Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-120-2014.pdf
PDF · 106.68 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/120/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou v trestnej veci obžalovanej B. Y. I. na hlavnom pojednávaní dňa 23. októbra 2015 takto
rozhodol:
Obžalovaná B. Y. I., nar. XX.X.XXXX v Súlovciach, okres Topoľčany, trvale bytom D., I. XXX/XX, toho času bytom D., F. X/XXX,
j e v i n n á , ž e :
po zákonnom poučení o zodpovednosti za uvádzanie vedome nepravdivých údajov, najmä o zodpovednosti za trestný čin krivého obvinenia podľa 345 Trestného zákona, do zápisnice o trestnom oznámení dňa 16.4.2013 pred povereným príslušníkom Policajného zboru na Obvodnom oddelení PZ Prievidza, Košovská cesta 5 v Prievidzi a dňa 13.5.2013 do zápisnice o trestnom oznámení pred vyšetrovateľom Policajného zboru na Okresnom riaditeľstve PZ Prievidza, M. Mišíka 11 v Prievidzi, lživo obvinila G. T. a jej syna G. H., keď uviedla, že dňa 3.4.2013 v presne nezistenom čase medzi jedenástou a dvanástou hodinou v Prievidzi, na Ul. G. Švéniho, pred predajňou čínskeho textilu oproti budove Okresného súdu Prievidza, Marta Hrúzová chytila B. Y. I. za predlaktie ľavej ruky, jej syn G. H. ju chytil za predlaktie pravej ruky, v ktorej držala rozopnutú kabelku, ruku jej vykrútil za chrbát, takto jej znemožnili pohyb a z kabelky jej vytiahol bielu nezalepenú obálku s hotovosťou vo výške 1.650,- eur, ktorú si prisvojil, pričom preverovaním pred začatím trestného stíhania bolo zistené, že uvedený skutok sa nestal a trestné oznámenie bolo v zmysle § 197 odsek 1 písmeno d) Trestného poriadku dňa 15.5.2013 odmietnuté uznesením vyšetrovateľa, ktoré dňa 28.5.2013 nadobudlo právoplatnosť,
t e d a :
iného lživo obvinila z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie,
č í m s p á c h a l a :
prečin krivého obvinenia a krivej prísahy podľa § 345 odsek 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Trestný zákon),
a za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 345 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, k trestu odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka, výkon ktorého sa jej podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov.
Podľa § 51 odsek 4 písmeno e) Trestného zákona sa obžalovanej prikazuje v skúšobnej dobe osobným listom sa ospravedlniť poškodeným G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. H. XX, a G. H., nar. XX.X.XXXX, bytom U..
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovanú B. Y. I. (ďalej len obžalovaná), vypočul svedkov - poškodených G. H., G. T., svedkov F. M., Mgr. A. G., Bc. A. R., Mgr. H. H., W. L., oboznámil sa s listinnými dôkazmi.
Obžalovaná spáchanie skutku, ktorý jej kládla za vinu podaná obžaloba, poprela. Poškodená od nej žiadala požičať peniaze na benzín. Zastavili ju na chodníku oproti súdu, chceli peniaze, ona s nimi nechcela nič mať, pravú ruku jej vykrútil syn poškodenej, ona ho v tom čase nepoznala, až neskôr sa dozvedela, bolo to od policajta R., že malo ísť o syna poškodenej T.. Chytila ju i T., mixovali sa, mala otvorenú kabelku, v nej mala obálku s peniazmi. Ten mal v čase skutku oblečené rifle a mal špinavé ruky. Peniaze nosieva stále so sebou, pretože ju v minulosti vykradli. Syn T. - H. vytrhol z kabelky obálku s peniazmi a utekal do auta na tam priľahlé parkovisko. Na otázku samosudcu, o akú obálku išlo a v akej nominálnej hodnote bankovky boli, obžalovaná uviedla, že išlo o bielu obálku, hotovosť 1.650 eur pozostávala s 1 ks tisíc eurovej bankovky, dvoch dvojstoviek. Poškodená T. ju stále držala za ruku, ona chcela svojím mobilným telefónom zavolať políciu a tak jej T. mobil vytrhla z ruky. Ona kričala o pomoc, T. utekala do auta za synom, ona utekala za ňou. Na parkovisku kričala na tam pracujúcu pani, aby zavolala políciu, že ju okradli, nevie, prečo táto pani políciu nevolala. Mobil poškodenej nedala dobrovoľne, má v ňom všetky potrebné čísla. Potom ona odišla na políciu, bol tam policajt R., tomu, čo sa stalo, vyrozprávala, bola vtedy v strese, povedala mu, že ju prepadli, žiadala ho i o to, aby išli za T., že ju pozná, že jej syna nepozná. Hneď hovorila, že jej vykrúcali ruky aj hneď popísala účasť muža na skutku aj to, že jej vzali 1.650 eur. Policajt jej odpovedal, že nie sú v telke. Bolo jej povedané, že je to lúpežné prepadnutie, že to bude riešiť iný policajt, prišla policajtka H., tá na ňu len kričala, že uvidí, bol pri tom, keď o prepadnutí vypovedala. Po nejakom čase jej telefonoval policajt G., chcel vedieť, ako to bolo, do telefónu mu povedala, ako to bolo, počula v telefóne, že tam je i nejaká policajtka. Predvolal ju po jeho dovolenke. Nevedela sa vyjadriť, koľko spisovala trestných oznámení, prvé oznámenie podala po skutku 3.4., či ide o dané trestné oznámenie, sa nevedela vyjadriť. Vyšetroval vec i R. a L. (dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní bolo zistené a ustálené, že išlo o policajta L., ktorý bol i súdom na hlavnom pojednávaní vypočutý.) Či pri výsluchoch, spisovaní trestného oznámenia, bola poučovaná o trestných následkoch krivého obvinenia, sa nevedela vyjadriť, možno aj áno. Zápisnice podpísala, či podpísala podané trestné oznámenie, sa nevedela vyjadriť. V daný deň utrpela zranenie, bola i na ošetrení, to vyhľadala až nasledujúci deň, liečila sa dovtedy sama, ľahla si, bolelo ju rameno, má chorú chrbticu. Lekárovi niečo povedala, no čo, si presne nepamätala, nehovorila mu však o odcudzení peňazí. Podpisy na zápisniciach, ktoré jej boli i predložené, nevie, či sú jej podpismi. Pri vyjadrovaní sa k oboznamovaným listinným dôkazom už uvádzala, že určite podpisy na žiadnych zápisniciach nie sú jej, zápisnice spisované G. ani nečítala. Ona neskôr podala na polícii trestné oznámenie za zneužívanie právomoci verejného činiteľa aj na policajta G. a ostatných voči nej konajúcich policajtov. To, čo vypovedala a čo uviedla i v trestnom oznámení, je pravda a stojí si za tým. Podľa nej vypovedala stále to isté.
Svedkyňa G. T. vypovedala, že so synom išli z daňového úradu, stretli sa s obžalovanou oproti súdu. Obžalovaná jej bola dlžná 80 eur, je tak už 3 roky, keď sa stretla s obžalovanou, chcela sa o týchto peniazoch s ňou rozprávať, synovi povedala, aby ju počkal v aute. Pýtala sa obžalovanej, kedy jej peniaze vráti, tá jej povedala, že peniaze nemá, dala jej však do zálohu mobilný telefón. Ten jej dala obžalovaná sama, ona ho od nej nepýtala. Išla za synom do auta. Už ako sedela v aute, prišla za ňou obžalovaná, chcela telefón, povedala jej cez okno, že keď jej peniaze vráti, tak jej vráti i telefón. Syn sa na chodníku počas toho, ako tadiaľ prechádzali, ani nezastavil, pokračoval do auta, ani s obžalovanou nehovoril. On obžalovanú ani nepozná, pozná ju len ona cez svoju dcéru. Počas rozhovoru
s obžalovanou jej ešte i syn telefonoval, aby išla, že on sa ponáhľa. V čase, ako syn už cúval z parkoviska, prišla obžalovaná k búdke na parkovisku a kričala na pracovníčku parkoviska, aby volal políciu, tá sa len na obžalovanú pozerala, na vozidle mali stiahnuté okienko. Vtedy obžalovaná ale prišla z hora od OD - Prior, nie zospodu. Obžalovaná kričala, aby jej vrátila mobil, cez okienko jej zakričala, že tak urobí, keď jej vráti peniaze. Voči obžalovanej ani ona ani jej syn nepoužili žiadne násilie, nevykrúcali obžalovanej ruky, nevzali žiadnu obálku s 1.650 eurami. Obžalovaná, vie, že je z Vesteníc, mala i jej telefónne číslo, peniaze jej mala doniesť do 3 dní. Bola kontaktovaná policajtami, že mala obžalovanej vziať telefón, bola na vypočutí, volali ju len ohľadne telefónu. Neskôr bol predvolaný i syn.
Svedok G. H. vypovedal, že s matkou išli z daňového úradu, stretli sa s nejakou ženou, išlo o obžalovanú), on sa ani nezastavil, pokračoval do auta. S obžalovanou sa rozprávala len matka, nepočul o čom, že to bolo o požičaných 80 eurách mu povedala až potom matka. Rozhovoru on ani nevenoval pozornosť, asi telefonoval. Vo vozidle sedel možno 5 minút, vyfajčil 1 cigaretu, presne si na to nepamätal, prišla do auta matka. Za ňou tam k autu prišla i obžalovaná, on jej však nevenoval pozornosť, cez okno platil za parkovisko. Čo hovorila vtedy obžalovaná, si on nepamätal. Určite on voči obžalovanej nepoužil žiadne násilie, nevykrúcal jej ruky, nevzal jej peniaze, nevie o žiadnom vykrúcaní rúk. Prvýkrát ho kontaktovala polícia, bolo to pre telefón, ktorý mala matke dať do zálohu obžalovaná, druhýkrát ho potom kontaktovali a už malo ísť o okradnutie obžalovanej. Nebol súdne trestaný. Obžalovaná počas rozhovoru mohla zvyšovať hlas, presne ako - rozhovor si nepamätal, nevenoval mu pozornosť, potom niečo kričala. Matka do vozidla priniesla mobilný telefón, povedala mu, že ho vzala do zálohu, kým jej obžalovaná nevráti peniaze, on sa jej začal smiať, že telefón môže zahodiť, že nemá žiadnu hodnotu. Bol vypočúvaný na polícii, nevie, kto ho vypočúval, ani v akom bol on postavení. Svedkyňu M. on poznal len z videnia, z parkoviska, kde pracuje.
Svedkyňa F. M. vypovedala, že pracuje na parkovisku, ktoré je v blízkosti Okresného súdu v Prievidzi, dáva tam časové lístky na parkovanie a keď vozidlá odchádzajú vyberá poplatok za parkovanie. Započula hlas ženy, ktorá, podľa nej, išla smerom od OD- Prior. Obžalovaná prišla za ňou a pýtala sa, že prečo nevolala policajtov. Ona si na parkovisku robí svoju robotu a tak jej odpovedala, že nevie, prečo mala políciu volať, nič nespravila, nič nevidela. Poškodených v čase, kedy k danému stretnutiu došlo, nepoznala, poznala ich až v čase konania hlavného pojednávania, z vyšetrovania. Ona vôbec nevedela, ktoré auto mala zastaviť, nevedela povedať, čo presne vtedy obžalovaná kričala, nepovedala jej, že ju okradli.
Na hlavnom pojednávaní boli vypočutí i svedkovia Mgr. A. G., Bc. A. R., Mgr. H. H., W. L.. Svedkovia vypovedali o tom, kedy a akým spôsobom postupovali ako príslušníci polície pri spisovaní a vybavovaní trestného oznámenia podaného vtedy oznamovateľkou (obžalovanou), resp. k následným úkonom.
Svedok Bc. R. vypovedal, že v prvotnom trestnom oznámení je uvedené to, čo mu vtedy oznamovateľka, ktorou bola obžalovaná, uviedla, určite spisoval len to, čo uvádzala ona, ona i oznámenie podpísala. Určite v prípade, že by bola oznamovateľka uvádzala, že bolo voči nej použité násilie a boli jej odcudzené i peniaze, tak by to bol v trestnom oznámení uviedol, v danom prípade by i on ako policajný orgán nebol príslušný na ďalšie konanie, pretože by išlo o skutok majúci znaky trestného činu, na ktorý by bol ďalej príslušný na konanie vyšetrovateľ, tak by mal i vybavenú vec a nemusel by okrem odstúpenia veci ďalej konať. Spisoval i ďalšie trestné oznámenie 16.4.2013, opäť spisoval to, čo oznamovateľka uvádzala, je v oznámení uvedené to, čo oznamovateľka mu uviedla, ako (vraj) ku skutku malo dôjsť.
Svedkyňa Mgr. H. H. poprela skutočnosti, ktoré uvádzala obžalovaná, poprela, že by bola na obžalovanú vyvíjala akýkoľvek nátlak, že by na ňu kričala, ona s ňou nekonala vo vzťahu k prijímaniu trestného oznámenia, pracuje na ekonomickom úseku, obžalovanú na hlavnom pojednávaní videla prvýkrát. O predmete skutku nevedela uviesť žiadne úkony. Nebola nikdy prítomná ani pri spisovaní oznámenia policajtom R..
Svedkovia Mgr. A. G. a W. L. vypovedali o spôsobe vedenia konania v nimi vyšetrovaných veciach. Mgr. G. vyšetroval vec podozrenia zo zločinu lúpeže, v trestných oznámeniach a jeho doplnkoch spisoval to, čo obžalovaná uvádzala, nebola k ničomu nútená. Trestné oznámenie obžalovanej bolo ním odmietnuté, pretože nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo postúpenie veci. Určite on na obžalovanú - vtedy oznamovateľku nevykonával žiaden nátlak, písal to, čo ona uvádzala.
Svedok L. bol pri podpise trestných oznámení, následne vyšetroval vec trestného činu krádeže, daná vec je prerušená.
Súd sa oboznámil, okrem iných listinných dôkazov, i s listinnými dôkazmi č.l. 42 - prvou zápisnicou o trestnom oznámení, z ktorej vyplývajú okolnosti zákonného poučenia oznamovateľky o následkoch a zodpovednosti za vedome nepravdivé údaje a zodpovednosti za trestný čin krivého obvinenia podľa § 345 Trestného zákona a skutočnosti, ktoré boli obžalovanou - vtedy ako oznamovateľkou oznamované. Z daného dôkazu vyplýva, že trestné oznámenie bolo obžalovanou podané dňa 3.4.2013 a oznamovateľka uvádzala, že sa dostavila na Obvodné oddelenie PZ Prievidza za účelom podania trestného oznámenia na pani, ktorá sa volá G., priezvisko nevie, vie, že býva v Horných Vesteniciach u nejakého chlapa, s ňou pracovala jej dcéra. Dňa 3.4.2013 v čase o 11.45 hod. sa nachádzala v blízkosti predajne s textilom na Ulici Švéniho, oproti budove Okresného súdu v Prievidzi, pri priechode pre chodcov, pričom ku nej pristúpila uvedená žena menom G. a začala po nej vykrikovať, že jej zať jej povedal, že jej dlhuje peniaze 80 eur. Ona ostala v šoku. Žena menom G. ju chytila za ruky a začala ňou mixovať a vulgárne jej nadávať a že nech jej vráti dlžné peniaze, odpovedala jej, že jej nič nedlhuje. Z vrecka vybrala mobilný telefón a povedala, že nie, že ide volať políciu, hneď na to jej žena mobilný telefón z ruky vytrhla a utekala do auta, kde na ňu čakal jej syn, ale k jeho popisu nevedela nič uviesť. Kričala na pani na parkovisku, že jej ukradli mobil, aby ich nepúšťala, volala políciu. Išlo o mobilný telefón vyklápací zn. Motorola, čiernej farby, zakúpený pred cca 5 rokmi, nemá doklady od telefónu, nevedela sa vyjadriť k výške spôsobenej škody, tú dodatočne upresní a bude si ju uplatňovať u páchateľa. Trestným oznámením č.l. 43 spísaným dňa 16.4.2013 s obžalovanou, vtedy ako oznamovateľkou, z ktorej vyplývajú okolnosti zákonného poučenia oznamovateľky o následkoch a zodpovednosti za vedome nepravdivé údaje a zodpovednosti za trestný čin krivého obvinenia podľa § 345 Trestného zákona a skutočnosti, ktoré boli obžalovanou, vtedy ako oznamovateľkou, doplňované, v ktorom už obžalovaná uvádzala, že pri incidente, ktorý sa odohral a je opísaný v trestnom oznámení, bol prítomný syn ženy menom G., ktorej popis uviedla v trestnom oznámení dňa 3.4.2013, pričom on ju počas toho, ako ju G. držala za ľavú ruku, chytil za pravú ruku v oblasti zápästia a silno jej ju vykrútil dozadu, pričom v tej ruke držala kabelku krémovej farby a tento syn G. sa jej začal hrabať v kabelke a vytiahol z nej obálku, v ktorej sa nachádzala finančná hotovosť 1.650 eur, snažila sa vymaniť, no pretože je slabá a má chorú chrbticu, nemala žiadnu šancu, nakoľko ju držali obidvaja. Po tom, ako syn ženy menom G. odcudzil obálku s peniazmi, tak mu táto žena povedala, aby išiel šikovne do auta. Keď odišiel syn ženy menom G. na parkovisko, táto ju ešte držala za ľavú ruku a ona pravou rukou vyberala telefón, chcela zavolať políciu, na čo jej ona vytrhla telefón, povedala, že nebude volať policajtov a ušla smerom k parkovisku. Uviedla popis muža. Trestným oznámením - č.l. 46-47, z ktorého vyplývajú okolnosti zákonného poučenia oznamovateľky o následkoch a zodpovednosti za vedome nepravdivé údaje a zodpovednosti za trestný čin krivého obvinenia podľa § 345 Trestného zákona a skutočnosti, ktoré boli obžalovanou, vtedy ako oznamovateľkou, opäť doplňované a uvádzané, z ktorého, okrem iného, vyplýva, že obžalovaná uvádzala, že G. T. ju chytila za predlaktie ľavej ruky a začala jej ju vykrúcať, nadávala jej pri tom, že je cigánka, chcela od nej peniaze. Jej syn jej chytil druhú ruku za predlaktie a túto jej vykrútil dozadu. Kabelku držala v pravej ruke, kabelka bola odzipsovaná, syn G. jej, ako jej vykrútil dozadu pravú ruku, v ktorej držala kabelku, tak z nej vytiahol väčšiu bielu nezalepenú obálku, v ktorej mala hotovosť 1.650 eur. Obálka bola hneď navrchu. Nemohla sa brániť, pretože G. ju držala za ľavú ruku a jej syn je druhú ruku vykrúcal. G., ako syn odcudzil obálku s peniazmi, tak mu kričala, aby išiel do auta. On do auta odišiel. G. ju stále držala za ľavú ruku, kričala na ňu, aby ju pustila. Ona pravou rukou vybrala z vrecka bundy telefón, povedala, že ide zavolať políciu, G. sa zľakla, pustila jej ruku, ktorú jej držala, na čo jej ona vytrhla telefón a ušla smerom k parkovisku. S listinnými dôkazmi - č.l. 48-49, 50-51, oboznámil sa s lekárskou správou - č.l. 52, z ktorej tiež vyplýva, že dňa 4.4.2013 pri prvom ošetrení obžalovaná ani ošetrujúcemu lekárovi neuviedla za použitia násilia odcudzenie finančnej hotovosti, uvádzala, že ju dňa 3.4.2013 prepadli 2 nezmámi ľudia, chceli jej ukradnúť kabelku a ukradli jej mobil z ruky, jej vykrúcali ruky. Listinnými dôkazmi - č.l. 55-57, uznesením č. ORP-281/OVK-PD-2013, ktorým bola podľa § 197 odsek 1 písmeno d) Trestného poriadku vec podozrenia zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť G. T. a G. H., odmietnutá, pretože nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 odsek 2 Trestného poriadku. Uznesením prokurátora o zamietnutí sťažnosti (č.l. 63) proti vyššie uvedenému uzneseniu. Oboznámil sa i s pripojeným spisom OO PZ Prievidza č. ORP-674/PD- PD-2013, s originálmi trestného oznámenia z 3.4.2013, 16.4.2013, 10.5.2013, 13.5.2013, oboznámil sa i s potvrdením vydaným dňa 4.4.2013 oznamovateľke - obžalovanej, že dňa 3.4.2013 na OO PZ Prievidza ústne podala trestné oznámenie o skutočnostiach, ktoré nasvedčujú, že bol spáchaný trestný čin krádeže
podľa § 212 odsek 2 písmeno c) Trestného zákona, všetky tieto listinné dôkazy sú obžalovanou, ako oznamovateľkou, podpísané.
Súd podľa § 272 odsek 3 Trestného poriadku návrh obžalovanej na doplnenie dokazovania na podrobenie sa skúmaniu na detektore lži osoby: G. T., G. H., A. R., A. G., W. L., prokurátor H., obžalovaná I., odmietol, pretože bol názoru, že navrhovaný dôkaz vzhľadom na povahu navrhovaného dôkazu, no predovšetkým na ostatné vo veci vykonané dôkazy, hodnotiac okolnosti dôvodov podania tohto návrhu obžalovanou, že teda všetci okrem obžalovanej v danej veci klamú a pravdu vypovedá len obžalovaná, hodnotiac, že ide o súčasť obrany obžalovanej, pre svoje rozhodnutie vo veci v otázke viny resp. trestu nie je dôvodný a pre súd potrebný.
Prečinu krivé obvinenie § 345 odsek 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto iného lživo obviní z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie.
S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, dôkazy jednotlivo i súhrnne, vzhľadom na výpoveď svedkov H., T., R., G., oboznámené listinné dôkazy, súd dospel k záveru, že obžalovaná svojím konaním popísaným v skutkovej vete podanej obžaloby tak po stránke objektívnej ako i subjektívnej naplnila zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu krivého obvinenia podľa § 345 odsek 1 Trestného zákona, pretože lživým obvinením, ktorým sa rozumie objektívne nepravdivé obvinenie, ktoré sa zakladá na vymyslených skutkových okolnostiach o tom, kedy a ako došlo k spáchaniu trestného činu a kto ho spáchal, obvinila poškodených z trestného činu v úmysle privodiť ich trestné stíhanie, pretože si bola vedomá, že údaje, ktoré v týchto trestných oznámeniach udáva, sú nepravdivé, že teda obvinených obviňuje nepravdivo. Je síce pravdou, že obžalovaná vypovedala ako ten, ktorý deň pri spisovaní trestných oznámení vypovedala, resp. ako podľa nej vypovedala aj pri prvotnom trestnom oznámení, že už vtedy uvádzala to, čo i uvádzala v následných trestných oznámeniach, no táto jej výpoveď nebola zaznamenaná tak, ako ona vypovedala, ale jej výpoveď bola zmenená resp. nezapísaná tak, ako ona vypovedala, podpisy nie sú jej. Súd tvrdenia a výpoveď obžalovanej hodnotí ako účelovú, nevierohodnú, motivovanú snahou zbaviť sa trestnoprávnej zodpovednosti, vyvrátenú ostatnými vykonanými dôkazmi. Súd je názoru, že prvotné výpovede osôb, voči ktorým sa mal stať nejaký útok, práve v týchto prvotných výpovediach, krátko po skutku osoby vypovedajú okolnosti skutku najpresnejšie, najvernejšie. Je nesporné a vyplýva to z oboznámenej zápisnice o trestnom oznámení, čo bolo obžalovanou, ako oznamovateľkou, oznamované. Rovnako je nesporné, čo ňou bolo, ako oznamovateľkou, uvádzané v následných trestných oznámeniach, doplnok trestného oznámenia. V prvotnom oznámení, zjednodušene povedané, obžalovaná oznamovala, že žena menom G. ju chytila za ruky, začala ňou mixovať, nadávať, žiadať, aby jej vrátila 80 eur, keď tejto žene povedala, že ide volať políciu, tak jej z ruky vytrhla mobilný telefón, využila moment prekvapenia a na to ušla do auta, kde na ňu čakal jej syn, ale k jeho popisu nevedela nič uviesť, žena jej odmietla jej mobilný telefón vrátiť, že jej ho vráti, keď jej ona vráti požičané peniaze. Podľa názoru súdu je absolútne vylúčené, aby osoba, ktorej by mali byť odcudzené peniaze, ktoré, ako obžalovaná uvádzala, nosí preto so sebou, lebo v minulosti bola okradnutá, teda má ich nosiť so sebou práve v záujme zabezpečenia, malo by ísť o pomerne vysokú sumu, ktorou suma 1.650 eur je, by nehovorila v prvotnom trestnom oznámení, lebo i pri podávaní popisu skutku ošetrujúcemu lekárovi o tejto skutočnosti, teda že jej boli vzaté peniaze, ale vypovedá len o podstatne menej hodnotnom mobilnom telefóne. V neposlednom rade v súvislosti s finančnými prostriedkami súd zobral do úvahy pri hodnotení vierohodnosti resp. nevierohodnosti výpovede obžalovanej i fakt, že táto nevedela bližšie uviesť nominálnu hodnotu bankoviek, ktoré jej boli vzaté, dokonca uvádzala bankovku nominálnej hodnoty, ktorá vôbec ani neexistuje - 1 ks bankovka v nominálnej hodnote 1.000 eur. Súd je názoru, že obžalovaná, ak by mala takúto hotovosť, určite by vedela, v akých nominálnych hodnotách boli jej odložené peniaze, pretože išlo o obžalovanej úspory. Javí sa i účelové tvrdenie obžalovanej, že policajt R. nezapísal v prvotnej výpovedi to, čo ona vypovedala, táto okolnosť je vyvrátená výpoveďou tohto svedka, resp. i ním spísaným potvrdením, ktoré bolo dňa 4.4.2013 vystavené ním a prevzaté vtedy oznamovateľkou. Svedok, ako uviedol, jednoznačne spisoval len to a ako vypovedala oznamovateľka, v prípade, že by uvádzala tie okolnosti, ako uvádzala v neskorších doplnkoch trestného oznámenia, by pre neho dokonca znamenalo, že by nebol príslušný a teda mal vybavenú vec, lebo by vec musel prevziať vyšetrovateľ, ako orgán príslušný podľa Trestného poriadku na ďalšie konanie a nie ďalej vo veci konať, ako to bolo v prípade podávania trestného oznámenia pre podozrenie z krádeže, veci pri sebe. Je nesporné, že až v následnom konaní, v trestných oznámeniach spísaných dňa 16.4.2013 a dňa 13.5.2013 do zápisníc o trestnom oznámení, už obžalovaná zmenila popis skutku, kde za páchateľov skutku označovala oboch poškodených a
popísala priebeh skutku odlišne a popísala ho tak, ako je to popísané v skutkovej vete rozsudku. Obžalovaná bola riadne a včas o následkov uvádzania vedome nepravdivých údajov, následkov krivého obvinenia, pred podaním týchto trestných oznámení poučená (viď dané zápisnice). Je nesporné, že i vyšetrovateľ neuveril tvrdeniu obžalovanej, vyhodnotil jej trestné oznámenia za nepravdivé a vec oznámenia pre podozrenie zo zločinu lúpeže odmietol. Vzhľadom na výpovede svedkov - poškodených, ktorí od počiatku popisujú priebeh skutku zo dňa 3.4.2013 totožne a zhodne, mal súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že dňa 3.4.2013 poškodený H. ani poškodená T. sa nedopustili konania, ktoré oznamovala obžalovaná vo svojich trestných oznámeniach dňa 16.4.2013 a dňa 13.5.2013, teda ich krivo obvinila z trestného činu - trestného činu lúpeže, v úmysle privodiť ich trestné stíhanie. Je nesporné, že poškodený H. sa nemal voči obžalovanej dopustiť žiadneho konania, v prvotnom trestnom oznámení sama obžalovaná vypovedala, že len sedel v aute a poškodená T. je dôvodne podozrivá z iného konania inej právnej kvalifikácie, ako uvádzala obžalovaná vo vyššie uvedených trestných oznámeniach z 16.4.2013 a 13.5.2013.
Objektom prečinu krivého obvinenia je záujem spoločnosti na riadnej činnosti štátnych orgánov, jednak na ochrane občana proti bezdôvodným útokom na jeho vážnosť, práva a slobody. Obžalovaná svojím konaním porušila tento záujem spoločnosti.
Súd sa oboznámil sa i so správami a charakteristikami osoby obžalovanej č.l. 97-98, 99, z ktorých vyplýva, že obžalovaná bola postihnutá v priestupkovom konaní za priestupky podľa § 49 odsek 1 Zákona o priestupkoch. Oboznámil sa s odpisom registra trestov č.l. 100, z ktorého vyplýva, že na obžalovanú sa hľadí, akoby nebola súdne trestaná.
Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 1 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania činu, jeho následok, u obžalovanej súd nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona, nevzhliadol ani žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona, pri ukladaní trestu, prihliadnuc i na osobu obžalovanej, jej pomery, možnosť nápravy a pri zohľadnení všetkých týchto okolností potom dospel k záveru, že trest pri spodnej hranici trestnej sadzby, vo výmere 1 roka, výkon ktorého sa jej podľa § 49 odsek 1písmeno a) Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odloží na skúšobnú dobu v trvaní 20 mesiacov, za súčasného uloženia príkazu podľa § 51 odsek 4 písmeno e) Trestného zákona sa v skúšobnej dobe osobným listom ospravedlniť poškodeným G. T. a G. H., v dostatočnej miere bude plniť účel trestu z pohľadu individuálnej ako i generálnej prevencie.
Takýto trest potom súd hodnotil ako primeraný, spravodlivý a zákonný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.