Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-32-2015.pdf
PDF · 118.63 KB
No categories available
2T/32/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky v konaní pred samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou, v trestnej veci obžalovaného W. G. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona a iné, na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp.zn. 2Pv/125/14/4404 z 05.03.2015 na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 26.10.2015 takto
rozhodol:
Obžalovaný W. G., nar. XX.XX.XXXX X. O. K., trvale bytom O. K., Z..T.. U. Č.. XX,
je v i n n ý , ž e
dňa 21.12.2013, v čase o 03.30. hod., v podniku P. V., O. H. X. X. O. K., po predchádzajúcej slovnej hádke fyzicky napadol poškodenú X. B., snažiacu sa zabrániť obžalovanému v ďalšom fyzickom útoku na jej priateľa U.. E. P. tak, že ju päsťou udrel do oblasti tváre, čím jej spôsobil zranenia, a to: krvácanie z nosa, opuch nosa s krvným výronom v okolí a zlomeninu nosových kostí s posunom úlomkov, podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctva - odvetvie súdne lekárstvo s dobou liečenia a práceneschopnosti 10 dní,
t e d a
- inému úmyselne ublížil na zdraví,
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,
č í m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona (za zistenia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona a priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona), § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba 1 (jeden) rok.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej X. B., O.. XX.XX.XXXX X. K., trvale bytom O. K., P. M. Č.. XX, škodu vo výške 697,14 Eur.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 05.03.2015 pod sp.zn. 2Pv/125/14/4404 obžalobu na obvineného W. G. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 21.12.2013, v čase o 03.30. hod., v podniku P. V., O. H. X. X. O. K., po predchádzajúcej slovnej hádke a sácaní do priateľa poškodenej X. B., U.. E.V. P., keď sa poškodená snažila zabrániť ďalšiemu fyzickému útoku, obvinený ju fyzicky napadol tak, že ju päsťou udrel do oblasti tváre, čím spôsobil poškodenej X. B. zranenia, a to: krvácanie z nosa, opuch nosa s krvným výronom v okolí a zlomeninu nosových kostí s posunom úlomkov, podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctva - odvetvie súdne lekárstvo s dobou liečenia a práceneschopnosti 10 dní.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním zápisnice o výpovedi obžalovaného z prípravného konania, výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov: X. B., U.. E. P., K. G., M. M., P. F., E. M., F. G. R., F. Z., Y. P., Š. B.R., E. B., znaleckým dokazovaním a oboznámením listinných dôkazov.
Na hlavnom pojednávaní dňa 23.04.2015, ktoré súd vykonal v neprítomnosti obžalovaného za splnenia podmienok podľa § 252 odsek 2 Trestného poriadku, súd podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku prečítal zápisnicu o výsluchu obžalovaného z prípravného konania ako aj z konfrontácie s poškodenou X. B. a svedkom U.. E. P.. Aj v prípravnom konaní obžalovaný spáchanie žalovaného skutku poprel. Vypovedal, že do predmetného baru prišiel s priateľmi, pričom niektorí z nich prišli do slovného konfliktu s poškodenou a jej priateľom, pretože im rozliali pitie na stole. Tak poškodená, ako aj svedok P. následne vyšli von z podniku a keď sa vrátili dnu, strhla sa slovná potýčka medzi svedkom P. a celou tou skupinkou, chytili sa za oblečenie a naťahovali sa medzi sebou. Obžalovaný ale išiel za poškodenou, dohováral jej, aby odišli, ona na to odstúpila od nich asi o tri kroky. Keďže konflikt sa dostal až pred neho, rukami ich rozdelil, svedka P. doľava a zvyšok skupinky doprava, čím sa celý konflikt prerušil a nepokračoval ďalej. Podľa vyjadrenia obžalovaného poškodená so svedkom P. opäť vyšli von, vyšla aj celá skupinka a on sa tiež pobral za nimi, vonku sedela poškodená na kvetináči, začal sa s ňou rozprávať s tým, aby odišli, pretože vonku už prebiehala tretia etapa konfliktu, situácia medzi tou skupinkou ľudí a svedkom P. začala byť znovu vyhrotená, poškodená ich išla rozdeliť, chytil ju za ruku, ale ona sa mu vytrhla. Obžalovaný sa vrátil dnu a potom opäť vyšiel von, vtedy videl, že poškodená si drží nos a následne aj so svedkom P. odišli preč. Obžalovaný vtedy vypovedal i to, že v skupinke, ktorá mala konflikt so svedkom P. bol M. M., E. M. a ďalší, ktorých mená nepozná a tiež nevedel uviesť meno útočníka. Na tejto verzii priebehu udalosti obžalovaný zotrval aj pri konfrontácii s poškodenou a svedkom P. a popisoval ich v podstate zhodne. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 27.05.2015 obžalovaný zotrval na uvedenej obrane s tým, že poškodenú neudrel ani vo vnútri v bare, ani vonku pred ním, len s ňou komunikoval a so svedkom P. mal slovný a fyzický konflikt spočívajúci vo vzájomnom trzmovaní a doťahovaní sa vo vnútri v bare, ale poškodenú vtedy nezasiahol, nakoľko bola od nich vzdialená. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní tvrdil, že videl, v čase, keď druhý krát vychádzal von pred bar, nakoľko tam registroval konflikt, ako poškodená a svedok P. mali konflikt s M. M., pričom to bol práve M. M., ktorý poškodenú udrel a poškodená spadla na zem, pričom si pamätá, že tam boli dva údery. Podľa vyjadrenia obžalovaného sa mu M. M. po výsluchoch na polícii priznal, že on bol útočníkom na poškodenú, avšak obžalovaný dôvodil, že túto skutočnosť neuviedol už v prípravnom konaní preto, že si myslel, že vec bude riadne vyšetrená a útočník by sa mal priznať sám. Obžalovaný skutočnosť, že poškodená a svedok P. jeho označujú za pôvodcu zranení poškodenej a aj pri rekognícii ho označili za útočníka, vysvetľoval tak, že s poškodenou opakovane komunikoval, preto si ho zrejme najlepšie zapamätala a tiež tým, že sa s M. M. podobajú, sú rovnako vysoký, majú krátke vlasy. Tvrdenie poškodenej, že sa s ním vôbec v predmetnom bare nerozprávala tak, ako on tvrdí, obžalovaný označil za klamstvo.
Poškodená X. B. v procesnom postavení svedka na hlavnom pojednávaní dňa 23.04.2015 vypovedala, že jej priateľ U.. E. P. mal v bare konflikt so skupinkou štyroch mužov, ona sa medzi nich postavila a vtedy ju obžalovaný udrel päsťou do tváre a zlomil jej nos. Obžalovaného pred tým nepoznala, ani sa
v bare s ním nerozprávala, prvýkrát ho opoznala pri rekognícii podľa fotografii a prvý krát ho videla pri konfrontácii v prípravnom konaní. Poškodená uviedla, že v ten večer ju nikto iný fyzicky nenapadol, vylúčila možnosť, že by ju udrel niekto iný z uvedenej skupiny, ktorých tiež opoznala pri rekognícii aj s uvedením, ktorý z nich sa akým spôsobom správal počas konfliktu. Poškodená bola dopočutá na hlavnom pojednávaní dňa 09.07.2015, kedy zotrvala na svojom tvrdení, že to bol obžalovaný, ktorý ju udrel päsťou do tváre, pričom sa to stalo vo vnútri v bare, na čo spadla na zem a potom išla na záchod. Tiež potvrdila, že konflikt medzi jej priateľom a ostatnými osobami ďalej prebiehal a presúval sa z baru von, čo videla cez presklené dvere. Svedkyňa poprela, že by ju udrel niekto iný ako aj to, že zranenie mala utrpieť vonku pred barom a tiež to, že by vonku pred barom sedela na kvetináči. Tiež vysvetlila, že v čase, keď sa snažila oddeliť obžalovaného od svojho priateľa a dostala od neho úder, sa celý konflikt presúval, takže nevedela uviesť, kde presne sa v tom momente jej priateľ nachádzal.
Svedok U.. E. P. na hlavnom pojednávaní dňa 23.04.2015 vypovedal, že v bare bol aj s kamarátkou X. B., začala ho tam verbálne atakovať skupinka ľudí a z nej predovšetkým obžalovaný, ktorý ho následne začal atakovať aj fyzicky, do čoho sa zamiešala poškodená, snažila sa ich rozdeliť alebo ho brániť a dostala ranu do tváre, v dôsledku čoho jej bol zlomený nos. Nevedel uviesť s istotou, či išlo o úder päsťou alebo dlaňou ani to, čo sa stalo s poškodenou bezprostredne po tomto útoku, keďže ho tá skupina ľudí vytláčala z baru von, poškodenú na zemi nevidel. Uviedol, že obžalovaného pred tým nepoznal, opoznal ho ale pri rekognícii na základe fotografii. Svedok bol dopočutý na hlavnom pojednávaní dňa 09.07.2015, kedy zotrval na predtým uvádzanej verzii priebehu celého konfliktu, pričom uviedol, že pri odchode z baru ich nikto fyzicky ani verbálne nenapádal ako ani on nikoho takto neatakoval.
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul svedkyňu K. G., ktorá v inkriminovanom čase vykonávala prácu čašníčky, pričom táto vypovedala, že do podniku prišla poškodená, ktorú ako občasnú zákazníčku podniku z videnia poznala, aj s priateľom sedeli v blízkosti baru v boxe, keď prišla skupina chlapcov, ktorí zvykli do baru chodiť po diskotéke a vždy s nimi boli nejaké problémy. Títo začali poškodenú a jej priateľa provokovať, k niečomu došlo aj v bare, aj vonku, videla, ako jeden z tých chlapcov udrel poškodenú, ktorá potom hneď išla na záchod a mala aj zlomený nos, pričom krvácal aj jej priateľ. Svedkyňa vypovedala, že videla poškodenú na zemi, tiež aj jej priateľa. Podľa vyjadrenia svedkyne poškodenú udrel jeden z tých provokujúcich chlapcov, pričom incident sa začal vo vnútri a potom sa presunul von, poškodená sa dostala tiež von, ale to bolo až potom, ako dostala ten úder, pretože aj s priateľom chceli odísť, ale tí chlapci ich ešte aj vonku provokovali. Podľa vyjadrenia svedkyne poškodená dostala úder vo vnútri podniku, následne išla na záchod, ona jej podávala kabelku a s priateľom odchádzali, ale ešte aj vonku ich bili, dnu sa už ale nevrátili.
Svedok M. M. na hlavnom pojednávaní dňa 27.05.2015 vypovedal, že v inkriminovanú noc sa v bare P. aj so svojou priateľkou stretol s obžalovaným a ďalšími priateľmi, E. M. spadol na stôl, pri ktorom sedel muž so ženou a rozlial tam fľašu vína, na čo došlo k slovnej potýčke, do ktorej sa zapojili viacerí, aj svedok, jeho priateľka, tiež obžalovaný, ale k žiadnej bitke nedošlo, len sa tak trzmovali. Potom niektorí vyšli von, niektorí zostali vo vnútri, aj ten pán so ženou vyšli von, obžalovaný išiel za nimi, potom sa vrátili dovnútra. Svedok vypovedal, že nevidel, že by niekto v bare mal fyzický konflikt s tým mužom a ženou, on sám mal s nimi slovnú potýčku, keď odchádzali s priateľkou z baru a čakali na taxík, napádali ich slovne, kričali, on ich len odsotil, ale ani jedného z nich neudrel. Podľa vyjadrenia svedka sa obžalovaný zapojil do konfliktu v bare aj hneď na začiatku a tiež aj neskôr, keď držal poškodenú, lebo bola dosť agresívna. Svedok nevidel poškodenú ležať na zemi ani vo vnútri v bare, ani vonku pred ním, nevedel vysvetliť, prečo obžalovaný tvrdí, že videl, ako udrel poškodenú vonku dvakrát. Na konkrétnu otázku obžalovaného, že :„Mne si spomínal, že keď si odchádzal domov, že ťa tí dvaja napadli a škriabali a že sa mohlo stať, že si ich zasiahol“, svedok odpovedal tak, že ho síce tí dvaja začali napádať, ale on ich len odsotil a išiel domov. Súd svedka dopočul dňa 09.07.2015, kedy tento zotrval na svojej predchádzajúcej výpovedi s tým, že poškodenú neudrel, ani s ňou v bare neprišiel do fyzického kontaktu, vonku iba odsotil svedka P.. Tiež uviedol, že mu obžalovaný hovoril, že v skupine ľudí, ktorá ho pozná a z ktorej časť bola aj prítomná v bare, sa hovorí, že on mal byť tým, ktorý napadol poškodenú, ale nevie odkiaľ to vie poškodený a nikto iný mu to nehovoril. Tiež poprel, že by sa chválil, že „upratal“ svedka P..
Svedok P. F. vypovedal, že v blízkosti baru sa prevrátil stôl, alebo niečo podobné, pri ňom sedel muž so ženou, v dôsledku čoho vznikol konflikt medzi nimi a osobami, ktoré stáli pri bare, pričom to vnímal ako krčmový konflikt a nedochádzalo tam k nejakým výrazným fyzickým napádaniam. Potom si ten muž so ženou sadli, potom na chvíľu odišli a keď sa vrátili, znovu došlo k obdobnému konfliktu, ktorý sa presunul von. Svedok však zostal sedieť vo vnútri. Podľa jeho vyjadrenia bol do prvého konfliktu zapojený svedok M. a do druhého obžalovaný, pričom sa mu zdá, že obžalovaný sa s tou ženou, ktorá bola účastníčkou konfliktu, rozprával. Nevidel, že by túto ženu niekto sotil, udrel ani fyzicky atakoval, nevidel ju ležať na zemi a nevšimol si na nej, ako ani na jej spoločníkovi žiadne zranenie. To, že aj vonku pokračoval konflikt, usúdil z toho, že bolo počuť z vonku ženský krik, obžalovaný sa tam išiel pozrieť a keď sa vrátil, povedal, že tá žena má krvavé oblečenie. Skutočnosť, že by mal svedok M. vo vnútri v bare nejaký fyzický konflikt s tou ženou, nevidel, pričom sa nedozvedel nič konkrétne ohľadne toho, kto mal poškodenej spôsobiť zranenia. Aj svedka P. F. súd dopočul na hlavnom pojednávaní dňa 10.09.2015, pričom po nahliadnutí do obžalovaným predloženej komunikácie medzi ním a týmto svedkom, nevedel uviesť, či s obžalovaným takýmto spôsobom komunikoval prostredníctvom sociálnej siete a nevylúčil možnosť, že pod jeho prístupovým heslom s obžalovaným takto komunikoval niekto iný. Na otázku, či počul, že zranenia poškodenej mal spôsobiť svedok M. M., odpovedal, že to hovoril obžalovaný.
Svedok E. M. vypovedal, že ku konfliktu s poškodenou a jej priateľom došlo preto, že nechtiac drgol do ich stola, došlo k výmene názorov, po dlhšom čase sa to celé presunulo von pred podnik, kde sa to celé malo stať, avšak on nevidel, k čomu došlo, pretože bol k tej skupine ľudí otočený chrbtom a keď sa obrátil, videl poškodenú, ako si drží nos. Nevylúčil, že obžalovaný sa s poškodenou rozprával vo vnútri v bare, avšak tvrdil, že sa s touto rozprával vonku pred barom na betónových kvetináčoch, čo však bolo ešte pred incidentom vonku, o ktorom vypovedal, v tom čase na poškodenej nevidel žiadne zranenia. V čase, keď sa otočil a videl poškodenú, ako si drží nos, stál obžalovaný pri ňom, takže to nemohol on spôsobiť, vonku bol aj M. M., ale nevie, kde. Svedok vypovedal, že sa ho priateľ poškodenej pýtal, kto ju udrel. Tvrdil, že sa povráva, že poškodenú mal udrieť M. M., ale potvrdiť to nevedel, pretože to nevidel.
F. G. R., priateľka svedka M. M., na hlavnom pojednávaní vypovedala iba o verbálnom konflikte medzi ich skupinou priateľov na jednej strane a poškodenou s priateľom na strane druhej pre rozliaty nápoj s tým, že nešlo o žiadny konflikt fyzický, ale len verbálny, ktorý sa presunul von, kde sa viac ľudí hádalo, avšak potom sa aj s M.Á. M. a P. F. presunili dovnútra, a to do časti, kde sú hracie automaty. Vypovedala tiež, že nevidela zranenú žiadnu osobu a tiež to, že ani pri odchode z baru nedošlo k žiadneho konfliktu.
Súd na návrh obhajoby vypočul svedkov F. Z., Y. P., Š. B. R. E. B., títo však neboli priamymi svedkami prejednávanej udalosti, pretože sa v inkriminovanom čase na mieste činu nenachádzali. Svedkyňa F. Z. vypovedala, že v jej prítomnosti sa M. M. vyjadril v maďarskom jazyku na silvestrovskej zábave spred dvoch rokov, že v podniku P. V. pričapil jednu babu ako myš, ženu, ktorej mal toto spôsobiť, však žiadnym spôsobom necharakterizoval, svedkyňa si nevedela spomenúť, v akej súvislosti M. M. tieto slová uviedol. O obžalovaného sa dozvedela, že má kvôli tejto veci problémy. Svedkovia Y. P., Š. B. R. E. B. vypovedali, že sa dozvedeli v rámci bežných rozhovorov, že v meste Nové Zámky sa hovorí v súvislosti s prejednávanou vecou, že poškodenej mal zranenia spôsobiť M. M.. Ani jeden zo svedkov nevedeli uviesť konkrétnu osobu, ktorá im túto informáciu poskytla a ani jednému z nich ju nepotvrdil práve M. M..
Súd podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku prečítal znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo MUDr. Pavla Gavaľu, ktorý v jeho záveroch uviedol, že poškodená Veronika Holíková utrpela dňa 21.12.2013 krvácanie z nosa, opuch nosa s krvným výronom v okolí a zlomeninu nosových kostí s posunom úlomkov, pričom toto zranenie mohlo byť spôsobené úderom päsťou na nos s väčšou intenzitou vedeného útoku. Znalec zranenie poškodenej z medicínskeho hľadiska vyhodnotil ako zranenie ľahké , ktoré si obvykle podľa medicínskych zásad vyžaduje dĺžku liečenia a práceneschopnosti 2 - 3 týždňov, v konkrétnom prípade si u poškodenej vyžiadalo dobu liečenia 10 dní. Znalec bodovo ohodnotil zranenie poškodenej na 40 bodov.
Zo zápisníc o rekognícii, kde poznávajúcimi osobami boli poškodená X. B. a svedok U.. E. P., súd zistil, že obaja v predložených fotoalbumoch opoznali obžalovaného a tohto označili ako osobu, ktorá poškodenú dňa 21.12.2013 v bare P. napadla a spôsobila jej zranenia. Obaja svedkovia opoznali aj osoby P. F., E.
M. R. M. M. ako jedných z tých, ktorí sa zúčastnili slovného konfliktu v bare, pričom však poškodená X. B. M. M. označila za osobu, ktorá sa počas celého konfliktu držala v ústraní.
Súčasťou spisu je i úradný záznam povereného príslušníka PZ z 28.03.2014, v ktorom sa uvádza, že „počas šetrenia v teréne bol zabezpečený kamerový záznam,....“. Samotný „videozáznam z kamerového systému baru P.“ sa v spise nachádza na DVD nosiči na č.l. 124, na č.l. 119 spisu sa nachádza prepis uvedenej videonahrávky (ktorá mala byť poskytnutá operatívnymi pracovníkmi OKP Nové Zámky a zabezpečená z baru P. V. O. K.) a na č.l. 120 až 123 sa v spise nachádzajú obrazové sekvencie tohto videozáznamu.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní predložil záznam z komunikácie na sociálnej sieti zo dňa 21.12.2013 a 22.12.2013, z ktorej súd zistil, že do tejto komunikácie bolo zapojené osoby, vystupujúce pod profilom (kontom) označeným menami T. I., W. G. R. P. F.. Uvedené osoby riešili v komunikácii osobu svedka E. P., obžalovaný v nej tiež uvádza, že „sa nebil, dohováral jeho priateľke a prišiel k nemu a práskol mu jednu, tak vtedy ho nasral a to bolo celé z jeho strany.........“, tiež to, že „.....však je to aj na kamere, že on mi dal prvú“. Z celej uvedenej komunikácie súd zistil, že skutočnosť, že poškodenej mal spôsobiť zranenia M. M., neuviedla ani osoba, komunikujúca pod profilom P. F., ani pod profilom T. I., ale práve obžalovaný slovami “tak babu M. len riešil takže“, načo osoba, komunikujúca pod profilom P. F. reagovala slovami: „To áno, vyriešil ju“.
Z ostatných dôkazov súd poukazuje na obsah lekárskych správ, dokumentujúcich zranenia poškodenej, ktoré korešpondujú so závermi znaleckého posudku.
Na základe vyššie opísaného dokazovania, po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach, súd dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil žalovaného skutku tak, ako mu kládla za vinu obžaloba. Obranu obžalovaného, že poškodenú vo vnútri v bare ako ani vonku žiadnym spôsobom fyzicky neatakoval, ale zranenie jej úderom do tváre spôsobil svedok M. M., a to vonku pred zábavným podnikom, mal súd v plnom rozsahu vyvrátenú presvedčivou a v priebehu celého trestného konania nemennou výpoveďou poškodenej, ktorá aj na hlavnom pojednávaní zotrvala na tvrdení, že zranenie jej úderom päsťou do tváre spôsobil práve obžalovaný, a to vo vnútri v bare. Poškodená pritom obžalovaného označila za útočníka už pri rekognícii podľa fotografii v prípravnom konaní, rovnako opoznala aj ostatné osoby, zo skupiny okolo obžalovaného, ktoré podľa jej vyjadrenia najskôr iniciovali verbálny konflikt. Poškodená vylúčila, že by jej boli zranenia spôsobené vonku pred barom, ako aj to, že by jej tieto spôsobila iná osoba. S výpoveďou poškodenej pritom korešponduje aj výpoveď svedka U.. E. P., ktorý obžalovaného rovnako presvedčivo označil za pôvodcu zranení poškodenej a tiež výpoveď svedkyne K. G., ktorá vypovedala, že poškodená dostala úder vo vnútri v bare, videla ju ležať na zemi aj vo vnútri, krvácala, ihneď išla na toaletu a potom aj so svedkom P. odišli preč. Táto svedkyňa tiež vypovedala o tom, že práve skupina ľudí okolo obžalovaného vyvolala celý konflikt, pričom ide o problémové osoby. Svedkyňa síce uvádzala, že poškodená a jej priateľ mali byť fyzicky atakovaní aj vonku pri odchode z baru, čo títo síce na jednej strane popreli, na druhej strane o istom konflikte aj vonku pred barom vypovedali aj niektorí z ostatných, vo veci vypočutých svedkov, pre záver súdu o tom, že poškodená bola opísaným spôsobom zranená už pri jej ataku obžalovaným vo vnútri v bare, to nemá relevantný význam. Tvrdenie obžalovaného, že zranenie poškodenej spôsobil svedok M. M. nebolo preukázané žiadnym produkovaným dôkazom a toto vylúčil i samotný svedok M. M.. I sama poškodená túto alternatívu vylúčila a práve svedka M. M. pri vykonanej rekognícii označila za toho, ktorý sa počas celého konfliktu držal viac v úzadí. Poškodená pritom ani obžalovaného, ani M. M. osobne nepozná a podľa názoru súdu nemá dôvod označovať za páchateľa obžalovaného na úkor tohto svedka. Podľa názoru súdu argument obžalovaného, že poškodená si ho mohla pomýliť so svedkom M. M. na základe podobného výzoru, neobstojí. Súd, prejednávajúci vec na hlavnom pojednávaní, v zmysle zásady bezprostrednosti mal možnosť pozorovať tak obžalovaného, ako aj svedka M. M., pričom podľa jeho názoru ide i o typovo rozdielnych mladých mužov a rozhodne nie ľahko zameniteľných. Pri hodnotení obrany obžalovaného, spočívajúcej v označení osoby M. M. za pôvodcu zranení poškodenej a útočníka na ňu, súd prihliadal i na fakt, že obžalovaný túto verziu predniesol až v konaní pred súdom, tvrdiac, že videl, ako M. M. udrel poškodenú vonku pred barom. V prípravnom konaní pritom tvrdil, že útok na poškodenú vôbec nevidel a nevie menom označiť osobu útočníka. Vysvetlenie obžalovaného k tejto otázke, že bol v domnienke, že sa vec vyrieši bez toho, aby tento fakt uviedol, súd považoval u osoby, obvinenej z trestného činu, ktorého spáchanie popiera, za nevierohodné. Tento záver o nevierohodnosti obrany obžalovaného podporila aj formulácia otázky obžalovaného práve na svedka M. M., s tým, že mu
mal svedok „spomínať“, že keď odchádzal z baru, tak ho poškodená a jej priateľ napadli a pripustil pritom, že ju mohol udrieť. Obžalovaný pritom na hlavnom pojednávaní tvrdil, že útok M. M. na poškodenú videl a dokonca konkrétne vypovedal o dvoch úderoch. V neposlednom rade súd poukazuje na to, že ani jeden z vo veci vypočutých svedkov z okruhu priateľov a známych obžalovaného, nevypovedal, že videl útok kohokoľvek na poškodenú. Väčšina z nich sa vyjadrovala, že sa v tom čase nachádzala na inom mieste v podniku, alebo situáciu priamo nesledovali, zjavne sa snažili vo svojich výpovediach zaujať neutrálny postoj, v snahe nepriťažiť obžalovanému, ako ani sebe, keďže z vyšetrených okolností vyplýva, že všetci sa nejakým spôsobom zaangažovali aspoň do verbálneho konfliktu s poškodenou a svedkom P.. Pokiaľ ide o vyjadrenia svedkov, ktorí vypovedali o informáciách, šíriacich sa v spoločnosti rovesníkov obžalovaného v meste Nové Zámky s tým, že poškodenú mal napadnúť M. M., tieto podľa názoru súdu nemôžu spochybniť vyjadrenie poškodenej, ako obete fyzického ataku obžalovaného a svedka P. ako bezprostredného svedka tejto udalosti. Rovnako takýto význam pre hodnotenie priamych dôkazov, nemôže mať výpoveď svedkyne F. Z., keďže z vyjadrenia M. M. pred svedkyňou nemožno vyvodiť záver , že tento hovoril o tom útoku na poškodenú Veroniku Holíkovú, ktorý je predmetom tohto konania. Z týchto dôvodov súd nepovažoval za potrebné opätovne dopočúvať svedka M. M., a rovnako ani svedka P. F. a vykonať výsluch svedka T. M. (ktorí mali počuť vyjadrenie M. M.D. pred svedkyňou F. Z.) a návrhy na doplnenie dokazovania v tomto smere odmietol. Pokiaľ ide o následky fyzického ataku obžalovaného na poškodenú, tieto mal súd preukázané lekárskymi správami z ošetrenia poškodenej a závermi znaleckého posudku z odboru zdravotníctva.
Súd odmietol na hlavnom pojednávaní vykonať dôkaz prehratím k spisu pripojeného videozáznamu, ako aj oboznámením jeho prepisu a fotografii zadovážených z neho, pretože z obsahu spisu nie je zistiteľné, akým spôsobom bol tento dôkaz zabezpečený a teda, či bol zadovážený zákonným spôsobom, predpísaným Trestným poriadkom. V spise sa totiž nenachádza zápisnica o vydaní tohto videozáznamu prevádzkovateľom baru P. X. O. K. (ako ani inou osobou) v zmysle ust. § 89 Trestného poriadku, ako ani nie je zistiteľné, či tento bol zaistený podľa § 91 Trestného poriadku na základe riadne vydaného príkazu policajta (so súhlasom prokurátora, prípadne bez neho v zmysle odseku 3 tohto ustanovenia) a kým a či v prítomnosti zúčastnenej osoby, ako ani to, či bol tento zaistený podľa § 21 Zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, ktorým orgánom a ak áno, z akých dôvodov podľa tohto právneho predpisu (keďže podaním trestného oznámenia poškodenou dňa 28.12.2013 sa začalo vo veci trestné konanie podľa Trestného poriadku) ako ani, to či tento bol následne v súlade s ust. § 21 odsek 2 citovaného Zákona č. 171/1993 Z.z. a § 92 Trestného poriadku ako zaistená vec prevzatý policajtom na účely trestného konania. Tieto úkony, dokumentujúce zákonnosť získania predmetného videozáznamu, nemôžu byť nahradené úradným záznamom povereného príslušníka z 29.01.2014, v ktorom sa konštatuje, že v predmetný deň bolo od O.. E. I., pracovníka odboru kriminálnej polície OR PZ Nové Zámky zistené, že majú rozpracovaný predmetný prípad, nakoľko sa im podarilo zabezpečiť kamerový záznam zo dňa 21.12.2003 a tento operatívne preverujú.
S poukazom na hore uvedené výsledky dokazovania súd mal za neexistencie dôvodných pochybností za preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a týmto protiprávnym konaním naplnil všetky formálne znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, pretože úmyselne (§15 písmneo a) Trestného zákona) zasiahol do záujmov, chránených Trestným zákonom, a to záujmu na ochrane života a zdravia ľudí a tiež záujmu na riadnom medziľudskom spolunažívaní tým, že inému úmyselne ublížil na zdraví (t.j. spôsobil dlhšie trvajúcu, nielen prechodnú poruchu zdravia poškodenej) a tiež tým, že sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného. Pokiaľ ide o úmyselné zavinenie obžalovaného vo vzťahu k spôsobenému následku jeho činu vo sfére poškodenia zdravia obžalovaného, túto mal súd preukázanú spôsobom a intenzitou (silou) fyzického ataku obžalovaného (ruka zovretá v päsť), smerujúceho na tvárovú časť hlavy poškodenej- osoby ženského pohlavia, ktorá na neho neútočila, ale len bránila svojho priateľa. Súd súčasne nemal žiadne pochybnosti ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním obžalovaného a následkami jeho činu na jednej strane a jeho úmyselným zavinením na strane druhej. Obžalovaný zákonné znaky uvedených prečinov naplnil i po stránke materiálnej, pretože závažnosť jeho konania rozhodne nie je nepatrná. V konkrétnom prípade je určená predovšetkým spôsobom vykonania činu a okolnosťami jeho spáchania (intenzita útoku obžalovaného voči poškodenej), tiež s poukazom na následky jeho činu (predovšetkým vo vzťahu k spôsobenej poruche zdravia), mieru jeho zavinenia a mieru jeho zavinenia tak, ako je vyššie uvedené.
Zo správ a charakteristík k osobe obžalovaného súd zistil, že tento je slobodný, je študentom, žije v mieste trvalého bydliska, pričom o ňom nie sú z miesta bydliska uvádzané žiadne negatívne charakteristiky ani bližšie poznatky, charakterizujúce jeho povahu a správanie. Obžalovaný dosiaľ nebol súdne trestaný. V evidencii priestupkov má obžalovaný tri záznamy zo spáchania priestupku, a to výlučne z dôvodu spáchania priestupkov na úseku cestnej premávky. Súd pri rozhodovaní o treste postupoval podľa zásad uvedených v § 34 Trestného zákona, zisťoval poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona (t.j. že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život) a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona (spáchal viac trestných činov). Súd obžalovanému vzhľadom na spáchanie viacerých prečinov v jednočinnom súbehu ukladal úhrnný trest odňatia slobody podľa zásad uvedených v § 41 odsek 1 Trestného zákona, t.j. podľa zákonného ustanovenia, vzťahujúceho sa na trestný čin najprísnejšie trestný. Trestný zákon za trestný čin podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona ustanovuje základnú sadzbu trestu odňatia slobody 6 mesiacov až 2 roky a v prípade trestného činu podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona základnú sadzbu trestu odňatia slobody 0 až 3 roky. Súd tak obžalovanému ukladal trest podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona, následne podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a pri ich rovnováhe obžalovanému uložil trest odňatia slobody pri samej dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 4 mesiace, ktorú výmeru trestu súd vzhľadom spôsob spáchania činu a jeho následok tak, ako je vyššie uvedené, vzhľadom na súčasné pomery obžalovaného, jeho doterajšiu bezúhonnosť, riadny život ako aj vek, považuje na jeho nápravu a ochranu spoločnosti za dostatočnú. Keďže ide o trest odňatia slobody neprevyšujúci 2 roky, súd majúc za splnené podmienky podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona (že vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a na okolnosti prípadu možno dôvodne očakávať, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného nie je nevyhnutný výkon trestu odňatia slobody) výkon tohto trestu u obžalovaného podmienečne odložil na skúšobnú dobu 1 rok.
Poškodená X. B. v prípravnom konaní, a to vo svojom výsluchu dňa 07.03.2014 (t.j. v zmysle ust. § 46 odsek 3 Trestného poriadku včas) uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 60,- Eur, spôsobenej jej vynaložením nákladov za ošetrenie v nemocnici, keďže nebola na území Slovenskej republiky poistená. V priebehu konania pred súdom tento uplatnený nárok na náhradu škody poškodená ďalej upresnila prostredníctvom svojho splnomocnenca s tým, že v prípade uznania viny žiadala obžalovaného zaviazať k náhrade škody vo výške 697,14 Eur, a to jednak titulom vynaložených nákladov za ošetrenie vo FNsP Nové Zámky v sume 53,14 Eur, ktoré i preukázala predložením listinných dôkazov o tejto úhrade, a tiež titulom bolestného v sume 644,- Eur za 40 bodov v zmysle bodového ohodnotenia, vyplývajúceho zo znaleckého posudku. Súd preto podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku a s poukazom na Zákon č. 437/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a opatrenie Ministerstva zdravotníctva SR č. S02873-0L-2013 z 04.04.2013 zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenej škodu vo výške 697,14 Eur v súlade s jej riadne a včas uplatneným nárokom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309 odsek l Trestného poriadku). V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).