Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-540-2007.pdf
PDF · 65.59 KB
Case nature
Area
Subarea
16Er/540/2007
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, vec sa týka: Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne, proti povinnému: Y. D., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX Y. nad O. XXX, o vymoženie 33,19 eura s príslušenstvom, o sťažnosti súdnej exekútorky, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 16Er/540/2007-18 zo dňa 21.12.2020 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom doručeným súdnej exekútorke dňa 16.3.2007 domáha proti povinnému vykonania exekúcie. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom udelené súdnej exekútorke JUDr. Ivone Babuškovej dňa 11.4.2007.
2. Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
3. Vyšší súdny úradník uznesením č.k. 16Er/540/2007-18 zo dňa 21.12.2020 rozhodol tak, že určil, že dňa 1.1.2020 došlo k zastaveniu starej exekúcie. Súdnej exekútorke bolo predmetné uznesenie doručené dňa 4.1.2021.
4. Dňa 8.1.2021 súdna exekútorka doručila tunajšiemu súdu sťažnosť proti vyššie uvedenému uzneseniu, ktorú odôvodnila tým, že k zastaveniu exekučného konania došlo v zmysle § 88 ods. 1 zákona 372/1990 Z.z. uplynutím prekluzívnej lehoty. Súd mal exekúciu zastaviť aj bez návrhu na zastavenie exekúcie a to podľa § 58 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017. Nakoľko súd exekúciu nezastavil a podľa Exekučného poriadku, ustanovenie § 57 ods. 1 písm. b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, súdny exekútor podá podnet na zastavenie exekúcie dňa 2.10.2017 spolu so špecifikáciou trov exekúcie. Na základe uvedeného súdna exekútorka žiada, aby súd uznesenie zrušil a zároveň rozhodol o zastavení exekúcie a zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie.
5. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
6. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
8. Podľa § 250 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
9. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 3. 2017, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
10. Vzhľadom na vyššie uvedené súd uvádza, že súdna exekútorka nie je účastníkom exekučného konania, s výnimkou, tej časti konania, kedy sa rozhoduje o trovách exekúcie. Je teda zrejmé, že súdna exekútorka nemala právo podať sťažnosť proti uzneseniu, pretože nie je účastníkom exekučného konania.
11. Relatívna výnimka podľa § 4 ods. 2 písm. b) Zákona č. 233/2019 Z.z. sa týka len rozhodovania súdu o zastavení exekúcie na návrh povinného, nie rozhodovania bez návrhu, alebo na návrh/podnet oprávneného, či dokonca tretej osoby, ktorá nie je účastníkom konania. Výklad zákona, ktorý by viedol k absurdným výsledkom je potrebné vždy odmietnuť. Nakoľko je povinnosťou súdu počas celého konania ex offo skúmať existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie, vztiahnutie vyššie uvedenej výnimky na toto rozhodovanie by úplne vylúčilo možnosť zastavenia starej exekúcie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby, čo je zjavne absurdný výsledok. Rovnako absurdne sa javí, aby ak oprávnený, resp. súdny exekútor, má za to, že stará exekúcia sa má zastaviť, skutočnosť, že toto navrhne súdu, naopak zastaveniu exekúcie bránila, či ho oddialila. Rovnako absurdným je, aby osoba, ktorá ani nie je účastníkom konania, mohla svojím podnetom zasahovať do priebehu exekúcie a (prípadne aj proti vôli účastníkov) zabrániť jej zastaveniu.
12. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením súdnej exekútorky, že by ňou podaný podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu preklúzie vymáhaných nárokov, či samotná ich prípadná preklúzia, bránili uplynutiu rozhodnej doby a tým aj zastaveniu exekúcie.
13. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že sťažnosť súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 16Er/540/2007-18 zo dňa 21.12.2020 bola podaná osobou, ktorá nie je oprávnená na jej podanie, a preto súd sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.