Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10CbZm-10-2015.pdf
PDF · 104.24 KB
No categories available
10CbZm/10/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci navrhovateľa: Y.. Q. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX O., adresa pre doručovanie: XXX XX C. T. XXX, proti odporcovi: O. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č.. S. XXX/XX, XXX XX O., o zaplatenie zmenkovej sumy 2.300,- € a ostatných zmenkových nárokov s príslušenstvom, o námietkach odporcu voči zmenkovému platobnému rozkazu, takto
rozhodol:
Zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Žilina č. k. 38Zm 30/2014-10 zo dňa 04.02.2015 p o n e c h á v a v platnosti.
Navrhovateľovi náhradu trov konania o námietkach n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 24.11.2014 domáhal voči v návrhu označenému odporcovi vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 2.300,- eur spolu so 6%-ným ročným úrokom zo sumy 2.300,- eur d 19.10.2014 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania. Podaný návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že vystavením vlastnej zmenky dňa 05.05.2014 sa odporca zaviazal zaplatiť navrhovateľovi dňa 18.10.2014 zmenkovú sumu vo výške 2.300,- eur v mieste sídla remitenta, t. j. O., B. XXX, zmenkou bez protestu. Odporca v lehote splatnosti zmenky do okamihu podania žaloby svoj zmenkový záväzok napriek niekoľkonásobným urgenciám nesplnil.
S návrhom na začatie konania navrhovateľ predložil súdu originál vlastnej zmenky, ktorej fotokópia je obsahom súdneho spisu na č. l. 2.
V zmysle návrhu a predloženého originálu vlastnej zmenky, Okresný súd Žilina žalobe vyhovel vydaním zmenkového platobného rozkazu č. k. 38Zm 30/2014-10 zo dňa 04.02.2015.
V zákonom stanovenej 3-dňovej lehote podal proti vyššie označenému zmenkovému platobnému rozkazu námietky, ktoré odporca odôvodnil tým, že zmenka, na základe ktorej navrhovateľ uplatňuje žalovaný nárok, neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, a to bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu a konkretizáciu dátumu vystavenia zmenky, keď vyhlásenie záväzku zaplatiť za túto zmenku bez protestu učinil navrhovateľ, ktorý celú zmenku vyplňoval, a teda vystavoval a keď zmenka neobsahuje slovné vymedzenie dátumu vystavenia zmenky, ktorý nedostatok spôsobuje absolútnu neplatnosť zmenky. Odporca súčasne namietol neexistenciu dlžnej sumy zabezpečenej zmenkou vo výške uplatnenej navrhovateľom s poukazom na uzatvorenú zmluvu o pôžičke medzi účastníkmi vo výške 400,- eur, ktorá suma nezodpovedá peňažnej pohľadávke vyjadrenej vo vystavenej zmenke a v nej uvedenej číselnej hodnote. Odporca má za to, že voči navrhovateľovi existuje záväzok odporcu vo
výške poskytnutej pôžičky, t. j. v sume istiny 400,- eur s primeranými úrokmi za prenechanie pôžičky a so splatnosťou do konca roka 2014. S poukazom na ustanovenie § 10 Zákona zmenkového a šekového a navrhovateľom požadované navýšenie poskytnutej pôžičky o 375% jej hodnoty odporca označil navrhovateľom požadované plnenie za nepomerné k plneniu, ktoré odporca od navrhovateľa prevzal, zneužívajúc tieseň odporcu a jeho finančnú závislosť a súčasne namietol vyplnenie blanko zmenky v rozpore s dohodou účastníkov. Na preukázanie tvrdených skutočností odporca označil dôkaz
- výsluchy svedkov.
V písomnom vyjadrení k podaným námietkam zo dňa 28.04.2015 navrhovateľ uviedol, že odporca bez nátlaku podpísal vlastnú zmenku na sumu 2.300,- eur po vzájomnej dohode s tým, že dňa 18.10.2014 odporca navrhovateľovi túto čiastku osobne vyplatí. Odporca svoj záväzok nedodržal, pri viacerých stretnutiach ospravedlňoval omeškanie s úhradou s prísľubom vyplatenia sumy po úhrade záväzku B. S. odporcovi. S poukazom na viaceré rozhodnutia súdu o nárokoch navrhovateľa vyplývajúcich z formálne identických zmeniek, námietky odporcu k formálnym náležitostiam zmenky označil za nedôvodné. Navrhovateľ súčasne poukázal na komunikáciu účastníkov pred začatím súdneho konania, v rámci ktorej odporca v rámci SMS správy zo dňa 26.11.2014 reagoval prísľubom úhrady dlžnej sumy od mesiaca januára.
Na prejednanie námietok súd nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo v neprítomnosti riadne a včas predvolaného navrhovateľa za súčasného splnenia zákonných podmienok vymedzených ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, výsluchom svedka M. I. a prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Odporca vo svojej výpovedi na pojednávaní potvrdil skutočnosť, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, na základe ktorej odporca prevzal od navrhovateľa sumu 100,- eur. V písomne uzavretej zmluve účastníci uviedli sumu pôžičky vo výške 100,- eur a dohodnutý 20%-ný úrok. Odporca pri podpísaní zmluvy mal za to, že v danom prípade sa jedná o paušálne dohodnutý úrok za celú požičanú sumu. V čase, keď nastala splatnosť pôžičky a požičanú sumu mal odporca na výzvu navrhovateľa vrátiť, navrhovateľ požadoval od odporcu vrátenie pôžičky navýšenej o 20%-ný mesačný úrok. Napriek tomu, že medzi účastníkmi nedošlo k dohode o presnom dátume splatnosti pôžičky, asi po troch alebo štyroch mesiacoch od jej poskytnutia sa navrhovateľ domáhal vrátenia požičanej sumy. Z dôvodu aktuálnej platobnej neschopnosti odporca vrátil navrhovateľovi sumu 60,- eur ako úrok z požičanej sumy, pričom celková suma, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal, sa navýšila až na sumu 2.500,- eur. Navrhovateľom požadovanú čiastku odporca odmietol zaplatiť a po konflikte, pri ktorom bol prítomný svedok M. I., na naliehanie navrhovateľa, odporca podpísal navrhovateľovi nevyplnenú zmenku s vedomím, že navrhovateľ do tejto listiny doplní požadovanú sumu, ktorú napokon navrhovateľ ustálil na čiastku 2.300,- eur. Pri uzavretí zmluvy o pôžičke nebola okrem navrhovateľa a odporcu prítomná iná osoba. Text zmenkovej listiny pripravoval navrhovateľ, pričom odporca opatril nevyplnenú listinu svojim podpisom. Odporca navrhol vo veci vykonať výsluch svedka M. I., ktorý bol prítomný pri rokovaní účastníkov, ktoré bezprostredne predchádzalo podpísaniu zmenky. Z textu zmenkovej listiny vyplýva, že vlastnou zmenkou bez protestu vystavenou odporcom v O. dňa 5.5.2014 sa odporca ako dlžník označený menom, priezviskom, rodným číslom, adresou trvalého pobytu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi v mieste O.Ň., B. XXX, osobne, dňa 18. októbra sumu 2.300,- eur. Zmenka je opatrená vlastnoručným podpisom odporcu ako dlžníka.
Svedok M. I. vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že bol prítomný na dvore, kde prebiehal rozhovor medzi navrhovateľom a odporcom. Z komunikácie účastníkov vyplynula požiadavka na zaplatenie určitej sumy, k výške ktorej sa svedok nevedel vyjadriť. Svedok uviedol, že v čase rozhovoru účastníkov vykonával na dvore pracovnú činnosť a o obsah rozhovoru účastníkov sa nezaujímal. Svedok potvrdil, že obsahom rokovania účastníkov boli finančné záležitosti.
Na výsluchu pôvodne označených svedkov v rámci vyjadrenia k podanej žalobe odporca netrval.
Podľa §-u 175 ods. 1 vety prvej O.s.p., ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží, aby do troch dní
zaplatil požadovanú sumu a uhradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu alebo šekovému platobnému rozkazu namieta. Podľa ods. 4 cit. zák. ust., ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie pojednávanie; na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz.
Podľa čl. I §-17 Zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Podľa článku I §-u 75 Zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona, vlastná zmenka obsahuje: 1/ označenie, že ide o zmenku pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná, 2/ bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, 3/ údaj zročnosti, 4/ údaj miesta, kde sa má platiť, 5/ meno toho komu, alebo na rad koho sa má platiť, 6/ dátum a miesto vystavenia zmenky, 7/ podpis vystaviteľa.
Podľa čl. I §-u 77 ods. 1 druhej časti tohto zákona, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente, zročnosti, platení, postihu pre neplatenie, platenie pre česť, odpisoch, zmenách, premlčaní, dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu.
Podľa čl. I §-u 78 ods. 1 druhej časti tohto zákona, vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej zmenky. Podľa § 48 ods. 1 tohto zákona, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boli dojednané;2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Podľa čl. I. § 53 ods. 1 tohto zákona zmeškaním lehôt určených na predloženie zmenky na videnie alebo na určitý čas po videní, na protestáciu pre neprijatie alebo pre neplatenie, na predloženie zmenky na platenie pri doložke "bez trov" stráca majiteľ svoje práva proti indosantom, vystaviteľovi a všetkým ostatným osobám zmenečne zaviazaným okrem prijímateľa.
Vo vzťahu k namietanej absolútnej neplatnosti zmenky z dôvodu absencie zákonom predpísaných náležitostí v časti bezpodmienečného sľubu zaplatiť určitú sumu a nesprávne uvedenom dátume vystavenia zmenky súd poukazuje na obsah vyššie citovaného zákonného ustanovenia čl. I § 75 Zákona zmenkového a šekového (ďalej len "ZZŠ"), v zmysle ktorého vlastná zmenka musí obsahovať bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú sumu. Pre platobný sľub je možné použiť akékoľvek výrazy, ktoré však nesmú vylučovať bezpodmienečnosť sľubu. Len v prípade, ak by zmenka obsahovala ďalšie výrazy a doplnenia, ktoré by bezpodmienečnosť sľubu obmedzovali alebo vylučovali, takéto náležitosti by učinili vlastnú zmenku neplatnou. Zmenka, z ktorej navrhovateľ uplatňuje žalovaný nárok obsahuje záväzok odporcu zaplatiť zmenkovú sumu bez akýchkoľvek podmienok, ktoré by spôsobovali neplatnosť tejto zmenky. K námietke, že text zmenkovej listiny vyplnil navrhovateľ, a teda absentuje bezpodmienečný sľub odporcu zaplatiť za túto zmenku, súd poznamenáva, že zmenka ako akákoľvek listina nie je vyjadrením vôle toho, kto listinu spracoval, resp. jej obsah zaznamenal, ale kto svojim podpisom uznal prejavenú vôľu za vlastnú, pričom touto osobou je nepochybne odporca, ktorý zmenku podpísal.
K námietke nedostatku dátumu vystavenia zmenky súd konštatuje, že miesto a dátum vystavenia je v spornej zmenke označený "V O. 5.5.2014". Čas vystavenia zmenky je tak vyjadrený určito a pojmovo možným spôsobom. Uvedený dátum nepripúšťa pluralitu, širšiu interpretáciu dátumu alebo
iný nedostatok, ktorého dôsledkom by bola neplatnosť zmenky. O platnú zmenku ide i v prípade, v ktorej je uvedený nepravý čas alebo miesto vystavenia zmenky, pokiaľ tieto údaje vyhovujú zákonom stanoveným predpokladom. Rovnako pokiaľ ide o miesto vystavenia ako podstatnej formálnej náležitosti zmenky, ani uvedené miesto nemusí byť pravdivé, to znamená že nemusí ísť o miesto, kde bola zmenka skutočne vystavená, avšak musí ísť o miesto určité a existujúce. Teda namietaná skutočnosť, že mesiac vystavenia zmenky je vyjadrený číselne a nie slovne, nie je okolnosťou, ktorá by činila tento údaj neurčitým, a preto uvedenú námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
Ako ťažisko obrany odporcu voči žalovanej pohľadávke súd posudzoval námietku nesprávne vyplnenej zmenkovej sumy. Z charakteru zmenky ako cenného papiera, ktorý je záväzkom nesporným a abstraktným vyplýva, že majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky, ktorá ak spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje zmenkovému veriteľovi, resp. jej majiteľovi právo na jej zaplatenie. Pri posudzovaní námietok je teda súd povinný vychádzať z toho, že zmenka je abstraktným a nesporným záväzkom, ktorý je nezávislý na iných právnych vzťahoch. Navrhovateľ ako zmenkový veriteľ preto nie je povinný preukazovať, akým spôsobom vyplnil zmenku, ktorá je predmetom konania, ani akým spôsobom sa dopracoval k sume, ktorú na zmenku vyplnil. Zmenkový dlžník, ktorý uplatňuje námietky proti zmenke v súlade s ustanovením § 17 a § 10 Zákona zmenkového a šekového, môže v rámci ochrany proti zmenkovému veriteľovi namietať porušenie dohody o vyplňovacom práve, resp. neexistenciu zmenkovej pohľadávky v uplatňovanej sume voči zmenkovému veriteľovi. Svoje námietky je však povinný v rámci dôkaznej povinnosti preukázať. Vo vzťahu k poslednej odporcom uvedenej námietke, podľa ktorej navrhovateľ vyplnil zmenku v rozpore s obsahom záväzkovo-právneho vzťahu založeného medzi účastníkmi uzatvorenou zmluvou o pôžičke vyznačením sumy v nesprávnej výške, súd konštatuje, že pohľadávka majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu, sú právne nezávislé od základného právneho pomeru, teda majú samostatnú právnu povahu a existenciu. Záväzok dlžníka zo zmenky je záväzkom nesporný a navrhovateľ ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky, ktorá v prípade, že spĺňa formálne náležitosti stanovené zákonom, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie. Teda dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti uplatnených námietok spočíva na dlžníkovi. Dlžník zo zmenky musí namietať a preukázať obsah vyplňovacieho práva a jeho nerešpektovanie remitentnom. Navrhovateľ v predmetnom konaní svoj nárok vo veci samej formuloval opisom obsahových náležitostí zmenky, z ktorej uplatnil nárok voči odporcovi ako zmenkovému dlžníkovi bez toho, že by akýmkoľvek spôsobom špecifikoval a konkretizoval charakter kauzálneho vzťahu, ku ktorému sa vystavená zmenka viaže a okolnosti, ktoré vystaveniu zmenky predchádzali. Pre hodnotenie kauzálnej námietky uplatnenej odporcom k výške zmenkovej pohľadávky bolo potrebné vychádzať z povahy zabezpečovacej zmenky, ktorá primárne predstavuje dokonalý cenný papier, stelesňujúci v sebe priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný záväzok zaplatiť určitej osobe v určenom mieste a čase zmenkovú sumu. Z abstraktnej povahy zmenky teda vyplýva jej formálna a materiálna nezávislosť na záväzku, ktorý bol príčinou jej vzniku. Dôvodom vzniku zmenky je zmenková dohoda, ktorá vytvára dôvod na vznik zmenky a vznik zmenkového záväzku, prostredníctvom ktorého sa určitá osoba zaviaže zmenkou ručiť za splnenie svojho záväzku. Za tohto stavu ak odporca súhlasil s doplnením zmenkovej sumy do vystavenej zmenky v navrhovateľom požadovanej výške 2.300,- eur, podpísaním zmenky a jej odovzdaním navrhovateľovi sa odporca stal osobou zo zmenky zaviazanou, teda dlžníkom, ktorému vznikla povinnosť na zmenku platiť.
Námietky podané odporcom v zákonom stanovenej lehote určujú medze námietkového konania, pričom v podaných námietkach je odporca povinný vymedziť jednoznačne a nezameniteľne skutok, o ktorý sa jeho obrana opiera. Tieto námietky nie je možné vymedziť tak flexibilným spôsobom, ktorý by umožňoval v priebehu konania uvádzať nové a odlišné skutkové tvrdenia. Pokiaľ odporca namietol, že navrhovateľ porušil dohodu o vyplňovacom práve, keď doplnil do zmenky zmenkovú sumu v nesprávnej výške 2.300,- eur, pričom odporca si od navrhovateľa požičal finančnú hotovosť vo výške 400,- eur, z takto formulovanej námietky nevyplýva, v akom rozsahu je zmenkový platobný rozkaz namietaný, a teda či predmetom námietkového konania je celkovo uplatnená suma, alebo len jej časť. Odporca mal v podaných námietkach presne špecifikovať, aká výška zmenkovej pohľadávky zodpovedá záväzku odporcu a akým spôsobom mala byť zmenka podľa dohody účastníkov vyplnená. Rovnako námietku nesprávne uvedeného dátumu splatnosti zmenkovej sumy odporca nekonkretizoval. Nepochopenie právneho inštitútu zmenky odporcom, jej povahy a významu nesporne vyplýva aj z vyjadrenia odporcu na pojednávaní, ktorý podľa vlastných slov ponechal na výlučnej vôli veriteľa doplnenie zmenkovej sumy do odporcom podpísanej zmenky. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k veci zo dňa 22.10.2015 uviedol,
že k doplneniu zmenkovej sumy do zmenky došlo po obojstrannej dohode a v súvislosti s vystavením novej zmenky, ktorá mala nahradiť pôvodne vystavenú zmenku na zabezpečenie pôžičky poskytnutej odporcovi dňa 7.12.2012 v sume 2.100,- eur s lehotou splatnosti ku dňu 31. júla 2013. Keďže odporca svoj záväzok v lehote splatnosti nesplnil, v záujme predísť premlčaniu zmenkového nároku, účastníci dohodou o vystavení novej zmenky a s prihliadnutím na plynutie času a novú splatnosť dohodli zmenkovú sumu 2.300,- eur.
Vo väzbe na námietku riadneho nepredloženia zmenky odporcovi na plnenie súd poznamenáva, že základné náležitosti predpísané zákonom pre vlastnú zmenku sú obsahom čl. I § 75 ZZŠ, pričom úprava vlastnej zmenky je založená na zásade rovnosti vlastnej zmenky s cudzou zmenkou. Z textu vlastnej zmenky priamo vyplýva povinnosť zmenkového dlžníka a ostatných zmenkou zaviazaných osôb plniť zmenkovému veriteľovi konkrétnu zmenkovú sumu, deň a miesto splatnosti. Následky zmeškania lehôt upravuje vyššie citovaný čl. I § 53 ods. 1 ZZŠ. V zmysle tohto ustanovenia ak majiteľ zmenky zmešká lehotu na vykonanie úkonov, ktoré sa nariaďujú pre zachovanie zmenkových práv, stráca svoje právo proti nepriamym dlžníkom. Z toho vyplýva, že povaha práv majiteľa zmenky proti nepriamym zmenkovým dlžníkom sa vyjadruje tak , že ide o práva, ktoré sú podmienené včasným vykonaním úkonov predpísaných pre zachovanie týchto práv voči nepriamym dlžníkom. V prípade priamych dlžníkov zostávajú práva zmenkového veriteľa zo zmenky zachované. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Vrchného súdu v Olomouci z 24.01.2006, spis. zn. 7Cmo 115/2005, podľa ktorého právnej vety ak nesplní majiteľ zmenky povinnosť predložiť zmenku priamemu dlžníkovi na platenie v lehote podľa čl. I § 38 ods. 1 ZZŠ a k predloženiu dochádza až okamihom doručenia zmenkového platobného rozkazu spolu so zmenkovou žalobou dlžníkovi, má sa za to, že dlžník nie je v omeškaní s platením zmenkového peniazu a nie je povinný platiť úroky, útraty a odmenu podľa čl. I § 48 ods. 1, 2 ZZŠ , len pokiaľ splní povinnosť uloženú mu zmenkovým platobným rozkazom a zmenkovú sumu zaplatí v stanovenej 3-dňovej lehote.
Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že nepredloženie zmenky v lehote splatnosti na platenie môže mať vplyv na právo zmenkového veriteľa uplatňovať zmenkový úrok voči osobe zmenkovo zaviazanej v prípade, ak táto osoba riadne a včas nesplní svoj zmenkový záväzok. V každom prípade však dôkazná povinnosť v prípade podania námietok voči zmenkovému platobnému rozkazu zaťažuje osobu, ktorá námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu podala. Dôkaz o tom , že úkony pre zachovanie postihových práv boli riadne vykonané, nemusí podať majiteľ zmenky, a kým nie je preukázaný opak, platí, že úkon sa stal riadne a včas. Obdobne súd poukazuje na rozsudok NS ČR 29Cdo 998/2009 zo dňa 08.06.2010, z ktorého právnej vety vyplýva, že žiadne ustanovenie zmenkového zákona neukladá majiteľovi zmenky povinnosť predložiť ručiteľovi zmenku na platenie. Aj v prípade, že by zmenka nebola výstavcovi zmenky predložená na platenie, bol by výstavca ako priamy dlžník povinný v zmysle zmenkového zákona zmenku zaplatiť, nakoľko podľa zákonnej úpravy majiteľ zmenky nestráca svoje práva voči príjemcovi zmenky. Podľa ustanovenia čl. I § 32 ods. 1 zmenkového zákona, ktoré platí aj pre čl. I § 77 ods. 3 zmenkového zákona i pre zmenky vlastné, je zmenkový ručiteľ zaviazaný ako ten, za ktorého sa zaručil. Teda aj v prípade nepredloženia zmenky na zaplatenie výstavcovi zmenky, je výstavca povinný zmenku zaplatiť, a to platí aj pre zmenkového ručiteľa. Za predloženie zmenky na platenie možno považovať aj doručenie žaloby v rámci súdneho konania odporcovi. Pokiaľ odporca nezaplatil zmenku v lehote pre podanie námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu a súčasne nenamietol túto skutočnosť v námietkach, zostáva navrhovateľovi zachovaný nárok na zaplatenie úroku a nárok na zaplatenie zmenkovej odmeny.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd mal za dostatočne preukázané, že medzi účastníkmi existoval kauzálny vzťah založený zmluvou o pôžičke, a teda vystavenie zmenky malo reálny základ, a teda nešlo o svojvoľne a bezdôvodne vystavenú zmenku. Odporca však v konaní nesplnil povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť vo vzťahu k námietke nesprávne uvedenej zmenkovej sumy. Zatiaľ čo v námietkach uvádzal sumu pôžičky vo výške 400,- eur, na pojednávaní tvrdil sumu 100,- eur a 20% úrok. Tieto tvrdenia boli v zásadnom rozpore s obsahom zmenkovej listiny a vyjadreniami navrhovateľa. Ak došlo zo strany navrhovateľa k porušeniu dohody o vyplňovacom práve, bol dlžník povinný túto námietku tvrdiť v zákonom stanovenej trojdňovej lehote po vydaní zmenkového platobného rozkazu a súčasne bol povinný dôvodnosť tejto námietky v konaní preukázať. Túto povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť si však odporca nesplnil, a preto neunesenie tohto dôkazného bremena zakladá dlžníkovi povinnosť na zmenku plniť. Napriek tomu, že v podaných námietkach odporca označil viacero svedkov, z výpovede odporcu na pojednávaní vyplynulo, že žiadna
z pôvodne označených osôb pri uzavretí zmluvy o pôžičke a vystavení zmenky okrem účastníkov konania prítomná nebola. Na výsluchu týchto osôb napokon odporca netrval. Vzhľadom na zistené okolnosti prejednávanej veci ani výsluch týchto osôb nemohol prispieť k náležitému objasneniu sporných skutočností. Dôvodnosť námietkok podaných odporcom nebola preukázaná ani výpoveďou svedka M. I..
Súd preto posúdil námietky odporcu voči zmenkovému platobnému rozkazu ako nedôvodné a nepreukázané a rozhodol tak, že napadnutý zmenkový platobný rozkaz ponecháva v celom rozsahu v platnosti.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Vzhľadom na to, že navrhovateľovi ako účastníkovi úspešnému v konaní v súvislosti s rozhodovaní súdu o námietkach trovy nevznikli a ich náhradu si voči odporcovi navrhovateľ neuplatnil, súd rozhodol tak, že navrhovateľovi náhradu trov námietkového konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.