Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-236-2014.pdf
PDF · 85.45 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-17C/236/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Monikou Géciovou, PhD. v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35831154, Karadžičova 8, Bratislava, právne zastúpený advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, Karadžičova 8, Bratislava proti odporcovi: X. Šimko, nar. X.X.XXXX, Z. XX, S., zastúpený opatrovníčkou Annou Nagyovou, zamestnankyňou Okresného súdu Košice II v konaní o zaplatenie 766,64 eura s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý z a p l a t i ť navrhovateľovi 766,64 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 9.10.2013 do zaplatenia a n a h r a d i ť navrhovateľovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 45,50 eura a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 142,77 eur na účet navrhovateľa č. účtu: 2902448559/0200, VS: 3710607, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Košice II (ďalej len „súd“) dňa 4.6.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu vo výške 766,64 eura s prísl. Podaný návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že jeho právny predchodca s odporcom uzatvoril zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby, ktorou poskytol odporcovi povolené prečerpanie na bežnom účte v rozsahu úverového rámca v sume 697,07 eura (21.000 Sk.). V dôsledku neplnenia platobných povinností odporcom a prekročenia limitu povoleného prečerpania nad rámec povolenej sumy došlo k vzniku nepovolené prečerpanie peňažných prostriedkov na účte odporcu v trvaní viac ako 5 dní. Z tohto dôvodu vznikla navrhovateľovi žalovaná pohľadávka. Zároveň si navrhovateľ uplatnil náhradu trov konania. Súd vydal vo veci dňa 15.7.2014 platobný rozkaz, č. k. 25Ro/258/2014-26, ktorý však zrušil uznesením zo dňa 28.11.2014, č. k. 25Ro/258/2014-40, nakoľko ho nebolo možné doručiť odporcovi do vlastných rúk.
Pobyt odporcu po dôslednom šetrení nie je známy, preto podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) mu bola ustanovená opatrovníčka na zastupovanie v tomto konaní. Ustanovená opatrovníčka sa k predmetnému žalobnému návrhu žiadnym spôsobom nevyjadrila.
Podaním doručeným súdu dňa 23.10.2015 doplnil navrhovateľ svoj návrh na začatie konania predložením kompletného položkovitého výpisu obratov na predmetnej úverovej zmluve a špecifikácie postúpenej pohľadávky právneho predchodcu navrhovateľa.
Na pojednávaní nariadenom na deň 26.10.2015 sa nezúčastnil žiaden z účastníkov konania. Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, pričom súhlasil s rozhodnutím bez svojej prítomnosti. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p., súd prejednal vec v neprítomnosti opatrovníčky odporcu, navrhovateľa a jeho právneho zástupcu.
Vykonaným dokazovaním a oboznámením sa s listinnými dokladmi predloženými navrhovateľom, a to návrhom na vydanie platobného rozkazu, platobným rozkazom, uznesením o zrušení platobného rozkazu, špecifikáciou odovzdanej pohľadávky, zmluvou o vydaní a používaní platobnej karty, oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania, zmluvou o bežnom účte, oznámením o mimoriadnej splatnosti pohľadávky, oznámením o postúpení pohľadávky, špecifikáciou postúpenej pohľadávky, všeobecnými obchodnými podmienkami SLSP a.s., a ostatným spisovým materiálom, súd zistil tento skutkový stav veci:
Právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporcom dňa 4.5.2006 zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi povolené prečerpanie na bežnom účte v rozsahu úverového rámca v sume 697,07 eura (21.000 Sk.). Nakoľko v rozpore so zmluvnými dojednaniami odporca prečerpal povolené množstvo peňažných prostriedkov a účet zaťažil nad rámec povoleného prečerpania, právny predchodca navrhovateľa oznámil odporcovi dňa 22.7.2011 zastavenie povoleného prečerpania. Od tohto dátumu navrhovateľ neevidoval žiadnu platbu na predmetnom účte zo strany odporcu. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok medzi právnym predchodcom navrhovateľa a navrhovateľom zo dňa 28.3.2013 bola žalovaná pohľadávka postúpená navrhovateľovi. Z dôvodu vzniku porušenia obchodných podmienok vyhlásil navrhovateľ dňa 30.9.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky vzniknutej z titulu nesplateného úveru poskytnutého formou povoleného prečerpania na účte odporcu a vyzval odporcu na jej zaplatenie v lehote do 8.10.2013. Žalovaná pohľadávka pozostáva z úverovej istiny vo výške 697,07 eur, ktorá predstavuje poskytnuté a čerpané povolené prečerpanie a zo sumy 69,57 eur, rovnajúcej sa výške čerpania peňažných prostriedkov nad rámec povolenej sumy. Zo žalovanej sumy odporca neuhradil žiadnu čiastku.
Podľa ust. § 708 ods.1, 709 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka (zák. č. 513/1991 Zb.) zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám.
Podľa ust. § 710, 711 ods.1 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.). Za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.
Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
V zmysle ust. § 502 ods.1 Obchodného zákonníka dlžník je povinný platiť dohodnuté úroky od doby poskytnutia peňažných prostriedkov.
Podľa ust. § 503 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky.
Podľa ust. § 369 ods.1 Obchodného zákonníka v znení účinnom od 1.1.2009 (vychádzajúc z príslušných prechodných ustanovení) ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Na základe zisteného skutkového stavu súd ustálil, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo v súlade s vyššie cit. zák. ustanoveniami, v spojení s ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách) k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Odporca doposiaľ nevrátil navrhovateľovi dlžnú sumu spočívajúcu vo výške nesplnených peňažných záväzkov voči navrhovateľovi. Návrh navrhovateľa na zaplatenie dlžnej sumy súd preto považoval za odôvodnený. Dlžná suma pozostáva z úverovej istiny vo výške 697,07 eur, ktorá predstavuje poskytnuté a čerpané povolené prečerpanie a zo sumy 69,57 eur, rovnajúcej sa výške čerpania peňažných prostriedkov nad rámec povolenej sumy, ktoré odporca dosiaľ nevrátil.
Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods.2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Nakoľko odporca dlžnú pohľadávku dosiaľ neuhradil, súd ho zaviazal zaplatiť navrhovateľovi popri istine aj úroky z omeškania vo výške 8,50 % ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na zaplatenie žalovanej pohľadávky, t.j. od 9.10.2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 9.10.2013 predstavovala 0,50 %, teda zákonný úrok z omeškania, ktorý si navrhovateľ uplatnil predstavuje 8,50 % ročne.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., na základe ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 663,88 eura do 6.638,78 eura 41,49 eura + 9,96 eura za každých aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura.
Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.
V tomto konaní bola základná sadzba tarifnej odmeny advokáta v súlade s ust. § 10 ods. 2 vyhlášky, určená hodnotou záväzku pri začatí poskytovania právnej služby - 766,64 eur a teda základná sadzba tarifnej odmeny je 51,45 eur (41,49 eur + 1 x 9,96 eura = 51,45 eur).
Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby (tzv. režijný paušál). Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
Preto úspešnému navrhovateľovi priznal súd náhradu trov konania vo výške 188,27 eura, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 45,50 eura a z trov právneho zastúpenia vo výške 142,77 eura, a to podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 1 vyhlášky za dva úkony právnej služby á 51,45 eura (prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na vydanie platobného rozkazu dňa 4.6.2014), za režijný paušál za dva úkony právnej služby v roku 2014 á 8,04 eura spolu s právnym zástupcom navrhovateľa uplatnenou daňou z pridanej hodnoty. Nakoľko je právny zástupca navrhovateľa platiteľom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) priznal súd právnemu zástupcovi navrhovateľa 20% DPH vo výške 23,79 eura.
Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania za úkon právnej pomoci vyúčtovaný ako predžalobná výzva zo dňa 23.1.2014, a to s ohľadom na skutočnosť, že predžalobná výzva ako taká nie je podmienkou úspešne uplatneného nároku a preto ju súd nemohol považovať za účelne vynaložené trovy v konaní.
Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle § 204 ods. 1 O.s.p. na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach. Odvolanie má obsahovať, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V zmysle § 251 ods.1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.