Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27P/166/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou, PhD., v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. L., L.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: S. Ď., L.. XX.XX.XXXX, P. J. Ž. X, J. a otca: J. L., L.. XX.XX.XXXX, P. J. L.. Y. X, J., t. č. Ú. na E. P. M. D. Y. L. G., K. B. X, Y. L. G., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

I. Súd zveruje maloletého D. L., L.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

II. Otec je povinný platiť výživné na maloletého D. L., L.. XX.XX.XXXX vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, počnúc od 15.11.2021, vždy k 15.temu dňu v mesiaci vopred k rukám matky.

III. Zročné výživné na maloletého D. L., L.. XX.XX.XXXX za obdobie od 15.11.2021 do 15.11.2022 v sume 352,35 € je otec povinný zaplatiť k rukám matky, do 15 dní od doručenia tohto rozsudku.

IV. Styk otca s maloletým D. L., L.. XX.XX.XXXX súd neupravuje.

V. Matka bude maloletého D. L., L.. XX.XX.XXXX zastupovať a spravovať jeho majetok.

VI. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamieta.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom, podaným na súd dňa 15.11.2021, domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému D. L., L.. XX.XX.XXXX, in concreto zverenia maloletého do svojej osobnej starostlivosti s právom oboch rodičov na zastupovanie maloletého a spravovanie jeho majetku, zaviazania otca povinnosťou platiť na maloletého výživné vo výške 270,- EUR mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Styk otca s maloletým dieťaťom žiadala ponechať neupravený.

2. V návrhu matka uviedla, že maloletý syn pochádza z jej partnerského vzťahu s otcom dieťaťa. Uviedla, že v spoločnej domácnosti žili do roku 2015. Od tohto roka sa otec o maloletého nezaujíma, nekontaktuje ho a ani sa s ním nestretol. Otec na výživu maloletého nijakým spôsobom neprispieva. Starostlivosť o syna zabezpečuje výhradne matka. Matka maloletého nemá o otcovi vedomosť, podľa jej posledných informácií by sa mal nachádzať vo väzbe.

3. Podaním, doručeným súdu dňa 27.04.2022, matka vyčíslila priemerné mesačné náklady na maloletého nasledovne: ZRPŠ vo výške 30,- EUR, triedny fond 10,- EUR, školské obedy 35,- EUR, strava 150,- EUR, oblečenie a obuv ročne 200,- EUR (pomerná časť - 17 ,- EUR mesačne), lieky 10,- EUR, voľnočasové aktivity 30,- EUR, nájom 500,- EUR, telefón 55,- EUR.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s obsahom spisu, najmä s rodným listom maloletého D., potvrdením o príjme matky zo dňa 19.04.2022, potvrdením o návšteve školy, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 24.06.2020, č. k. -93, výsledkom lustrácie v katastri nehnuteľností zo dňa 08.09.2022, výsledkom lustrácie v evidencii motorových vozidiel zo dňa 08.09.2022, podaním Ú. na E. P. M.Ň. D. Y. L. G. zo dňa 12.09.2022, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

5. Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22.11.2021, č. k. -7, bol maloletému ustanovený kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/ A, Bratislava, na zastupovanie maloletého v predmetnom konaní.

6. Z obsahu rodného listu maloletého D. L., L.. XX.XX.XXXX, zapísaného v knihe narodení matričného úradu J. - G., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXXX, súd zistil, že matkou maloletého je S. Ď., L.. XX.XX.XXXX a otcom J. L., L.. XX.XX.XXXX.

7. Z obsahu potvrdenia o príjme matky vystaveného dňa 19.04.2022 Materskou školou D. X, J., ako zamestnávateľom matky súd zistil, že matke bola za obdobie 04/21 až 03/22 vyplatená mzda v priemernej mesačnej výške 660,31 EUR.

8. Z obsahu potvrdenia o návšteve školy zo dňa 22.04.2022, vystaveného Základnou školou Ž. X, J., súd zistil, že maloletý Samuel navštevoval v školskom roku 2021/2022 piaty ročník na uvedenej škole.

9. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 24.06.2020, č. k. -93, právoplatným dňa 10.07.2020, bol obžalovaný J. L., L.. XX.XX.XXXX, uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa , formou spolupáchateľstva podľa v súbehu s prečinom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa formou spolupáchateľstva podľa , za čo mu bol uložený podľa s poukazom na ustanovenie od. 2, ods. 3 , písm. n) , , , od. 1 , úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

10. Lustráciou v katastri nehnuteľností vykonanou dňa 08.09.2022 Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, bolo zistené, že otec nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti.

11. Lustráciou v evidencii motorových vozidiel vykonanou Krajským riaditeľstvom policajného zboru v J., Krajsky dopravný inšpektorát, Odbor bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií, doručenou súdu dňa 08.09.2022, bolo zistené, že otec je vlastníkom osobného motorového vozidla továrenskej značky Š. M., rok výroby: XXXX, VIN: P., Ev. č. J. a držiteľom osobného motorového vozidla továrenskej značky S., rok výroby: XXXX, VIN: F., Ev. č. J..

12. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Y. L. G., K. B. X, Y. L. G., v podaní doručenom súdu dňa 16.09.2022, uviedol, že otec bol dňa 22.09.2020 premiestnený do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Y. L. G. na ďalší výkon trestu. V ústave bol pracovne zaradený od 15.10.2020 do 14.01.2021 na pracovisku v ústave s dohľadom Euroobuv, odkiaľ bol vyradený z dôvodu pozastavenia pracoviska. Od 09.03.2021 do 29.03.2021 bol pracovne zaradený na pracoviskách P. S. J.. Z pracovísk bol vyradený pre nezvládnutie technológie prác. Aktuálne je pracovne nezaradený. Na oddiele sa zapája do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného v oblasti udržiavania čistoty priestorov ústavu.

13. Súd v predmetnej právnej veci nariadil pojednávanie na deň 20.10.2022 o 10.00 hod, na pojednávanie sa dostavila matka, kolízny opatrovník, nedostavil sa otec, ktorý písomne uviedol, že súhlasí, aby súd prejednal vec v jeho neprítomnosti. Súd na pojednávaní prijal uznesenie, ktorým rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti otca.

14. Matka na pojednávaní, konanom dňa 20.10.2022, zotrvala na podanom návrhu. Uviedla, že s otcom dieťaťa manželstvo neuzavreli. Od synových 6 rokov nie sú v žiadnom kontakte. Mali ústnu dohodu, že otec bude na maloletého platiť výživné, ktoré platil vo výške 100 - 150,- EUR mesačne. Až kým maloletý nenastúpil na základnú školu. Od vtedy matke neprispieva na syna výživným. Otec dieťa nekontaktuje, nestretáva sa s ním. Matka sa otca snažila kontaktovať, čo sa jej však nepodarilo. Až následne zistila, že otec bol zatknutý. Bližšie informácie však nemala. Otec sa dlhodobo nepodieľa na starostlivosti o dieťa finančne ani iným spôsobom. Dodala, že už nezvláda finančnú stránku starostlivosti o syna. Matka si uplatnila aj zročné výživné. K svojim pomerom matka uviedla, že pracuje ako upratovačka v Materskej škole D. s priemerným mesačným príjmom 660,- EUR netto. Okrem maloletého D. má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi C. Ď., L.. XX.XX.XXXX, ktorý je síce plnoletý, avšak študuj naďalej na strednej škole, a má aj syna O. Ď., ktorý má 22 rokov a pracuje. Matka iný zdroj príjmu nemá. Maloletý trpí dyslipidémiou, ide o zvýšený cholesterol, preto mu matka musí prispôsobovať stravu. Maloletý nenavštevuje krúžky, rád sa bicykluje, hrá sa na počítači. Bývajú v prenajatom byte na Ž. A., za ktorý matka platí 500,- EUR mesačne. Na syna C. platí otec výživné 100,- EUR. Matka uviedla, že synovi musí platiť internet, musí mať počítač, zvýšené výdavky má na stravu kvôli diéte, ktoré matka vyčíslila na sumu 150,- EUR.

15. Kolízny opatrovník na pojednávaní, konanom dňa 20.10.2022, uviedol, že vzhľadom na to, že otec dieťaťa je vo výkone trestu odňatia a slobody, navrhuje určiť výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima. Navrhoval tiež, aby výlučne matka bola oprávnená syna zastupovať a spravovať jeho majetok, keďže otec sa dopúšťal majetkovej trestnej činnosti a toho času je výkone trestu odňatia a slobody. Styk otca s maloletým navrhoval neupraviť.

16. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 3, 4, 5 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného

rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. V zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine súd rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu v prípadoch, kedy rodičia maloletého dieťaťa neuzavreli manželstvo a nežijú spolu resp. rodičia maloletého dieťaťa sú manželia a nežijú spolu. V predmetnom konaní mal súd z vykonaného dokazovania preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželmi, v spoločnej domácnosti nežijú od roku 2015, matka o otcovi nemá žiadne informácie a od tohto času sa otec nestretol ani s maloletým D.. V danom konaní je teda splnená hmotnoprávna podmienka pre úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.

18. Matka sa návrhom domáhala zverenia maloletého D. do svojej osobnej starostlivosti dôvodiac, že starostlivosť o maloletého zabezpečuje dlhodobo výhradne ona a otec sa o dieťa od jeho 6 rokov nezaujíma. Prihliadnuc na citované ustanovenia a zistený skutkový stav, ako aj na skutočnosť, že zverenie maloletého D. do osobnej starostlivosti matky navrhovala matka, ako aj kolízny opatrovník konajúci v záujme maloletého, súd rozhodol tak ako je uvedené v I. enunciáte tohto rozsudku a maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky. Súd v starostlivosti matky nezistil žiadne nedostatky a dospel k záveru, že matka má vytvorené predpoklady na zabezpečenie starostlivosti o maloletého riadnym spôsobom, ktorú starostlivosť dlhodobo zabezpečuje v plnom rozsahu. Otec o maloletého neprejavuje skutočný záujem, nesnaží sa syna nijakým spôsobom kontaktovať a vytvoriť si s ním citové puto. Neopomenuteľnou je tiež skutočnosť, že otec je toho času vo výkone trestu odňatia slobody, teda vykonávanie osobnej starostlivosti otcom o maloletého je prakticky nemožné.

19. O zastupovaní a správe majetku maloletého dieťaťa, súd rozhodol tak, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok bude výlučne matka. Zastupovanie dieťaťa navonok je právo rodiča konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov o dieťati rozhodovať. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade so záujmami dieťaťa. Rodičia sú povinní spravovať majetok dieťaťa s náležitou starostlivosťou, t. j. so starostlivosťou, ktorá bude v čo najširšej možnej miere chrániť majetkové záujmy dieťaťa. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok majú spravidla obaja rodičia. Výkon týchto práv len jedným z rodičov nastáva v prípade, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy, nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu alebo bol rodičovských práv pozbavený, či mu boli tieto obmedzené alebo pozastavené. V posudzovanom prípade však súd prihliadol na výnimočnosť situácie a rozhodol tak, že zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok bude výlučne matka, nakoľko otec sa t. č. nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, pričom kolízny opatrovník poukázal na to, že otec sa dopúšťal majetkovej trestnej činnosti. Súd uvádza, že v prípade, ak sa zmenia pomery, je možné kedykoľvek toto rozhodnutie zmeniť.

20. Súd v súlade s § 25 ods. 2 Zákona o rodine styk otca s maloletým neupravoval, nakoľko matka navrhovala ponechať styk otca s maloletým neupravený, otec nedeklaroval súdu svoj návrh na úpravu styku s maloletým. Taktiež je nutné brať na zreteľ, že otec je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Y.W. L. G.. Súd dospel k záveru, že neupraviť styk otca s maloletým je v jeho najlepšom záujme, keďže za súčasnej situácie by bola jeho realizácia nemožná.

21. Poslednou otázkou, ktorú bol súd povinný v danom konaní riešiť, bola otázka určenia výšky výživného na maloletého. Matka navrhovala, aby súd zaviazal otca povinnosťou platiť výživné na maloletého D. vo výške 270,- EUR mesačne.

22. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem, môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných plnení, ďalšou formou je platenie výživného. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, ošatenie, zabezpečovanie lekárskej starostlivosti a pod.), ako aj osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, plní vyživovaciu povinnosť výživným, ktorého výšku určuje súd. Zákonná vyživovacia povinnosť vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov. Kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopnosti, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy budúcej prípravy na povolanie. Rozsah vyživovacej povinnosti musí byť určený tak, aby zodpovedal príjmom a majetkovým pomerom oboch rodičov, pričom je nutné vziať do úvahy i zárobkové možnosti každého z rodičov, ktoré sú závislé od ich pracovnej kvalifikácie, vzdelania, obratnosti a schopnosti, avšak aj ďalších okolností. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň oboch rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Možno konštatovať, že životnú úroveň maloletého dieťaťa ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Inštitút výživného slúži na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované, v prípade dieťaťa všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej ale i duševnej. Náklady na hradenie životných potrieb dieťaťa predstavujú úhrady za bývanie, vrátane poskytovaných služieb, ošatenie, dopravu, hygienu, kultúru, náklady spojené so školou, či prípravou na budúce povolanie, náklady spojené s trávením voľného času dieťaťa, jeho záľubami a podobne.

23. V ustanovení § 62 ods. 3 Zákona o rodine je upravená minimálna výška výživného, ktorú je povinný plniť každý rodič svojmu dieťaťu, ktoré je odkázané na výživu, a to bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Táto výška výživného sa odvodzuje nepriamo od sumy životného minima na nezaopatrené dieťa percentuálnou sadzbou 30 %. Životné minimum a jeho sumy na nezaopatrené dieťa sú stanovené v o životnom minime.

24. Súd pri určovaní výšky výživného bral na zreteľ odôvodnené potreby maloletého D., ktorý má t. č. 11 rokov a navštevuje základnú škôlku, ako aj majetkové pomery oboch rodičov maloletého dieťaťa. Z matkou vyčíslených mesačných výdavkov spojených so starostlivosťou o maloletého súd považoval za výdavky zodpovedajúce odôvodneným potrebám maloletého: alikvotná časť (1/3) nájomného 166,- EUR, strava 150,- EUR, ZRPŠ 30,- EUR, triedny fond 10,- EUR, školské obedy 35,- EUR, oblečenie a obuv 17,- EUR, lieky 10,- EUR, voľnočasové aktivity 30,- EUR, a telefón 55,- EUR. Okrem uvedených výdavkov na maloletého má matka tiež zvýšené výdavky na špeciálnu stravu maloletého, ktorý trpí dyslipidémiou. Vyčíslené výdavky na maloletého považoval súd za primerané a pokrývajúce základne potreby dieťaťa. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti vychádzal súd aj z majetkových pomerov rodičov, in concreto z príjmu matky, v priemernej mesačnej výške 660,- EUR netto, pričom zohľadnil aj skutočnosť, že vykonáva osobnú starostlivosť o maloletého. Matka má tiež ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi C. Ď., L.. XX.XX.XXXX. Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal predovšetkým zo skutočnosti, že otec je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody, kde je pracovne nezaradený, nateraz teda nie je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať príjem a plniť vyživovaciu povinnosť vo výške, ktorá by zodpovedala vyššie uvedeným odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Otec nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, vlastní len motorové 22-ročné motorové vozidlo. Nemajetnosť a súčasná nemožnosť otca dosahovať príjem ho však nezbavuje vyživovacej povinnosti k maloletému, nakoľko tak ako už bolo vyššie uvedené ustanovenie § 62 ods. 3 Zákona o rodine ukladá povinnosť plniť si vyživovaciu povinnosť v minimálnej zákonnom určenej výške aj nemajetnému rodičovi. Súd záverom uvádza, že nezodpovedný prístup otca k roli rodiča, keď je vo výkone trestu odňatia slobody, vedie k tomu, že matka okrem poskytovania vecných plnení a vykonávania osobnej starostlivosti o maloletého musí znášať všetky náklady spojené so zabezpečením jeho odôvodnených potrieb. Súd tak vychádzajúc z vyššie uvedeného skutkového stavu za použitia citovaných zákonných ustanovení a zohľadňujúc návrh kolízneho opatrovníka určil vyživovaciu povinnosť otca v minimálnej zákonom určenej výške, t. j. 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Minimálna výška výživného v roku 2022 predstavuje sumu 32,10 EUR.

25. Súd návrh matky v časti prevyšujúcej súdom priznané výživné na maloletého D. zamietol, keď dospel k záveru, že v súčasnosti je v schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné len v minimálnej zákonom určenej výške.

26. Súd v súlade s § 77 ods. 1 Zákona o rodine priznal maloletému nárok na výživné odo dňa podania návrhu, t. j. odo dňa 15.11.2021. Z uvedeného dôvodu maloletému vznikol nárok na zročné výživné za obdobie od 15.11.2021 do 15.11.2022, ktoré výživné bolo vypočítané z 30 % životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa (rok 2021 - 29,85 EUR, rok 2022 - 32,10 EUR), in concreto za obdobie od 15.11.20 do 30.11.2021, t. j. (29,85 EUR : 30 dní) x 15 dní = 15 EUR a za obdobie od 12/21 do 11/2022, vo výške 337,35 EUR, t. j. zročné výživné v súhrnnej výške 352,35 EUR.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu ( ).