Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-729-2014.pdf
PDF · 77.04 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-1Er/729/2014
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávnenej mal. D. N., nar. X.X.XXXX, bytom Q. J. č. XXX, štátnej občianky SR, zastúpenej matkou H. M., bytom Q. J. č. XXX, ako zákonnou zástupkyňou, proti povinnému G. N., bytom F., C. XXXX/XX, štátnemu občanovi SR, pre vymoženie výživného, takto
rozhodol:
Námietky povinného proti exekúcii zamieta.
odôvodnenie:
Návrhom na vykonanie exekúcie spísaným do zápisnice 11.8.2014 na exekútorskom úrade sa maloletá oprávnená domáha proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie dlžného výživného za obdobie od 1.10.2013 do 31.7.2014 vo výške 250,- € a bežného výživného od 1.8.2014 vo výške 100,- € mesačne na podklade exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Partizánske č. k. 13P/410/2010-49 z 1.12.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 17CoP/21/2011-65 z 30.5.2011, ktorý nadobudol vykonateľnosť a právoplatnosť 19.4.2011. Súd poveril 17.9.2014 vykonaním exekúcie JUDr. Jozefa Matejovova, súdneho exekútora so sídlom v Partizánskom.
Súdny exekútor vydal 30.9.2014 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo doručené povinnému 27.10.2014. Povinný podal námietky proti exekúcii, ktoré boli súdnemu exekútorovi doručené 3.11.2014.
Exekučný súd námietky povinného proti exekúcii zamietol uznesením č. k. 1Er/729/2014-42 z 15.01.2015 z dôvodu, že neuviedol také skutočnosti, pre ktoré by bolo možné jeho námietkam vyhovieť. Predmetom námietkového konania bola povinným tvrdená nedôvodnosť vedenia exekúcie vo výške 200,- €, t. j. len v časti z celkovej sumy dlžného výživného vymáhaného v tomto exekučnom konaní. Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že exekučný súd sa nestotožnil s tvrdením povinného, že výživné maloletej oprávnenej v sume 200,- € za mesiac október až november 2013 nemusel uhradiť, pretože matka maloletej oprávnenej jej v dobe od 15.10.2013 do 16.12.2013 neposkytovala žiadnu starostlivosť a fyzicky sa o ňu nestarala. Uviedol, že z podstaty vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplýva, že právo na výživné patrí dieťaťu, ktoré je aj oprávnenou osobou z exekučného titulu. Pokiaľ súd určil v exekučnom titule povinnosť určitej osobe - povinnému (otcovi dieťaťa) prispievať dieťaťu na výživu do rúk konkrétnej osoby, ktorú v rozhodnutí určí (v tomto prípade matke dieťaťa), nie je táto osoba oprávneným. Je iba platobným miestom a oprávneným aj naďalej zostáva dieťaťa. Exekučný súd tak konštatoval, že povinný mal povinnosť platiť maloletej oprávnenej výživné určené v exekučnom titule vo výške 100,- € aj za obdobie od 15.10.2013 do 16.12.2013, kedy bola maloletá oprávnená na základe predbežného opatrenia dočasne zverená do starostlivosti detského domova z dôvodu, že k zmene platobného miesta pôvodne určeného v exekučnom titule nedošlo.
Citované uznesenie bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou tunajšieho súdu. Povinnému bolo doručené 23.01.2015. Povinný podal 05.02.2015 osobne na tunajšom súde odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu. Odvolanie bolo podané včas.
Povinný v odvolaní poukázal na § 81 zákona o rodine, v zmysle ktorého súd v rozhodnutí, ktorým sa nariaďuje ústavná starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Povinný preto vyjadril presvedčenie, že výživné nepatrí v uvedenom období do rúk matky dieťaťa. Povinný ďalej konštatoval, že nakoľko bolo dieťa zverené predbežným opatrením do starostlivosti detského domova, je preukázateľné, že matka sa o dieťa nestarala a nie je dôvod domnievať sa, že matka ako platobné miesto pre dieťa, by výživné použila pre dieťa.
Povinný podal 11.02.2015 osobne na tunajšom súde podanie označené ako "doplnenie odvolania k sp. zn. 1Er/729/2014", v ktorom v podstate len rozšíril argumentáciu už v rámci rozsahu a dôvodov uplatnených v odvolaní z 05.02.2015. Okrem už uvedeného poukázal na uznesenie Okresného súdu Prievidza č. k. 0PPOm/17/2013-10 z 15.10.2013, v ktorom sa okrem iného uvádza, že deti sa túlali po meste Partizánske, dokonca sa staral o ne nesvojprávny sused. Má za to, že matka maloletej oprávnenej vedie neusporiadaný spôsob života a napriek tomu dostáva výživné, ktoré nikdy nepoužije na ošatenie, stravu, školské potreby atď. - dieťa. Povinný ďalej uviedol, že nechápe postup súdu, keď podporuje takýmto spôsobom konania toho, ktorý si neplní základné povinnosti a dokonca na úkor detí - výživného sa obohacuje a ešte to prevádzkuje pod ochranou súdu.
Oprávnená sa prostredníctvom zákonnej zástupkyne k odvolaniu povinného vyjadrila 06.05.2015, keď uviedla, že rozhodnutie ohľadom výživného nebolo zmenené a dcéra bola odobratá len predbežne. Zo zákona mal teda povinný platiť výživné jej ako zákonnej zástupkyni. Dcéra navštevovala ZŠ Rastislavovu v Prievidzi, tak ju (maloletú oprávnenú) museli vidieť v Prievidzi. Deti v Prievidzi navštevovali aj záujmové krúžky a žiaden nesvojprávny sused sa o ne nestaral, pretože vtedy už bola doma. Ráno ich vyprevádzala do školy a zo školy ich čakala. Na žiadnom výživnom sa neobohacovala, nakoľko 100,- € mesačne využila na školu, liečenie, cestovné, školské pomôcky, obuv, ošatenie a nakoľko otec dcéry nikdy dcéru nenavštívil, nič jej nekúpil a nikdy sa o vlastnú dcéru nezaujímal, nemôže vedieť či a ako sa o dcéru stará.
Podľa § 374 ods. 4 tretej vety zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP") ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Keďže uznesenie č. k. 1Er/729/2014-42 z 15.01.2015 vydala vyššia súdna úradníčka, proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§ 202 ods. 2 ) a odvolanie bolo podané v odvolacej lehote a oprávnenou osobou, rozhodnutie bolo podaním odvolania ex lege zrušené a vo veci musí opätovne rozhodnúť sudca.
Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "EP") povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Exekučný súd po opätovnom oboznámení sa s obsahom exekučného spisu, najmä s námietkami povinného proti exekúcii, vyjadrením maloletej oprávnenej, napadnutým uznesením a odvolaním povinného, dospel k záveru, že námietky povinného proti exekúcii je potrebné zamietnuť.
Predmetom námietkového konania je povinným tvrdená skutočnosť, že sumu 200,- € ako dlžné výživné, ktoré mal uhradiť maloletej oprávnenej do rúk jej zákonnej zástupkyne za obdobie, počas ktorej sa maloletá nachádzala v zariadení ústavnej starostlivosti, nemal dôvod zaplatiť, pretože v tomto období sa zákonná zástupkyňa maloletej oprávnenej o ňu nestarala a nezabezpečovala jej žiadnu starostlivosť.
Posledná úprava vyživovacej povinnosti povinného k maloletej oprávnenej bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi č. k. 13P/410/2010-49 z 01.12.2010 v spojení s pozmeňujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 17CoP/21/2011-65 z 30.03.2011, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 19.04.2011, keď bola zvýšená zo sumy 36,51 € s účinnosťou od 01.09.2010 na sumu 100,- € s tým, že povinnému bola uložená povinnosť výživné v stanovenej výške platiť k rukám matky maloletej oprávnenej mesačne vopred, najneskôr do 15-teho dňa v mesiaci. Ako správne uviedla vyššia súdna úradníčka v napadnutom uznesení, z podstaty vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplýva, že právo na výživné patrí dieťaťu, ktoré je aj oprávnenou osobou z exekučného titulu. Pokiaľ súd určil v exekučnom titule povinnosť určitej osobe - povinnému (otcovi dieťaťa) prispievať dieťaťu na výživu do rúk konkrétnej osoby, ktorú v rozhodnutí určí (v tomto prípade matke dieťaťa), nie je táto osoba oprávneným. Je iba platobným miestom a oprávneným aj naďalej zostáva dieťa, pretože výživné je vyjadrením práva dieťaťa na zabezpečenie potrebnej úrovne uspokojovania jeho životných potrieb.
Exekučný súd vždy pre tým, než poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie, skúma súlad žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry (napr. uznesenie NS SR z 13. septembra 2010, sp. zn. 5 Cdo 125/2010) skúma najmä to, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule, či oprávnený v prípade, ak nie je totožný s osobou, ktorej bolo priznané právo exekučným titulom, alebo ak označil za povinného inú osobu, než ktorej bola uložená povinnosť v exekučnom titule, tvrdí v návrhu na vykonanie exekúcie prechod (prevod) práva alebo povinnosti a či na preukázanie svojho tvrdenia predkladá alebo navrhuje dôkaz, či oprávnený pripojil k exekučnému titulu listinu vydanú alebo overenú oprávneným orgánom, z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka alebo že oprávnený splnil, prípadne zabezpečil splnenie vzájomnej povinnosti, a ďalej či sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle § 103 O. s. p.. V rámci exekučného konania exekučný súd nie je oprávnený skúmať, či v období medzi vykonateľnosťou exekučného titulu a podaním návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nedošlo k prípadnej zmene pomerov, t. j. k zmene odôvodňujúcej výšku výživného, dátum splatnosti či platobné miesto. Obsahom vykonateľného rozhodnutia, ktorého výkon je navrhnutý, je exekučný súd viazaný. Ani v rámci konania o námietkach exekučný súd nie je oprávnený posudzovať správnosť (skutkové a právne závery) exekučného titulu (v danom prípade rozhodnutia všeobecného súdu), nedisponuje právomocou rušiť či meniť ho a tým naprávať jeho chyby a nedostatky, aj keby nejaké existovali. Exekučnému súdu nie je známe žiadne rozhodnutie, ktorým by došlo k zmene rozhodnutia, ktoré je v tejto veci exekučným titulom, v časti určenia platobného miesta. Ani dočasná a provizórna úprava pomerov založená nariadeným predbežným opatrením - uznesením Okresného súdu Prievidza č. k. 0PPOm/17/2013-10 z 15.10.2013 sa otázky vyživovacej povinnosti nedotkala. Za daného stavu si mal povinný aj po nariadení predbežného opatrenia plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletej oprávnenej v zmysle exekučného titulu čo sa týka výšky, doby splatnosti i platobného miesta. Za zmienku stojí, že povinný nijako neprejavil záujem plniť výživné maloletej oprávnenej do rúk inej osoby (napr. detského domova, do ktorého bola zverená), ale sám, bez toho, aby mal na také konanie podklad vo forme súdneho rozhodnutia, sa rozhodol neplniť si za dané obdobie vyživovaciu povinnosť voči maloletej oprávnenej vôbec, čím si nesplnil povinnosť voči nej, nie voči jej matke. K ďalším tvrdeniam povinného týkajúcich sa nedostatočnej starostlivosti matky o maloletú oprávnenú exekučný súd považuje za potrebné uviesť, že táto otázka je riešená v inom konaní, a to v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza o nariadení ústavnej starostlivosti nad maloletou, a pre potreby konania o námietkach ako súčasti exekučného konania je právne irelevantná.
Riadiac sa vyššie uvedeným, keďže povinný v konaní nepreukázal dôvod, pre ktorý by bolo možné námietkam proti exekúcii vyhovieť, a exekučný súd nezistil ani žiaden nedostatok vo formálnej či materiálnej stránke vykonateľnosti exekučného titulu, rozhodol tak, že námietky proti exekúcii ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 2 OSP).