Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Co-47-2022.pdf
PDF · 98.17 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/47/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Dominika Horváthová, spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 724 803, proti žalovaným 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, 2/ C. D., nar. XX.XX.XXXX, obaja adresa A. XXXX/XX, E. F., o zaplatenie 28.625,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 14Csp/2/2021-136 zo dňa 14. januára 2022 vo výroku II. a III., takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. m e n í tak, že žalovaní 1. a 2. s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi vyčíslený úrok z omeškania vo výške 1.089,85 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku zamietajúci výrok II. rozsudku p o t v r d z u j e .
Žalobcovi priznáva voči žalovaným 1. a 2. nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 99,98%.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovaným 1. a 2. zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu vo výške 26.257,28 eur, úroky vo výške 1.257,52 eur, úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 26.257,28 eur od 7.11.2019 do zaplatenia, poplatky vo výške 18,- eur, do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovaným rozsahu 92%.
Rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou § 497 a § 503 ods. 1 a 2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, ďalej len „ObZ“, § 52 ods. 1 až 4, § 488 a § 517 ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ďalej len „OZ“, § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“), § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k skutkovým zisteniam, že medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovanými ako spotrebiteľmi došlo k uzavretiu zmluvy o úvere, ktorá je zároveň spotrebiteľskou zmluvou a spĺňa zákonné náležitosti v zmysle ZoSÚ. Na základe zmluvy z 24.10.2017 žalobca (veriteľ) poskytol žalovaným (spoludlžníkom) refinančný spotrebiteľský úver vo
výške 27.000,- eur, ktorý mali žalovaní splácať v 96-tich mesačných splátkach po 477,43 eur, vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc 15.11.2017, pričom celkovo mali splatiť 45.831,93 eur, a to do 15.10.2025. Dojednaná úroková sadzba predstavovala 12,5% ročne, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) 15,7%. Bolo tiež dojednané poistenie úveru, pričom výška splátky poistného predstavovala 32,40 eur z celkovej sumy mesačnej splátky. V podrobnostiach zmluva odkazovala na obchodné podmienky. Žalovaní neplatili splátky riadne a včas, preto žalobca po predchádzajúcej výzve úver k 07.01.2019 zosplatnil. Ku dňu zosplatnenia žalovaní (podľa výzvy žalobcu zo 07.01.2019) dlžili na istine 26.445,63 eur, na úrokoch 1.257,52 eur a na poplatkoch 18 eur. Po zosplatnení uhradili ďalších 188,35 eur. K 21.04.2021 mali žalovaní uhradenú sumu 3.772,52 eur. Keďže žalovaní úver vyčerpali, ale riadne nesplácali, žalobca má po zosplatnení úveru (dojednanom v obchodných podmienkach) nárok na plnenia uplatnené žalobou, avšak nie v celom rozsahu.
Žalobca má predovšetkým nárok na rozdiel medzi poskytnutou istinou (27.000 eur) a sumou, ktorú z plnenia žalovaných na istinu započítal (554,37 eur); rozdiel predstavuje 26.445,63 eur, avšak žalobca si na istine uplatnil len 26.257,28 eur (ktorá suma by vychádzala v prípade, ak by žalobca započítal na istinu aj sumu 188,35 eur uhradenú žalovanými po zosplatnení, pričom ale z aktuálneho stavu úveru vyplýva, že práve túto sumu žalobca započítal na úroky, ide teda zrejme o chybu vo výpočte). Keďže súd je v sporových konaniach viazaný návrhom, priznal žalobcovi len uplatnenú sumu, a to aj spolu s úrokmi z omeškania (uplatnenými až od 07.11.2019). Suma dlžných úrokov 1.257,52 eur (ktorá žalobcovi tiež patrí) vyplýva z oznámenia o zosplatnení, pričom súd má zo svojej rozhodovacej činnosti vedomosť o tom, že veritelia v obdobných oznámeniach uvádzajú len vyčíslené zmluvné úroky. Rovnako má žalobca nárok na poplatky za upomienky vo výške 18 eur, nakoľko tieto vyplývajú z cenníka. Pokiaľ však ide o vyčíslené (zákonné) úroky z omeškania vo výške 1.093,- eur „za obdobie od predčasného zosplatnenia úveru do vykonania poslednej úhrady žalovaných,“ táto suma nevyplýva zo žiadneho z predložených dokladov. Keďže ide o spotrebiteľský spor so zvýšenou ochranou spotrebiteľa (žalovaných), súd sa neuspokojil iba s tvrdením žalobcu (hoci žalovanými nepopretým), že mu táto suma patrí, a žalobu v tejto časti zamietol pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v spore úspešný v 96 %, (súd mu priznal 27.532,80 € z uplatnených 28.625,80 eur), žalovaný potom v 4 %. Čistý úspech žalobcu predstavuje 92 % (96 % - 4%).
Proti tomuto rozsudku voči zamietajúcemu výroku II. a výroku III. o trovách konania podal odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku II. zmenil a rozhodol tak, že žalobe vyhovie, alebo aby rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vrátil na nové prejednanie.
V odvolaní namietol, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o tom, že nárok na vyčíslený úrok z omeškania vo výške 1.093,- eur nebol žalobcom preukázaný. V samotnom žalobnom návrhu žalobca špecifikoval svoj nárok tak, že opísal rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých dospel k výške jednotlivých nárokov uvedených v petite žalobného návrhu, teda aj sumy úrokov z omeškania vo výške 1.093,- eur. Žalobca v žalobnom návrhu uviedol, že si v súdnom konaní uplatňuje voči žalovaným od momentu zosplatnenia úveru len zákonné úroky z omeškania, a to v súlade ustanovením § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.. V nadväznosti na to je výška úroku z omeškania určená vo výške 5,00 %. Dlžná istina ku dňu zosplatnenia úveru vyplýva z predloženej Výzvy na úhradu 07.01.2019, ktorá bola prílohou žalobného návrhu. Žalobca v žalobnom návrhu uviedol aj to, že žalovaní po zosplatnení úveru vykonali nasledovné úhrady: dňa 21.03.2019 sumu vo výške 148,35 eur a dňa 06.11.2019 sumu vo výške 40,- eur, aj to, že jednotlivé splátky žalovaných sú uvedené v Aktuálnom stave úveru v časti „Zaplatené splátky“ vyhotovenom z bankového informačného systému žalobcu. Z vyššie uvedeného je zrejmé, akým spôsobom žalobca dospel k výške úroku z omeškania (1.093,- eur). Ak konajúci súd požadoval uvedenie presného matematického výpočtu, mal žalobcu vyzvať na doplnenie resp. objasnenie žalobného návrhu. Súd tak porušil právo žalobcu na spravodlivý proces.
Žalovaní 1. a 2. sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. v časti zmeniť (§ 388 CSP) a vo zvyšku potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP).
Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku II., v kontexte odvolacích dôvodov uplatnených žalobcom, a to so zameraním na posúdenie, či súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie vyčísleného úroku z omeškania vo výške 1.093,- eur je nedôvodný, v dôsledku čoho mal byť daný dôvod na zamietnutie žaloby v uvedenom rozsahu. Vyhovujúci výrok I., ktorý nebol napadnutý odvolaním, nadobudol právoplatnosť a nepodliehal odvolaciemu prieskumu.
Napadnutým výrokom súd nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 1.093,- eur (ktorý predstavuje úrok z omeškania z istiny za obdobie od predčasného zosplatnenia do poslednej úhrady žalovaných) zamietol, a to z dôvodu, že táto suma nevyplýva zo žiadneho z predložených dokladov. Keďže ide o spotrebiteľský spor so zvýšenou ochranou spotrebiteľa (žalovaných), súd sa neuspokojil iba s tvrdením žalobcu (hoci žalovanými nepopretým), že mu táto suma patrí, a žalobu v tejto časti zamietol pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Odvolateľ namietol, že všetky údaje potrebné pre výpočet úroku z omeškania vyplývajú priamo zo žaloby a z listín, ktoré k žalobe boli priložené a ak konajúci súd požadoval uvedenie presného matematického výpočtu, mal žalobcu vyzvať na doplnenie resp. objasnenie žalobného návrhu, čo neurobil.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. (ods. 2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nar. vlády SR. č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Súd prvej inštancie odvolaním nenapadnutým výrokom I. priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 26.257,28 eur (istina) od 07.11.2019 (nasledujúci deň po vykonaní poslednej
úhrady žalovaných) do zaplatenia, ktorý podľa vymedzeného úročeného obdobia nadväzuje na úrok z omeškania, ktorý si žalobca vyčíslil. Posledná úhrada žalovaných po zosplatnení úveru bola realizovaná dňa 06.11.2019 vo výške 40,- eur. Úhrady žalovaných dňa 21.03.2019 vo výške 148,35 eur a dňa 06.11.2019 vo výške 40,- eur mal súd prvej inštancie podľa bodu 5. odôvodnenia napadnutého rozsudku za preukázané a vyplývajú nielen z podanej žaloby, ale aj listiny - Aktuálny stav úveru v časti „Zaplatené splátky“ vyhotovenom z bankového informačného systému žalobcu (č.l. 13).
Z bodu 4. a 5. odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie mal za preukázané aj zosplatnenie úveru ku dňu 07.01.2019, pričom tento údaj vyplýva aj z predloženej výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 07.01.2019 (č.l. 20). Z bodu 9. odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie správne výšku úrokovej sadzby posudzoval podľa § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 OZ v spojení s § 3 nar. vlády SR. č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, teda vo výške 5% ročne. Na základe uvedeného je nepochybné, že všetky predpoklady pre výpočet vyčísleného úroku z omeškania, teda 5% ročne zo sumy 26.257,28 eur (istina) od 07.01.2019 (deň zosplatnenia úveru) do 06.11.2019 (dátum poslednej úhrady žalovaných), mal súd prvej inštancie za preukázané, preto záver súdu prvej inštancie o tom, že uvedená suma nevyplýva zo žiadneho z predložených dokladov, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
Výpočtom úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 26.257,28 eur od 07.01.2019 do 06.11.2019, je možné dospieť k sume 1.093,45 eur, pričom žalobca si uplatnil len sumu vo výške 1.093,- eur. Tu však odvolací súd dáva do pozornosti, že veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky, resp. jednorazovo zosplatniť úver podľa podmienok uvedených v cit. ust. § 565 a § 53 ods. 9 OZ. Skutočnosť, že veriteľ toto právo využil ku dňu 07.01.2019, bola nesporná (viď bod 14.) Až dňom jednorazového zosplatnenia úveru sa stáva splatná celá pohľadávka, preto žalovaní 1. a 2. nemohli byť v omeškaní už odo dňa 07.01.2019, ale až odo dňa nasledujúceho – 08.01.2019. Preto nárok odvolateľa na vyčíslený úrok z omeškania je dôvodný len za obdobie od 08.01.2019 do 06.11.2019, teda vo výške 1.089,85 eur. Z uvedeného dôvodu odvolací súd s použitím § 388 CSP napadnutý výrok II. rozsudku zmenil tak, že žalovaní 1. a 2. súd povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi vyčíslený úrok z omeškania vo výške 1.089,85 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamietajúci vecne správny výrok rozsudku súdu prvej inštancie potvrdil (výrok II.)
Podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. (ods. 2) Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O trovách prvoinštančného aj odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa pomeru úspechu strán v konaní. Žalobca sa domáhal zaplatenia istiny vo výške 26.257,28 eur, vyčíslených úrokov 1.257,52 eur, poplatkov vo výške 18,- eur, ktoré mu boli priznané odvolaním nenapadnutým právoplatným výrokom I. rozsudku. Ďalej sa žalobca domáhal aj vyčísleného úroku z omeškania vo výške 1.093,- eur, pričom úspešný bol len v časti 1.089,85 eur. Hrubý úspech žalobcu predstavuje 99,99% a neúspech 0,01%, preto odvolací súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1. a 2. v rozsahu 99,98% (výrok III.).
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).