Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37C-230-2014.pdf
PDF · 94.42 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-36Ro/313/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudcom, Mgr. Kamilom Petrovičom, v právnej veci žalobcu : Z. Z. T. s.r.o., so sídlom X. XXX, Q., S.: XX XXX XXX, právne zast. : Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanému : R. Ficzeri, nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom Ku gardu 7, Q. - Y., toho času na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou : Alica Priputenová, zamestnankyňa Okresného súdu Košice II, v konaní o zaplatenie 321,94 eura s prísl., takto
rozhodol:
Konanie o zaplatenie sumy 65 eur zastavuje. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 200 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 200 eur od 9.2.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu o zaplatenie sumy 56,94 eura zamieta. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 20,57 eura v prospech právneho zástupcu žalobkyne, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 4.7.2014 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 321,94 eura s príslušenstvom (úroky z omeškania) vrátane náhrady trov konania, a to na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzavrela dňa 14.1.2013 Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorých poskytla žalovanému krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200 eur. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že žalovaný sa zaviazal vrátiť celkovú čiastku 256,94 eura, pozostávajúcu zo súčtu poskytnutého úveru a celkových nákladov (príslušenstvo) za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou vo výške 56,94 eura. Žalovaný svoj záväzok nesplnil aj napriek viacerým písomným výzvam žalobkyne. V tejto súvislosti si žalobkyňa uplatnila v zmysle čl. IV bod 5 Rámcovej zmluvy náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65 eur. Napriek vykonanému šetreniu sa nepodarilo súdu zistiť pobyt žalovaného, preto mu bol v zmysle ust. § 29 ods. 2 O.s.p. uznesením zo dňa 11.6.2015 ustanovený opatrovník na zastupovanie v konaní. Súdom ustanovený opatrovník sa k žalobe písomne nevyjadril. Písomným podaním zo dňa 20.5.2015 žalobkyňa oznámila súdu späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 65 eur, bez bližšieho zdôvodnenia. Na základe tohto čiastočného späťvzatia súd s použitím ust. § 96 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. konanie o zaplatenie sumy 65 eur zastavil. Súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby súd nezisťoval, nakoľko k čiastočnému späťvzatiu došlo skôr než sa začalo pojednávanie, a preto i prípadný nesúhlas žalovaného by nebol účinný (§ 96 ods. 3 O.s.p.). Súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi v súlade s ust. § 115a ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch a v spojení s ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor. Rozsudok bol vyhlásený verejne dňa 26.10.2015.
Súd vykonal vo veci dokazovanie v nasledujúcom rozsahu a z vykonaných dôkazov zistil nasledujúci skutkový stav. Žalobkyňa (v zmluve označená ako veriteľ) a žalovaný (v zmluve označený ako spotrebiteľ) uzavreli dňa 14.1.2013 Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len Rámcová zmluva). Podľa čl. I. bod 3 Rámcová zmluva upravuje rámcovo práva a povinnosti zmluvných strán bližšie upravených v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru a v Dohodách o zmene dohodnutých zmluvných podmienok. Podľa čl. IV bod 1 Rámcovej zmluvy, klient sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so spracovaním a poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy. Podľa čl. IV bod 3 Rámcovej zmluvy, úver poskytnutý veriteľom je bezúročný (Rámcová zmluva na č. l. 6). Žalobkyňa (v zmluve označená ako veriteľ) a žalovaný (v zmluve označený ako spotrebiteľ) uzavreli dňa 14.1.2013 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len Zmluva), na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala poskytnúť žalovanému krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200 eur s jednorazovým čerpaním, bezhotovostným prevodom z účtu v banke žalobkyne na bankový účet žalovaného, najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzatvorení Zmluvy. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobkyni úver s príslušenstvom v celkovej výške 256,94 eura bezhotovostne na bankový účet žalobkyne. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú, so splatnosťou úveru a príslušenstva dňa 8.2.2013. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia Zmluvy predstavovali ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len RPMN), ktorej výška v Zmluve uvedená nebola. Celkové náklady podľa Zmluvy boli tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou 56,94 eura (Zmluva na č. l. 4). Žalobkyňa dňa 14.1.2013 bezhotovostne previedla sumu 200 eur na účet žalovaného (výpis z bankového účtu žalobkyne na č. l. 14). Žalobkyňa na preukázanie svojho tvrdenia, že žalovaného písomnými výzvami vyzvala na úhradu jeho záväzku, predložila listiny zo dňa 13.2.2013, 17.2.2013, 24.2.2013 a 3.3.2013 (listiny na č. l. 10 až 13). Ku dňu vyhlásenia rozhodnutia žalovaný dlžnú sumu žalobkyni neuhradil (nesporná skutočnosť). Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa ust. § 1 ods. 3 písm. l) zákona číslo 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. Podľa § 2 písm. c), d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, na účely tohto zákona sa rozumie c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy a spotrebiteľskom úvere, uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na základe Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičke a s tým spojených ďalších služieb a zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru poskytla žalobkyňa žalovanému úver vo výške 200 eur, čím medzi účastníkmi vznikol právny vzťah. Zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania však nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, nakoľko úver mal byť splatený v lehote nepresahujúcej tri mesiace (§ 1 ods. 3 písm. l zákona o spotrebiteľských úveroch). Žalobkyňa však v zmysle ustanovenia § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch má postavenie tzv. iného veriteľa, nakoľko v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom. Podľa zákonného ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa však aj na zmluvu o úvere uzatvorenú s iným veriteľom, ktorá nie je spotrebiteľským úverom vzťahujú taxatívne stanovené ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch vrátane § 9 ods. 1 a § 11 ods. 1 zákona číslo 129/2010 Z. z. Podľa uvedených zákonných ustanovení je podmienkou platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere písomná forma a jej absenciu zákon sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplanosťou úveru. V konaní bolo preukázané uzatvorenie zmluvy o úvere v písomnej forme s poukazom na zákonné ustanovenie § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka elektronickými prostriedkami umožňujúcimi zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Z negociačného procesu je zrejmé, že žalovaný sa musel najprv ako žiadateľ o poskytnutie úveru registrovať, so zmluvnými podmienkami sa oboznámiť a týmto spôsobom elektronickými prostriedkami zmluvu uzatvoril. V konaní nebolo pochybné, že by žalovaný ako dlžník úverového právneho vzťahu nemohol byť identifikovaný. Nepochybnou skutočnosťou je aj poskytnutie sumy vo výške 200 eur na účet žalovaného. Na základe takto zisteného skutkového stavu mal súd za to, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 200 eur, z ktorých žalovaný v rozpore so Zmluvou doposiaľ nevrátil nič, v dôsledku čoho žalobkyni ako veriteľovi vznikol nárok voči žalovanému domáhať sa splnenia dlhu. Súd preto žalobe v časti o zaplatenie istiny v sume 200 eur vyhovel a žalovaného zaviazal na jej zaplatenie.
Keďže žalovaný je v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu súd priznal žalobkyni taktiež právo na uplatnený úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., nakoľko si úrok z omeškania uplatnila v súlade s uvedenými ustanoveniami. Žalobkyňa sa žalobou zároveň domáhala aj zaplatenia sumy 56,94 eura, v Zmluve uvedenej ako príslušenstvo, resp. poplatok za poskytnutie úveru. Súd už na inom mieste tohto odôvodnenia konštatoval, že Zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, nakoľko úver mal byť splatený v lehote nepresahujúcej tri mesiace. Súd takisto konštatoval, že žalobkyňa v zmysle ustanovenia § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch má postavenie tzv. iného veriteľa, nakoľko v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom. Podľa zákonného ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa však aj na zmluvu o úvere uzatvorenú s iným veriteľom, ktorá nie je spotrebiteľským úverom vzťahujú taxatívne stanovené ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch vrátane § 9 ods. 1, 2 a § 11 ods. 1 zákona číslo 129/2010 Z. z. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v Zmluve nie je vôbec uvedená úroková sadzba spotrebiteľského úveru a absentuje aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len RPMN). Takto chybne uzavretou zmluvou neboli dodržané ustanovenia § 9 ods. 2 zákona číslo 129/2010 Z. z., teda Zmluva neobsahovala úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru a RPMN. V takýchto prípadoch sa potom v zmysle § 11 ods. 1 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Na základe uvedeného preto súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 56,94 eura ako nedôvodnú zamietol. Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Podľa ust. § 146 ods.2 veta prvá O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi. O náhrade trov konania súd rozhodol na základe výsledku sporu podľa zásady pomerného úspechu v konaní v zmysle cit. ust. § 142 ods. 2 O.s.p., v spojení s ust. § 146 ods.2 O.s.p.. Žalobkyňa vzala žalobu späť vo výške 65 eur bez uvedenia dôvodu a bez toho, aby sa domohla voči žalovanému toho, čo si žalobou uplatnila, preto v tejto časti bola žalobkyňa podľa názoru súdu neúspešná rovnako ako v časti žaloby o zaplatenie sumy 56,94 eura, v ktorej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. V časti o zaplatenie sumy 200 eur súd žalobe vyhovel, teda v tejto časti bola žalobkyňa úspešná. Vychádzajúc z uvedeného, miera úspechu žalobkyne vo vzťahu k pôvodnému predmetu konania, predstavuje 62,12% a miera úspechu žalovaného predstavuje 37,88%. V konečnom dôsledku to znamená, že žalobkyňa má vo veci samej úspech iba vo veľkosti 24,24% (62,12% - 37,88%), a preto má v rovnakej veľkosti proti žalovanému aj nárok na náhradu trov konania, ktoré jej počas konania vznikli. Právny zástupca žalobkyne špecifikoval trovy konania vzniknuté z titulu úhrady súdneho poplatku vo výške 19 eur podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a právneho zastúpenia advokátom v rozsahu tarifnej odmeny a náhrady hotových výdavkov za 2 úkony právnej služby podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška), a to za dva úkony právnej služby:
- prevzatie a príprava zastúpenia - odmena 24,90 eura, režijný paušál 8,04 eura,
- písomné podanie vo veci samej - žaloba zo dňa 15.5.2014 - odmena 24,90 eura, režijný paušál 8,04 eura. Súd preskúmaním vyčíslenia nároku na náhradu trov a obsahu spisu zistil, že právny zástupca žalobkyne špecifikoval trovy v rozsahu skutočne poskytnutých úkonov právnej služby a vo výške v súlade s ustanoveniami § 10 ods.1, § 13a ods.1 a § 16 ods.3 vyhlášky. Takto vyčíslená suma trov konania vzniknutých žalobkyni predstavuje spolu sumu 84,88 eura, z toho súdom priznaná pomerná časť 24,24% predstavuje sumu 20,57 eura, na ktorej zaplatenie súd zaviazal žalovaného. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V zmysle ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku , alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci , pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti , alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).