Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozhodnutie_8C-134-2014.pdf
PDF · 115.35 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/134/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Karolom Rihákom, v právnej veci žalobcov: I./U. Y., Š. V. XX, 841 08 Bratislava, II./E. Y., Š. V. XX, 841 08 Bratislava, obaja zast. HKP Legal, s.r.o., Sasinkova 6, 811 08 Bratislava, IČO: 36 727 334, proti žalovanému: Profi Credit Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava , IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o, Kubániho 16, 811 04 Bratislava IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovských rozsudkov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria v Žiline č. RK-PC-1451/14-EK a č. RK-PC-1452/14-EK
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodcovské rozsudky sp. zn. RK-PC-1451/14-EK a sp. zn. RK-PC-1452/14-EK oba zo dňa 06.10.2014, vydané Stálym rozhodcovským súdom Victoria v Žiline so sídlom Vojtecha Tvrdého 21, 010 01 Žilina.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 364,10 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Bratislava IV súdny poplatok za žalobu vo výške 331,50 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 31.10.2014 domáhali, aby súd zrušil rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu Victoria v Žiline vydané pod sp. zn. RK-PC-1451/14-EK a sp. zn. RK-PC-1452/14- EK, ktorými im bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému v oboch rozsudkoch sumu 803,70 eura s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, z dôvodu, že žalobcovia neuhradili všetky zmluvné záväzky vyplývajúcich zo zmlúv o revolvingových úveroch č. 8100036911, a č. 8100036910 obe zo dňa 14.04.2011.
Žalobcovia prezentovali v žalobe názor, že rozhodcovské konanie trpí niekoľkými vadami, pre ktoré je potrebné uvedené rozsudky rozhodcovského súdu zrušiť. V prvom rade uviedli, že im bolo doručených dňa 21.10.2014 zo strany rozhodcovského súdu spolu v jednej obálke niekoľko zásadných podkladov vťahujúcich sa k dvom rozhodcovským konaniam: sp. zn. RK-PC-1451/14-EK, sp. zn. RK-PC-1452/14- EK. Predmetná zásielka obsahovala nasledujúce listinné podklady: vo vzťahu k sp. zn. RK-PC-1451/14- EK - Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi č. 8100036911 zo dňa 14.04.2011, karta klienta k zmluve o revolvingovom úvere č. 8100036911 zo dňa 14.04.2011, rozhodcovskú zmluvu č. 8100036911 zo dňa 14.04.2011 (Y.X. U.), zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., pokus o zmier pred začatím súdneho konania zo dňa 23.07.2014, žaloba o zaplatenie pohľadávky vo výške 803,70 eura s príslušenstvom zo dňa 27.08.2014, výzva na podanie žalobnej odpovede zo dňa 06.10.2014 a rozhodcovský rozsudok zo dňa 06.10.2014.
Obsah zásielky vo vzťahu ku konaniu sp. zn. RK-PC-1452/14-EK predstavoval oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi č. 8100036910 zo dňa 14.04.2011, karta klienta k zmluve o revolvingovom
úvere č. 8100036910 zo dňa 14.04.2011, rozhodcovskú zmluvu č. 8100036910 zo dňa 14.04.2011 (Y. U.), rozhodcovskú zmluvu č. 8100036910 zo dňa 14.04.2011 (Y.V. E.), zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., pokus o zmier pred začatím súdneho konania zo dňa 23.07.2014, žaloba o zaplatenie pohľadávky vo výške 803,70 eura s príslušenstvom zo dňa 27.08.2014, výzva na podanie žalobnej odpovede zo dňa 06.10.2014, sp. zn. RK-PC-1452/14-EK, rozhodcovský rozsudok zo dňa 06.10.2014 sp. zn. RK-PC-1452/14-EK.
Všetky uvedené dokumenty boli žalobcom doručené v jednej obálke. Žalobcovia zvlášť upozornili na skutočnosť, že spolu s pokusom o zmier pred začatím súdneho konania zo dňa 23.07.2014 (osobitne k Zmluve o revolvingovom úvere č. 8100036911 zo dňa 14.04.2011 a Zmluve o revolvingovom úvere č. 8100036910 zo dňa 14.04.2011) a výzvou na podanie žalobnej odpovede, boli žalobcom doručené aj samotné rozhodcovské rozsudky. Vzhľadom na uvedené bola teda možnosť žalobcov vyjadriť sa k žalobám o zaplatenie pohľadávok vo výške 803,70 eura s príslušenstvom a ich možnosť ochrany svojich práv a záujmov len iluzórna. Konanie odporcu malo byť jednoznačne v rozpore s odbornou starostlivosťou, dobrými mravmi, právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa. Prístup aký zvolil odporca k navrhovateľom je jasným príkladom kedy dodávateľ zneužil svoje dominantné postavenie na slabšou zmluvnou stranou - spotrebiteľom.
Žalobcovia si taktiež osobitne nevyjednali rozhodcu. Rozhodcovská doložka bola už vopred naformulovaná v štandardnej zmluve. Miesto rozhodcovského konania si jednako jednostranne stanovil dodávateľ. Rozhodcovská doložka je neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu navrhovatelia musia nezvratne podrobiť a tak riešiť svoj spor pred rozhodcom, ktorý je pre nich nepredvídateľný a majú vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu. Naviac dodávateľ si v ich prípade vybral jediného rozhodcu, s ktorým je pravdepodobne v zmluvnom vzťahu a tento šablónovito rozhoduje o jeho návrhoch. Už len takáto voľba je markantným porušením práva na spravodlivý proces a spravodlivý súd. Taktiež pravidlá rozhodcovského konania sú nedostatočne transparentné pre priemerný subjekt práva a vôbec sa s nimi navrhovatelia neoboznámili. Rozhodcovská doložka je vo svojich dôsledkoch hrubo nemorálna a spôsobí, že o právach a právom chránených záujmoch rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou, ale viac-menej je založená na takých aspektoch, akými je zisk a podnikanie rozhodcu. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok - exekučný titul je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka.
Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že rozhodcovské prebiehalo na základe rozhodcovskej zmluvy číslo 8100036910 a č. 8100036911, ktoré neboli súčasťou žiadnej inej štandardnej zmluvy a sú písané rovnakým písmom ako samotná zmluva o revolvingovom úvere. Rovnako neboli súčasťou žiadnych všeobecných obchodných podmienok. Uzavretie a následná existencia rozhodcovskej zmluvy č. 8100036910 a č. 8100036911 predstavuje uzavretie individuálnej dohody, ktorá nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere s rovnakým číslom. Tvrdenie žalobcu vo vzťahu k uzavretiu a existencii rozhodcovskej zmluvy je nedôvodné a nezodpovedá skutočnému stavu. Predmetná rozhodcovská zmluva nie je neprijateľnou podmienkou a je platným právnym úkonom, pričom je nesporné že uzavretá rozhodcovská zmluva nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. To vyplýva z bodu 2. rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Pri odstúpení by bez ohľadu na (ne)súhlas veriteľa došlo k zániku rozhodcovskej zmluvy a to bez vplyvu na ďalšie trvanie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Žalovaný teda buď mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie resp. existenciu hlavnej zmluvy. Je nesporné, že vlastným úkonom mohol ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy a teda aj obsah vzájomného vzťahu so žalobcom. Rozhodcovská zmluva má charakter individuálneho ujednania v zmysle zákona a nemôže byť preto (resp. jej časť) neprijateľnou podmienkou. Je nesporné, že rozhodcovská zmluva nespĺňa ani charakteristiku nekalej podmienky podľa smernice 93/13/EHS, nakoľko rozhodcovské konanie je upravené zákonom č. 244/2002 Z.z., a súčasne ani nezavádza žiadne obmedzenia v prístupe k dôkazom či neprenáša dôkazné bremeno na spotrebiteľa v rozpore so všeobecným predpisom upravujúcim súdne konanie. Pokiaľ žalobca tvrdí, že nebol poučený o dôsledkoch rozhodcovského konania, potom prehliada bod 3. rozhodcovskej zmluvy, kde sa právne dôsledky uzavretia rozhodcovskej zmluvy a možnosť riešiť prípadné spory v konaní pred rozhodcovským súdom uvádzajú. Súčasne v tomto článku rozhodcovská zmluva určuje, na ktorú Zmluvu
o revolvingovom úvere sa vzťahuje t.j. na zmluvu s číslom zhodným ako je číslo rozhodcovskej zmluvy. Čísla obidvoch zmlúv sú jedinečné a nie je možné ich zameniť s inou zmluvou.
Pojem spotrebiteľ z pohľadu uzatvárania jednotlivých zmlúv, transakcií či vykonávania úkonov (v zmysle definície bodu 18 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29) je chápaný ako osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná. Ani európske právo nepribližuje chápanie tohto pojmu na úroveň subjektu zbaveného či obmedzeného v spôsobilosti na právne úkony, nespôsobilého a neschopného chápať význam a dôsledky vlastného konania, poučenia daného tretím subjektom a pod. Povinnosť spotrebiteľa konať s primeranou mierou obozretnosti vo vzťahu k vlastným právam a záväzkom je základným princípom spotrebiteľského práva.
Ustanovenia rokovacieho poriadku upravujú rovné postavenie účastníkov rozhodcovského konania (tak žalobcu ako aj žalovaného, bez ohľadu na to, či je spotrebiteľ žalovaným alebo žalobcom). Procesný postup v rozhodcovskom konaní je upravený priamo v Rokovacom poriadku Rozhodcovského súdu a v zákone o rozhodcovskom konaní a na rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi (t.j. zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok), podľa ktorého postupujú všeobecné súdy.
V zmysle únijného práva uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľskom vzťahu nie je v rozpore s komunitárnym právom a už vôbec nie je v rozpore s dobrými mravmi. Taktiež nemôže byť považovaná za hrubo nemorálnu.
Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 12.04.2011 uzatvoril žalovaný so žalobcom ako dlžníkom žalobkyňou ako spoludlžníčkou zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100036911 a č.8100036910. Na základe týchto zmlúv sa zaviazal žalovaný poskytnúť žalobcom úver vo výške 1.500,- eur na každú zmluvu. Žalobcovia sa zaviazali splatiť úvery v 42 mesačných splátkach (vrátane úrokov) vo výške 80,37 eura, vždy k 12. dňu v mesiaci. Celková čiastka, ktorú boli žalobcovia povinní zaplatiť, bola stanovená na sumu 3.375,54 eura, RPMN za úver 64,79%, ročná úroková sadzba úveru 70,01%, priemerná RPMN za úver 44,86%, poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 eura, celková čiastka pri revolvingu, ktorú boli žalobcovia povinná zaplatiť, bola stanovená na sumu 1.928,88 eura, predpokladaná RPMN úveru pri poskytnutí revolvingu 60,49%, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21%, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 9,25%.
Podľa bodu 2.1. zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré v zmysle bodu 7. zmluvy o revolvingovom úvere tvoria jej neoddeliteľnú súčasť, zmluva o revolvingovom úvere sa uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa. Vyplnená žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru podpísaná dlžníkom, spoludlžníkom 1 a spoludlžníkom 2 je návrhom na uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere. Zmluva o revolvingovom úvere je uzatvorená a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu dlžníka, spoludlžníka 1, spoludlžníka 2 a veriteľa. Podľa bodu 2.2. zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere veriteľ je povinný odoslať dlžníkovi oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Podľa bodu 14.1. zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru alebo jej časti je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065% dlžnej sumy za každý deň omeškania.
Dňa 14.04.2011 uzatvoril žalovaný so žalobcami rozhodcovskú zmluvu č. 8100036911 a 8100036910. Podľa bodu 2. rozhodcovských zmlúv veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol za strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. Podľa bodu 3. rozhodcovskej zmluvy veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia. Dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy (ďalej len Zmluva o RÚ), ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Podľa bodu 5. rozhodcovskej zmluvy akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s
ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:
- Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava,
- Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 874 01 Banská Bystrica.
Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Podľa bodu 7. rozhodcovskej zmluvy dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy.
Dňa 06.10.2014 Stály rozhodcovský súd Victoria, rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina vydal rozhodcovské rozsudky sp. zn. RK-PC-1452/14-EK a sp. zn. RK-PC-1451/14-EK, ktorými žalobcom uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 803,70 eura so zmluvnou pokutou 0,065% denne a úrokom z omeškania vo výške 0,725% ročne z jednotlivých dlžných súm špecifikovaných rozsudku, ako aj náhradu trov rozhodcovského konania, a to z titulu zmlúv o revolvingovom úvere č. 8100036910 a č. 8100036911. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcom doručený dňa 21.10.2014.
Tieto skutočnosti mal konajúci súd preukázané pripojenými rozhodcovskými spismi.
Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 335/2014 Z.z.) stály rozhodcovský súd musí v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas spotrebiteľského rozhodcovského konania; nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov okrem prípadu určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom, a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak sa dôvod, pre ktorý nemožno prisúdiť plnenie, vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len tejto časti, ak z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 45 ods. 3 prvá veta zákona č. 335/2014 Z.z. súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l).
Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.
Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.
Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
Podľa § 41 ods. 1 prvá veta zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z.z.“) žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 prvá veta zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Primárne sa súd zaoberal tým, či žalobcovia podali svoju žalobu na súd včas v zmysle § 41 ods. 1 prvá veta zákona č. 244/2002 Z.z. v spojení s § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z.. Žalobcovia v žalobe uviedli, že im boli rozhodcovské rozsudky doručené 21.10.2014 a žaloba bola podaná na súd 31.10.2014, teda včas. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný na pojednávaní konanom 19. júna 2015 namietal nedodržanie zákonnej lehoty na podanie žalobného návrhu, súd uvedenú skutočnosť (doručenie rozhodcovských rozsudkov) zisťoval priamo so spisov príslušného rozhodcovského súdu, pričom bolo zistené, že v spise RK-PC-1451/14-EK sa nachádza doručenka preukazujúca doručenie rozsudkov žalobkyni 21.10.2014, teda deň ktorý bol uvedený aj v žalobe ako deň doručenia rozhodcovských rozsudkov žalobcom. Doručenka preukazujúca doručenie rozhodcovských rozsudkov aj žalobcovi v spisoch absentovala, avšak po reklamácii rozhodcovského súdu uvedenej skutočnosti na pošte (nedodanie doručenky), bolo poštou oznámené , že žalobca U. Y. si uvedenú zásielku prevzal dňa 02.12.2014. Keďže bola žalobcami dodržaná zákonná lehota na podanie žaloby od prvotného prevzatia rozsudkov žalobkyňou, súd konštatuje, že bola dodržaná lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovských rozsudkov.
Žalobcovia zdôvodňovali návrh na zrušenie rozhodcovských rozsudkov tým, že rozhodcovské konanie trpelo niekoľkými vadami, ktoré boli uvedené priamo v žalobe, išlo najmä o doručovanie rozsudkov spolu s pokusom o zmier. Konanie žalovaného malo byť v rozpore s odbornou starostlivosťou, dobrými mravmi, právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa. Žalobcovia si osobitne nevyjednali rozhodcu. Rozhodcovská doložka bola už vopred naformulovaná v štandardnej zmluve. Miesto rozhodcovského konania si jednako jednostranne stanovil dodávateľ. Rozhodcovská doložka má byť neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu navrhovatelia musia nezvratné podrobiť a tak riešiť svoj spor pred rozhodcom, ktorý je pre nich nepredvídateľný a majú vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu. Naviac dodávateľ si v ich prípade vybral jediného rozhodcu, s ktorým je pravdepodobne v zmluvnom vzťahu a tento šablónovito rozhoduje o jeho návrhoch. Už len takáto voľba je markantným porušením práva na spravodlivý proces a spravodlivý súd. Taktiež pravidlá rozhodcovského konania sú nedostatočne transparentné pre priemerný subjekt práva a vôbec sa s nimi navrhovatelia neoboznámili. Rozhodcovská doložka je vo svojich dôsledkoch hrubo nemorálna a spôsobí, že o právach a právom chránených záujmoch rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou, ale viac-menej je založená na takých aspektoch, akými je zisk a podnikanie rozhodcu. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok - exekučný titul je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Zo strany žalovaného nemali byť dodržané ustanovenia o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zo strany rozhodcovského súdu nemali byť dodržané všeobecne záväzné právne predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.
Čo sa týka neplatnosti rozhodcovských zmlúv, ktoré namietali žalobcovia, súd uvádza, že uzatvorené rozhodcovské zmluvy nemožno považovať za neplatné nakoľko rozhodcovské zmluvy boli uzavreté na samostatných listinách a podpísané obidvomi zmluvnými stranami na tej istej listine, ako samostatné právne úkony. Žalobcovia vôbec nemuseli podpísať navrhované rozhodcovské zmluvy, pričom táto skutočnosť by nemohla mať vplyv na samotnú zmluvu o úvere (bod 2 rozhodcovských zmlúv), pričom žalobcovia by mohli od rozhodcovských zmlúv odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu v lehote 14 dní od ich uzavretia. Ako nepravdivé sa ukázalo aj tvrdenie žalobcov, že na základe rozhodcovských zmlúv mali byť prípadné spory riešené vždy rozhodcovským súdom. Z bodu 5. rozhodcovských zmlúv vyplýva záver, že strana podávajúca žalobu mala možnosť výberu, či podá žalobu na príslušnom súde alebo na rozhodcovskom súde. Možnosť podať žalobu na ,,riadnom,,, nie rozhodcovskom súde nebola rozhodcovskou zmluvou vylúčená.
K uvádzanej iluzórnosti možnosti ochrany práv žalobcov tým, že im spolu s rozhodcovským rozsudkom bola doručená aj výzva na podanie žalobnej odpovede a ďalšie dokumenty, súd poukazuje na to, že práve podaním žalobnej odpovede sa rozsudok zrušuje a rozhodcovský súd by pokračoval v konaní. žalobcovia však žalobnú odpoveď nepodali a nežiadali ani o ústne prejednanie veci.
Súd teda nezistil žiadny dôvod, ktorý by mohol spôsobiť neplatnosť rozhodcovských zmlúv.
Súd zrušil rozhodcovské rozsudky z dôvodu, že zo strany rozhodcovského súdu neboli dodržané všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa pri rozhodovaní rozhodcovského súdu.
Medzi žalobcami a žalovanými boli uzatvorené dve zmluvy o revolvingovom úvere, podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Uzatvorené zmluvy musia teda spĺňať aj sprísnené náležitosti ustanovené v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluvy o revolvingovom úvere však neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluvách taktiež absentuje údaj o termíne splatnosti prvej splátky úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluvách je síce obsiahnutý údaj o dni splatnosti jednotlivých splátok (12. deň v mesiaci), chýba však konkrétny presný dátum, kedy mali žalobcovia začať so splácaním úveru. V oznámení veriteľa o schválení úveru tieto údaje síce sú uvedené, ale z ustanovenia § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že tieto údaje musia byť súčasťou samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a nie iného dokumentu. Zo zmluvy o revolvingovom úvere pritom vyplýva, že zmluva o revolvingovom úvere sa uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa a tiež, že zmluva o revolvingovom úvere je uzatvorená a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu
dlžníka, spoludlžníka 1, spoludlžníka 2 a veriteľa. Z uvedeného potom vyplýva, že podpisom listiny označenej ako zmluva o revolvingovom úvere obidvomi zmluvnými stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá ale neobsahovala všetky predpísané náležitosti vyžadované zákonom.
Absenciou uvedených náležitostí zmlúv o revolvingových úveroch bola spôsobená v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch ich bezúročnosť a bezpoplatkovosť.
Podľa karty klienta žalobca v prvom rade zaplatil za poskytnuté revolvingové úvery č. 8100036911 a č. 8100036911 celkom sumu 2.571,84 eura na každú zmluvu, teda zaplatil viac ako mu bolo zo strany žalovaného poskytnuté z každej zmluvy (á 1.500,- eur). Rozhodcovský súd teda nemohol rozhodcovským rozsudkami uložiť žalobcom povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 803,70 eura, zmluvnou pokutou vo výške 0,065% denne a úroky z omeškania vo výške 0,725% ročne zo súm uvedených v rozhodcovskom rozsudku.
Rozhodcovský súd priznal žalovanému zmluvnú pokutu, ktorá nebola zmluvnými stranami dohodnutá priamo v samotných zmluvách o revolvingovom úvere, ale v zmluvných dojednaniach k jednotlivým zmluvám, čo je neprípustné, nakoľko zmluvné dojednania majú slúžiť tomu, aby nemuseli byť v každej zmluve uvádzané technické alebo iné vysvetľujúce skutočnosti. Tieto dojednania neslúžia na to, aby do nich boli zakomponované ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné napr. o zmluvnej pokute. Súd má za to, že aj v posudzovanom prípade nemožno takto „dohodnutú“ zmluvnú pokutu priznať, nakoľko táto dohoda bola zahrnutá medzi množstvom iných, menej významných a malými písmenami písaných ustanovení technického a vysvetľujúceho charakteru, pričom spotrebiteľ nemal šancu do nej nijako zasahovať alebo ju ovplyvniť.
Nad rámec uvedeného súd uvádza, že úrok vo výške 70,01% p.a., ktorý bol dohodnutý v zmluvách o revolvingovom úvere, možno považovať za odporujúci dobrým mravom. Zmluva by teda bola v tejto časti neplatná aj v zmysle § 39 v spojení s § 3 ods. 1 a § 41 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, pričom z takéhoto neplatného zmluvného dojednania by žalovanému nevzniklo právo na plnenie (úrokov), čo po zohľadnení výšky peňažných prostriedkov už vrátených žalobcami, malo byť zohľadnené v rozhodcovských rozsudkoch, čo sa však nestalo a uvedený úrok bol rozhodcovským súdom priznaný.
Súd odkazuje, k otázke neprimeranosti výške úrokov a jej rozporu s dobrými mravmi, na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 26/2011 zo dňa 26.04.2012, keď je uvedené: „Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.“
Rozhodcovský súd teda rozhodol vo veci v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, pričom toto porušenie malo vplyv na výsledok sporu, čím bol daný dôvod na zrušenie napadnutých rozhodcovských rozsudkov v zmysle § 45 ods. 1 písm. j) zákona č. 335/2014 Z.z., preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z toho dôvodu, že stály rozhodcovský súd rozhodol na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, a ak konanie pokračuje pred stálym rozhodcovským súdom podľa odseku 2, je stály rozhodcovský súd v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky alebo o inom porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcom ako úspešným účastníkom priznal náhradu trov konania. Žalobcovia si náhradu trov konania uplatnili a vyčíslili písomným podaním zo dňa 01.10.2015, keď pri výpočte náhrady trov právneho zastúpenia postupovali podľa § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 13 ods. 3 a § 17 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.. Súd priznal žalobcom náhradu trov právneho zastúpenia za rok 2014 - dva úkony á 82,46 eura (prevzatie, príprava a žaloba) + 2 x réžijný paušál á 8,04 eura, za rok 2015 - jeden úkon 86,04 eura (účasť na pojednávaní) + 1 x réžijný paušál 8,39 eura. Súd žalobcom taktiež priznal náhradu za stratu času - účasť na pojednávaní konanom 30.09.2015 vo výške 2 x 13,98 eura (za každú začatú polhodinu podľa § 17 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.).
Spolu náhrada trov právneho zastúpenia aj s DPH 364,10 eura. Súd žalobcom nepriznal náhradu úkony právnej pomoci za rok 2014 vo výške 86,04 eura/úkon, nakoľko takáto výška náhrady im patrí až za rok 2015.
Keďže žalobcovia boli v konaní od poplatku oslobodení podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. a súd žalobe vyhovel, uložil v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 prvá veta v spojení s § 5 ods. 1 písm. h) a § 8 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. podľa výsledku konania povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu žalovanému. Výšku súdneho poplatku určil súd na sumu 331,50 eura s poukazom na položku 3 písm. c) sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.): a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.).