Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-4Cb/77/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobkyne Východoslovenská distribučná, a. s., so sídlom Košice, Mlynská 31, IČO: 36 599 361, proti žalovanému C. R., nar. XX. 5. XXXX, s miestom podnikania Q. XX, B.: XX XXX XXX, zastúpenému JUDr. Andrejom Patakym, advokátom so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie 2, IČO: 42 039 738, o zaplatenie 5 752,64 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému na trovách konania 345 eur a na trovách právneho zastúpenia 1 504,30 eur k rukám zástupcu žalovaného JUDr. Andreja Patakyho, so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie 2, IČO: 42 039 738, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na tunajší súd 19. 3. 2013 sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej 5 752,64 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 13. 10. 2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalobu odôvodnila tvrdeniami, že 8. 4. 2011 bola u žalovaného vykonaná kontrola odberného zariadenia na odbernom mieste L.. Kontrolou bol zistený neoprávnený odber elektriny v zmysle ust. o energetike. Doba trvania neoprávneného odberu bola určená podľa vyhlášky MH SR č. , ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, na dobu od 1. 1. 2011 do 8. 4. 2011. Voči žalovanému si v rámci zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny uplatnila sumu 5 752,64 eur, ktorú mu vyfakturovala faktúrou č. 8200043049 z 28. 9. 2011, splatnou 12. 10. 2011. Žalovaný faktúru doposiaľ neuhradil. Žalobou si voči žalovanému uplatňuje aj nárok na úroky z omeškania podľa nariadenia vlády SR č.

Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa spolu so žalobou predložila súdu listinné dôkazy, a to faktúru č. 8200043049 z 28. 9. 2011 znejúcu na sumu 5 752,64 eur, zápis o zistenom neoprávnenom odbere z 11.4.2011, výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny z 11. 4. 2011 a výpis zo živnostenského registra ohľadne žalovaného.

3. 4. 2013 súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k. - 14, ktorým uložil žalovanému povinnosť v súlade so žalobnou žiadosťou.

Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor. V jeho odôvodnení namietol, že žalobkyňa nepreukázala súčasné splnenie všetkých základných predpokladov vzniku jeho zodpovednosti za

škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny, a to ako protiprávny úkon spočívajúci v jeho neoprávnenom zásahu do elektromera, tak aj vznik škody a príčinnú súvislosť medzi jeho protiprávnym úkonom a vznikom škody.

Tvrdil, že neoprávneného odberu elektriny sa nedopustil. On ani zamestnanci v jeho prevádzke na predmetnom odbernom mieste nemajú prístup k elektromeru, ktorý je uzamknutý v skrinke. Kľúč od skrinky má výlučne žalobkyňa, resp. ňou poverené osoby. Preto on ani jeho zamestnanci nemali možnosť zasiahnuť do elektromeru a tým spôsobiť nesprávne zaznamenávanie odberu elektriny v jeho prevádzkach. Uviedol, že hodnoty odobratej elektriny namerané elektromerom v predmetnom období presahujú bežnú spotrebu jeho prevádzok, ktoré fungujú celoročne, a ktoré takýto odber nedosahujú ani pri plnej obsadenosti. Preto ak by sa aj skutočne dopustil neoprávneného odberu, snažil by sa spotrebu elektriny znížiť, a nie navýšiť.

Namietol výšku škody požadovanej žalobkyňou žalobou s odôvodením, že podľa sa uhrádza skutočne vzniknutá škoda, a len v prípade, že túto nemožno vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu určený všeobecne záväzným predpisom. Žalobkyňa v danej veci nezdôvodnila, prečo výšku škody určila výpočtom podľa a neskúmala, či sa skutočná škoda vzniknutá neoprávneným odberom elektriny dá alebo nedá vyčísliť.

V rámci prípravy pojednávania súd odpor žalovaného doručil žalobkyni na vyjadrenie. Žalobkyňa na odpor reagovala podaním z 27. 6. 2013, ktorým oznámila, že na podanej žalobe v celom rozsahu trvá.

V podaní uviedla, že pri kontrole 8. 4. 2011, ktorú vykonali zamestnanci Východoslovenských elektrární, a. s., bolo zistené, že kryt elektromera v. č. 3833293 bol opatrený zabezpečovacími značkami, ktoré neboli pravé metrologické, ale falošné. Túto skutočnosť preukazuje kalibračný protokol metrologického laboratória z 26. 4. 2011, ktorý predložila v prílohe vyjadrenia. V protokole je uvedené, že „Elektromer má overovacie znaky, ktoré nie sú zhodné so znakmi, ktoré sa používajú v Metrologickom laboratóriu“. Nakoľko bolo porušené zabezpečenie ochrany meracieho prístroja proti neoprávnenej manipulácii, podľa o energetike išlo o neoprávnený odber elektriny.

Elektromer sa nachádza v elektromerovom rozvádzači, ktorý je uzamknutý energetickým kľúčom typu D, ktorý si je však možné bežne kúpiť. Preto do elektromera mohol zasahovať ktokoľvek, nielen jej zamestnanci.

Skutočne vzniknutú škodu spôsobenú neoprávneným odberom v dôsledku zásahu do elektromera v danom prípade nie je možné vyčísliť. Preto výška škody bola určená podľa vyhlášky MH SR č. Podľa tejto vyhlášky škoda v technických jednotkách predstavuje 100 395 kWh. Celkovú spotreba bola vypočítaná vynásobením dennej spotreby a počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber trval. Dĺžka trvania neoprávneného odberu bola stanovená v súlade s druhej vety vyhlášky č. na dobu 97 dní, od 1. 1. 2011 (odo dňa po vykonaní posledného odpočtu) do 8. 4. 2011 (do dňa zistenia neoprávneného odberu). Pre výpočet dennej spotreby bola použitá menovitá hodnota hlavného ističa v súlade s vyhlášky č. , čo v tomto prípade predstavuje 125 A za časové využitie 12 hodín denne. Denná spotreba tak bola vypočítaná vynásobením počtu hodín denného využitia, počtu fáz, napätia a menovitej hodnoty ističa (12 x 3 x 230 x 125), čo predstavuje 1035 kWh dennej spotreby. Denná spotreba sa vynásobila počtom dní trvania neoprávneného odberu, t. j. 1035 kWh x 97 dní, čo predstavuje celkovú spotrebu 100 395 kWh. Škoda sa potom vypočítala vynásobením celkovej spotreby elektriny t. j. 100 395 kWh a ceny uvedenej v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Takto určená škoda v danom prípade tak predstavuje 8 656,06 eur bez DPH (pri cene za kWh v nízkej tarife). K tomu sa prirátavajú náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu. Napriek tomu, že takto vypočítaná škoda predstavuje 8 656,06 eur, žalobou si uplatňuje len nárok na náhradu škody vo výške 5 752,64 eur.

Túto škodu má povinnosť jej nahradiť ten, kto elektrinu odoberal. Zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny je založená na princípe objektívnej zodpovednosti. Preto pre jej vznik sa nevyžaduje zavinenie osoby povinnej na náhradu škody.

V priebehu ďalšieho konania žalobkyňa na podanej žalobe v celom rozsahu trvala. Zotrvala na svojich vyššie uvedených tvrdeniach a argumentácii.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Svoju argumentáciu doplnil námietkou nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobkyne v konaní. Tvrdil, že zmluvu o dodávke elektriny neuzavrel so žalobkyňou, ale so spoločnosťou Východoslovenská energetika, a. s. Namietal, že žalobkyňa nepredložila súdu žiadny dokument, zmluvu alebo iný právny titul, ktorý by ju oprávňoval na vymáhanie škody od neho. Má za to, že žiadne o energetike jednoznačne neurčuje, ktorý subjekt je pri neoprávnenom odbere elektriny oprávnený uplatňovať si náhradu škody.

Poukázal tiež na skutočnosť, že v jednotlivých rokoch pred obdobím, kedy malo dôjsť k neoprávnenému odberu, ako aj po tomto období, mal v prevádzke ročnú spotrebu vo výške cca. 25 000 - 30 000 kWh. V roku 2011, kedy podľa žalobkyne bol zistený neoprávnený odber, bolo nameraných celkom 46 000 kWh, za ktoré aj zaplatil. V tejto súvislosti dal do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu ČR z 11. 8. 2015, sp. zn. , podľa ktorého v prípade uplatňovania si škody vo výške vypočítanej podľa energetického zákona je nutné prihliadať aj na výšku takto vypočítanej škody, lebo jej hodnota predstavuje v konečnom dôsledku zásah do majetkových práv toho, kto spôsobil škodu. Ak je výška škody vypočítaná podľa týchto predpisov v značnom nepomere k platbám za elektrinu za predchádzajúce porovnateľné obdobia, nie je možné bez ďalšieho akceptovať výpočet podľa tohto predpisu. V danej veci vzhľadom k výške požadovanej škody, ktorá vychádza zo spotreby prevyšujúcej 100 000 kWh ročne, a podstatne nižším platbám za elektrinu v v porovnateľných obdobiach, je plne na mieste aplikácia vyššie uvedených záverov českého ústavného súdu. Preto pokiaľ by bol žalobkyni priznaný nárok na náhradu škody v požadovanej výške, došlo by k zásahu do jeho vlastníckeho práva podľa .

Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil nasledujúce skutočnosti:

Zo zmluvy o združenej dodávke elektrickej energie č. 5100749888C a jej prílohy č. 3 z 1. 7. 2006 vyplýva, že žalovaný 1. 7. 2006 uzavrel so spoločnosťou Východoslovenská energetika, a. s., so sídlom Košice, Mlynská 31, IČO: 36 211 222, zmluvu, predmetom ktorej je dodávka, distribúcia a prenos elektriny do odberného miesta L., za podmienok dohodnutých v zmluve. Zmluvu strany zmluvu uzavreli na dobu neurčitú.

Zo zápisu o neoprávnenom odbere z 11. 4. 2011 súd zistil, že 8. 4. 2011 bolo kontrolou vykonanou zamestnancami Východoslovenská energetika, a. s., so sídlom Košice, Mlynská 31, IČO: 36 211 222, na tomto na odbernom mieste žalovaného, kde sa nachádzajú jeho prevádzky (motorest, pneuservis, nočný klub a chatky) zistené, že kryt elektromera v. č. 3833293 je opatrený zabezpečovacími značkami, ktoré nie sú pravé metrologické, ale falošné.

Z kalibračného protokolu vyhotoveného metrologickým laboratóriom spoločnosti Východoslovenská energetika, a. s., so sídlom Košice, Mlynská 31, IČO: 36 211 222, súd ďalej zistil, že kalibráciou elektromeru v. č. 3833293 vykonanou 26. 4. 2011 bolo potvrdené, že elektromer má overovacie znaky, ktoré nie sú zhodné so znakmi, ktoré sa používajú v metrologickom laboratóriu. Podľa výsledku kalibrácie elektromeru namerané hodnoty rozšírené o neistotu merania ležia v hraniciach dovolených chýb podľa vyhlášky č.

Z listiny označenej ako „Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny“ z 11. 4. 2011 vyplýva, že Východoslovenská energetika, a. s., so sídlom Košice, Mlynská 31, IČO: 36 211 222, škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny podľa vyššie uvedeného zápisu vypočítala podľa vyhlášky MH SR č. , ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny v technických jednotkách na 100 395 kWh. Obdobie neoprávneného odberu určila na obdobie od 1. 1. 2011 - 8. 4. 2011, celkom 97 dní.

Z faktúry č. 8200043049, vystavenej 28. 9. 2011, splatnej 12. 10. 2011, vyplýva, že žalobkyňa touto faktúrou vyúčtovala žalovanému škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny na sumu 5 752,64 eur

Podľa faktúr za odber elektriny na predmetnom odbernom mieste spotreba elektriny v roku 2008 predstavovala 25 420 kWh, v roku 2009 31836 kWh a v roku 2010 26 824 kWh.

Z faktúry za odber elektriny na predmetnom odbernom mieste za rok 2011 č. 2240089295 vystavenej 5. 1. 2012 súd zistil, že touto faktúrou bola žalovanému vyfakturovaná spotreba elektriny v roku 2011 , vrátane obdobia od 1. 1. 2011 do 8. 4. 2011, v rozsahu 43 440 kWh. Z toho za obdobie od 1. 1. 2011 do 17. 4. 2011 vo výške 23 360 kWh. Takto vykonaným dokazovaním súd považoval za preukázané, že žalovaný na základe zmluvy o dodávke elektrickej energie z 1. 7. 2006 odoberal (a doposiaľ aj odoberá) na dohodnutom odbernom miestne Kežmarok, Huncovská 29, kde má svoje prevádzky, elektrinu. Záväzkový vzťah založený touto zmluvou súd vychádzajúc z okolnosti danej veci považoval za právny vzťah medzi podnikateľmi súvisiaci s ich podnikateľskou činnosťou, teda za obchodnoprávny záväzkový vzťah, založený kúpnou zmluvou uzavretou podľa a nasl. .

V prejednávanej veci sa žalobkyňa žalobou domáha na žalovanom náhrady škody na základe tvrdenia, že žalovaný na predmetnom odbernom mieste v období od 1. 1. 2011 do 8. 4. 2011 odoberal elektrinu neoprávnene.

o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom k 1. 1. . ku dňu, kedy podľa žalobkyne začal neoprávnený odber elektriny (ďalej len ) taxatívne ustanovuje jednotlivé skutkové podstaty konaní, ktoré napĺňajú znaky neoprávneného odberu elektriny.

Podľa neoprávneným odberom elektriny je odber a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o 1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave, 2. dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu, 4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo 5. distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

Skutková podstata neoprávneného odberu podľa cit. ust je teda (okrem iných) naplnená aj vtedy, ak dôjde k odberu elektriny meraného meracím zariadením, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Súd vykonaným dokazovaním považoval za preukázané, že v prejednávanej veci boli naplnené znaky tejto skutkovej podstaty neoprávneného odberu elektriny na predmetnom odbernom mieste. V konaní súd považoval za dostatočne preukázané, že kryt elektromera, ktorým sa meral odber elektriny, bol opatrený zabezpečovacími značkami, ktoré neboli pravé.

Podľa pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Súd na základe vykonaného dokazovanie považoval za opodstatnený záver, že elektrinu na predmetnom odbernom mieste, na ktorom bol zistený neoprávnený odber, odoberal žalovaný. Preto súd prijal záver, že podľa cit. ust. veta prvá žalovanému vznikla povinnosť uhradiť škodu skutočne vzniknutú týmto neoprávneným odberom, príp. škodu vypočítanú všeobecne záväzným predpisom.

Pokiaľ ide o obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že neoprávneného odberu sa nedopustil, nakoľko on ani jeho zamestnanci nemali prístup k elektromeru, ktorý je uzamknutý v skrinke, súd sa stotožnil s názorom žalobkyne, že znaky neoprávneného odberu podľa napĺňa už samotné zistenie, že na odbernom mieste bolo porušené zabezpečenie meracieho zariadenia

proti neoprávnenej manipulácii. V prípade tejto skutkovej podstaty neoprávneného odberu teda aj podľa názoru súdu ide o objektívnu zodpovednosť, kedy je bez právneho významu, kto zabezpečenie meracieho zariadenia porušil.

Žalovaný namietal nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobkyne v konaní. Bolo preto na žalobkyni, aby svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázala. Súd po vykonaní dokazovania prijal záver, že žalobkyňa túto svoju aktívnu vecnú legitimáciu jednoznačne a bez pochybnosti v prejednávanej veci nepreukázala.

V postavení žalobkyne vystupuje obchodná spoločnosť Východoslovenská distribučná, a. s., so sídlom Košice, Mlynská 31, IČO: 36 599 361. Táto spoločnosť nie je účastníkom obchodnoprávneho záväzkového vzťahu založeného zmluvou o dodávke elektrickej energie uzavretou z 1. 7. 2006 žalovaným. Oprávnenie žalobkyne uplatňovať si nárok na náhradu škody vzniknutej neoprávneným odberom elektriny, ktorej dodávka sa realizovala na základe zmluvného vzťahu žalovaného ako odberateľa so spoločnosťou Východoslovenská energetika, a. s., so sídlom Košice, Mlynská 31, IČO: 36 211 222, jednoznačne nevyplýva zo žiadneho ustanovenia Tento zákon pritom okrem pojmu „prevádzkovateľ distribučnej sústavy“ pozná a používa aj pojmy „prevádzkovateľ prenosovej sústavy“, či „dodávateľ elektriny“ ( - ), avšak bez toho, aby jednoznačne určil, ktorý z týchto subjektov je v zmysle ustanovenia zákona oprávnený uplatniť nárok na náhradu škody vzniknutej neoprávneným odberom elektriny. Súd tu tiež poukazuje na listinný dôkaz označený ako výpočet škody z 11. 4. 2011, vyhotovený spoločnosťou Východoslovenská energetika, a. s., so sídlom Košice, Mlynská 31, IČO: 36 211 222, na ktorom je záznam o tom, že neoprávneným odberom škoda vznikla tejto spoločnosti, nie žalobkyni. Tvrdenie, že z dôvodu neoprávneného odberu vznikajú straty pri distribúcii, ešte samo o sebe aktívnu legitimáciu žalobkyne neodôvodňuje.

Súd preto žalobu pre tento nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobkyne v konaní zamietol. Uvedený právny záver má oporu aj v doterajšej judikatúre súdov (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Nitre z 15. 5. 2013, sp. zn. a pod.).

Súd dodáva, že aj v prípade, ak by žalobkyňa bola aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby, súd za dôvody pre zamietnutie žaloby považoval aj nasledovné dôvody:

Podľa cit. ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody určený všeobecne záväzným právnym predpisom. Týmto predpisom je vyhláška MH SR č. , ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (ďalej len vyhláška). Takto vypočítaná výška škody je však len fiktívna, a nemá žiadny vzťah ku skutočnému množstvu neoprávnene odobratej elektriny.

V prejednávanej veci škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny vypočítaná podľa vyhlášky predstavuje škodu v technických jednotkách 100 395 kWh. Takto stanovená škoda niekoľkonásobne prevyšuje ročný odber elektriny na predmetnom odbernom mieste v predchádzajúcich rokoch, ktorý predstavoval cca. do 30 000 kWh ročne. Súd preto zastáva názor, že uloženie povinnosti žalovanému uhradiť škodu vo výške zodpovedajúcej v technických jednotkách 100 395 kWh ročne by bolo neprimeraným zásahom do práva žalovaného na majetok. Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti právny názor vyslovený Ústavným súdom Českej republiky v náleze z 11. 8. 2015 sp. zn. , v zmysle ktorého pokiaľ škodca preukáže, že výška škody za neoprávnene odobranú elektrinu stanovená podľa vykonávacieho predpisu je mnohonásobne vyššia než jeho platby za elektrinu v porovnateľných obdobiach pred neoprávneným odberom, nie je možné takto vypočítanú výšku škody bez ďalšieho akceptovať. Súd v takomto prípade musí zohľadniť i ďalšie okolnosti, ktoré ho môžu v maximálnej miere priblížiť k stanoveniu skutočnej výšky spôsobenej škody. Pokiaľ na základe vykonaných dôkazov súd nedospeje v konkrétnej situácii k záveru, že vypočítaná výška škody s určitou mierou pravdepodobnosti zodpovedá škode skutočnej, nemôže vykonávací predpis aplikovať v tej časti, v ktorej by tak spôsobil neoprávnený zásah do majetkových práv škodcu tým, že by vypočítaná škoda plnila v prevažnej miere sankčnú a nie kompenzačnú funkciu. V takomto prípade musí súd o výške škody rozhodnúť podľa spravodlivého uváženia okolnosti. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje škodcu. Je na škodcovi, aby preukázal, že vypočítaná výška škody podľa vykonávacieho predpisu je neprimeraným zásahom do jeho majetkových práv a v akom rozsahu. Obdobný záver vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. z 26. 11. 2015.

V prejednávanej veci žalovaný preukázal, že spotreba elektriny na predmetnom odbernom mieste v obdobiach pred vznikom neoprávneného odberu bola v porovnaní so spotrebou stanovenou podľa vyhlášky (100 395kWh) niekoľko násobne nižšia (cca. do 30 000 kWh). Preto uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť škodu niekoľko násobne prevyšujúcu v technických jednotkách obvyklý rozsah spotreby na odbernom mieste by predstavovalo neprimeraný zásah do ústavného práva žalovaného na majetok.

Naviac, z faktúry č. 2240089295, ktorou žalovanému bola vyfakturovaná spotreba elektriny za fakturačné obdobie 1. 1. 2011 - 31. 12. 2011 (celkom 43 440 kWh) vyplýva, že žalovanému touto faktúrou bola vyfakturovaná aj dodávka a distribúcia elektriny v období neoprávneného odberu, tzn. aj v období od 1. 1. 2011 - 8. 4. 2011, zodpovedajúca 23 360 kWh (z celkom 43 440 kWh). V konaní nebolo sporným, že žalovaný sumu vyfakturovanú za dodávku a distribúciu elektriny za celý rok 2011 vo výške 7 508,48 eur zaplatil. Žalovaný teda zaplatil aj za dodávku a distribúciu 23 369 kWh elektriny vyúčtovaných za obdobie neoprávneného odberu. Preto bolo na žalobkyni, aby preukázala, že skutočná škoda, ktorá neoprávneným odberom vznikla, bola vyššia ako suma, ktorú žalovaný už skutočne zaplatil za odber a distribúciu v období od 1. 1. 2011 - 17. 4. 2011. Keďže za odber a distribúciu v období od 1. 1. 2011

- 17. 4. 2011 žalovaný už zaplatil sumu zodpovedajúcu v technických jednotkách 23 360 kWh elektriny, a priemerná spotreba v predchádzajúcich obdobiach bola cca. 30 000 kWh, súd nemohol prijať iný záver, než že žalobkyňa nepreukázala, že by skutočná škoda spôsobená neoprávneným odberom bola vyššia ako suma, ktorú žalovaný už zaplatil. Tu súd poukazuje na výsledok kalibrácie elektromeru, podľa ktorého namerané hodnoty rozšírené o neistotu merania ležali v hraniciach dovolených chýb podľa vyhlášky č.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa aplikujúc zásadu úspechu v konaní. Žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu. Preto účastníkom konania, ktorý mal vo veci plný úspech, je žalovaný. Žalovanému tak prislúcha právo na plnú náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložil na bránenie svojho práva. Súd nezistil žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce aplikáciu ust. .

Žalovaný si už v odpore uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré následne podaním z 23. 10. 2015, doručeným súdu 23. 10. 2015, vyčíslil na celkovú sumu 1 504,30 eur. Vyčíslené trovy konania tvoria výlučne trovy právneho zastúpenia žalovaného advokátom a pozostávajú z tarifnej odmeny advokáta podľa vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška) pri základnej sadzbe tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 200,85 eur. Žalovaný si uplatnil nárok na odmenu za šesť úkonov právnej služby, a to prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom 12. 7. 2013 ( vyhl.), účasť na konaní pred súdom 3. 9. 2013 ( vyhl.), účasť na konaní pred súdom 11. 3. 2014 ( vyhl.), účasť na konaní pred súdom 28. 3. 2013 ( vyhl.), účasť na konaní pred súdom 18. 9. 2015 ( vyhl.), účasť na konaní pred súdom 23. 10. 2015 ( vyhl.), a režijný paušál k týmto šiestim právnym úkonom ( vyhl., ako 1/100 výpočtového základu platného v roku kedy bol uskutočnený príslušný úkon právnej služby) v celkovej sume 48,48 eur (režijný paušál vo výške 7,81 eur za dva úkony vykonané v roku 2013, režijný paušál vo výške 8,04 eur za dva úkony vykonané v roku 2014, režijný paušál vo výške 8,39 eur za dva úkony vykonané v roku 2015). K uplatnenej sume odmeny a režijného paušálu si žalovaný uplatnil tiež DPH z uvedenej sumy odmeny a režijného paušálu vo výške 20 %, a to na základe priloženého osvedčenia o registrácii pre účely DPH.

Súd preskúmal toto vyčíslenie trov právneho zastúpenia. Obsahom spisového materiálu mal preukázané, že advokát žalovaného vykonal predmetné úkony právnej služby. Odmenu a režijný paušál (vrátane DPH) k týmto úkonom právnej služby advokát správne posúdil podľa príslušných právnych ustanovení. Pokiaľ ide o ostatné trovy konania (uplatnené, ale nevyčíslené) pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za odpor vo výške 345 eur, tieto vyplývajú z obsahu spisu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).