Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-479-2009.pdf
PDF · 83.01 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1Er/479/2009
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484 vo veci pobočky Senica, so sídlom Hollého 1219, 905 01 Senica, proti povinnému: RODEX MKD s.r.o., so sídlom Veterná 1897/6, 909 01 Skalica, IČO: 43 854 176, vedenej súdnou exekútorkou: Mgr. Katarína Szabóová, Exekútorský úrad so sídlom Nám. Á. Vámbéryho č. 5249/13B, 929 01 Dunajská Streda, pre vymoženie 608,64 eur s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie v sume 93,98 eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Skalica č. 5206 016133 zo dňa 13.07.2009 bola súdna exekútorka Mgr. Katarína Szabóová, Exekútorský úrad so sídlom Nám. Á. Vámbéryho č. 5249/13B, 929 01 Dunajská Streda poverená podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Senica č. 700-0710009409-GC04/09 zo dňa 16.02.2009. Exekučné konanie sa začalo dňa 11.05.2009 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke.
Dňa 09.07.2015 doručila súdna exekútorka tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu výmazu povinného z Obchodného registra. Súdna exekútorka si zároveň uplatnila trovy exekúcie v celkovej sume 256,78 eur, na úhradu ktorých žiadala zaviazať oprávneného.
Súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Súd zistil, že počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti znemožňujúce ďalšie pokračovanie v exekúcii, a to zánik účastníka konania - povinného výmazom z Obchodného registra, bez právneho nástupcu. Súd z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava, oddiel: Sro, vložka číslo: 21258/T zistil, že povinný bol dňa 05.06.2014 zrušený a dňa 27.06.2014 ex offo vymazaný z Obchodného registra bez právneho nástupcu.
Podľa § 19 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20 O.s.p. každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Podľa § 18 ods. l zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
Podľa § 20a ods. 2 OZ právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto zákona, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. l veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods. 4 O.s.p. ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 11.03.2013, sp. zn. 3 M Cdo 5/2012 vyslovil právny názor, že v prípade ak v priebehu exekučného konania bol povinný vymazaný z Obchodného registra, musí sa vo veci konajúci exekučný súd oboznámiť so skutočnosťami (vyplývajúcimi napríklad zo spisu registrového súdu), ktoré v konečnom dôsledku viedli k vymazaniu povinného z Obchodného registra. Ide pritom o okolnosť významnú nielen z hľadiska aplikácie toho - ktorého ustanovenia Exekučného poriadku upravujúceho dôvod zastavenia exekúcie, ale tiež z hľadiska rozhodnutia exekučného súdu o trovách exekúcie.
Súd zistil, že výmazu povinného z Obchodného registra predchádzalo uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa 17.04.2014 pod sp. zn. 9CbR/30/2013, ktorým súd rozhodol o zrušení spoločnosti (povinného) bez likvidácie z dôvodu, že spoločnosť nemá žiaden majetok. Podľa aktuálnej judikatúry (k tomu napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11.10.2012, sp. zn. 3 M Cdo 13/2011), v prípade, ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.
Vzhľadom k tomu, že boli naplnené zákonné znaky pre zastavenie exekúcie, nakoľko povinný bol vymazaný z Obchodného registra bez právneho nástupcu, pričom výmazu predchádzalo rozhodnutie súdu o zrušení spoločnosti (povinného) bez likvidácie z dôvodu, že spoločnosť nemá žiaden majetok, súd podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu z a s t a v i l.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
V zmysle citovaného ustanovenia súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnej exekútorke.
V zmysle § 37 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený súdny exekútor.
Súdna exekútorka žiadala priznať trovy exekúcie v súlade s § 14, § 15 a § 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Súdna exekútorka trovy exekúcie vyčíslila nasledovne: 1) v zmysle § 14 a § 15 vyhlášky žiadala súdna exekútorka priznať paušálnu odmenu za 50 úkonov exekučnej činnosti vo výške 166,- eur (50 x 3,32 eur), a to za úkony: získanie poverenia na výkon exekúcie 1 úkon, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1 úkon, doručenie upovedomenia o spôsobe vykonanie exekúcie 1 úkon, doručenie príkazu na začatie exekúcie 20 úkonov, doručenie exekučného príkazu 20 úkonov, zisťovanie účtu povinného (DÚ, 2 x SP) 3 úkony, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (ODI, konateľ, banky) 3 úkony, vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie 1 úkon. Súd nepriznal súdnej exekútorke paušálnu odmenu za 20 úkonov „doručenie príkazu na začatie exekúcie“ a za 20 úkonov „doručenie exekučného príkazu“, nakoľko podľa § 15 ods. 1 písm. b) a d) vyhlášky patrí exekútorovi odmena len 3,32 eura, bez ohľadu na to koľko príkazov na začatie exekúcie a koľko exekučných príkazov doručí alebo koľkým subjektom boli doručované. Ak by zákonodarca chcel, aby za každé jednotlivé doručenie príkazu na začatie exekúcie a každé doručenie exekučného príkazu patrila exekútorovi paušálna odmena, tak by toto vyjadril tak, ako v ďalších písmenách § 15 ods. 1, napr. písm. g), h), i), j), preto súd priznal v tejto časti odmenu súdnej exekútorke za jeden úkon doručenie príkazu na začatie exekúcie a za jeden úkon doručenie exekučného príkazu. Súd rovnako nepriznal súdnej exekútorke odmenu za úkon vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie, nakoľko predmetný úkon nesmeruje k vymoženiu pohľadávky oprávneného a ani sa nenachádza v § 15 ods. 1 vyhlášky ako úkon exekučnej činnosti, ktorý možno odmeňovať paušálnou sumou, a preto odmenu za jeho vykonanie súdnej exekútorke nemožno priznať. Súd tak priznal súdnej exekútorke odmenu za nasledovné úkony: získanie poverenia na výkon exekúcie 1 úkon, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1 úkon, doručenie upovedomenia o spôsobe vykonanie exekúcie 1 úkon, doručenie príkazu na začatie exekúcie 1 úkon, doručenie exekučného príkazu 1 úkon, zisťovanie účtu povinného (DÚ, 2 x SP) 3 úkony, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (ODI, konateľ, banky) 3 úkony, t.j. spolu 11 úkonov. Súd priznal súdnej exekútorke odmenu v celkovej sume 36,52 eur.
2) v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky žiadala súdna exekútorka priznať náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 47,78 eur a za elektronickú lustráciu vozidiel vo výške 0,20 eur. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. V časti rozhodovania súdu o priznaní náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súd skúmal, či vynaloženie a reálna výška hotových výdavkov boli dostatočne preukázané v exekučnom spise, pričom ich vynaloženie súd posudzoval z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Súd vychádzal výlučne z obsahu spisu súdnej exekútorky. Súd priznal súdnej exekútorke náhradu za elektronickú lustráciu vozidiel vo výške 0,20 eur, nakoľko vynaloženie tohto výdavku bolo v spise súdnej exekútorky preukázané. Súd priznal súdnej exekútorke náhradu za poštovné vo výške 41,60 eur, nakoľko sa v spise súdnej exekútorky nachádzalo dvadsaťštyri doručeniek a dve nedoručené zásielky (26 x 1,60 eur), a poštovné vo zvyšnej časti nepriznal, nakoľko sa v spise ďalšie doklady preukazujúce vynaloženie poštovného nenachádzali, a preto ho súd považuje za nepreukázané a nepreskúmateľné. V exekučnom spise sa síce nachádzala ešte jedna doručenka, kde adresátom bol oprávnený, avšak z pripojenej doručenky je zrejmé, že táto zásielka bola doručovaná osobne. Keďže súdnej exekútorke v súvislosti s doručovaním uvedenej zásielky žiadne hotové výdavky za poštovné nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal. Súd tak priznal súdnej exekútorke náhradu hotových výdavkov v celkovej sume 41,80 eur. 3) súdnej exekútorke ako platcovi DPH patrí zvýšenie jej odmeny a náhrady hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty. Súd súdnej exekútorke priznal daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % z odmeny a náhrad v sume 15,66 eur.
Súd na základe uvedeného priznal súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie v celkovej sume 93,98 eur.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a ) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 O.s.p. ). Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p. ). Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).