Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_25C-47-2022.pdf
PDF · 90.08 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/47/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce sudcom JUDr. Petrom Bodom v spore žalobcu: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti žalovanému: J. o zaplatenie 91,00 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 91,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 24.10.2020 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Zrušuje platobný rozkaz Okresného súdu Michalovce zo dňa 5.5.2022, č. k. 25C/47/2022 - 13.
III. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
IV. Žalovaný je povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Michalovce sumu 16,50 Eur titulom súdneho poplatku.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 4.5.2022 domáhal, aby zaviazal žalovaného zaplatiť mu 91,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 24.10.2020 do zaplatenia. Žalobu v písomnom podaní odôvodnil tým, že žalovanému bola dňa 23.9.2020 vystavená pod č. 7060125670 faktúra na sumu 91,00 Eur splatná do 23.10.2020 za stravu zabezpečenú počas nariadenej karantény v karanténnom zariadení Školský internát, Medická 2, Košice za obdobie od 1.5.2020 do 8.5.2020. Žalovaný pohľadávku štátu v lehote splatnosti neuhradil, a to ani na základe výzvy zo dňa 4.12.2020, ani zo dňa 8.3.2022. Poukázal na ust. § 58 ods.2 zák. č. 355/2007Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v platnom znení. Uvedené ustanovenie umožňuje obmedziť vlastníctvo fyzickej osoby v rozsahu nákladov, ktoré vzniknú pri plnení povinností uložených fyzickej osobe v záujme ochrany verejného zdravia tým, že tieto náklady je fyzická osoba povinná znášať. Dané ustanovenie je v súlade s ustanoveniami Ústavy SR, čo konštatoval nález ÚS SR sp.zn. PL.ÚS 4/2021. Faktúra predstavuje plnenie v podobe paušálnych nákladov za stravu, ktorá bola žalovanému zabezpečená počas doby nariadenej karantény v karanténnom zariadení. Žalovaný by si bol povinný zabezpečiť stravu aj v prípade, ak by nebol umiestnený v karanténnom zariadení. Tým vznikla pohľadávka štátu, a osobe konajúcej za štát zákon ukladá povinnosť využívať všetky právne prostriedky na vymoženie pohľadávky štátu a dbať, aby nedošlo k jeho zániku alebo premlčaniu, a k zníženiu pohľadávky štátu. Na preukázanie svojich tvrdení predložil výzvy na úhradu pohľadávky štátu, faktúru a kópiu poštových doručeniek. V priebehu konania žalobca ďalej uviedol, že vláda SR dňom 12.3.2020 od 6.00 hod. vyhlásila podľa§ 8 zák. č. 42/1994 Z. z. mimoriadnu situáciu. Úrad verejného zdravotníctva SR následne podľa ustanovenia § 5 ods.4 písm. h) zák. č. 355/2007 Z. z. z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie na území SR nariadil podľa ust. § 12 ods. 2 písm. f) a ust. § 48 ods.4 písm. n) zák. č. 355/2007 Z. z. opatrenie č. M. zo dňa 17.4.2020, podľa ktorého: všetkým osobám, ktoré sa od 20. apríla 2020 od 7:00
ako zorganizované skupiny vrátili z postihnutých oblastí zahraničia na územie SR, sa nariaďuje izolácia v zariadeniach určených štátom na dobu nevyhnutnú na vykonanie laboratórnej diagnostiky COVID - 19 a následne po zistení negatívneho výsledku sa tejto osobe nariaďuje domáca izolácia v celkovej súhrnnej dobe 14 dní. Nariadenie izolácie formou opatrení nepatrí do pôsobnosti Ministerstva vnútra SR. Fyzické osoby sú podľa § 51 zák. č. 355/2007 Z. z. povinné plniť opatrenia na predchádzanie chorobám, a preto žalovaný mal povinnosť absolvovať izoláciu v karanténnom zariadení a uhradiť náklady, ktoré mu pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia vznikli. Fyzické osoby neplatia všetky náklady, ktoré sú spojené s povinnou izoláciou, ale iba stanovenú paušálnu čiastku za stravu. Pod bodom A6 uznesenia vlády SR č. 113 z 15.3.2020 bolo ministerke vnútra SR uložené vykonať opatrenia so zabezpečením povinnej karantény občanov SR, ktorí sa skupinovo vracajú z postihnutých oblastí do karanténnych zariadení určených Ministerstvom vnútra SR. Karanténne zariadenie Školský internát, Medická 2, 040 11 Košice bolo príkazom Okresného úradu Košice č. M.2 určené ako subjekt hospodárskej mobilizácie. Subjektu hospodárskej mobilizácie bolo uložené vykonať opatrenia hospodárskej mobilizácie podľa § 5 písm. b) zákona č. 179/2011 Z.z. a to organizácia výroby a organizácia služieb, v rámci vykonávania ktorého bol určený subjekt povinný zabezpečiť ubytovanie a stravovanie fyzických osôb, ktorým bola nariadená povinná izolácia v karanténnych zariadeniach. Určenému subjektu sa uhradia výdavky za vykonanie opatrenia hospodárskej mobilizácie. Konkrétnu úhradu oprávnených nákladov vykoná Ministerstvo vnútra SR v súlade s nariadením vlády č. 77/2020 Z.z. Následne Ministerstvo vnútra SR uhradilo na základe faktúry č. 02020013 subjektu Karanténne zariadenie Školský internát, Medická 2, 040 11 Košice náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti so stravou žalovaného, ktorý absolvoval nariadenú izoláciu. Žalobca s poukazom na vyššie uvedené vymáha od žalovaného paušálne náklady za stravu, keďže plnil za žalovaného to, čo mal podľa § 58 ods.2 zák. č. 355/2007 plniť žalovaný sám. Na podporu svojich tvrdení poukázal na nález ÚS SR PL ÚS 4/2021 - 136 zo dňa 8.12.2021, osobitne bod 168 a 177. Súdu predložil faktúru vyhotovenú Školský internát, Medická 2, 040 11 Košice a príkaz Okresného úradu Košice č. OU-KE-2020/021792. Pri vyčíslení výšky stravného sa vychádzalo zo zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v spojení s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 176/2019 Z.z. o sumách stravného, kde podľa ustanovenia § 1 písm. c ) je suma stravného za deň vo výške 11,60 Eur, k čomu bola pripočítaná suma 1,40 Eur za plastový obal. Súčtom uvedených súm vznikla paušálna sumu z a stravu vo výške 13,00 Eur deň.
2. Súd vo veci vydal dňa 5.5.2022 platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk a preto ho súd v zmysle § 266 ods. 3 CSP zrušil.
3.Podľa § 106 ods. 1 CSP, ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti a) fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca, b) právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom verejnom registri.
4.Podľa § 116 ods. 1 CSP, ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP, je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného.
5.Podľa § 116 ods. 2 CSP, ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa ods.1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
6.Podľa § 111 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
7.Keďže sa žalovanému nepodarilo doručiť žalobu na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, súd mu žalobu s prílohami doručil postupom podľa ustanovenia § 116 ods. 1, 2 CSP t.j., zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 13.7.2022. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
8.Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur. Zavádza sa procesné kritérium valoris causae (hodnoty sporu), ktoré diferencuje procesný režim v nadväznosti na toto kritérium. Súd v takomto prípade rozhoduje na základe nesporných tvrdení strán a ide len právne posúdenie sporu. Dokazovanie je potrebné vykonávať len pri sporných tvrdeniach strán. Predmetom tohto konania je návrh na zaplatenie sumy vo výške 91,00 EUR s príslušenstvom. Civilný sporový poriadok upustil od inštitútu tzv. drobného sporu, ale kritérium hodnoty sporu zachoval na účely rozhodovania veci bez nariadenia pojednávania, ak jeho hodnota predstavuje 2 000 EUR. Súd za splnenia uvedených podmienok nenariadil vo veci pojednávanie a rozsudok verejne vyhlásil.
9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil:
10.Dňa 23.9.2020 žalobca vyhotovil faktúru č. XXXXXXXXXX ktorou žalovanému fakturoval náklady za stravu počas nariadenej karantény v zariadení Školský internát, Medická 2, 040 11 Košice za obdobie od 1.5.2020 do 8.5.2020 v celkovej výške 91,00 Eur. Splatnosť faktúry bola stanovená dňom 23.10.2020.
11.Listom zo dňa 4.12.2020 žalobca vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky po lehote splatnosti - strava počas karantény evidovanej vo výške 91,Eur. Opakovanú výzvu žalobca vyhotovil dňa 8.3.2022. Doručenka sa vrátila odosielateľovi ako neprevzatá v odbernej lehote.
12.Faktúrou zo dňa 7.9.2020 č.2020013 poskytovateľ Školský internát, Medická 2, 040 11 Košice vyúčtoval žalobcovi náklady za stravnú jednotku v celkovej výške 23270,00 Eur.
13.Podľa § 51 Zákona č. 355/2007 Z.z. Povinnosti fyzických osôb(1) Fyzické osoby sú povinné a) plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam podľa § 12 ods. 2 písm. a), d) až h) a opatrenia pri ohrození verejného zdravia podľa § 48 ods. 4 písm. a) až d), f) až i), n), r), t), u), y) až ab) nariadené príslušným orgánom verejného zdravotníctva; to neplatí v prípade povinného očkovania, ak sú známe kontraindikácie,
14. Podľa § 58 ods.1,2 zákona č. 355/2007 Z.z. Náhrada nákladov(1) Náklady spojené s výkonom štátneho zdravotného dozoru uhrádza štát.(2) Náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.
15.Podľa § 454 O.z. Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
16. Príkazom Okresného úradu Košice č. M. bol Školský internát, Medická 2, 040 11 Košice určený ako subjekt hospodárskej mobilizácie. Subjektu hospodárskej mobilizácie bolo uložené vykonať opatrenia hospodárskej mobilizácie podľa § 5 písm. b) zákona č. 179/2011 Z.z. a to organizácia výroby a organizácia služieb, v rámci vykonávania ktorého bol určený subjekt povinný zabezpečiť ubytovanie a stravovanie fyzických osôb, ktorým bola nariadená povinná izolácia v karanténnych zariadeniach. Určenému subjektu sa uhradia výdavky za vykonanie opatrenia hospodárskej mobilizácie nasledovne: Konkrétnu úhradu oprávnených nákladov vykoná Ministerstvo vnútra SR v súlade s nariadením vlády č. 77/2020 Z.z. po predložení faktúry odsúhlasenej zodpovednou osobou. Stravovanie ubytovaných fyzických osôb vo výške 13,- eur /osoba/deň a i.
17.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že žaloba je dôvodná. Žalobca preukázal, že žalovaný bol osobou, ktorá bola povinná v období od 1.5.2020 do 8.5.2020 podrobiť sa karanténnym opatreniam súvisiacim s mimoriadnou situáciou a nariadenou izoláciou v zariadení určenom štátom na dobu nevyhnutnú na vykonanie laboratórnej diagnostikyCOVID-19. V súvislosti s daným nariadením žalovanému bola za dobu 7 dní poskytnutá strava, za ktorú mal žalovaný určenému subjektu hospodárskej mobilizácie uhradiť náklady 7 x 13 eur. Uvedené náklady uhradil žalobca za žalovaného. Preto je oprávnený domáhať sa preplatenia týchto nákladov od žalovaného. Žalovaný pohľadávku žalobcu nijako nespochybnil.
18.O úroku z omeškania súd rozhodol s poukazom na ust. § 517 OZ a § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Zb.v platnom znení, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry vystavenej žalobcom.
19.Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov Ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.
20. Keďže žalobca je oslobodený od platenia súdneho poplatku a súd žalobe vyhovel, zaviazal súd v zmysle vyššie uvedeného žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za podanie žaloby
21. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu a preto by mal nárok na náhradu trov konania v zmysle § 255 CSP. Žalobcovi v konaní nevznikli žiadne trovy. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov konania zjavne neprejavila záujem a v konaní jej podľa obsahu spisu ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris)
22.Súd preto s použitím základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalobcovi rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s č. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, nutné rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu ( Uznesenie NS SR sp.zn. 7 Cdo/14/2018).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.
Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.