Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_7C-197-2014.pdf
PDF · 80.27 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/197/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavom Radačovským v právnej veci navrhovateľa: X. V. L., s. r. o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom XXX XX F., T. X, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, proti odporcovi: S.X. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T., G. XXXX/XX, t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom JUDr. Jurajom Slahom, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Poprad, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: 1/ I. A. L. L. E., IČO: XX XXX XXX, so sídlom: XXX XX L., T. XX, zastúpený: JUDr. Jozef Kemp, advokát, so sídlom 900 25 Chorvátsky Grob, Nám. Josipa Andriča 1, 2/ A. - T. E. I. L. „., IČO: XX XXX XXX, so sídlom XXX XX T., W. N. X, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Igor Šafranko, so sídlom 089 01 Svidník, Sovietskych hrdinov 163/66 o zaplatenie 407,84 eur s prísl. takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Priznáva vedľajšiemu účastníkovi A. - T. E. I. L. „.“ náhradu trov konania vo výške 91,40 eur, ktorú je povinný navrhovateľ zaplatiť na účet právneho zástupcu R.. K. Š. do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Náhradu trov konania vo vzťahu navrhovateľa a odporcu súd nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom zo dňa 4.9.2013, ktorý bol súdu doručený 16.9.2013 domáhal sa voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 407,84 eur s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. Svoj návrh zdôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok medzi postupcom L. L., a. s. a ním stal sa vo veci aktívne legitimovaným. Jeho právny predchodca uzatvoril s odporcom zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej boli odporcovi ponúknuté finančné prostriedky a boli stanovené podmienky splácania a podmienky neplnenia zmluvných povinností. Podľa zmluvy postupca poskytol odporcovi úver vo výške 896,24 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 25,49 eur vždy k 20.dňu v mesiaci. Žalobca si uplatňuje v tomto konaní splátky úveru splatné od 20.10.2010 do 20.01.2012 v počte 16, v celkovej výške 407,84 eur. Navrhovateľ uvádza, že tieto splátky sa stali splatnými dňa 13.11.2011, kedy bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. Okresný súd Poprad platobným rozkazom č.k. 13Ro/1081/2013-37 zo dňa 29.10.2013 uložil odporcovi povinnosť uhradiť navrhovateľovi sumu 407,84 eur aj s príslušenstvom. Vzhľadom na to, že platobný rozkaz nebolo možné odporcovi doručiť do vlastných rúk, súd tento zrušil a ustanovil odporcovi opatrovníka. Opatrovník sa k veci nevyjadril.
Vedľajší účastník žiadal návrh zamietnuť z dôvodu nedostatočnej aktívnej legitimácie žalobcu. Poukázal pritom na obdobné rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, kde takýto návrh bol zamietnutý. Na pojednávaní konanom dňa 23.10.2015 nezúčastnil sa žiadny z účastníkov konania, súd preto podľa ustanovenia § 101 ods. 2 OSP vykonal pojednávanie v neprítomnosti účastníkov konania. Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to predovšetkým návrhu, zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 9.2.2007 a ostatnými listinnými dôkazmi a zistil nasledujúci skutkový a právny stav. Je nesporné, že v tejto prejednávanej veci ide nepochybne o spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ). Súd neakceptuje tvrdenie navrhovateľa, že vec je potrebné posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky ostatné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Je zrejmé, že žalobca nie je subjektom, ktorý uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere so žalovaným, ale je subjektom, na ktorého bola pohľadávka postúpená bankou žalovaného. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, aj bez súhlasu klienta. Z uvedeného vyplýva, že banka je oprávnená písomnou zmluvou postúpiť zodpovedajúcu časť pohľadávky jej klienta, ktorý je s platením v omeškaní nepretržite viac ako 90 kalendárnych dní alebo ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol dobu jeden rok. Ukončením úverového vzťahu formou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti sa všetky splátky, ktorých splatnosť ešte nenastala, práve týmto úkonom stávajú splatnými, a až v tom momente, môže banka platne postúpiť celú svoju pohľadávku na subjekt, ktorý bankou nie je. Teda banka nemôže postúpiť nebanke „živý úver“, len pohľadávky z „ukončeného úveru“ a zo „živého úveru“ môže postúpiť len splatné splátky. Ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách hovorí, že bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, bankové povolenie sa udeľuje na dobu neurčitú a nie je prevoditeľné na inú osobu ani neprechádza na právneho nástupcu. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, banka je právnická osoba so sídlom na území SR založená ako akciová spoločnosť, ktorá poskytuje úveru a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma Banky sa zakazuje. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, o udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska. O udelení bankového povolenia pre banky podľa osobitného predpisu a o udelení bankového povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodov rozhoduje Národná banka Slovenska po prerokovaní s Ministerstvom financií SR. Žiadosť o udelenie bankového povolenia sa predkladá Národnej banke Slovenska. Žalobcovi nebolo vydané bankové povolenie, a ten nie je oprávnený ani na poskytovanie spotrebiteľských úverov v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nakoľko žalobca nie je zapísaný v registri veriteľom, ktorý v zmysle § 20 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch vedie Národná banka Slovenska na svojom webovom sídle. Z uvedeného dôvodu žalobca nie je oprávnený začať vykonávať činnosť, ktorá spočíva v poskytovaní spotrebiteľských úverov nakoľko absentuje náležitosť jeho zápisu do registra veriteľom v zmysle § 20 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru súdu odporuje zákonu, pokiaľ banka, ktorá poskytla úver, tento postúpi na subjekt, ktorý nie je bankou ani poskytovateľom úverov napriek tomu, že ešte nenastala splatnosť celej pohľadávky. Subjekt, ktorý nesmie poskytovať úvery ich predsa nemôže vo vlastnej réžii ani spravovať. Môže si ho vo vlastnom mene vymáhať, ale to predpokladá dovŕšenie splatnosti pohľadávky.
Podľa § 53 ods. 4 písm. b) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospieva k záveru, že žalobca nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou v predmetnom konaní, nakoľko zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 28.9.2011 je neplatná, keďže na žalobcu nemohla byť zo strany postupcu postúpená pohľadávka pozostávajúca z čiastkových nárokov, ktorých splatnosť ešte nenastala, keďže žalobca nie je držiteľom bankového povolenia na poskytovanie bankových úverov, teda ani na ich správu, ktorá je súčasťou bankovej činnosti poskytovania úverov, na ktorú je podľa § 7 ods. 1 zákona o bankách potrebné bankové povolenia a zároveň neboli naplnené ani vyššie uvedené zákonné predpoklady § 92 ods. 8 zákona o bankách na postúpenie pohľadávky z banky na žalobcu (postupníka). Vzhľadom na vyššie citované súd preto návrh zamietol. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vzhľadom na to, že v konaní bol úspešný vedľajší účastník, súd mu priznal náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výroku. Trovy vedľajšieho účastníka pozostávajú z trov právneho zastúpenia, ktoré tvoria dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie) po 29,87 eur a k tomu prináležiaci režijný paušál za rok 2014 8,04 eur a za rok 2015 8,39 eur + DPH. Neúspešnému navrhovateľovi vo vzťahu k odporcovi súd náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) Občianskeho súdneho poriadku uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.