Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoE/74/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátskou kanceláriou, Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti povinnému: V. F. Z., N.. XX. X. XXXX, P. XX, K., IČO: 34 379 932, o vymoženie 1.624,97 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Zahorjanom, Exekútorský úrad Košice, Čajakova 1, Košice, pod EX 1139/2006, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I. zo dňa 18.4.2013 č. k. -41 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyhovel.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 6.9.2006 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Miroslava Zahorjana. Dňa 18. 3. 2013 bol súdu prvého stupňa doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 14. 3. 2013, v ktorom požadoval zastaviť exekúciu z dôvodu o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), nakoľko podľa svojich tvrdení je v zlej finančnej situácii, o čom predložil ako dôkaz rozhodnutie Úradu práce, soc. vecí a rodiny Košice zo dňa 5. 11. 2012, č. KE1/2012/04331/8, ktorým rozhodol o tom, že jeho manželke priznal dávku a príspevky v sume 180,80 eur mesačne od 1. 10. 2012, nakoľko je občanom v hmotnej núdzi a spĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovenia § § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a uviedol, že po prejednaní veci dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný. Návrhu povinného totiž nie je možné vyhovieť z dôvodu, že by majetok povinného nepostačoval ani na úhradu trov exekúcie. Pokiaľ trvá oprávnený záujem oprávneného na výkone exekúcie, nie je možné exekúciu zastaviť z dôvodu, že povinný o sebe vyhlásil, resp. sa domnieva, že nevlastní žiaden majetok, ktorý by mohol byť postihnuteľný exekúciou. O tom nesvedčí ani rozhodnutie o priznaní dávok v hmotnej núdzi, ktoré sa navyše netýka povinného, ale jeho manželky. nelimituje trvanie exekúcie a v zásade existuje možnosť, že povinný v budúcnosti nadobudne určitý majetok. Navyše nemajetnosť povinného musí byť v konaní preukázaná dostatočným a hodnoverným spôsobom, pričom nepostačuje len vyhlásenie povinného, že sa nachádza v zlej finančnej situácii. Z uvedených dôvodov nemal súd prvého stupňa za preukázané, že na strane povinného existuje dôvod na zastavenie exekúcie, ktorý uviedol vo svojom podaní, preto jeho návrhu na zastavenie exekúcie nevyhovel.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie povinný. Navrhol zmeniť napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a exekučné konanie zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm.

h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie podal dôvodne, pretože je v hmotnej núdzi, je insolventný a súd mal vyzvať exekútora, aby počas exekúcie podal správu o jeho majetkových pomerov. Zdôraznil, že bolo vydané uznesenie z ÚPSVaR, že sa s rodinou nachádza v hmotnej núdzi a poberá dávku v hmotnej núdzi. Poukázal na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. - 35 z 27.2.2013 (zrušenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm, h/ EP). Vzhľadom na uvedené považoval svoj návrh na zastavenie exekúcie za dôvodný.

Oprávnený vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu povinného uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa a navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť podľa .

Súdny exekútor sa k odvolaniu povinného nevyjadril.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa (ďalej len „“), preto odvolanie prejednal odvolací súd.

Odvolací súd prejednal odvolanie povinného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia bez nariadenia pojednávania podľa , pretože nejde o odvolanie podľa , na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu povinného uvádza nasledovné:

V prejednávanej veci exekučné konanie bolo začaté dňa 14.8.2006, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Povinný doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie dňa 18.3.2013 z dôvodu, že sa nachádza s rodinou v hmotnej núdzi. Súd prvého stupňa návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyhovel.

Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Povinný svojimi tvrdeniami a dôkazmi predloženými súdu nepreukázal, že v prejednávanom exekučnom konaní boli dané dôvody na jeho zastavenie tak, ako to predpokladá ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, teda že je nemajetný a jeho majetok by nepostačoval ani na úhradu trov exekúcie. Odvolanie povinného preto nie je dôvodné.

Na základe uvedeného odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa uvádza, že exekučný súd nie je oprávnený na to, aby vykonával šetrenie majetkových pomerov povinného. Nemajetnosť v exekučnom konaní musí byť preukázaná jedine súdnym exekútorom v priebehu exekúcie. Z obsahu spisu vyplýva,

že súdny exekútor JUDr. Miroslav Zahorjan nenavrhol zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného, by nepostačoval ani na úhradu trov exekúcie.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval správne, ak návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyhovel, preto odvolací súd podľa ustanovenia napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože povinný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov tohto konania a oprávnenému preukázateľne takéto trovy nevznikli, preto mu neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( účinný od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.