Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-304-2013.pdf
PDF · 115.82 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-4C/304/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobkyne CEE COLLECT FUND 1 LTD, so sídlom Agiou Nikolaou, 67 - 69, 1st floor, Flat/Office 103, Egkomi, 2408, Nikózia, Cyprus, reg. č. HE 308237, zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Martin, Jilemnického 30, proti žalovanému Y. o zaplatenie 550,82 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou podanou na súd 2. 9. 2013 domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej 550,82 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 27. 8. 2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Zástupca žalobkyne žalobu odôvodnil tvrdeniami, že 6. 10. 2008 uzavrel žalovaný so Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 1, IČO: 31 320 155, zmluvu o kreditnej karte ku kartovému účtu žalovaného č. 833062001. Podpisom zmluvy žalovaný vyslovil súhlas so všeobecnými obchodnými podmienkami banky na vydanie a používanie kreditných platových kariet, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Zmluvou sa banka zaviazala poskytnúť žalovanému úver vo výške celkového úverového rámca 597,49 eur. Žalovaný sa zmluvou zaviazal úver vrátiť banke a zaplatiť jej úroky vo výške a za podmienok dohodnutých v zmluve.
Žalovaný úver poskytnutý na základe zmluvy čerpal realizovaním transakcií prostredníctvom platobnej kreditnej karty. Banka všetky transakcie zúčtovala na ťarchu kartového účtu žalovaného bezodkladne po tom, čo obdŕžala podklady k takémuto zúčtovaniu. Zmluvou sa zmluvné strany dohodli, že banka vyhotoví žalovanému výpis všetkých ním uskutočnených transakcií zúčtovaných na jeho ťarchu za kalendárny mesiac. Bankou takto vyhotovené výpisy obsahovali sumu minimálnej splátky a lehotu jej splatnosti, číslo účtu, na ktorý bol žalovaný povinný pohľadávku banky uhradiť, a výšku celkového úverového rámca. Žalovaný sa v zmluve zaviazal, že za predpokladu existencie pohľadávky banky zaplatí jej minimálnu splátku určenú vo výpise.
Žalovaný svoj záväzok zo zmluvy na vrátenie úveru banke nesplnil riadne a včas. Ku 23. 8. 2012 banka evidovala voči žalovanému pohľadávku vo výške 550,82 eur.
Zmluvou o postúpení pohľadávky z 20.8.2012 banka pohľadávku voči žalovanému postúpila žalobkyni. Ku dňu podania žaloby žalobkyňa eviduje voči žalovanému pohľadávku vo výške 550,82 eur.
Žalobou si žalobkyňa s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. uplatnila aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.
V rámci prípravy pojednávania súd 12. 8. 2014 doručil žalovanému žalobu s prílohami na vyjadrenie. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
Zástupca žalobkyne podaním z 1. 12. 2014 doručeným súdu 3. 12. 2014 požiadal súd o rozhodnutie len na základe predložených listinných dôkazov s tým, že uplatnený nárok považuje v celom rozsahu za odôvodnený.
Podaním žalobu doplnil o tvrdenia, že v zmysle platne uzavretej žiadosti o vydanie kreditnej karty VÚB, a. s. zo 6. 10. 2008 sa prijatím a schválením tejto žiadosti zo strany banky žiadosť stala zmluvou o vydaní a používaní kreditnej karty VÚB, a. s. uzavretej medzi držiteľom karty a bankou podľa § 269 ods.2 Obchodného zákonníka tak, ako je uvedené v spodnej časti žiadosti. V zmysle zmluvy bol žalovanému schválený úverový limit vo výške 18 000,- Sk (597,49 eur) a výška mesačnej splátky 900,- Sk (29,87 eur). V danej veci sa nejedná o spotrebiteľský úver, ale o revolvingový úver, keďže ide o kreditnú platobnú kartu, pri ktorej klient získava úverový rámec. Ak klient vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorázovo, opäť má k dispozícii celý úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca postupne, stále má k dispozícii tú časť úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa s každou splátkou zvyšuje. Uviedol, že pri kreditných kartách nie je možné určiť pevnú úrokovú sadzbu. Tá závisí od čerpania prostriedkov a doby ich následného splatenia. Vzhľadom na charakter kreditnej karty, nie je možné tiež špecifikovať, koľko z mesačnej splátky pripadá na splatenie istiny a úrokov. Úrok sa vypočítava denne a jeho výška závisí od dlžnej sumy. Rozdiel debetných a kreditných operácii na účte žalovaného podľa predloženého výpisu predstavuje sumu 1 035,21 eur. Predmetom konania v danej veci je len nárok na zaplatenie nesplatenej istiny úveru vo výške 550,82 eur.
Súd v súlade s ustanovením § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 200ea Občianskeho súdneho poriadku (drobné spory) vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania len na základe listinných dôkazov označených a predložených zástupcom žalobkyne.
Podľa § 79 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 101 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Podľa § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
V sporovom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, plne platí dispozičná a prejednávacia zásada. Prejednávacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov, ktoré ich preukazujú, je zásadne vecou účastníkov. Účastník ma teda povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a povinnosť dôkazu. Aj v sporovom konaní však platí zásada materiálnej pravdy vyjadrená najmä v cit. § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého základom rozhodnutia je súdom zistený skutkový stav. Preto v prípade, ak účastník si nesplní povinnosť tvrdenia a neunesie bremeno tvrdenia, má to za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá tiež nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak sa jedná o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie dôkazného bremena o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka za následok nepriaznivé rozhodnutie.
V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla svoje dôkazné bremeno a nepreukázala právny dôvod ani výšku žalobou uplatneného nároku.
Zástupca žalobkyne v žalobe tvrdil, že 6. 10. 2008 došlo medzi VÚB, a. s. a žalovaným k uzavretiu zmluvy o kreditnej karte ku kartovému účtu žalovaného č. 833062001. Tvrdil, že na základe tejto zmluvy sa banka zaviazala poskytnúť žalovanému úver vo výške 597,49 eur a žalovaný sa zaviazal úver vrátiť a zaplatiť banke úroky vo výške a za podmienok dohodnutých v zmluve. Na preukázanie tohto tvrdenia spolu so žalobou predložil listinu označenú ako „Žiadosť o aktiváciu kreditnej karty VÚB, a. s.“, „Obchodné podmienky Všeobecnej úverovej banky, a. s. na vydanie a používanie kreditných platobných kariet pre fyzické osoby občanov“ (ďalej len obchodné podmienky) a prehľad histórie transakcii na kartovom účte č. 833062001.
Neskorším podaním z 1. 12. 2014 žalobu doplnil o tvrdenia, že v zmysle platne uzavretej žiadosti o vydanie kreditnej karty VÚB, a. s. zo 6. 10. 2008 sa prijatím a schválením tejto žiadosti zo strany banky žiadosť stala zmluvou o vydaní a používaní kreditnej karty VÚB, a. s. uzavretej medzi držiteľom karty a bankou podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ako je uvedené v spodnej časti žiadosti. V zmysle zmluvy bol žalovanému schválený úverový limit vo výške 18 000,- Sk (597,49 eur) a výška splátky schválená na sumu 900,- Sk (29,87 eur). Uviedol, že v danej veci sa nejedná o spotrebiteľský úver, ale o revolvingový úver, keďže ide o kreditnú platobnú kartu, pri ktorej klient získava úverový rámec. V rozpore s tvrdením v žalobe, v ktorej poukazoval na úrok dohodnutý v zmluve, uviedol, že pri kreditných kartách nie je možné určiť pevnú úrokovú sadzbu. Tá závisí od čerpania prostriedkov a doby ich následného splatenia. Vzhľadom na charakter kreditnej karty, nie je možné tiež špecifikovať, koľko z mesačnej splátky pripadá na splatenie istiny a úrokov. Úrok sa vypočítava denne a jeho výška závisí od dlžnej sumy.
Z listiny označenej ako „Žiadosť o aktiváciu kreditnej karty VÚB, a. s.“ iba vyplýva, že žalovaný požiadal formou štandardného formulárového tlačiva VÚB, a. s. o aktiváciu kreditnej karty MasterCard, typ „flexikarta-nákupná karta“. Žiadosť neobsahuje žiadny údaj o výške žalovaným žiadaného kreditu ani žiadny návrh na formu splácania a čas splatenia prostriedkov v prípade pridelenia kreditu. Žiadosť obsahuje ustanovenie, podľa ktorého „Prijatím a schválením žiadosti zo strany VÚB, a. s. sa táto žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty uzatvorenej medzi držiteľom hlavnej/ dodatkovej karty a VÚB, a. s. podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonníka v znení neskorších predpisov.“ Žiadosť je žalovaným podpísaná. Nie je datovaná. Obsahuje iba podaciu pečiatku banky, na ktorej je dátum 7. 10. 2008.
V spodnej časti žiadosti sú údaje o tom, že banka 6. 10. 2008 mala schváliť úverový limit 18 000,- Sk (597,49 eur) a minimálnu splátku 900,- Sk (29,87 eur).
Podľa § 43a ods. 1 a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „ návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.
Podľa § 43c ods. 1 a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy § 43a a §43c Občianskeho zákonníka, ktorá má charakter všeobecnej úpravy vo vzťahu k Obchodnému zákonníku, z hľadiska právnej teórie k uzavretiu zmluvy dochádza prijatím návrhu na uzavretie zmluvy (ak je dostatočne určitý), tzn. vyhlásením osoby, ktorej bol návrh určený alebo jej iným včasným konaním, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas s návrhom. Takéto prijatie návrhu však nadobúda účinnosť až okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. V prípadoch, ak zákon pre zmluvu vyžaduje obligatórne písomnú formu, k naplneniu
písomnej formy zmluvy dôjde len vtedy, ak je písomný návrh na uzavretie zmluvy prijatý tiež písomne, a tam, kde nie je navrhovateľ pri písomnom prijatí návrhu prítomný, môže k uzavretiu zmluvy dôjsť iba tak, že písomné prijatie návrhu dôjde navrhovateľovi.
V prejednávanej veci žalobkyňa neuviedla tvrdenia a vykonaným dokazovaním nevyšli najavo žiadne skutočnosti, na základe ktorých by súd mohol prijať záver, že na základe návrhu žalovaného (predloženej písomnej žiadosti o aktiváciu kreditnej karty VÚB, a. s.) došlo k uzavretiu zmluvy tak, ako žalobkyňa tvrdí v žalobe.
Žalobkyňa v konaní neuviedla žiadne tvrdenia a vykonaným dokazovaním nevyšlo najavo, kedy návrh žalovaný vyhotovil, kedy a ako bol oznámený banke, a ako a kedy bolo prijatie návrhu žalovaného na uzavretie zmluvy, ktorý banka mala údajov v dolnej časti žiadosti schváliť, žalovanému oznámené. Podľa údajov banka úverový limit schválila 6. 10. 2008, pritom podľa podacej pečiatky banka žiadosť žalovaného, ktorá nie je datovaná, prevzala 7. 10. 2008. Z vykonaného dokazovania nevyplývajú žiadne skutočnosti, z ktorých by súd mohol vyvodiť záver o tom, že prípadné prijatie návrhu žalovaného bankou bolo vôbec žalovanému následne aj oznámené. Naopak, zástupca žalobkyne v podaní z 1. 12. 2014 s poukazom na vyššie citované ustanovenie uvedené v žiadosti žalovaného argumentoval, že podľa tohto ustanovenia sa žiadosť žalovaného stala zmluvou jej prijatím a schválením. Súd sa nemohol stotožniť s touto argumentáciou žalobkyne, nakoľko cit. ust. § 43a a § 43c Občianskeho zákonníka majú kogentný charakter a strany sa nemôžu od neho odchýliť. Za takejto dôkaznej situácie súd preto nemohol prijal záver, že prijatie návrhu žalovaného na uzavretie zmluvy v prejednávanej veci nadobudlo vôbec účinnosť a že medzi bankou a žalovaným došlo k uzavretou zmluvy tak, ako tvrdí žalobkyňa. Naviac, súd mal za to, že v prejednávanej veci zákon pre zmluvu o úvere, keďže sa malo jednať o úver spotrebiteľský, vyžadoval písomnú formu (pozri odôvodnenie nižšie). Bolo preto na žalobkyni, aby preukázala, že v procese uzatvárania zmluvy, vrátane oznámenia prijatia žiadosti bankou žalovanému, došlo k naplneniu tejto písomnej formy zmluvy.
Súd ďalej zastáva názor, že návrh žalovaného na uzavretie zmluvy (žiadosť o aktiváciu kreditnej karty VÚB, a. s.), na základe ktorého podľa tvrdení žalobkyne malo dôjsť k uzavretiu zmluvy o úvere, neobsahuje ani podstatné náležitosti zmluvy o úvere v zmysle cit. § 497 Obchodného zákonníka. Podstatou zmluvy o úvere je záväzok veriteľa poskytnúť peniaze do určitého limitu v prospech dlžníka a na jeho požiadanie. Záväzku veriteľa zodpovedá záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Zmluva o úvere teda musí obsahovať konkrétny limit prostriedkov, ktoré sa veriteľ zaväzuje poskytnúť v prospech dlžníka, a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Návrh žalovaného neobsahuje žiadosť o žiadnu konkrétnu výšku úverového limitu. Nie je vôbec zrejme, na základe čoho banka schválila úverový limit 18 000,- Sk. Z návrhu žalovaného a ani zo žiadneho iného dôkazu predloženého žalobkyňou tiež nevyplýva záväzok žalovaného vrátiť poskytnuté prostriedky, a už vôbec nie zaplatiť úroky. Preto na základe takéhoto návrhu žalovaného ani v prípade nadobudnutia účinnosti jeho prijatia bankou by nemohlo dôjsť k uzavretiu zmluvy o úvere. Súd tiež samotný návrh žalovaného na uzavretie zmluvy (teda žiadosť o aktiváciu kreditnej karty VÚB, a. s.) vzhľadom na charakter a povahu zmluvy, obsahom ktorej podľa tvrdení žalobkyne malo byť poskytnutie revolvingového úveru, považoval za tak neurčitý, že na jeho základe v kontexte ani s ostatnými listinnými dôkazmi v spise nie je možné vyvodiť oprávnenosť výšky nároku uplatneného žalobkyňou žalobou.
K vyššie uvedeným právnym záverom súd dodáva:
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 6. 10. 2008, tzn. v čase, kedy podľa tvrdení žalobkyne malo dôjsť k uzavretiu zmluvy (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania.
Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
V prejednávanej veci súd vychádzajúc z listinných dôkazov v spise mal za to, že žalovaný žiadosťou o vydanie kreditnej karty VÚB, a. s. podal návrh na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žiadosťou požiadal o poskytnutie úveru na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. V čase podania návrhu teda žalovaný spĺňal charakteristiku spotrebiteľa podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa neuviedla žiadne tvrdenia, ktoré by nasvedčovali záveru o nespotrebiteľskom charaktere zmluvy, k uzavretiu ktorej malo na základe návrhu dôjsť. Súd tu len dodáva, že dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má vždy dodávateľ. Je bez pochybností, že VÚB, a. s. pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Preto spĺňala charakteristiku veriteľa podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Podľa § 4 ods.1 veta prvá zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä: a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe: a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
V prejednávanej veci zmluva o spotrebiteľskom úvere vo forme kreditnej karty uzavretá na základe návrhu žalovaného musela mať písomnú formu, inak by bola neplatná. Bolo teda na žalobkyni, aby preukázala, že v procese uzatvárania zmluvy, vrátane oznámenia prijatia žiadosti bankou žalovanému, došlo k naplneniu tejto písomnej formy zmluvy. Žalobkyňa v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno.
Žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia sumy 550,82 eur na základe tvrdení, že banka sa v zmluve zaviazala poskytnúť žalovanému úver vo výške 597,49 eur, že žalovaný sa v zmluve zaviazal tento úver vrátiť a zaplatiť úroky dohodnuté v zmluve, a že žalovaná suma predstavuje nevrátenú časť istiny poskytnutého úveru. V podaní z 1. 12. 2014 tiež uviedla, že rozdiel debetných a kreditných operácii na účte žalovaného predstavuje celkom sumu 1 035,21 eur. Poukazovala pritom na prehľad histórie transakcii na kartovom účte č. 833062001. V rozpore s tvrdením v žalobe v podaní z 1. 12. 2014 uviedla, že pri kreditných kartách nie je možné určiť pevnú úrokovú sadzbu. Tá závisí od čerpania prostriedkov a doby ich následného splatenia. Tvrdila, že vzhľadom na charakter kreditnej karty, nie je možné tiež špecifikovať, koľko z mesačnej splátky pripadá na splatenie istiny a úrokov. Úrok sa vypočítava denne a jeho výška závisí od dlžnej sumy.
Z listinných dôkazov predložených žalobkyňou súd nemohol zistiť, či prehľad histórie transakcií na kartovom účte č. 833062001 sa týka vôbec transakcií realizovaných prostredníctvom bankovej kreditnej karty, ktorá mala byť vydaná žalovanému na základe jeho žiadosti o aktiváciu kreditnej platobnej karty VÚB, a. s. Žiadosť neobsahuje žiadny údaj (číslo kartového účtu, VS a pod.), na základe ktorého by bolo možné tento prehľad dať do vzájomnej súvislosti so žiadosťou. Žiadosť neobsahuje žiadny údaj o výške splátky. Iba na základe údajne bankou schválenej minimálnej splátky 900,- Sk bez ďalšieho súd v kontexte s obchodnými podmienkami a tvrdením žalobkyne nemohol ustáliť, či išlo o fixnú splátku, nezávislú od vyčerpanej sumy, alebo výška splátky mala byť určená vždy aktuálne v mesačnom výpisom tak, ako je to uvedené obchodných podmienkach a ako to tvrdí žalobkyňa v žalobe. Nie je ďalej tiež zrejme, či splátka obsahuje aj úroky, a ak áno, aké. Súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalobkyne, že pri revolvingovom úvere na základe kreditnej karty nie je možné určiť pevnú úrokovú sadzbu. Pri takomto úvere, pri ktorom sa úver v priebehu trvania zmluvy čerpá a dopĺňa, sa menia údaje relevantné pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len RPMN). Údaj o výške úroku je však možné určiť vopred pevne dohodnutou úrokovou sadzbou. Tá v danom prípade zo žiadosti a ani z obchodných podmienok nie je zrejmá. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania preto nebolo možné zistiť, akú časť poskytnutých finančných prostriedkov žalovaný v skutočnosti nevrátil a žalobe žalobkyne vyhovieť ani titulom nároku na vrátenie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobkyňa ani tu neuniesla svoje dôkazné bremeno.
Súd dodáva, že nie je povinnosťou súdu prácne zisťovať z listín predložených žalobkyňou spolu so žalobou, aké a kedy žalovaný realizoval transakcie, prostredníctvom akej bankomatovej karty, akú sumu z akého úverového rámca vyčerpal, či skutočne vyčerpal sumu tvrdenú žalobkyňou alebo inú sumu, či v tejto sume sú obsiahnuté úroky, ak áno, v akej výške. Nie je povinnosťou súdu dedukovať z predložených listín, ako a kedy jednotlivé nároky žalobkyne vznikali, a či tieto nároky zodpovedajú ňou konečne vyčíslenej čiastke tvoriacej predmet konania. Úlohou súdu je iba prostredníctvom týchto dokladov ako listinných dôkazov preskúmať správnosť uplatneného nároku, teda preskúmať, či skutočnosti tvrdené v žalobe odôvodňujúce uplatnený nárok zodpovedajú skutočnostiam vyplývajúcim z listinných dôkazov. V prejednávanej veci bolo povinnosťou žalobkyne už v žalobe popísať všetky skutočnosti, z ktorých by bolo možné jednoznačne a bez pochybností zistiť, na akom základe uplatnený nárok vznikol, kedy a v akej sume žalovaný finančné prostriedky prostredníctvom platobnej karty čerpal, aké, kedy a na akom základe realizoval úhrady. Opis týchto rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť predložením listinných dôkazov, nakoľko tieto slúžia iba na preukázanie tvrdených nárokov, a nie na to, aby súd nahrádzal nečinnosť žalobkyne.
Na záver súd dodáva, že žalobkyňa v prejednávanej veci neuniesla dôkazné bremeno ani ohľadne preukázania svojej aktívnej legitimácie v konaní, čo súd považoval za ďalší dôvod pre zamietnutie žaloby.
Zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi Všeobecnou úverovou bankou, a. s. so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 1, IČO: 31 320 155, a žalobkyňou vyplýva, že 14. 8. 2012 (nie ako tvrdí
žalobkyňa v žalobe 20. 8. 2012) došlo k uzavretiu zmluvy, na základe ktorej banka žalobkyni postúpila súbor pohľadávok, medzi ktorými podľa prílohy č. 2 zmluvy - zoznam postupovaných pohľadávok mala byť aj pohľadávka banky voči žalovanému identifikovaná č. účtu 833062001 ku dňu postúpenia vo výške celkom 1 035,21 eur.
Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o bankách) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len postupník), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Zákonnými predpokladmi platného postúpenia pohľadávky bankou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (v danej veci žalobkyni) bolo vychádzajúc z citovanej právnej úpravy zákona o bankách súčasné splnenie nasledovných zákonných predpokladov v čase postúpenia pohľadávky na žalobkyňu: 1. existencia pohľadávky banky alebo jej časti, ktorá bola v čase postúpenia už splatná, 2. omeškanie žalovaného so splnením splatného peňažného záväzku voči banke trvajúce nepretržite viac ako 90 kalendárnych dní alebo súčet všetkých omeškaní so splnením čo i len časti toho istého peňažného záväzku trvajúce viac ako dobu jedného roka a 3. písomná výzva žalovaného bankou na splnenie splatného peňažného dlhu.
V prejednávanej veci, v ktorej žalobkyňa nepreukázala ani tvrdenie o uzavretí samotnej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru žalovanému, žalobkyňa nepreukázala ani splnenie zákonných predpokladov pre platné postúpenie pohľadávky bankou na ňu, čím nepreukázala ani svoju aktívnu legitimáciu v konaní.
Tu súd len dáva do pozornosti dôvodovú správu k zákonu o bankách, kde sa v osobitnej časti k § 92 ods. 7 uvádza: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou“.(pozn.: pôvodný ods. 7 sa stal odsekom 8 po novelizácii zákonom č. 552/2008 Z. z.). Banka teda nemôže postúpiť nebanke „živý úver“, ale len pohľadávky z „ukončeného úveru“ a zo živého úveru len splatné splátky. Tento záver jasne vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 2 zákona o bankách, podľa ktorého: „Bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.“ Žalobkyňa nie je bankovým subjektom oprávneným poskytovať úvery a ani bankové úvery vo vlastnej réžii spravovať.
O trovách konania súd rozhodol podľa §142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zásada úspechu v konaní). Žalovaný bol v konaní úspešný. Preto mu prislúcha právo na náhradu trov konania. Keďže predpokladom priznania práva na náhradu trov konania účastníkovi je riadne uplatnenie nároku na náhradu a žalovaný si v konaní takýto nárok neuplatnil, súd žalovanému žiadnu náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).