Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Sp-12-2015.pdf
PDF · 86.26 KB
Case nature
Area
Subarea
9Sp/12/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom v právnej veci navrhovateľov 1. C. C., bytom N. F. XXX/XX, W. X - W., Č. T., 2. Q. C., bytom N. F. XXX/XX, W. X - W., Č. T., 3. Z. W., bytom XX A. P.., Z., V., S. XUZ, B. K. M. A. P. B. Í., 4. B. V., bytom XX X. P.., B.. E., Y.. R. XWX, K., proti odporcovi Okresnému úradu Košice, katastrálny odbor, so sídlom Južná trieda 82, Košice, v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. V 23/2015 zo dňa 22.01.2015, takto
rozhodol:
Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. za použitia § 250l ods. 2 O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie odporcu č. V 23/2015 zo dňa 22.01.2015 a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Navrhovateľom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Odporca rozhodnutím č. V 12794/2014 zo dňa 22.12.2014 podľa § 18 ods. 2 písm. a/ a § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších zmien a predpisov, rozhodol o návrhu na vklad zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru a zmluvy o zriadení vecného bremena, podaného dňa 05.11.2014, ktorého prílohou je zmluva o prevode vlastníctva bytu k nehnuteľnostiam v katastrálnom území B. V. evidovaným na LV č. XXXXX ako byt č. X na X. poschodí bytového domu súpisné číslo XX na parcele XXX, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a na pozemku registra C KN parcelné číslo XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, XXX/X - záhrady o výmere XXX m2 uzavretá medzi účastníkmi:
Q. C.D., N. F. XX, W. X, Č., Z. W., XX A. P.., Z., V., S. XUZ, B. K. M. A. P. B. Í. v zast. na základe plnej moci zo dňa 05.09.2014 C. C., N. F. XX, W. X, Č., B. V., XX X. P., B.. E., Y., K., R. XWX v zast. na základe plnej moci zo dňa 05.09.2014 C. C., N. F. XX, W. X, Č. a C. C., N. F.Á. XX, XXX XX K., podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona tak, že návrh na vklad zamieta.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca uviedol, že dňa 05.01.2015 bol na Okresný úrad Košice, katastrálny odbor doručený návrh na vklad do katastra nehnuteľností titulom zmluvy o prevode vlastníctva bytu pod č. k. 23/2015. Konštatoval, že preskúmaním návrhu na vklad č. V 23/2015 bolo zistené nasledovné. Predávajúce v 2. a 3. rade sú zastúpené na základe plných mocí zo dňa 05.09.2015 kupujúcim C. C.. Odporca ďalej citoval ustanovenie § 31 ods. 1, § 22 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že z citovaných zákonných ustanovení OZ vyplýva, že účastník zmluvy sa môže dať zastúpiť pri právnom úkone, a teda aj pri uzatváraní zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Zákon však v ustanovení
§ 22 ods. 2 OZ výslovne vylučuje zastúpenie tam, kde sú záujmy zástupcu v rozpore so záujmami zastúpeného. Pri posudzovaní tohto rozporu správny orgán vychádza z povahy konkrétneho právneho úkonu, o ktorých ide, ako aj z ďalších okolností vždy majúc na zreteli ochranu záujmov zastúpeného.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca ďalej uviedol, že Občiansky zákonník vychádza zo zásady absolútnej neplatnosti právnych úkonov, ktoré svojim obsahom, alebo účelom odporujú zákonu, alebo ho obchádzajú, alebo sa priečia dobrým mravom (§ 39 OZ). Konštatoval, že ak teda zastupoval účastníka právneho vzťahu ten, kto je z dôvodu rozporu záujmov zástupcu a zastúpeného vylúčený zo zastupovania, nemohlo dôjsť k platnému právnemu úkonu, z ktorého by vznikli práva a povinnosti pre zastúpeného. Uviedol, že na základe vykonaného dokazovania a vyššie uvedených úvah dospel správny orgán k záveru, že zmluva o prevode vlastníctva bytu zo dňa 13.11.2014 učinená a podpísaná na strane predávajúceho v 2. a 3. rade a na strane kupujúceho tou istou osobou je absolútne neplatná v zmysle § 39 OZ, pretože odporuje zákonu. Odporca ďalej poukázal na to, že absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí zo zákona ex tunc voči každému. Takýto právny úkon nemá za následok vznik, zmenu, alebo zánik práv alebo povinností, čiže nemá právne účinky. Pri konštatovaní absolútnej neplatnosti dobrá viera tretích osôb nemá význam pre posúdenie platnosti, alebo neplatnosti daného právneho úkonu.
Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej citoval § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona a uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že zmluva je absolútne neplatná, podmienky na vklad nie sú splnené, okresný úrad v zmysle vyššie citovaných predpisov zmluvu o prevode vlastníctva bytu zamietol v celom rozsahu.
Odporca podľa § 47 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení opravil chybu v písaní v texte rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva vedenom pod č. V 23/15 a vyhotovenom dňa 13.03.2015 v časti označenia priezviska predávajúcej v 1. rade, čísla konania a dátumu vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vklad do KN tak, že označenie priezviska predávajúcej v 1. rade „C.“ sa nahrádza v celom texte rozhodnutia označením „C.“. Označenie čísla konania „V 12794/2014“ sa nahrádza v celom texte rozhodnutia označením „V 23/2015“. Označenie dátumu vydania rozhodnutia „22.12.2014“ sa nahrádza v celom texte rozhodnutia označením „22.01.2015“ a označenie miesta trvalého pobytu C. C. „N. F. XX, XXX XX K.“ sa nahrádza v celom texte rozhodnutia označením „N. F. XX, W. X - W., Č.“.
Navrhovatelia sa včas podaným opravným prostriedkom domáhali preskúmania zákonnosti citovaného rozhodnutia odporcu. Uviedli, že majú za to, že Okresný úrad Košice, katastrálny odbor v tejto veci nepostupoval správne a vec nesprávne právne posúdil. Konštatovali, že v zmysle ustálenej judikatúry je akceptované ak v dedičských veciach jeden dedič zastupuje druhého dediča (napr. NS SR, sp. zn. M Cdo 137/2002). Navrhovatelia boli toho názoru, že analogicky možno takýto výklad aplikovať aj pre katastrálne konanie, pretože záujmy splnomocniteľa a splnomocnenca nie sú v tomto prípade vo vzájomnom rozpore. Dôvodom je, že splnomocniteľ (predávajúci) vedel koho a na aký úkon splnomocňuje a vedel aj to, že splnomocnenec má byť nadobúdateľ spoluvlastníckeho podielu. Splnomocnenec svoje postavenie nezneužil a iba plnil vôľu splnomocnenca. Navrhovatelia ďalej uviedli, že výklad súdov taktiež preukazuje, že rozpor zástupcov so záujmami zastúpeného podľa § 22 ods. 2 OZ musí existovať; iba možnosť vzniku takej kolízie ešte nepostačuje pre záver o neplatnosti právneho úkonu urobeného zástupcom (KS v Ústí nad Labem z 30.01.2001, sp. zn. 15 Ca 522/2000).
Navrhovatelia v podanom opravnom prostriedku ďalej uviedli, že rozhodnutie úradu je podľa nich arbitrárne. Úrad bez toho, aby posúdil skutkový stav prípadu a preveril všetky skutočnosti, vydal rozhodnutie, ktoré je zjavne v rozpore nielen so zákonom, ale aj s ustálenou judikatúrou súdov. Konštatovali, že úrad vo svojom odôvodnení uvádza: „Na základe vykonaného dokazovania a vyššie uvedených úvah dospel k záveru, že ...“. Poukázali na to, že v tomto konaní úrad nevykonal žiadne dokazovanie, riadil sa iba podľa svojich úvah, a preto je podľa ich názoru predmetné rozhodnutie arbitrárne. Konštatovali, že úrad sa riadil iba podľa svojich úvah, bez právne relevantných argumentov, hoci je už z prvého pohľadu jasné (trvalé bydlisko účastníkov Z. W. a B. V.), že Z. W. a B. V. splnomocnili svojho zástupcu na základe splnomocnenia, kvôli náročnosti procesu a ich neprítomnosti v Slovenskej republike. Navrhovatelia ďalej uviedli, že ich názor sa stotožňuje s názorom odbornej právne obce, že správa katastra v konaní o povolenie nie je oprávnená v konaní o povolenie vkladu sa zaoberať otázkou existencie kolízie záujmov medzi zástupcom a zastúpeným podľa § 22 ods. 2 OZ. Z uvedených dôvodov navrhovatelia žiadali, aby Okresný úrad Košice, katastrálny odbor rozhodnutie Okresného úradu Košice,
katastrálny odbor, číslo konania: V 12794/2014, odvolaniu v zmysle ustanovenia § 31 ods. 7 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v celom rozsahu vyhovel a v zmysle ustanovenia § 28 a § 29 katastrálneho zákona rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území B. V. evidovaným na LV č. XXXXX ako byt č. X na X. poschodí byt. domu súp. č. XX na parcele XXX, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a na pozemku registra C KN parcelné číslo XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, XXX/ X - záhrady o výmere XXX m2 v prospech nadobúdateľa C. C., rod. č.: XXXXXX/XXXX, narodeného: XX.XX.XXXX, trvale bytom: N. F.Á. XXX/XX, W. X, Č. T., v zmysle zmluvy o prevode vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu v byte zo dňa 13.11.2014, ktorej rovnopis tvorí prílohu návrhu na povolenie zápisu vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti zo dňa 17.12.21014.
Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 13.03.2015 uviedol, že trvá na dôvodoch uvedených vo svojom rozhodnutí a navrhol, aby Krajský súd v Košiciach potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru zo dňa 22.01.2015, vedené pod č. k. V 23/2013, ktorým bolo konanie o návrhu na vklad zmluvy o prevode vlastníctva bytu ako vecne správne.
Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p., bez nariadenia pojednávania (za splnenia zákonných podmienok v zmysle § 250f ods. 1 O.s.p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O.s.p.), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom odporcu, dospel k záveru, že opravné prostriedky navrhovateľov zo dňa 13.02.2015 sú dôvodné.
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Z ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že z možnosti zastupovať sú vylúčené aj osoby, ktorých záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať, preto nestačí len potencionálna možnosť takéhoto rozporu. Napríklad v konaní o dedičstve je daná možnosť zastupovania jedného dediča iným dedičom, pokiaľ medzi nimi nie je rozpor v záujmoch, čo treba posúdiť vzhľadom na konkrétny prípad.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporcu vyplýva, že odporca okrem citácie ustanovení § 31 ods. 1, § 22 ods. 1, 2, § 39 Občianskeho zákonníka len stroho uviedol, že na základe vykonaného dokazovania a vyššie uvedených úvah dospel k záveru, že zmluva o prevode vlastníctva bytu zo dňa 31.11.2014 učinená a podpísaná na strane predávajúceho v 2. a 3. rade a na strane kupujúceho tou istou osobou, je absolútne neplatná v zmysle § 39 OZ, pretože odporuje zákonu.
Z takto odôvodneného rozhodnutia odporcu však vôbec nie je zrejmé, a ani z neho nevyplýva, aké dokazovanie odporca vykonal a aké boli jeho úvahy pri hodnotení dôkazov pokiaľ dospel k záveru, že zmluva o prevode vlastníctva bytu zo dňa 13.11.2014 podpísaná na strane predávajúceho v 2. a 3. rade a na strane kupujúceho tou istou osobou je absolútne neplatná v zmysle § 39 OZ, pretože odporuje zákonu.
Z plných mocí zo dňa 05.09.2014 vyplýva, že predávajúce v 2. a 3. rade splnomocnili kupujúceho na zastupovanie vo všetkých veciach a na všetky a akékoľvek právne úkony týkajúce sa bytu, najmä však aby byt previedol na tretie osoby, scudzil, daroval, zaťažil záložným právom, pričom táto plná moc slúži aj na zastupovanie pred príslušným katastrálnym úradom v katastrálnom konaní a aj na také konania a úkony, keď je podľa právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie.
Preto pokiaľ odporca dospel k záveru, že v konkrétnom prípade sú záujmy zástupcu v rozpore so záujmami zastúpených (§ 22 ods. 2 OZ) mal to aj náležite odôvodniť tak, aby jeho záver bol preskúmateľný.
Keďže odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia iba všeobecne konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania, ktoré vôbec nevyhodnotil, resp. neuviedol aké dokazovanie vykonal a taktiež, že na základe vyššie uvedených úvah, ktoré v odôvodnení rozhodnutia nekonkretizoval, dospel k záveru, že zmluva o prevode vlastníctva bytu zo dňa 13.11.2014 učinená a podpísaná na strane predávajúceho v 2. a 3. rade a na strane kupujúceho tou istou osobou je absolútne neplatná, takéto odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá zákonným kritériám vyplývajúcim z ustanovenia § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Taktiež je potrebné uviesť, že odporca v závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uvádza, že v zmysle vyššie citovaných predpisov zmluvu o prevode vlastníctva bytu zamieta v celom rozsahu, pričom z výroku napadnutého rozhodnutia vyplýva, že sa zamieta návrh na vklad.
Ak je rozhodnutie odporcu nepreskúmateľné, pretože výroková časť rozhodnutia nekorešponduje s jej odôvodnením, je to dôvodom na zrušenie rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie.
Z vyššie uvedených dôvodov preto súd napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. za použitia § 250l ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní je odporca viazaný právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.).
Navrhovatelia boli v konaní úspešní, preto im vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia § 250l ods. 2 O.s.p.. Keďže navrhovatelia si výšku trov konania neuplatnili a tieto trovy nevyplývajú ani zo spisu, súd navrhovateľom nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).