Bratislava III navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na predbežné opatrenie vo výške 500,- Sk. Súdny poplatok za návrh na predbežné opatrenie zaplatil navrhovateľ dňa 22. decembra 2005 kolkovou známkou vo výške 500,- Sk. Dňa 25. januára 2006 uzatvoril odporca 1/, ako predávajúci na strane jednej, s odporcami 2/ a 3/, ako kupujúcim na strane druhej, podľa a nasl. kúpnu zmluva č. XX/XXXX, na základe ktorej previedol predávajúci na kupujúceho vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti. K podpisu tejto zmluvy došlo na strane predávajúceho dňa 18. januára 2006 a na strane kupujúceho dňa 25. januára 2006. Dňa 1. februára 2006 podal odporca 1/ na Katastrálnom úrade v Bratislave, správe katastra Pezinok návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností aj so žiadosťou o urýchlenie konania do pätnástich dní. Rozhodnutím Katastrálneho úradu v Bratislave, správy katastra Pezinok zo dňa 7. februára 2006 bolo konanie vo veci návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností prerušené, pričom bola určená lehota tridsiatich dní na odstránenie nedostatkov podania. Dňa 15. februára 2006 bolo správe katastra Pezinok doručené oznámenie Tatra banky, a.s. o vinkulácii číslo XXX/XXX/XXXX zo dňa 25. januára 2006. Dňa 15. februára 2006 bol pod číslom I. XXX/XXXX povolený vklad vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti na odporcov 2/ a 3/. Zmena vlastníctva bola vyznačená v katastri dňa 16. februára 2006. Na uznesenie Okresného súdu Bratislava III z 28. novembra 2005 reagovala advokátka navrhovateľa podaním doručeným súdu dňa 27. februára 2006, v ktorom zmenila petit návrhu vo veci samej, ako aj petit návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Zmenený petit návrhu vo veci samej pritom požadoval nahradiť vyhlásenie vôle odporcu v tom, že ako predávajúci uzatvára kúpnu zmluvu s

navrhovateľom, predmetom, ktorej je prevod vlastníctva spornej nehnuteľnosti. Súčasťou návrhu bola aj znenie kúpnej zmluvy na základe, ktorej mala byť nahradená vôľa odporcu 1/ previesť na navrhovateľa vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti za kúpnu cenu vo výške 900.900,- Sk. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 28. februára 2006 nariadil predbežné opatrenie ktorým zakázal odporcovi 1/ previesť na tretiu osobu, scudziť, zaťažiť právom tretích osôb, vrátane práva nájmu či akokoľvek inak disponovať so spornou nehnuteľnosťou a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod spisovou značkou . Toto uznesenie bolo odporcovi 1/ doručené dňa 7. marca 2006, spolu s návrhom navrhovateľa vo veci samej a listinnými dôkazmi. Proti tomuto uzneseniu podal odporca 1/ včas odvolanie, na podklade ktorého Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. - 81 zo dňa 1. februára 2007 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol a odporcovi 1/ nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Okresný súd Bratislava III nariadil vo veci pojednávanie na 19. marca 2007, na ktorom sa zúčastnili iba zástupcovia účastníkov konania, pričom advokátka navrhovateľa žiadala pojednávanie odročiť za účelom porady s klientom. Na pojednávanie nariadené súdom na 2. mája 2007 o 9:00 hod. sa advokátka navrhovateľa nedostavila, pričom svoju neúčasť ako aj neúčasť navrhovateľa ospravedlnila telefonicky dňa 2. mája 2007 o 8.25 hod. Na pojednávanie nariadené súdom na 21. mája 2007 o 9:30 hod. sa advokátka navrhovateľa, ako aj právny zástupca odporcu 1/ nedostavili, pričom svoju neúčasť ospravedlnili. Na pojednávanie nariadené súdom na 11. júna 2007 o 9:30 hod. sa dostavil iba právny zástupca odporcu 1/, navrhovateľ nemal vykázané doručenie predvolania a advokátka navrhovateľa, sa na pojednávanie dostavila s oneskorením. Na pojednávanie nariadené súdom na 4. júla 2007 o 8:30 hod. sa právny zástupca odporcu 1/ nedostavil, pričom svoju neúčasť ospravedlnil, advokátka navrhovateľa doručila súdu návrh na zmenu žalobného petitu a rozšírenie návrhu o odporcov 2/,3/ a 4/. Pojednávania nariadené Okresným súdom Bratislava III v dňoch 12.septembra 2007, 17. októbra 2007 a 21. novembra 2007 sa rovnako neuskutočnili, z dôvodu ospravedlnení právnych zástupcov účastníkov konania. Pojednávania nariadené Okresným súdom Pezinok v dňoch 7. júla 2008, 20. októbra 2008, 5. novembra 2008 a 26. januára 2009 sa taktiež neuskutočnili, z dôvodu ospravedlnení právnych zástupcov účastníkov konania. Okresný súd Pezinok uznesením z 19. januára 2009 pripustil zmenu a rozšírenie návrhu. Podaním doručeným súdu dňa 29. januára 2009 bol návrh navrhovateľa rozšírený aj o náhradu škody vo výške 27.185,80 €, ktorej sumy sa domáhal od odporcu 1/. Okresný súd Pezinok uznesením zo 7. apríla 2009 pripustil zmenu a rozšírenie návrhu aj o uplatnenú náhradu škody. Svoj návrh navrhovateľ naposledy zmenil písomným podaním doručeným súdu dňa 25.11.2011, na základe ktorého súd uznesením č.k.: - 230 z 10.1. 2012 pripustil zmenu návrhu tak, ako je to uvedené na druhej strane tohto rozsudku. Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky bolo listom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 28. marca 2013 postúpené podanie advokátky navrhovateľa zo dňa 28. januára 2013 označené ako „Žiadosť o predbežné prerokovanie predmetnej škody v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci“ ktorým advokátka navrhovateľa žiadala o náhradu škody v celkovej výške 35.218,80 €, ktorá mala byť spôsobená navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom správy katastra Pezinok. Z vyjadrenia dotknutého úradu k tejto žiadosti zo dňa 6. mája 2013 vyplýva, že advokátka navrhovateľa v konečnom dôsledku namieta zákonnosť rozhodnutia správy katastra číslo I. XXX/XXXX zo dňa 15. februára 2006. Úrad geodézie kartografie a katastra Slovenskej republiky vo svojom vyjadrení uviedol, že jednou z podmienok vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu je zmena alebo zrušenie nezákonného rozhodnutia ( zákona číslo ). Ďalej dotknutý ústredný orgán štátnej správy poukázal na to, že zo spisu správy katastra nevyplýva, že rozhodnutie správy katastra č. I. XXX/ XXXX zo dňa 15. februára 2006 bolo zmenené alebo zrušené. Nie je teda splnená jedna z podmienok vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, v dôsledku tejto skutočnosti nie je daná zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu. Vo vyjadrení sa ďalej uvádza: „Vašej žiadosti o náhradu škody by nebolo možné vyhovieť ani keby sa daná vec posudzovala podľa ustanovení o zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu štátu. Ak totiž vo vzťahu ku škode prichádzajú do úvahy tak nesprávny úradný postup ako aj nezákonné rozhodnutie, príčinná súvislosť je potom daná vtedy, pokiaľ by k tomuto následku došlo aj bez vydania rozhodnutia orgánu verejnej moci. Zo spisového materiálu vyplýva, že Vami namietaný nesprávny úradný postup nespôsobil vznik, zmenu alebo zánik vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, nie je teda daná príčinná súvislosť medzi namietaným nesprávnym úradným postupom a škodou, ktorej náhrady sa domáhate - až vyššie uvedené rozhodnutie správy katastra spôsobilo zmenu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosť. Vzhľadom k vyššie uvedenému Vašej žiadosti o náhradu škody nevyhovujeme.“.

Relevantné právne normy:

Podľa právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Podľa právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Podľa prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je na uzavretie zmluvy (ďalej len „“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Podľa včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím . Podľa účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Podľa ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté. Podľa vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Podľa ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia. Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Podľa / vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu. Podľa o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre geodéziu, kartografiu a kataster nehnuteľností. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak bráni advokátovi, ktorý vykonáva advokáciu samostatne, vo vykonávaní advokácie akákoľvek prekážka a ak neurobí iné opatrenia na ochranu práv alebo záujmov svojho klienta, je povinný bezodkladne, najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď takáto prekážka vznikla, po dohode s iným advokátom ustanoviť ho za svojho zástupcu; o tom je povinný bezodkladne upovedomiť klienta. Ak advokát túto povinnosť nesplní, zástupcu určí komora a podľa okolností prípadu určí aj výšku odmeny, ktorú je advokát povinný zástupcovi zaplatiť. Počas trvania prekážky na strane advokáta vykonáva zástupca v jeho mene práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov priamo súvisiacich s výkonom advokácie. Podľa advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho

presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. Podľa advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti podľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť. Podľa advokát je povinný pri zápise do zoznamu advokátov a kedykoľvek na písomnú výzvu komory do 30 dní preukázať komore samostatnú poistnú zmluvu o poistení svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom advokácie. Limit poistného plnenia v samostatnej poistnej zmluve nesmie byť nižší ako 100 000 eur. Poistenie musí trvať počas celého času výkonu advokácie. Ak advokát vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti podľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť.

Aplikujúc citované právne normy na z vykonaného dokazovania ustálený skutkový stav dospel súd k záveru, že oba alternatívne petity žalobného navrhovateľa je potrebné zamietnuť ako nedôvodné, a to z nasledujúcich dôvodov:

Pokiaľ ide o alternatívu č. 1 žalobného petitu, súd uvádza, že podľa na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Právne postavenie navrhovateľa ako t.č. nevlastníka spornej nehnuteľnosti by sa pozitívnym rozhodnutím súdu o jeho určovacej žalobe, uvedenej v alternatívu č. 1 žalobného petitu nijako nezmenilo, t.j. nestal by sa vlastníkom spornej nehnuteľnosti, za ním očakávanú kúpnu cenu vo výške 900.900,-Sk, čo bolo nesporne jeho zámerom. Naopak, pozitívnym rozhodnutím súdu o jeho určovacej žalobe uvedenej v alternatívu č. 1 žalobného petitu by sa u odporcov 1/ 2/ a 3/ navodil stav právnej neistoty a prišlo by, inter alia, aj k faktickému zrušeniu rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorá právomoc prináleží inému súdu, uvedenému v piatej časti , teda na takomto určení nemôže byť daný naliehavý právny záujem. Vzhľadom na nedostatok naliehavého právneho záujmu na navrhovateľom požadovanom určení, ako aj na nevykonateľnosť časti žalobného petitu, súd jeho v časti alternatívy 1 žalobného petitu zamietol. Súd dospel k záveru, že je potrebné ochraňovať oprávnenú dôveru občanov v právo, v danom prípade očakávanie odporcu 1/, že pokiaľ sa navrhovateľ nerozhodol akceptovať jeho na uzatvorenie kúpnej zmluvy, nie je už zmluvou o budúcej zmluve viazaný a môže so spornou nehnuteľnosťou voľne disponovať, ako aj očakávanie odporcov 2/ a 3/, že pokiaľ nadobudnú (rozhodnutím štátneho orgánu) od vlastníka uvedeného v katastri nehnuteľností do svojho bezpodielového spoluvlastníctva spornú nehnuteľnosť, budú ju môcť riadne užívať.

Pokiaľ ide o alternatívu č. 2 žalobného petitu, súd uvádza, že podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti a podľa za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci nezákonným rozhodnutím, či nesprávnym úradným postupom zodpovedá štát. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu podľa je teda (okrem iného) najmä porušenie právnej povinnosti na strane škodcu. Pokiaľ odporca 1/ podpísal na strane predávajúceho dňa 18. januára 2006 kúpnu zmluvu s odporcami 2/ a 3/, žiadnu právnu povinnosť neporušil nakoľko: a) jeho povinnosť uzatvoriť definitívnu kúpnu zmluvu s navrhovateľom zanikla dňa 9. septembra 2005 v zmysle článku II. bodu 7. kúpnej zmluvy č. 1/2003, po márnom uplynutí lehotu na uzavretie definitívnej kúpnej zmluvy, b) v čase podpisu kúpnej zmluvy s odporcami 2/ a 3/ nemal odporca 1/ vedomosť o tom, že proti nemu podal navrhovateľ na určenie platnosti kúpnej zmluvy č. 1/2003, c) v čase podpisu kúpnej zmluvy s odporcami 2/ a 3/ ešte nebolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým by súd zakázal odporcovi 1/ previesť spornú nehnuteľnosť na tretiu osobu. Odporca 1/ bol teda v čase scudzenia spornej nehnuteľnosti oprávnene presvedčený, že koná v súlade s právom, preto je navrhovateľa na náhradu škody voči odporcovi 1/ nedôvodný. Spoločného a nerozdielného nahradenia škody sa navrhovateľ domáhal aj voči ním označenému orgánu verejnej moci (Katastrálny úrad v Bratislave, Správa katastra Pezinok, so sídlom Pekná cesta 15, Bratislava) ktorý mal navrhovateľovi škodu spôsobiť a neskôr voči ústrednému orgánu štátnej správy (Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava), a to z titulu škody, ktorá mala byť spôsobená navrhovateľovi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom, zabudol však žalovať zodpovedný subjekt -Slovenskú republiku. Z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky súd navrhovateľa na náhradu škody, ako nedôvodný zamietol.

Za toho stavu súd uzatvára, že jediným subjektom, ktorý v posudzovanej veci postupoval nesprávne bol navrhovateľ, resp. advokátka navrhovateľa. Podľa názoru súdu je základnou úlohou advokáta (po oboznámení sa so záležitosťou klienta v rámci prevzatia zastúpenia a prvej porady s klientom) záležitosť klienta zhodnotiť po právnej stránke, vysvetliť klientovi, či má nejaký právny nárok voči protistrane, či sa so svojím nárokom môže obrátiť na súd, akými dôkazmi bude môcť svoj nárok pred súdom obhájiť a koľko ho budú stáť právne služby poskytnuté advokátom. Pokiaľ sa advokát rozhodne prevziať právne zastúpenie klienta a má klientom udelenú plnú moc na zastupovanie, je základnou povinnosťou advokáta dôsledne využiť všetky právne prostriedky na ochranu nároku jeho klienta, a vymožiteľnosti práva jeho klienta. V posudzovanej veci je zrejmé, že navrhovateľ sa na svoju advokátku obrátil preto, lebo si myslel, že má nárok uzatvoriť s odporcom 1/ kúpnu zmluvu, predmetom ktorej mala byť sporná nehnuteľnosť, avšak nie za kúpnu cenu ponúknutú odporcom vo výške ale za nižšiu kúpnu cenu. Z textového znenia kúpnej zmluvy č. X/XXXX jednoznačne vyplývalo, že sa jedná o zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ako aj to, že ak navrhovateľ do 30 dní od vyzvania (t.j. do 9.septembra 2005) neuzavrie definitívnu kúpnu zmluvu , táto zmluva zanikne. Potom, čo bola advokátka navrhovateľa dňa 3. septembra 2005 splnomocnená na zastupovanie svojho klienta voči odporcovi 1/ bolo preto jej úlohou: a) zaslať odporcovi 1/ do 9. septembra 2005 nový na uzatvorenie kúpnej zmluvy na prevod vlastníctva k spornej nehnuteľnosti za kúpnu cenu ponúkanú navrhovateľom (900.900,-Sk), b) podať do 9. septembra 2005 na príslušnom súde perfektný vo veci samej (t.j. na nahradenia vyhlásenia vôle odporcu uzatvoriť s navrhovateľom kúpnu zmluvu za podmienok požadovaných navrhovateľom), c) súčasne s vo veci samej podať aj na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal odporcovi 1/ previesť na tretiu osobu, scudziť, zaťažiť právom tretích osôb, vrátane práva nájmu či akokoľvek inak disponovať so spornou nehnuteľnosťou a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, t.j. využiť všetky právne prostriedky na to, aby prípadný výkon rozhodnutia vo veci samej nebol ohrozený v dôsledku prevodu vlastníctva odporcu 1/ na iné osoby. Na to ustanovenia a pamätajú, v týchto ustanoveniach sa totiž premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“, alebo „nech si každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“). Advokátka navrhovateľa však naznačeným smerom nepostupovala a perfektný na nariadenie predbežného opatrenia podala až dňa 27. januára 2006, a hoci súd nasledujúci deň navrhovateľom požadované predbežné opatrenia vydal, toto muselo byť neskôr odvolacím súdom zamietnuté, keďže v čase jeho vydania už odporca 1/ vlastníkom spornej nehnuteľnosti nebol. V zmysle zásady vigilantibus iura scripta sunt tak možno uzavrieť, že navrhovateľ včas nevyužil všetky právne prostriedky na ochranu svojho právneho nároku voči odporcovi 1/, ako to v záverečnom tvrdila jeho advokátka. O kvalite právnych služieb poskytnutých navrhovateľovi svedčí i to, že jeho advokátka do poslednej chvíle nebola schopná správne označiť odporcu 4/, ktorý mal navrhovateľovi zodpovedať za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, či nesprávnym úradným postupom, t.j. štát- Slovenskú republiku. Namiesto toho, ako odporcu 4/ označila najskôr orgán verejnej moci, ktorý mal navrhovateľovi škodu spôsobiť, a neskôr ako odporcu 4/ označila ústredný orgán štátnej správy, ktorý v zmysle zákona iba v mene štátu koná vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci. Súd dodáva, že pokiaľ bola navrhovateľovi spôsobená škoda v súvislosti s výkonom advokácie, zodpovedá klientovi za škodu advokát, ktorý má byť práve pre tieto prípady poistený.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia , v spojení s ustanovením a procesne úspešným odporcom 1/al voči v spore neúspešnému navrhovateľovi právo na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania odporcov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. O náhrade trov konania odporcu 4/ súd nerozhodoval, nakoľko tento na náhradu trov konania nepodal a v zmysle o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd iba na účastníka konania.

To sú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

Na záver sa žiada podotknúť, že pokiaľ dôveryhodnosť slovenskej justície je občanmi Slovenskej republiky vnímaná, inter alia, i z toho hľadiska, ako rýchlo sa svojho práva domôžu na súde, a pokiaľ na dĺžku súdneho konania má okrem procesného postupu súdu vplyv i správanie sa účastníkov, respektíve ich právnych zástupcov, malo by aj správanie právnych zástupcov z radov advokátov prispievať k tomu, aby vec ich klienta mohla byť spravodlivo prejednaná v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov. Pokiaľ v posudzovanej, skutkovo jednoduchej veci uplynulo od podania

do vyhlásenia prvostupňového rozsudku viac ako dvanásť rokov, súd podotýka, že sa tak stalo i kvôli opakovaným žiadostiam advokátov o odročenie už vytýčených pojednávaní.

Súd preto pro futuro pripomína, že žiadostiam advokátov o odročenie termínu pojednávania z dôvodu čerpania dovolenky, kolízie s iným pojednávaním, či ošetrovania dieťaťa, by sa nemalo automaticky vyhovovať, nakoľko v prípadoch, keď im vo vykonávaní advokácie bráni akákoľvek prekážka, je ustanovenie substitučného zástupcu nielen vecou profesijnej cti advokáta, ale aj ich zákonnou povinnosťou (§ 17 ods. 1 zákona č. 586/ 2003 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, cestou Okresného súdu Pezinok, na Krajský súd v Bratislave. Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa 205 ods. 2 , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie v o veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak si povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať na výkon rozhodnutia.