Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27CoE-14-2015.pdf
PDF · 74.28 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoE/14/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Pribinova 25, Bratislava, proti povinnej F. G., F. XXX, O., o vymoženie 916,15 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 8. apríla 2014 č. k. 16Er/289/2007-24, jednohlasne takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
Súdu prvého stupňa dáva podnet na zastavenie exekúcie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekučné konanie proti povinnému v časti vymoženia úrokov z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 908,18 Eur od 25.01.2007 do zaplatenia v časti presahujúcej úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zastavil.
Uviedol, že vo veci sa vedie exekúcia na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 2770/07 zo dňa 09.05.2007, ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť sumu 916,15 Eur spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 908,18 Eur od 25.1.2007 do zaplatenia a zaplatiť trovy konania 226,58 Eur. Mal zistené, že oprávnený a povinný uzavreli zmluvu o úvere č. 739092 dňa 18.08.2006, pričom zmluvná podmienka vyjadrená v bode 06. všeobecných podmienok poskytnutia úveru zakotvila, že ak sa stane splatným celý dlh naraz, zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa stal splatným celý dlh. S odkazom na § 52 a nasl. a § 517 Občianskeho zákonníka, § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., §§ 265, 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, Smernicu rady 93/13/EHS vyhodnotil, že vo veci ide o spotrebiteľský vzťah s potrebou použitia právnych noriem na ochranu spotrebiteľa, pričom dospel k záveru, že neprimerane vysoká suma sankcie za nesplnenie záväzku zo zmluvy spotrebiteľom je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, teda je neplatná, a to z dôvodu, že výška úrokov z omeškania dohodnutá vo formulárovej spotrebiteľskej zmluve na 0,25 % denne z dlžnej sumy, t.j. 91,25 % ročne, je nezákonná (zákonná výška úroku z omeškania k prvému dňu omeškania v prípade spotrebiteľskej zmluvy bola 9,5 % p.a.), v hrubom nepomere a je v rozpore s dobrými mravmi. Exekučný titul tak zaväzuje povinného na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom, zásadám poctivého obchodného styku, je právom nedovolené a je v hrubom rozpore s právnymi predpismi upravujúcimi postavenie dodávateľa voči spotrebiteľovi. Súd preto exekučné konanie v tejto časti zastavil podľa § 57 ods. 2, 3 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku.
Oprávnený podal odvolanie proti tomuto uzneseniu. Poukázal na to, že predmetný zmluvný vzťah nebolo možné podradiť pod režim spotrebiteľských zmlúv, resp. zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Ďalej
poukázal na to, že povinný so zmluvnými podmienkami vyjadril súhlas, a to vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, v ktorých je ustanovená aj výška úroku z omeškania. V druhom rade podľa jeho názoru dohodnutá výška úrokov 0,25 % denne nie je neprimeraná, ani v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, keďže oprávnený nežiadal od povinného iné zabezpečenie úveru. Oprávnený poukázal na prax v rámci obchodných záväzkových vzťahov, pri ktorých ani v zmysle judikatúry NS SR i NS ČR, nie je možné požadovať obmedzovanie výšky úrokovej sadzby. Oprávnený poukázal aj na to, že v tejto veci ide o úroky z omeškania, ktoré majú sankčný charakter. Navrhol uznesenie zrušiť.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p.) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Odvolací súd si osvojuje odôvodnenie napadnutého uznesenia, na ktoré poukazuje, a len v súvislosti s odvolacími námietkami a na potvrdenie správnosti uznesenia uvádza:
Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK) umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Z ustanovenia § 45 ZoRK preto možno vyvodiť, že na to aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v ustanovení § 40 písm. a) alebo b) ZoRK, a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Ak rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam tieto jeho nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ustanovením § 45 ZoRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Exekučný súd je tak povinný od začiatku konania prihliadať na to, či tu sú dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku uvedené v ustanovení § 45 ZoRK. Jediným obmedzením exekučného súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto fáze konania sa nemôže zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadať len na návrh (§ 45 ods. 1 písm. a/ v spojení s ods. 2 ZoRK).
V tomto smere ani Európska komisia vo svojich pripomienkach a ani Súdny dvor vo veci C-76/10 nevzhliadli žiadny problém v ustanovení § 45 zákona o rozhodcovskom konaní v snahe zabrániť exekúcii, ak by sa ňou mal porušiť záväzok štátu.
Ustanovenie § 45 ods. 2 ZoRK predstavuje v skutočnosti nepriamu novelu Exekučného poriadku. Ide o procesné ustanovenie upravujúce povinnosť súdu zastaviť exekučné konanie. Dikcia tohto ustanovenia nezužuje ochranu povinného len na spotrebiteľské veci, ale umožňuje súdnu kontrolu v exekučnom konaní vo všetkých súkromnoprávnych vzťahoch, teda tak spotrebiteľských, ako aj obchodných, ktoré judikoval rozhodcovský súd, a to so zreteľom na to, či nejde o plnenie nemožné právom nedovolené alebo plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom. Súd prvého stupňa preto v súlade so zákonom podrobil súdnej kontrole úrok z omeškania v rozsahu 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % per annum (ročne). Súd prvého stupňa označil úrok z omeškania vo výške 91,25 % ročne v rozsahu presahujúcom 9,5 % ročne za odporujúci dobrým mravom, poctivému obchodnému styku, spôsobujúci hrubý nepomer práv a povinností a odvolací súd sa s týmto záverom v plnej miere stotožňuje. Výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, či zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu (§ 3 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka). Oprávneného námietky v tomto smere nie sú opodstatnené. Taký vysoký úrok znamená pre povinného takmer 100%-né navýšenie dlhu za rok.
V tejto súvislosti je potom odvolacia námietka ohľadom povahy vzťahu medzi oprávneným a povinným (ktorý však neuzavrel zmluvu ani ako podnikateľ, ani v rámci svojej obchodnej činnosti) irelevantná, pretože bez ohľadu na to bol záver o rozpore dohodnutých úrokov z omeškania s dobrými mravmi opodstatnený, a ten istý záver by vyplynul aj z aplikácie zásad poctivého obchodného styku na
predmetný zmluvný vzťah. Odvolací súd dodáva, že súd prvého stupňa v napadnutom uznesení náležitým spôsobom vysvetlil, na základe čoho zhodnotil predmetný zmluvný vzťah ako spotrebiteľský.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil uznesenie v napadnutých častiach.
Súdu prvého stupňa však napriek tomu neodpadá povinnosť skúmať, či v predmetnom spotrebiteľskom vzťahu nie je potrebné podrobiť súdnej kontrole aj rozhodcovskú doložku v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako celok (porov. uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ verzus A.).
Odvolací súd sám nemohol preskúmať vec nad rámec vyplývajúci z napadnutého uznesenia. Súdny dvor v uznesení vo veci C-76/10 (bod 51) uviedol, že: „Vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia, musí podľa vnútroštátnych procesných pravidiel aj bez návrhu preskúmať rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, musí takisto preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 uvedenej smernice hneď po tom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel.“ (pozri v tomto zmysle rozsudky Pannon GSM, už citovaný, bod 32, ako aj Asturcom Telecomicaciones, už citovaný, bod 53).
Odvolací súd preto dáva súdu prvého stupňa podnet na zastavenie exekúcie ak sa zistí, že sú splnené zákonné podmienky na takýto postup. Poukazuje na povinnosť súdu zastaviť exekúciu vedenú na podklade rozhodnutia orgánu, ktorý nemal právomoc vydať exekučný titul z dôvodu, že svoju právomoc odvodzoval od neprijateľnej, neplatnej zmluvnej podmienky, a to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. V tomto smere Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 27. januára 2007 vo veci 3Cdo/164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že: „Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a povinnému ani súdnemu exekútorovi v jeho priebehu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.