Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5To-103-2022.pdf
PDF · 122.87 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/103/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov JUDr. Kataríny Batisovej a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného a prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda, proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 01.06.2022, sp. zn. 18T/114/2020-540, na verejnom zasadnutí konanom dňa 20.10.2022 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. trvale bytom: D. XX/X, E. F. t.č. ÚVV Leopoldov
o d s u d z u j e
Podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) rokov.
Podľa § 48 odsek 3 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci, a to:
- 1 kus mobilný telefón zn. Samsung, IMEI: 353776/10/147/828/5, IMEI: 353777/10/147/828/3 so SIM kartou,
- 1 kus digitálna váha nezistenej značky striebornej farby,
- 1 kus prázdna injekčná striekačka,
- 36 kusov igelitových sáčkov s uzáverom.
Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.
odôvodnenie:
Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom zo dňa 01.06.2022, sp. zn. 18T/114/2020-540 uznal obžalovaného A. B. za vinného, že od presne nezistenej doby najmenej však od apríla roku 2020, až do dňa 05.08.2020, si na presne nezistenom mieste, nezisteným spôsobom a od doposiaľ neustálenej osoby v pravidelných intervaloch neoprávnene zadovažoval a prechovával látku metamfetamín, ktorú následne na rôznych miestach v meste G. a jeho okolí opakovane distribuoval medzi konečných spotrebiteľov, pričom bolo zistené, že túto látku opakovane predával viacerým osobám, a to H. I., ktorý metamfetamín kupoval od neho asi tri mesiace pravidelne, minimálne dva krát do týždňa za 10,-€ za dávku, osobe J. K., ktorý metamfetamín kupoval od neho pravidelne týždenne dva krát za sumy 20,-€, 30,-€, 50,-€ v meste G. na L. M., kde býva, osobe N. I., ktorý metamfetamín kupoval od neho asi šesť mesiacov v pravidelných týždenných intervaloch 3-4 dávky za 20-30,-€ v igelitových sáčkoch v práškovej forme v G. J. L. M., osobe D. N., ktorý metamfetamín kupoval od neho asi dva - tri mesiace v týždenných intervaloch 2-3 krát do týždňa za 15-20,-€ a osobe I. O., ktorý metamfetamín od neho kupoval od apríla roku 2020 v nepravidelných intervaloch aj za sumu 100,-€ v G. J. L. M., a zvykol ho voziť na svojom vozidle a ako odplatu za to dostával jednorazové dávky C drogy, pričom dňa 05.08.2020 v čase o 00.36 hod. obvinený takto zakúpený metamfetamín od neznámej osoby neoprávnene prechovával u seba v meste Šamorín na Bratislavskej ul. v budove OC Arena č. 1200/35B v priestore herne Arena Poker Club na 1. poschodí, kde pri policajnej kontrole okrem iných vecí dobrovoľne vydal príslušníkom odboru kriminálnej polície OR PZ Dunajská Streda v zmysle § 89 ods. 1 Trestného poriadku:
- 1 ks igelitový sáčok s rýchlo uzáverom s obsahom nezistenej kryštalickej hmoty, označená ako stopa č. 1,
- 1 ks igelitový sáčok s rýchlo uzáverom s obsahom nezistenej kryštalickej hmoty, označená ako stopa č. 2,
- 1 ks igelitový sáčok s rýchlo uzáverom s obsahom nezistenej kryštalickej hmoty, označená ako stopa č. 3,
- 1 ks igelitový sáčok s rýchlo uzáverom s obsahom nezistenej kryštalickej hmoty, označený ako stopa č. 4
- 1 ks igelitový sáčok s rýchlo uzáverom s obsahom nezistenej kryštalickej hmoty, označená ako stopa č. 5, pričom znaleckým dokazovaním bolo zistené, že: stopa č. 1 (predmet č. 2) - plastové vrecko s obsahom ružového kryštalického materiálu s hmotnosťou 354 mg, s priemernou koncentráciou metamfetamínu 50,8% hmotnostného (vyjadrené ako voľná báza), ktorý obsahoval 180 mg absolútneho metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť minimálne 5 bežných jednotlivých dávok drogy v minimálnej hodnote 14,16 Eur, stopa č. 2 (predmet č. 3) - plastové vrecko s obsahom ružového kryštalického materiálu s hmotnosťou 7465 mg, s priemernou koncentráciou metamfetamínu 50,2 % hmotnostného (vyjadrené ako voľná báza), ktorý obsahoval 3747 mg absolútneho metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť minimálne 94 bežných jednotlivých dávok drogy v minimálnej hodnote 298,60 Eur, stopa č. 3 (predmet č. 4) - plastové vrecko s celkovou hmotnosťou 4072 mg obsahovala metylsulfonylmetán, MSM, bez prítomnosti omamných a psychotropných látok, stopa č. 4-5 (predmet č. 7 a č. 8) plastové vrecká s celkovou hmotnosťou 1102 mg obsahovali účinnú látku lidokaín - lieky obsahujúce lidokaín patria do skupiny lokálnych anestetík, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok,
teda
neoprávnene predal, zadovážil si a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých osobách, čím spáchal obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno j/ Trestného zákona.
Za to súd obžalovanému podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písmeno l), § 38 odsek 2, odsek 3, § 39 odsek 2 písmeno d/, odsek 4 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní 9 rokov. Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 odsek 1 a § 78 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanému uložil ochranný dohľad v trvaní 3 rokov. Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci, a to: 1 kus mobilný telefón zn. Samsung, IMEI: 353776/10/147/828/5, IMEI: 353777/10/147/828/3 so SIM kartou,
1 kus digitálna váha nezistenej značky striebornej farby, 1 kus prázdna injekčná striekačka 36 kusov igelitových sáčkov s uzáverom. Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stal štát. Proti tomuto rozsudku podali priamo na hlavnom pojednávaní, ihneď po jeho vyhlásení, odvolanie obžalovaný a prokurátor, a to voči výroku o treste.
Obžalovaný odôvodnil podané odvolanie prostredníctvom obhajcu podaním zo dňa 14.07.2022 a svojim podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.09.2022 nasledovne (skrátene): Je pravdou, že v konaní boli vykonané výsluchy svedkov, avšak obhajobou boli navrhované aj iné osoby, ktoré nakoniec na hlavnom pojednávaní neboli vypočuté a obhajoba mala pripravené aj ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré nakoniec súdu nepredložili. K trestnej činnosti kladenej obžalovanému za vinu sa obžalovaný priznal v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku spontánne, sám, v čase, kedy uznal obžalovaný za vhodné vyhlásenie vykonať pred súdom. Z dokazovania vyplýva, že obžalovaný nevlastní žiadny majetok. Z toho vyplýva, že zo skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu nemal žiaden finančný prospech a ani iný prospech. Toto potvrdzuje aj výsluch matky obžalovaného na hlavnom pojednávaní. Je nutné podotknúť, že osobám, ktoré od obžalovaného kupovali, a to H. I., J. K., N. I. a I. O., nespôsobil absolútne žiadnu ujmu. Tieto osoby boli už pred aprílom 2020 dlhodobými užívateľmi omamných látok. Ich zdravotný, psychický a ani fyzický stav sa konaním obžalovaného nezmenil. Niektorí z nich sú v súčasnosti trestne stíhaní, resp. odsúdení. Motívom obžalovaného bola sprostosť a naivita. Súd u obžalovaného zistil existenciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní priznal a svoj čin úprimne oľutoval. Obžalovaný má 12 ročnú dcéru, na ktorej mu záleží a snaží sa jej byť platným otcom. Má za to, že vzhľadom na okolnosti prípadu ako aj pomery obžalovaného je trest odňatia slobody v trvaní 9 rokov neprimeraný a je dostačujúce uloženie trestu odňatia slobody na úrovni 7 rokov s minimálnym stupňom stráženia. K trestu prepadnutia veci ako aj k ochrannému dohľadu obžalovaný nemá výhrady. Od začiatku trestného konania obžalovaný vytýkal, že pri zadržaní nepodpísal žiadne poučenie o jeho právach o vydanie veci ani papier o vydanom dôkaze. Poučenie bolo podpísané inou osobou a takýto dôkaz nemožno použiť proti jeho osobe. Je jediný chlap v rodine, je živiteľom rodiny, má veľmi chorú babku, ktorá je odkázaná na starostlivosť a jeho matka je taktiež chorá a túto starostlivosť nezvláda, nakoľko sa stará aj o jeho 12 ročnú dcérku. Navrhuje, aby tunajší súd zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu, prepustil ho na slobodu, vec vrátil prvostupňovému súdu s príkazom pribrať znalca grafológa, ktorý rozhodne, komu podpisy patria. Prokurátor podané odvolanie odôvodnil podaním zo dňa 14.06.2022 doručeným prvostupňovému súdu dňa 15.06.2022 nasledovne (skrátene): Rešpektujúc právny názor trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 27.06.2017, sp. zn. Tpj 55/2016 má za to, že konajúci súd má pri ukladaní trestu po tom, čo obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine v zmysle § 257 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku, ktoré bolo súdom prijaté, možnosť s poukazom na § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona (per analogiam) uložiť trest mimoriadne znížený až o jednu tretinu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Ide o zákonnú možnosť, pričom k mimoriadnemu zníženiu trestu by nemalo dochádzať automaticky, len s poukazom na vyhlásenie obžalovaného o vine. K predmetnej právnej vete Najvyšší súd SR navyše uvádza, že „ide o procesnú logiku vzdania sa práva na (kompletné) súdne konanie, v rámci ktorej je vhodné a vecne správne umožniť mimoriadne zmiernenie trestu“ a „trest sa mimoriadne znižuje na základe podobnej, ale kvalitatívne odlišnej okolnosti
– vytvorenia možnosti obžalovaným pre zjednodušený procesný postup (podobne je tomu pri dohode o vine a treste)“. V trestnom konaní voči obžalovanému však tieto atribúty neboli naplnené. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní spáchanie skutku poprel, pričom až po viacerých pojednávaniach a po výsluchu všetkých do úvahy prichádzajúcich svedkov následne obžalovaný na poslednom hlavnom pojednávaní dňa 01.06.2022 požiadal súd o možnosť zmeniť svoje predchádzajúce vyhlásenie, čo mu súdom bolo umožnené a urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, kedy mu s veľkou pravdepodobnosťou už bolo zrejmé, že sa nevyhne uznaniu vinu a uloženiu trestu, hoci svoju vinu mohol uznať už na začiatku prvého hlavného pojednávania a dosiahnuť tak možnosť zákonného zníženia trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby postupom podľa § 39 ods. 2, ods. 4 písm. d) Trestného zákona, čo však neurobil. Obžalovaný so súdom nespolupracoval, spáchanie skutku najskôr popieral a vyhlásenie urobil až na poslednom hlavnom pojednávaní, a to pod ťarchou usvedčujúcich dôkazov, teda sa nijako nevzdal práva na kompletné súdne konanie s vykonaním kontradiktórneho dokazovania a proces nezjednodušil. Nemožno súhlasiť s postupom prvostupňového súdu podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku, kedy prijal vyhlásenie obžalovaného s tým, že ďalšie dokazovanie už nevykoná a takto nesprávne aplikoval ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, nakoľko súd takto postupoval až potom, ako vykonal takmer celé a mimoriadne rozsiahle dokazovanie. Zmena vyhlásenia obžalovaného je účelová a špekulatívna a nezodpovedá podmienkam aplikácie inštitútu podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku a následne potom § 39 ods. 2 písm.. d), ods. 4 Trestného zákona. Na túto skutočnosť možno prihliadnuť ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Obžalovaný sa dopustil závažnej úmyselnej trestnej činnosti, závažnejším spôsobom konania a aj vzhľadom na postoj obžalovaného v priebehu celého súdneho konania má za to, že zákonným trestom, ktorý mal byť obžalovanému uložený, je nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia, resp. možno akceptovať aj zaradenie do stredného stupňa stráženia. Na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného a prokurátora nariadil tunajší súd verejné zasadnutie za prítomnosti obžalovaného, jeho obhajcu a prokurátora, ktorí sa pridržali svojich písomných podaní. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolaní v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podali obžalovaný a prokurátor ako oprávnené osoby, v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom. Odvolací súd sa (vzhľadom na odvolanie obžalovaného a prokurátora čo do výroku o treste a aj vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine a prijatie takého vyhlásenia súdom prvého stupňa), meritórne zaoberal len preskúmaním napadnutého výroku o treste. Prvostupňový súd zistil u obžalovaného existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, nakoľko sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, hoc aj v záverečnej reči. Obžalovaný už bol v minulosti odsúdený, avšak súd na tieto odsúdenia neprihliadol, nakoľko pre dve odsúdenia platí fikcia neodsúdenia a vo veci Okresného súdu Pezinok sp. zn. 1T/26/2010 bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý vykonal 01.03.2011, teda pred 10 rokmi. Preto súd ustálil, že sa jedná o takú povahu odsúdení, na ktorú nemusí podľa § 37 písm. m) Trestného zákona prihliadať. Pri ukladaní trestov prvostupňový súd vychádzal zo závažnosti zločinu, zo spáchania ktorého bol obžalovaný uznaný vinným, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona v rozpätí 10 rokov až 15 rokov. Súd po aplikácii § 38 ods. 3 Trestného zákona znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu na 13 rokov a 4 mesiace (kedy 1/3 zodpovedá 20 mesiacom). Po vzhliadnutí všetkých okolností prípadu - najmä osoby obžalovaného, jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti, v rámci ktorého sa k spáchaniu skutku priznal pomaly až pred ukončením dokazovania, avšak na hlavnom pojednávaní obžalovaný učinil vyhlásenie o vine zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a spáchanie skutku úprimne oľutoval, a tiež s poukazom na okolnosti spáchania skutku, v rámci ktorého u obžalovaného bolo zaistené množstvo drogy v rozsahu 7.819 mg, v celkovej minimálnej hodnote 312,76 eur, ako aj ďalšie zakázané látky, pričom doposiaľ nebol stíhaný za trestnú činnosť súvisiacu s drogami, avšak drogovú trestnú činnosť páchal aj napriek tomu, že má maloleté dieťa, hoc nežili v spoločnej domácnosti, ktoré aktuálne mieni riadne vyživovať, ale aj najmä vzhľadom na jeho matku, ktorá ho sprevádzala na každom možnom pojednávaní, úprimne prejavila svoju citovú naviazanosť k obžalovanému, ktorá odlúčenie od neho bude ťažko znášať. Preto súd dospel k záveru, že pôsobiť na obžalovaného prísnym, hoci zákonným, nepodmienečným trestnom odňatia slobody v sadzbe uvedenej vyššie, by bolo neprimerane prísne. Prvostupňový súd preto s prihliadnutím na zásadu primeranosti prísnosti trestu k trestnému činu obžalovanému uložil s použitím ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov, pretože uloženie trestu odňatia slobody aj na samej dolnej hranici trestnej sadzby (10 rokov) by bolo pre obžalovaného, vzhľadom na jeho pomery a možnosti jeho nápravy, neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Pretože obžalovaný bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin, v zmysle ustanovenia § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona, mal byť zaradený na výkon trestu do ústavu s maximálnym stupňom stráženia. Prvostupňový súd ho však zaradil na výkon uloženého trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, najmä prihliadajúc na jeho kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti a prejavenej ľútosti a s ohľadom na skutočnosť, že v uplynulých desiatich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ale aj jeho rodinnú situáciu, pričom bol toho názoru, že jeho náprava bude lepšie zaručená v ústave s minimálnym stupňom stráženia, ako v ústave na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Berúc do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti, je odvolací súd toho názoru, že prvostupňový súd sa nesprávne vysporiadal s okolnosťami dôležitými pre zákonné rozhodnutie o treste obžalovaného a trest uložený prvostupňovým súdom je neprimeraný a nezákonný. Na hlavnom pojednávaní, konanom dňa 27.10.2021, bolo obžalovanému po prednesení obžaloby prokurátorom umožnené urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Obžalovaný toto právo nevyužil a neurobil žiadne vyhlásenie. Následne bolo na hlavnom pojednávaní vykonávané dokazovanie, pričom na poslednom hlavnom pojednávaní dňa 01.06.2022 obžalovaný požiadal o možnosť urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, čo mu prvostupňový súd umožnil a následne toto vyhlásenia obžalovaného o vine prijal podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku. Prvostupňový súd pri ukladaní trestu obžalovanému aplikoval, s poukazom na prijaté vyhlásenie o vine, mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona a obžalovanému uložil trest pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní 9 rokov. Svoj postup odôvodnil stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, podľa ktorého Súd po podaní obžaloby rozhoduje spor medzi obžalobou a obhajobou podľa pravidiel kontradiktórneho procesu – objasňovanie (v zmysle zistenia skutkového stavu veci) je doménou orgánov činných v trestnom konaní podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku. Preto samotné priznanie obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona. Poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona predpokladá okrem priznania sa páchateľa aj úprimné oľutovanie trestného činu. Či k takému oľutovaniu došlo, je potrebné posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu, vrátane procesných prejavov páchateľa (procesne ako obžalovaného) po prijatí vyhlásenia o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (najmä pri využití práva záverečnej reči a posledného slova). Analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu nad rámec zákona. V iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v zákone a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu. Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Podľa § 237 ods. 1 Trestného poriadku sa trestné stíhanie pred súdom koná len na podklade obžaloby alebo návrhu na dohodu o vine a treste, ktoré podáva a pred súdom zastupuje prokurátor. Podľa § 255 ods. 3 Trestného poriadku po vykonaní úkonov podľa odsekov 1 a 2 predseda senátu zistí, či prokurátor a obžalovaný nechcú uzavrieť dohodu o vine a treste. Ak sa prokurátor a obžalovaný vyjadria, že chcú konať o dohode o vine a treste, vráti vec prokurátorovi na postup podľa § 232 a 233 len ak to navrhne prokurátor. Inak súd hlavné pojednávanie na potrebný čas preruší a umožní prokurátorovi a obvinenému uzavrieť dohodu o vine a treste; prokurátor v takom prípade postupuje primerane podľa § 232 a 233. Ak dôjde k dohode o vine a treste, súd postupuje primerane podľa § 331, 333 a 334; ak mieni prejednať návrh dohody o vine a treste, pokračuje v hlavnom pojednávaní. Ak k dohode o vine a treste nedôjde alebo ak súd návrh dohody o vine a treste odmietne, alebo v navrhnutom rozsahu neschváli, alebo ak obvinený odpovedal na niektorú otázku "nie", pokračuje súd v hlavnom pojednávaní na podklade pôvodnej obžaloby. Podľa § 256 ods. 1 Trestného poriadku po vykonaní úkonov uvedených v § 255 predseda senátu vyzve prokurátora, aby predniesol obžalobu. Ak má obžalovaný obhajcu, po prednesení obžaloby ho predseda senátu vyzve, aby zaujal k obžalobe stanovisko. Podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku po prednesení obžaloby predseda senátu poučí obžalovaného o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení, že
a) je nevinný,
b) je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe,
c) nepopiera spáchanie skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe.
Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššie súdu SR uvedené v ods. 16 tohto rozsudku vychádza z analógie medzi dohodou o vine treste a vyhlásením obžalovaného o vine po prednesení obžaloby. Z odôvodnenia predmetného stanoviska vyplýva, že dôvodom použitia analógie je podmienenosť mimoriadneho zníženia trestu oboma procesnými úpravami na rovnakom princípe, ktorý umožňuje obvinenému (obžalovanému) vzdať sa dokazovania na hlavnom pojednávaní. Kým v prípade dohody o vine a treste môže takto obvinený získať mimoriadne znížený trest už na základe samotnej dohody, ktorú v opačnom prípade nemusí uzavrieť (v prípade neschválenia dohody súdom sa obvinený vracia do štandardného režimu dokazovania viny v súdnom konaní), v prípade vyhlásenia o vine a jeho prijatia súdom nastanú účinky v zmysle § 257 ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku. To znamená neodvolateľnosť vyhlásenia, nevykonanie dokazovania v rozsahu uznanej viny a obmedzenie opravného prostriedku v tomto rozsahu na dovolanie pre závažné porušenie práva na obhajobu, čo bude prichádzať do úvahy len výnimočne (navyše, keďže tu ide o príslušnú časť rozhodnutia súdu prvého stupňa, dovolanie môže podať len minister spravodlivosti – k tomu pozri R 12/2017). Je potom namieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine (rovnako právne rovnocenného vyhlásenia o nepopretí spáchania činu) mal možnosť (nie povinnosť) pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste. Dokonca, keďže ide o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu určitého (pre obžalovaného priaznivého) rozhodnutia o treste, možnosť mimoriadne znížiť trest je tu ešte dôvodnejšia (preto sa tretia právna veta zmieňuje o medzere v zákone). Ide o procesnú logiku vzdania sa práva na (kompletné) súdne konanie, v rámci ktorej je vhodné a vecne správne umožniť mimoriadne zmiernenie trestu. V tomto prípade je nevyhnutné konštatovať, že na hlavnom pojednávaní bolo vykonávané dokazovanie týkajúce sa aj výroku o vine obžalovaného, a to až do doby, než obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine. V tejto fáze trestného konania (dokazovania) však nie je možné uzavrieť dohodu o vine a treste, a preto ak prvostupňový súd prijal vyhlásenie obžalovaného o vine v tomto štádiu trestného konania, nemožno hovoriť o analógii medzi dohodou o vine a treste a vyhlásením o vine, ako to má na mysli vyššie uvedené stanovisko Najvyššieho súdu SR. Naviac v tomto prípade neprišlo k vzdaniu sa dokazovania obžalovaným (v takom rozsahu) ako v prípade dohody o vine a treste, nakoľko toto sa vykonávalo takmer jeden rok a bolo ukončené až na základe rozhodnutia obžalovaného urobiť vyhlásenie o vine. Obžalovaný tak mal možnosť sám posúdiť dokazovanie vykonané na hlavnom pojednávaní, z ktorého súd v prípade rozhodovania o vine obžalovaného vychádza, a podľa jeho výsledku zvoliť ďalší procesný postup, v tomto prípade vyhlásenie o vine. Je zrejmý rozdiel medzi obžalovaným, ktorý urobí na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine, a to bez toho, aby vedel, s akým obsahom budú vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní (tak ako je tomu aj v prípade dohody o vine a treste) a obžalovaným, ktorý urobí vyhlásenie o vine až po tom, čo je vykonané takmer kompletné dokazovanie týkajúce sa výroku o vine. Poskytnutie rovnakého benefitu v podobe možnosti mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona sa v prípade vyššie uvedených prípadov javí ako neproporcionálne. Odvolací súd sa preto nestotožnil s názorom prvostupňového súdu, že v prípade prijatia vyhlásenia o vine, v akomkoľvek štádiu trestného konania, možno automaticky uvažovať aj o analogickej aplikácii ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, ale túto možnosť má súd len v prípade, ak obžalovaný urobí vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku po prednesení obžaloby a pred tým, ako súd začal vykonávať dokazovanie o vine obžalovaného podľa § 258 a nasl. Trestného poriadku. Podľa § 239 ods. 2 Trestného poriadku má prokurátor právo kedykoľvek počas hlavného pojednávania ustúpiť od obžaloby, dôsledkom čoho súd obžalovaného oslobodí spod podanej obžaloby. Napriek tomu, že podľa § 2 ods. 14 Trestného poriadku sú si strany v konaní pred súdom rovné, obdobné právo, a to kedykoľvek počas hlavného pojednávania ukončiť spor medzi obžalovaným a prokurátorom, u obžalovaného v priebehu dokazovania absentuje. Z tohto dôvodu možnosť vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného priadku počas dokazovania na hlavnom pojednávaní možno stotožniť, na základe analógie, s právom prokurátora ustúpiť od obžaloby. V prípade vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku počas dokazovania na hlavnom pojednávaní sa tak nejedná o analógiu k dohode o vine a treste, ktorá by odôvodňovala možnosť použitia § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona. Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že napriek tomu, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní dňa 01.06.2022 vyhlásenie o vine, jedná sa o analógiu k právu prokurátora ustúpiť od obžaloby, ktorá neumožňuje aj analogickú aplikáciu § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona. Odvolací súd v rámci rozhodovania o výroku o treste zohľadnil všetky okolnosti prípadu ako aj osobu obžalovaného, jeho rodinné pomery, trestnú minulosť ako aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, ktoré správne zistil prvostupňový súd a dospel k záveru, že u obžalovaného nie sú dané dôvody na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, ktoré by umožňovali uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby.
V právnej kvalifikácii, v ktorej bol obžalovaný prvostupňovým súdom uznaný za vinného, sa jedná o ohrozovací trestný čin, a prípadné poškodenie zdravia konzumenta konaním obžalovaného by malo za následok sprísnenie právnej kvalifikácie a nie zníženie závažnosti spáchaného trestného činu, ako sa obžalovaný mylne domnieva. Obžalovaný opakovane predával drogy viacerým osobám, z čoho logicky mal aj majetkový profit. Akým spôsobom obžalovaný spotreboval získané finančné prostriedky, príp. že jeho spôsob života nezodpovedal jeho predstavám o živote drogového dílera, neznamená, že by závažnosť ním spáchanej trestnej činnosti odôvodňovala mimoriadne zníženie trestu. Ani rodinné pomery obžalovaného, spočívajúce v prezentovanej starostlivosti o 12 ročnú dcéru, či zlý zdravotný stav jeho babky a matky, nepredstavujú mimoriadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona. Obžalovaný si musel byť vedomý, že páchaním trestnej činnosti sa vystavuje riziku trestnoprávneho postihu, pričom ani ním prezentované rodinné pomery, ani odkázanosť rodiny na jeho osobu, ho od tejto trestnej činnosti neodradili. Odvolací súd však vyhodnotil všetky vyššie uvedené skutočnosti tak, že obžalovanému na dosiahnutie účelu trestu postačuje uloženie trestu odňatia slobody sa samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní 10 rokov, ktorý zodpovedá všetkým zásadám pre ukladanie trestu. Odvolací súd rovnako nezistil žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zaradenie obžalovaného do iného stupňa stráženia, ako to ustanovuje § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona. Obžalovaný spáchal obzvlášť závažný zločin, pričom už v minulosti bol tri krát súdne trestaný a vykonával aj nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý vykonal dňa 01.03.2011. Napriek predchádzajúcim trestnoprávnym postihom je u obžalovaného zrejmá gradácia trestnej činnosti, ktorá neumožňuje jeho zaradenie do minimálneho či stredného stupňa stráženia. Uloženie trestu prepadnutia veci obžalovaný nenamietal, a preto ho odvolací súd, z dôvodu zrušenia celého výroku o treste, bez zmeny prevzal v súlade s rozhodnutím prvostupňového súdu. Námietkami obžalovaného, ktoré smerujú voči nepodpísaniu poučenia jeho osobou a požiadavkou na pribratie grafológa do konania, sa odvolací súd osobitne nezaoberal, nakoľko nemajú relevanciu pre výrok o treste a odvolanie obžalovaného voči výroku o vine nie je, s poukazom na prijaté vyhlásenie o vine, prípustné. Z tohto dôvodu odvolací súd na verejnom zasadnutí odmietol jeho návrh na doplnenie dokazovania pribratím znalca z oblasti grafológie, nakoľko vina obžalovaného bola preukázaná jeho vyhlásením o vine a jeho prijatím prvostupňovým súdom a pre výrok o treste tento dôkaz nemá žiadnu relevanciu. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd vyhodnotil odvolanie prokurátora ako dôvodné, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. a II. tohto rozhodnutia. Odvolanie obžalovaného odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto rozhodnutia. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 2:1.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.