Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_4Cob-129-2015.pdf
PDF · 129.39 KB
Case nature
Subarea
4Cob/129/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: KOMES PLUS, s.r.o., SNP 6, 044 42 Rozhanovce, IČO: 31 720 595, zastúpeného JUDr. Františkom Kočkom, advokátom, Pribinova 8, 040 01 Košice, proti odporcom: 1. Východoslovenská distribučná, a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361, 2. Východoslovenská energetika, a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 44 483 767, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu v 1. rade a odporcu v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice I, č.k. 26Cb/81/2015-36 zo dňa 29.4.2015 takto
rozhodol:
M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .
Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi v 1. rade trovy konania 33,- eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi v 2. rade trovy konania 33,- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením odporcovi v 1. rade uložil povinnosť zabezpečovať pre navrhovateľa podporu vo forme doplatku podľa § 3 ods. 1 písm. c), § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. XXXX/XXXX/ E-U. zo dňa 28.01.2014 a to tak, že je povinný platiť navrhovateľovi doplatok na základe účtovného dokladu vystaveného navrhovateľom na skutočné množstvo elektriny vyrobenej v zariadení na výrobu elektriny navrhovateľa - fotovoltickej elektrárni umiestnenej v obci Ruskov na streche chovnej haly č. 2 súpisné číslo XXX na par. č. XXX v k. ú. P. s EIC kódom XXZVSXXXXXXXXXXX za každý kalendárny mesiac v roku 2015 a zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon práva navrhovateľa na podporu znemožniť alebo obmedziť do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.
Odporcovi v 2. rade uložil povinnosť v kalendárnom roku 2015 zabezpečovať pre navrhovateľa podporu vo forme odberu a ceny za dodávku elektriny do distribučnej siete na straty podľa § 3 ods. 1 písm. b), § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. XXXX/XXXX/E-U. zo dňa 28.01.2014 a podľa zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku č. O. U.-XXX-XXXX-XX zo dňa 09.12.2014 a to tak, že je povinný odberať elektrinu, ktorú navrhovateľ vyrobí v zariadení na výrobu elektriny - fotovoltickej elektrárni umiestnenej v obci Ruskov na streche chovnej haly č. 2 súpisné číslo XXX na par. č. XXX v k. ú. P. s EIC kódom XXZVSXXXXXXXXXXX a dodá za každý kalendárny mesiac v roku 2015 a že je povinný platiť navrhovateľovi cenu za dodávku elektriny do distribučnej siete na straty na základe účtovného dokladu vystaveného navrhovateľom na skutočné množstvo elektriny vyrobenej v zariadení na výrobu elektriny navrhovateľa - fotovoltickej elektrárni umiestnenej v obci P. na streche chovnej
haly č. 2 súpisné číslo XXX G.a par. č. XXX v k. ú. P. s EIC kódom XXZVSXXXXXXXXXXX za každý kalendárny mesiac v roku 2015 a zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon práva navrhovateľa na podporu znemožniť alebo obmedziť do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.
Navrhovateľovi uložil povinnosť do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia podať návrh na začatie konania vo veci samej na súde.
Navrhovateľovi priznal náhradu trov konania za súdny poplatok vo výške 33 eur, ktorú sumu sú odporcovia v 1. a 2. rade povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne právnemu zástupcovi navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ je vlastníkom a prevádzkovateľom zariadenia na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (ďalej len ako „OZE“) - elektrárne s fotovoltickým zdrojom umiestnenej v obci P. na streche chovnej haly č. X súpisné číslo XXX G. O.. Č.. XXX Z. C.. Ú.. P. s celkovým inštalovaným výkonom 0,02925 MW (t.j. 29,25 kW) s EIC kódom XXZVSXXXXXXXXXXX (ďalej len „Fotovoltická elektráreň“). Tvrdil, že oprávnene prevádzkuje Fotovoltickú elektráreň v zmysle § 6 ods. 5 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike o čom svedčí potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti č. 095/2014/E-PT vydané dňa 4.2.2014 Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „Potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti“). Za účelom preukázania práva na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (OZE) v súlade so zákonom č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o podpore“) Úrad pre regulácií sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO“) vydal navrhovateľovi v súlade s § 7 zákona o podpore potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov č. XXXX/XXXX/PoP-U. z 28.01.2014 (ďalej len „Potvrdenie o pôvode elektriny“), a to na roky 2013 až 2028. Za účelom zabezpečenia podpory výroby elektriny z OZE ÚRSO vydal dňa 28.01.2014 rozhodnutie č. XXXX/XXXX/E-U. (ďalej len „Cenové rozhodnutie“), ktorým pre navrhovateľa schválil na roky 2014 až 2028 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 119,11 eura/MWh vyrobenej vo Fotovoltickej elektrárni. Navrhovateľ ako výrobca elektriny z OZE s právom na podporu v zmysle Zákona o podpore, odporca v 2. rade ako odberateľ elektrickej energie a odporca v 1. rade ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy dňa 09.12.2014 uzatvorili zmluvu o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku č. O. U.-XXX-XXXX-XX (ďalej len „Zmluva o dodávke elektriny“). V Zmluve o dodávke elektriny z 9.12.2014 neboli dohodnuté žiadne rozväzovacie podmienky, podľa ktorých by mala zmluva stratiť účinnosť ani dojednania o zmene ceny a preto sú účastníci konania uzatvorenou zmluvou viazaní. Cena za dodávku elektriny na straty na základe rozhodnutia ÚRSO č. XXXX/XXXX/E J. XX.XX.XXXX (na jeho strane č. 22) vydaného pre odporcu v 1. rade je stanovená na rok 2015 vo výške 44.0150 eura/MWh.
Dňa 16.12.2014 bolo navrhovateľovi listom odporcu v 1. rade zo dňa 15.12.2014 doručené oznámenie o nemožnosti uplatnenia si podpory na elektrinu vyrobenú z OZE pre kalendárny rok 2015, v ktorom odporca v 1. rade oznamuje navrhovateľovi, že pri príprave podkladov pre ÚRSO za účelom stanovenia predikcie týkajúcej sa množstva vyrobenej elektriny, ktorá spadá podľa Zákona o podpore do systému podpory pre rok 2015, zistil, že vo vzťahu k navrhovateľom prevádzkovanému zdroju nedošlo v roku 2014 k splneniu všetkých zákonných náležitostí, ktoré sú nevyhnutným predpokladom na to, aby elektrina vyrobená vo Fotovolitckej elektrárni požívala podporu v kalendárnom roku 2015. Konkrétne podľa názoru odporcu v 1. rade neboli naplnené podmienky upravené v § 4 Zákona o podpore. Odporca v 1. rade žiadnu konkrétnu podmienku nesplnenú navrhovateľom v tomto oznámení neuviedol. Listom zo dňa 18.12.2014 navrhovateľ odporcovi v 1. rade oznámil, že s jeho oznámením nesúhlasí a trvá na tom, že splnil všetky podmienky stanovené v § 4 Zákona o podpore. Listom zo dňa 13.2.2015 odporca v 1. rade navrhovateľovi oznámil, že potvrdzuje svoje doterajšie stanovisko a konkretizuje, že nesplnil povinnosť uvedenú v § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore a z toho dôvodu si navrhovateľ nemôže uplatniť podporu podľa Zákona o podpore. V zmysle § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore účinného k dnešnému dňu Výrobca elektriny s právom na podporu, je povinný oznámiť ÚRSO a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, v našom prípade odporcovi 1), uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok. Odporca v 1. rade svoje stanovisko opiera o § 4 ods. 3 Zákona o podpore účinného k dnešnému dňu podľa ktorého výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa § 4 odseku 2 Zákona o podpore, teda aj vyššie citovaného písm. c), si nemôže na elektrinu vyrobenú
v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) Zákona o podpore na nasledujúci kalendárny rok.
Ďalej navrhovateľ v návrhu uviedol, že fotovoltická elektráreň bola uvedená do prevádzky dňa 23.12.2013, na základe vykonania funkčnej skúšky, o vykonaní ktorej bol spísaný protokol, ktorý podpísal aj zástupca odporcu v 1. rade. Skutočnosť, že Fotovoltická elektráreň bola uvedená do prevádzky 23.12.2013 vyplýva aj z Potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti a Potvrdenia o pôvode elektriny. V zmysle prechodných ustanovení Zákona o podpore, a to konkrétne § 18e ods. 1 Zákona o podpore podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov. Teda vzhľadom na skutočnosť, že Fotovoltická elektráreň navrhovateľa bola uvedená do prevádzky pred 1. januárom 2014, je zrejmé, že podmienky podpory výroby elektriny z OZE zostávajú zachované v zmysle Zákona o podpore v znení zákona č. 382/2013 Z. z. účinného do 31.12.2013. V zmysle § 4 ods. 3 Zákona o podpore účinného do 31.12.2013 právo na podporu podľa § 4 odseku 1 písm. b) nemá výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosť len podľa § 4 odseku 2 písm. a) a b) a nie aj písm. c). Na navrhovateľa sa nevzťahuje ani povinnosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. b), t.j. oznámiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, teda odporcovi v 1. rade, s ktorým má uzavretú zmluvu o dodávke elektriny, predpokladanú charakteristiku svojej dodávky v termínoch uvedených v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, ak celkový inštalovaný výkon zariadenia je väčší ako 1 MW, pretože inštalovaný výkon Fotovoltickej elektrárne je 29,25 kW (t.j. 0,02925 MW), a teda nie je väčší ako 1MW. Na to, aby navrhovateľovi vzniklo právo na podporu, teda musel navrhovateľ splniť svoju povinnosť v zmysle § 4 odseku 2 písm. a) Zákona o podpore účinného do 31.12.2013, t.j. predložiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy Potvrdenie o pôvode elektriny, čo navrhovateľ urobil niekoľkokrát. Navrhovateľ Oznámenie o uplatnení podpory a množstve elektriny pre rok 2015 podal na poštovú prepravu dňa 15.8.2014. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že navrhovateľ nielenže splnil všetky podmienky pre vznik nároku na podporu v zmysle Zákona o podpore v znení účinnom do 31.12.2013. Odporca v 1. rade teda mal informácie o predpokladanej ročnej výrobe elektriny na rok 2015. Odporca v 1. rade ešte predchádzajúcim listom zo dňa 13.2.2015 zároveň oznámil navrhovateľovi, že stanovisko odporcu v 1. rade v súvislosti so vznikom nároku na podporu pre elektrinu vyrobenú Fotovoltickou elektrárňou je konečné. Týmto svojim stanoviskom odporca v 1. rade nedal a nedáva navrhovateľovi inú možnosť ako sa domáhať svojich práv a nárokov súdnou cestou. Navrhovateľ, vystavil dňa 04.03.2015 v súlade so Zmluvou o dodávke elektriny odporcovi v 2. rade faktúru č. Z., ktorou vyúčtoval odporcovi v 2. rade cenu za dodávku elektriny do distribučnej siete na straty celkom vo výške 1,69 Eur splatnú 18.3.2015. Faktúra nebola odporcom v 2. rade uhradená a odporca v 2. rade ju navrhovateľovi listom z 5.3.2015 vrátil, s odôvodnením, že podľa názoru odporcu v 2. rade navrhovateľ v roku 2015 nemá nárok uplatňovať si podporu vo forme výkupu elektriny za cenu elektriny na straty. Vo veci samej sa navrhovateľ mieni v nadväznosti na ust. § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku domáhať, aby súd určil:
Ďalej navrhovateľ uviedol, že s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, dôkazy a ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov je možné očakávať, že žalobe navrhovateľa bude vyhovené a obom odporcom bude vo veci samej uložená povinnosť poskytnúť navrhovateľovi podporu za elektrickú energiu vyrobenú Fotovoltickou elektrárňou. Nebezpečenstvo ujmy spočíva v obave, že neposkytnutie podpory zo strany odporcov má za následok vznik bezprostrednej ujmy, ktorá môže viesť až k ekonomickej likvidácii navrhovateľa, z nasledovných dôvodov: pri zabezpečovaní financovania výstavby fotovoltickej elektrárne použil navrhovateľ aj cudzie zdroje, ktorých splácanie je kalkulované tak, že v tejto kalkulácii je zahrnutá aj suma zodpovedajúca doplatku a dodávke elektriny do distribučnej siete na straty, ktoré sú obsiahnuté v podpore podľa Zákona o podpore. Úver bol poskytnutý navrhovateľovi na podklade údajov, ktoré vychádzali z rozhodnutia ÚRSO o cene výrobcu elektriny pre navrhovateľa vo výške 387,65 eur. V prípade ak nebude navrhovateľovi poskytovaná podpora, dôjde k nesplácaniu splatných záväzkov navrhovateľa a k možnosti predčasnej splatnosti celého jeho záväzku. Úverový rámec podľa Zmluvy o úvere predstavuje sumu 182.780,- eur s príslušenstvom. Podľa bodu 10.2.6. bude banka oprávnená zablokovať účty navrhovateľa vedené bankou a navrhovateľ bude nútený úplne prestať vykonávať činnosť spočívajúcu v prevádzkovaní Fotovoltickej elektrárne a aj iné činnosti. Technologické zariadenie Fotovoltickej elektrárne ostane nevyužité a bude chátrať. V prípade, ak nebudú odporcovia poskytovať navrhovateľovi podporu, hrozí vznik škody aj v podobe ušlého zisku a sankcií, ktoré bude musieť navrhovateľ uhradiť svojim veriteľom, čo môže viesť k platobnej neschopnosti navrhovateľa.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že konaním odporcov v 1. a 2. rade je narúšaný stav právnej istoty a ich postup je v rozpore s poctivým obchodným stykom i dobrými mravmi. Odporcovia svojim správaním nielenže porušujú povinnosti vyplývajúce z platne uzatvorenej zmluvy a Zákona o podpore ale neoprávnene zasahujú aj do základných práv navrhovateľa na podnikanie a jeho vlastníckeho práva. Navyše nútenie k ukončeniu prevádzky Fotovoltickej elektrárne, alebo k uzatvoreniu dodatku, ktorým sa navrhovateľ má prakticky vzdať nároku na podporu považuje navrhovateľ za nevhodný nátlak. Navrhovateľ má vedomosť o tom, že odporca v 1. rade akceptuje predbežné opatrenia Okresného súdu Košice I vydané v obdobných právnych veciach, v ktorých boli odporcovia zaviazaní k povinnosti poskytovať výrobcom elektrickej energie z OZE podporu (napr. Uznesenie Okresného súdu Košice I, sp. zn. 9Cb/9/2015, 30 Cb/33/2015, 30 Cb/69/2015), pričom na základe týchto predbežných opatrení odporca v 1. rade začal poskytovať týmto výrobcom podporu. Preto považuje navrhovateľ za nevyhnutné, aby súd upravil pomery účastníkov a vydal, uznesenie, ktorým nariadi predbežné opatrenie.
Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovení § 74 ods. 1, § 75, § 76 ods. 1 a § 76 O.s.p. a návrhu navrhovateľa vyhovel. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu v celom rozsahu a preto ďalšie dôvody, pre ktoré vydal toto rozhodnutie v odôvodnení rozhodnutia neuvádza. Uviedol, že predbežné opatrenie možno nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava pomerov účastníkov a druhým zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia. Znamená to, že sa nimi upravujú pomery účastníkov alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá konečné rozhodnutie. Podmienkou pre vydanie predbežného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Súd prvého stupňa návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovel. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu a preto v zmysle citovaného ustanovenia § 76 ods. 4 O.s.p. v odôvodnení rozhodnutia neuviedol ďalšie dôvody.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania 33,- eur za súdny poplatok za návrh, ktorý sú odporcovia v 1. a 2. rade povinní zaplatiť podľa § 149 ods. 1 O.s.p. právnemu zástupcovi navrhovateľa.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podali v zákonnej lehote odvolanie obaja odporcovia.
Odporca v 1. rade v odvolaní uviedol, že neboli splnené zákonné podmienky pre vydanie predbežného opatrenia podľa § 75 O. s. p., pretože navrhovateľ neosvedčil existenciu nároku vo veci samej, ani existenciu bezprostredne hroziacej ujmy. Uviedol, že ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy neeviduje splnenie oznamovacej povinnosti navrhovateľom podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 309/2009 Z. z. vo vzťahu k jeho výrobnému zdroju a elektrine v ňom vyrobenej k dátum 15. august 2014, ako to ukladá zákon. S poukazom na ustanovenie § 4 ods. 3 Zákona č. 309/2009 Z. z. uviedol, že navrhovateľovi ako výrobcovi elektriny zo zákona zaniklo právo na podporu v roku 2015 nesplnením zákonnej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c/ citovaného zákona. Odporca v l. rade uviedol, že pokiaľ koncom roka 2014 oznámil výrobcom elektriny, ktorí nesplnili zákonnú povinnosť, že nemajú právo na podporu, toto oznámenie malo len informatívny charakter, pretože právo na podporu zaniklo týmto dodávateľom, vrátane navrhovateľa, zo zákona. Odporca v l. rade mal za to, že nárok navrhovateľa nie je dostatočne osvedčený ani poukazom na Zmluvu o dodávke elektriny z 11.11.2014, pretože zmluva obsahuje rozväzovaciu podmienku v časti uplatnenia zmluvného práva na podporu, ktorou je podľa navrhovateľa zánik práva na podporu v prípade, ak nastanú okolnosti uvedené v § 4 ods. 3 Zákona o podpore OZE. Odporca v l. rade namietal neexistenciu nároku navrhovateľa aj s poukazom na informácie zverejnené na webovom sídle ÚRSO, kde v zozname výrobcov, ktorí si nesplnili zákonom stanovené povinnosti, sa nachádza aj navrhovateľ. Z toho dôvodu nemôže poskytovať navrhovateľovi podporu, ktorá mu zo zákona nepatrí, inak by odporca v l. rade sám sebe spôsoboval škodu. Tvrdenie navrhovateľa o hrozbe likvidácie nepovažoval odporca v l. rade za dôvodné, lebo aj keď nemá navrhovateľ v roku 2015 nárok na podporu, môže vyrobenú elektrinu predať a odporca v l. rade mu aj možnosť odkúpenia elektriny za zmluvne stanovenú cenu dodatkom k trojstrannej zmluve ponúkol. Odporca v l. rade uviedol, že cieľom predbežného opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v jeho priebehu nastať, mal však za to, že v prejednávanej veci by prípadne vydané predbežné opatrenie malo znieť na elimináciu negatívnych
následkov nevyplatenia podpory v nevyhnutej miere, inak by došlo k hrubému nepomeru a zásahu do práv odporcu v l. rade a neexistuje istota, že v prípade neúspechu navrhovateľa bude nárok odporcu v l. rade vymáhateľný. Zásielka, na ktorú navrhovateľ poukazuje vo svojom návrhu a ktorú navrhovateľ mal odoslať odporcovi v 1. rade a podal na poštovú prepravu dňa 15.8.2014, sa dostal k odporcovi v 1. rade do dispozičnej sféry až dňa 16.8.2014. Keďže ide o hmotnoprávnu lehotu podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 309/2009 Z.z. neuplatnil si navrhovateľ právo na podporu v zákonnej prekluzívnej lehote do 15.8.2014. Zákon neumožňuje odpustenie zmeškania tejto lehoty.
S poukazom na ustanovenie § 4 ods. 3 Zákona č. 309/2009 Z. z. odporca v 1. rade uviedol, že navrhovateľovi ako výrobcovi elektriny zo zákona zaniklo právo na podporu v roku 2015 nesplnením zákonnej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c/ citovaného zákona. Odporca v l. rade uviedol, že pokiaľ koncom roka 2014 oznámil výrobcom elektriny, ktorí nesplnili zákonnú povinnosť, že nemajú právo na podporu, toto oznámenie malo len informatívny charakter, pretože právo na podporu zaniklo týmto dodávateľom, vrátane navrhovateľa, zo zákona. Odporca v l. rade namietal neexistenciu nároku navrhovateľa aj s poukazom na informácie zverejnené na webovom sídle ÚRSO, kde v zozname výrobcov, ktorí si nesplnili zákonom stanovené povinnosti, sa nachádza aj navrhovateľ. Tvrdenie navrhovateľa o hrozbe likvidácie nepovažoval odporca v l. rade za dôvodné, lebo aj keď nemá navrhovateľ v roku 2015 nárok na podporu, môže vyrobenú elektrinu predať a odporca v l. rade mu aj možnosť odkúpenia elektriny za zmluvne stanovenú cenu dodatkom k trojstrannej zmluve ponúkol. Odporca v l. rade uviedol, že cieľom predbežného opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v jeho priebehu nastať, mal však za to, že v prejednávanej veci by prípadne vydané predbežné opatrenie malo znieť na elimináciu negatívnych následkov nevyplatenia podpory v nevyhnutej miere, inak by došlo k hrubému nepomeru a zásahu do práv odporcu v l. rade a neexistuje istota, že v prípade neúspechu navrhovateľa bude nárok odporcu v l. rade vymáhateľný.
Ďalej odporca v prvom rade uviedol, že prechodné ustanovenie Zákona o podpore vo svojom znení § 18e ods. 1 upravuje tzv. „podmienky podpory“, ktoré majú pri zariadeniach výrobcov elektriny uvedených do prevádzky pred 1. januárom 2014 ostať zachované podľa doterajších predpisov. Zo systematického výkladu Zákona o podpore je zrejmé, že vyššie uvedené podmienky podpory sú upravené samostatne v ust. § 3 Zákona o podpore spoločne so spôsobmi podpory. V ust. § 4 Zákona o podpore sú následne uvedené jednotlivé oprávnenia a povinnosti, ktoré prislúchajú výrobcovi elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa ust. § 3 Zákona o podpore. Odporca v 1. rade má teda zato, že ust. § 18e ods. 1 Zákona o podpore sa vzťahuje na úpravu podmienok podpory uvedených v ust. § 3 Zákona o podpore a nie aj na ostatné práva a povinnosti výrobcu, ako sa navrhovateľ mylne domnieva. Podľa názoru odporcu v 1. rade v prospech tohto užšieho a systematického výkladu svedčí skutočnosť, že výrobca, ktorému Zákon o podpore dáva konkrétne práva a ukladá povinnosti, už spĺňa podmienky podľa ust. §3 Zákona o podpore, a teda má právo na podporu. Z gramatickej formulácie ust .§4 ods. 3 Zákona o podpore možno tiež vyvodiť, že nejde o zánik práva na podporu ako takú - naopak, ide o dočasnú nemožnosť si uplatniť právo na podporu ako dôsledok nesplnenia povinnosti požadovanej zákonom. Preto ustanovenie §4 ods. 3 Zákona o podpore podľa názoru odporcu v l. rade nie je možné považovať za podmienku rozhodujúcu pre trvanie, resp. zánik práva na podporu - toto právo trvá pre dotknutého výrobcu naďalej. Strata možnosti uplatniť si právo na podporu na nasledujúci rok je tak len určitou sankciou za nesplnenie povinnosti požadovanej zákonom s tým, že podmienky podpory pre dotknutého výrobcu ostávajú nedotknuté.
Odporca v1. rade je toho názoru, že navrhovateľ nedostatočne osvedčil existenciu nebezpečenstva hroziacej ujmy, ktoré musí byť bezprostredné a konkrétne a teda, že by bolo právo navrhovateľa ohrozené. Je totiž potrebné rozlíšiť medzi ohrozeným právom a znemožnením výkonu podnikateľskej činnosti, ktorá má v danom prípade len prechodný charakter (rok 2015). Z ustálenej judikatúry súdov SR navyše vyplýva, že predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov civilného procesu, ktorého zabezpečovacia funkcia má za cieľ dočasnou úpravou eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v jeho priebehu nastať. Na základe uvedeného sa odporca v 1. rade domnieva, že aj v uvedenom prípade by teda prípadné vydané predbežné opatrenie malo znieť na elimináciu negatívnych následkov nevyplatenia podpory len v nevyhnutnej miere. V opačnom prípade dochádza k hrubému nepomeru a zásahu do práv odporcu v 1. rade, keďže v danom prípade neexistuje žiadna istota, že nárok odporcu v 1. rade na vrátenie poskytnutej podpory v prípade neúspechu navrhovateľa so žalobou vo veci samej bude aj skutočne vymáhateľný.
Nariadením predbežného opatrenia navyše súd prekročil rozsah ochrany Navrhovateľa pred bezprostredne hroziacou ujmou a zaručil mu tvorbu zisku v doterajšom rozsahu, čo odporca v 1. rade považuje za neprimerané, keďže k celému sporu došlo výlučne neplnením si zákonných povinností na strane navrhovateľa. Prvostupňový súd týmto svojim konaním tiež postupoval v rozpore so samotným účelom predbežného opatrenia, nakoľko ním neupravuje len dočasne pomery účastníkov konania v nevyhnutnom rozsahu na ochranu práv navrhovateľa, ale priamo ukladá odporcom plniť navrhovateľovi všetko v kalendárnom roku 2015, čo by mu podľa jeho tvrdenia patrilo na základe Zákona o podpore a zmluvy s odporcami.
Napadnuté uznesenie považuje odporca v l. rade za nevykonateľné. Materiálnym predpokladom vykonateľnosti súdneho rozhodnutia je presné označenie oprávneného, povinného a jednoznačné vymedzenie práv a povinností vrátane rozsahu plnenia a lehoty na plnenie. To znamená, že zo súdneho rozhodnutia má byť nepochybne zistiteľné, kto má plniť, komu, čo sa má plniť a dokedy. Z napadnutého rozhodnutia je síce za určitých okolností zistiteľná jednotková cena elektriny na straty, resp. výška doplatku, výška plnenia odporcov za jednotlivé mesiace je však závislá od skutočne vyrobeného a dodaného množstva elektriny v príslušnom mesiaci roku 2015 na základe účtovného dokladu. To znamená dokladu, ktorého správnosť a dôvodnosť nebola v súdnom konaní preskúmavaná, ktorý bude vyhotovený po vydaní predbežného opatrenia. Vzhľadom na to, že z napadnutého rozhodnutia nemôže byť známa výška plnenia, ktoré sú odporcovia povinní poskytnúť za jednotlivé mesiace roku 2015 navrhovateľovi, takéto predbežné opatrenie je nevykonateľné.
Odporca v l. rade má ďalej za to, že napadnutým uznesením, ktoré sa stalo vykonateľným jeho doručením (voči odporcovi v 1. rade doručené dňa 13.5.2015) vytvoril vo veci konajúci súd stav neprípustnej retroaktivity, keďže povinnosť uložená odporcom týmto uznesením sa má aplikovať počas celého roka 2015. Uvedený postup považujeme za nesprávny a nakoľko sa jedná o predbežnú úpravu, môže sa táto úprava týkať len doby budúcej, nie minulej a predbežným oparením súd zaviazal odporcu v l. rade na povinnosť totožnú s povinnosťou, ktorá má byť predmetom konania vo veci samej. Odporca v 1. rade navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa v nariadení predbežného opatrenia a návrh navrhovateľa zamietol alebo, aby zmenil uznesenie tak, že návrh navrhovateľa zamieta. Uplatnil si náhradu trov konania - súdny poplatok za odvolanie 33,- eur.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie aj odporca v 2. rade. V podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a návrh na vydanie predbežného opatrenia proti nemu zamietol. Tvrdil, že neboli splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, lebo navrhovateľ neosvedčil existenciu nároku vo veci samej, ani nebezpečenstvo bezprostredne mu hroziacej ujmy. Poukázal na to, že podľa informácie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví navrhovateľ nesplnil povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 4 zákona č. 309/2009 Z. z. a právo na podporu v príslušnom roku mu zaniklo. Odporca v 2. rade uviedol, že nemá byť účastníkom tohto konania, lebo poskytovanie podpory nezávisí od jeho rozhodnutia a pri poskytovaní podpory sa musí riadiť informáciami poskytnutými príslušnými subjektmi, najmä Úradom pre reguláciu sieťových odvetví ako orgánom štátnej správy, do ktorého právomoci podpora obnoviteľných zdrojov energie patrí, preto stojí za zváženie, či o tomto nároku navrhovateľa má rozhodovať súd. K navrhovateľom tvrdenému nebezpečenstvu bezprostrednej ujmy, ktorá mu hrozí v dôsledku neposkytnutia podpory, odporca v 2. rade uviedol, že v prípade splnenia predpokladov mal navrhovateľ podľa rozhodnutia ÚRSO v roku 2015 nárok na výkup elektriny za cenu elektriny na straty vo výške 44,015 eur/MWh. Za dodanú elektrinu v tomto roku odporca v 2. rade ponúkol navrhovateľovi cenu obvyklú (keďže nesplnil podmienky pre poskytnutie ceny elektriny na straty). Odporca v 2. rade vytýkal súdu prvého stupňa, že svojim rozhodnutím znevýhodnil odporcov, pretože podpora, ktorú poskytujú, je podporou poskytovanou štátom prostredníctvom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a v prípade potvrdenia straty nároku navrhovateľa na podporu v roku 2015, sa odporcovia budú musieť domáhať vrátenia navrhovateľom neoprávnene prijatých peňazí. Nariadené predbežné opatrenie považoval odporca v 2. rade za nevykonateľné, pretože z neho nie je známa výška plnenia, ktorú sú odporcovia povinní navrhovateľovi za jednotlivé mesiace roku 2015 poskytnúť. Odporca v 2. rade tiež namietal neprípustnú retroaktivitu napadnutého rozhodnutia, ktoré nadobudlo vykonateľnosť doručením dňa 13.5.2015, ale ukladá odporcom povinnosť plniť od 1.1.2015, pričom úprava predbežného opatrenia sa týka doby budúcej, nie minulej. Mal za to, že súd prvého stupňa zaviazal odporcov na plnenie totožné s plnením,
ktoré má byť predmetom konania vo veci samej, čo je podľa judikatúry Ústavného súdu SR prípustné len vo výnimočných prípadoch, ale súd prvého stupňa uplatnenie výnimočného postupu v napadnutom rozhodnutí neodôvodnil.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu v 1. rade uviedol, že nesúhlasí s tvrdením odporcu v 1. rade v odvolaní, že navrhovateľ neosvedčil existenciu nároku vo veci samej, pretože právo na zaplatenie poplatku má navrhovateľ ako výrobca elektriny s obnoviteľných zdrojov elektrickej energie a odporca v 1. rade ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej siete je povinný tento doplatok navrhovateľovi platiť podľa zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby v zmysle § 3 ods. 1 písm. c/ a § 4 ods. 1 písm. c/ tohto zákona. Platiť doplatok navrhovateľovi sa odporca v 1. rade zaviazal v zmluve o dodávke elektriny a vyplýva to aj z predmetného zákona, tento záväzok nezanikol a naďalej trvá. Toho si je zrejmé vedomý aj odporca v 1. rade, keď navrhovateľovi navrhol uzatvorenie dodatku, podpísaním ktorého by sa navrhovateľovi prakticky vzal práva na podporu vo forme doplatku. Ďalej navrhovateľ uviedol, že nesúhlasí s názorom odporcu v 1. rade, podľa ktorého navrhovateľovi zaniklo právo na zaplatenie doplatku, že v zmysle ustanovenia § 18e ods. 1 predmetného zákona o podpore, pretože zariadenie navrhovateľa bolo uvedené do prevádzky pred 1.1.2014, teda pred účinnosťou tohto ustanovenia § 18e ods. 1 zákona o podpore a preto sa povinnosť uvedená v tomto zákonnom ustanovení na navrhovateľa nevzťahuje. Ďalej navrhovateľ uviedol, že navrhovateľ si splnil povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zákona o podpore, pretože k 15.8.2014 podal na poštovú prepravu Oznámenie o uplatnení podpory a množstve elektriny pre rok 2015. Uviedol, že právo na podporu navrhovateľovi bolo priznané podľa zákona o podpore a na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní a vykonanie právneho úkonu podľa zákona o správnom konaní sa spravuje ustanoveniami o procesnoprávnej lehote na vykonanie úkonu a táto lehota je dodržaná podaním zásielky na poštovú prepravu, čo sa v prejednávanej veci aj stalo. Aj z toho dôvodu navrhovateľ neuzatvoril navrhovaný dodatok v zmluve, pretože nebol povinný ho uzatvoriť a jeho uzatvorenie by bolo pre navrhovateľa nevýhodné, znamenalo by stratu podpory. Ďalej navrhovateľ uviedol, že existencia bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľovi bola osvedčená listinnými dôkazmi. Aj sám odporca v 1. rade k odvolaniu pripúšťa, že neposkytnutie podpory privodila navrhovateľovi stav rizika zastavenie prevádzky. Primeranosť a dočasnosť predbežného opatrenia je daná výrokom napadnutého uznesenia, z ktorého vyplýva, že súd poskytol navrhovateľovi ochranu do rozhodnutia vo veci samej. Preto tvrdenia navrhovateľa o neprimeranosti nariadeného predbežného opatrenia sú neopodstatnené. Preto boli splnené všetky podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia a navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu v 2. rade uviedol, že právo na podporu vo forme odberu elektriny a na zaplatenie ceny dodávku elektriny do distribučnej siete na straty má navrhovateľ ako výrobca elektriny s obnoviteľným zdrojom elektrickej energie a odporca v 2. rade ako podnikateľ energetiky s povolením na dodávku elektriny, a je povinný vyrobenú elektrinu navrhovateľom odoberať a cenu elektriny na straty navrhovateľovi platiť podľa zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby. Odoberať elektrinu od navrhovateľa a platiť navrhovateľovi cenu elektriny na straty sa odporca v 2. rade zaviazal v zmluve o dodávke elektriny. Záväzok z tejto zmluvy odporcovi v 2. rade nezanikol a trvá naďalej. V ďalšej časti vyjadrenia k odvolaniu odporcu v 2. rade, navrhovateľ uviedol tie isté dôvody ako vo vyjadrení k odvolaniu odporcu v 1. rade. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o nariadení predbežného opatrenia aj vo vzťahu k odporcovi v 2. rade ako vecne správne.
Odvolací súd prejednal odvolania odporcov v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O. s. p., na prejednanie ktorých je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie smeruje proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolania sú dôvodné.
Predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu (§ 75 ods. 1 O. s. p.).
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia musí obsahovať všeobecné náležitosti uvedené v § 42 ods. 3 O.s.p., náležitosti podstatné pre rozhodnutie o predbežnom opatrení uvedené v § 75 ods. 1 O.s.p., t. j. musí obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej; a ako každý návrh podávaný súdu musí obsahovať náležitosti podľa § 79 ods. 1 O.s.p., to znamená, že musí obsahovať označenie účastníkov, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.
Z uvedeného vyplýva, že podstatnou náležitosťou návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je aj určitý návrh - petit, ktorý vyjadruje obsah a rozsah súdnej ochrany, o ktorej má súd svojim výrokom nakoniec rozhodnúť. Nielen pre žalobu vo veci samej, ale aj pre návrh na nariadenie predbežného opatrenia platí, že navrhovaný petit musí byť presný, určitý a zrozumiteľný, aby súd presne vedel, o čom má konať a rozhodnúť. Vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností, ktorých sa navrhovateľ navrhovaným predbežným opatrením domáha, musí byť preto v navrhovanom petite presné a jednoznačné, aby po jeho prevzatí do výroku súdneho rozhodnutia mohol byť podkladom pre prípadnú exekúciu - to znamená, že musí obsahovať presné vymedzenie práv a povinnosti súvisiacich s plnením, presný rozsah a obsah plnenia a presne stanovenú lehotu, v ktorej má byť povinnosť splnená, ak táto lehota nevyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu. Rozhodnutie, ktoré by prevzalo do výroku nepresný, neurčitý alebo nezrozumiteľný petit navrhovaného predbežného opatrenia, by nebolo po materiálnej stránke vykonateľné a právne dôsledky, ktoré navrhovateľ predbežného opatrenia návrhom sledoval, by nenastali a konanie o predbežnom opatrení by bolo úplne neúčelné.
V predmetnej veci sa súd prvého stupňa stotožnil s dôvodmi navrhovateľa uvádzanými v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a jeho návrhu vyhovel. Neskúmal však, či navrhované a následne nariadené predbežné opatrenie je dostatočne určité, pretože z neho nie je zrejmé, aká konkrétna a určitá povinnosť bola odporcovi uložená.
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením uložil odporcovi v 1. rade povinnosť zabezpečovať pre navrhovateľa podporu vo forme doplatku podľa § 3 ods. 1 písm. c/ a § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 309/2009 Z. z. a podľa rozhodnutia ÚRSO z 12.11.2013 tak, že odporca v 1. rade je povinný poskytovať navrhovateľovi doplatok na základe účtovného dokladu navrhovateľa vystaveného na skutočné množstvo elektriny vyrobenej v zariadení za každý kalendárny mesiac roku 2015.
Zákon č. 309/2009 Z. z. upravuje podmienky a spôsob podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla a výroby biometánu, to znamená, že pri splnení zákonom stanovených podmienok sa právnickej alebo fyzickej osobe ako výrobcovi elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výrobcovi elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou zabezpečuje podpora spôsobmi uvedenými v tomto zákone. Navrhovateľ požaduje poskytovanie podpory podľa uvedeného zákona vo forme doplatku len odkazom na zákonné ustanovenia bez toho, aby presne určil rozsah povinnosti odporcu v l. rade, teda uviedol, v akej výške sa má doplatok poskytovať. Návrhom na nariadenie predbežného opatrenia (ale ani žalobou vo veci samej) však nemožno žiadať, aby protistrane bola uložená povinnosť len odkazom na zákonné ustanovenie (napríklad - žalobným petitom sa domáhať uloženia povinnosti žalovanému nahradiť škodu podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka alebo vydať bezdôvodné obohatenie podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka či zaplatiť zmluvnú pokutu podľa ustanovenia zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania). Takémuto návrhu nemôže súd ani vyhovieť, pretože zákonné ustanovenie určuje hmotnoprávny rámec v tomto prípade pre poskytnutie druhu podpory, predbežné opatrenie vo výroku však musí presne špecifikovať, akú povinnosť súd účastníkovi predbežným opatrením ukladá tak, aby túto povinnosť bolo možné aj v prípadnej exekúcii vymôcť.
Neurčitosť ukladanej povinnosti zvýrazňuje uloženie povinnosti odporcovi v l. rade poskytovať navrhovateľovi doplatok na základe ním vystaveného účtovného dokladu za skutočný odber elektriny
v príslušnom mesiaci roku 2015. Je pravdou, že v čase podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (21.4.2015) navrhovateľ nemohol vedieť, v akom množstve vyrobí a odovzdá do distribučnej siete elektrinu za jún a nasledujúce mesiace roku 2015. Výrok rozhodnutia súdu, aby bol vykonateľný, musí byť však presný a určitý, aby neboli pochybnosti o tom, akú konkrétnu povinnosť uložil súd odporcovi v l. rade, teda čo je povinný plniť a v akom rozsahu. Za určitý však nemožno považovať výrok rozhodnutia, ktorý odkazuje na budúce, po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia navrhovateľom vystavené a predložené listiny, ktoré nie sú známe súdu, ani protistrane v čase rozhodovania súdu, protistrana nemala možnosť sa k nim vyjadriť a ich správnosť nepreskúmal a právne neposúdil súd.
Odporcovi v 2. rade súd prvého stupňa uložil povinnosť v kalendárnom roku zabezpečovať pre navrhovateľa podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b/ a § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 309/2009 Z. z. a podľa rozhodnutia ÚRSO z 12.11.2013 a Zmluvy o dodávke elektriny z 9.12.2014 vo forme odberu elektriny vyrobenej navrhovateľom. Aj pre tento výrok platí, že odkaz výroku rozhodnutia len na zákonné ustanovenie, rozhodnutie štátneho orgánu alebo zmluvu účastníkov konania bez presnej špecifikácie povinnosti, ktorú má odporca v 2. rade splniť a v akom rozsahu, je neurčitý, a preto nevykonateľný. Pokiaľ špecifikoval navrhovateľ podporu tak, že odporca v l. rade má poskytnúť podporu vo forme odberu elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov v roku 2015, v tomto smere je návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia nedôvodný, lebo aj z obsahu jeho návrhu nepochybne vyplýva, že odporca v 2. rade prejavil ochotu od navrhovateľa vyrobenú elektrinu odobrať.
Za neprijateľný je potrebné považovať návrh navrhovateľa a následné rozhodnutie súdu prvého stupňa ukladajúce odporcom v 1. a 2. rade povinnosť zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohli výkon práva navrhovateľa na podporu znemožniť alebo obmedziť, pretože ide o neobmedzený okruh neurčitých úkonov, ktorých by sa mali odporcovia v súvislosti so zabezpečením podpory poskytovanej navrhovateľovi zdržať, teda napríklad aj podať odvolanie, ktorým sa odporcovia bránia proti nariadenému predbežnému opatreniu. Podanie odvolania je pritom procesným úkonom, aj prostredníctvom ktorého účastník konania realizuje svoje procesné práva priznané mu Občianskym súdnym poriadkom. Uvedený výrok by znemožnil odporcom urobiť akékoľvek úkony v súvislosti s poskytovaním podpory navrhovateľovi podľa zákona č. 309/2009 Z. z. aj v prípade, ak by nárok navrhovateľa nebol po práve, prípadne by bol v rozpore so zákonom. Vzhľadom na to, že v predmetnej veci navrhovateľ neuviedol, aké konkrétne povinnosti žiada odporcom predbežným opatrením uložiť, resp. v akom rozsahu, navrhovateľ sa domáha uloženia povinnosti odporcovi v 2. rade, ktorú tento neodmieta plniť a súd prvého stupňa uložil odporcom povinnosť zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohli výkon práva navrhovateľa na podporu znemožniť alebo obmedziť, čím nad prípustnú mieru zasiahol do práv odporcov, odvolací súd považuje nariadené predbežné opatrenie za neurčité, nevykonateľné, a preto nedôvodne nariadené.
Napadnuté uznesenie z týchto dôvodov preto nebolo možné v odvolacom konaní potvrdiť, ale nie sú ani zákonné dôvody pre jeho zrušenie, preto odvolací súd podľa § 220 O.s.p. napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
O trovách tohto konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešným odporcom priznal náhradu trov konania, ktoré v tomto konaní vznikli. Odporcom preukázateľne vznikli iba trovy odvolacieho konania, a to každému za zaplatený súdny poplatok za odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo výške 33,- eur. Preto odvolací súd priznal úspešným odporcom tieto trovy konania
- trovy odvolacieho konania každému po 33,- eur a na ich náhradu zaviazal neúspešného navrhovateľa.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.