Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/195/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava i v Bratislave v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janou Janics Bajýnkovou v právnej veci navrhovateľa: R.. L. W., bytom Z. XX, XXX XX E. proti odporcovi: Slovenská republika zast. Národnou radou Slovenskej republiky, Národná rada SR, Námestie Alexandra Dubčeka 1, Bratislava, o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa t a k t o:

rozhodol:

Súd konanie o návrhu navrhovateľa v časti týkajúcej sa určenia, že navrhovateľovi patrí starobný dôchodok vo výške 489,15 eur mesačne od 01.01.2012 z a s t a v u j e a po právoplatnosti postupuje Sociálnej poisťovni. Vo zvyšku súd návrh zamieta. Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Návrhom doručeným dňa 16.10.2012 v znení jeho doplnenia sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy vo výške 3765,28 eur spolu s 5% úrokom z omeškania odo dňa 04.05.2012 titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátu. Zároveň žiadal, aby mu bol od januára 2012 priznaný starobný dôchodok vo výške 489,15 eur. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že je poberateľom starobného dôchodku. Zákon č. 46/91 Zb. v § 9 stanovuje, že počnúc 1.3.1991 sa zvýšia dôchodky ak sa podľa údajov vykázaných štatistickým úradom zvýšili životné náklady aspoň o 10% alebo priemerná mesačná mzda aspoň o 5% a to najskôr po uplynutí troch mesiacov od predchádzajúceho zvýšenia dôchodkov. Namietal, že dôchodok sa mu nezvyšoval v súlade s § 9 zákona č. 46/91 Zb. , čo malo a má vplyv na zvyšovanie jeho dôchodku. Tvrdil ,že štát postupoval nesprávne, keď nezvyšoval dôchodky podľa ustanovení zák. č. 46/91 Zb. a navrhovateľovi vznikla škoda za obdobie troch rokov pred podaním návrhu vo výške 3 765,28 eur.

Nakoľko navrhovateľ v návrhu namietal nesprávnosť zvyšovania dôchodku za obdodie od roku 1999 až do roku 2012 súd najskôr ustálil, ako orgán konajúci za štát Ministerstvo práce soiálnych vecí a rodiny. Navrhovateľ na prvom pojednávaní po vyjadrení odporcu presnil, že namieta nesprávny postup v období rokov 1999 až 2003 z čoho súd ustálil, že v danom období je orgánom konajúcim za štát Národná rada Slovenskej republiky. Odporca zastúpený Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny sa k návrhu vyjadril tak, že návrh žiadal zamietnuť. Vzniesol námietku premlčania a námietku res iudicata. Odporca mal za to, že sa nedopustil nesprávneho úradného postupu. Za úradný postup nemožno považovať zákonodárny proces prebiehajúci v parlamente, keď do konca roku 2003 sa zvyšovanie dôchodkov realizovalo prijímaním zákonov. Samotný proces, v rámci ktorého sa rozhodovalo či budú dôchodky zvýšené, odkedy a o koľko prebiehal v Národnej rade Slovenskej republiky. Išlo o proces schvaľovania zákona o zvýšení dôchodkov a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR ako ústredný orgán štátnej správy nemohlo ovplyvniť rozhodnutie či dôchodky budú zvýšené, odkedy a o koľko.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom a prednesmi navrhovateľa, prednesmi splnomocnenej pracovníčky odporcu, oboznámil sa s listinnými dokladmi - časové rady základných ukazovateľov o zamestnanosti a mzdách v národnom hospodárstve od roku 1992 do 4. štvrťroku 2003, rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie o priznaní starobného dôchodku navrhovateľovi, pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. a ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav: Navrhovateľ zotrval na písomne podanom návrhu zo dňa 12.5.2012 v znení vyadrenia zo dňa 14.3.2013. Zdôraznil, že podstatu žaloby tvorí náhrada škody ktorá mu vznikla tým, že štát nevykonával zákon (ďalej len zákon), tak ako to striktne stanovoval Zákona, podľa ktorého keď došlo k zvýšeniu životných nákladov aspoň o 10% alebo k zvýšeniu priemernej mzdy o 5 % mal sa zvýšiť aj dôchodok. Mal za to, že od 1.1.1999 do 31.12.2003 došlo 10 krát k nárastu priemerných zárobkov o viac ako 5% zatiaľ čo jeho dôchodok bol zvyšovaný iba 6 krát, čiže 4 krát bol štát nečinný. Spresnil, že k zvýšeniu dôchodkov nedošlo v po 4. štvrťroku roku 1999 kedy priemerný zárobok sa zvýšil o 13,64%, ďalej po 2. štvrťroku roku 2001 kedy k nárastu mzdy došlo o 6,61 % po 4. štvrťroku roku 2001,kedy nárast priemernej miezdy bol 15,8% , po 4. štvrťroku roku 2002,kedy nárast priemernej mzdy bol 16,12% . Nesprávny úradný postup štátu namietal v období po 4. štvrťroku roku 1999, po 2. štvrťroku roku 2001 , po 4. štvrťroku roku 2001, po 4. štvrťroku roku 2002. Výslovne uviedol, že v ďalšom období od roku 2003/2004 už nenamietal nesprávny úradný postup z dôvodu, že v tom čase už nebol účinný zákon .

Odporca zastúpený Národnou radou Slovenskej republiky sa k návrhu neyjadril. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. súd zistil že v danej veci sa nejedná o prekážku res iudicate ( už raz rozhodnutej veci) nakoľko v uvedenom konaní sa jednalo o iné obdobie a predmetom konania nebolo aj určenie výšky dôchodku navrhovateľa od 01.01.2012. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ je poberateľom starobného dôchodku od 1.1.1999 . dôchodok mu bol priznaný a vyplácaný na základe rozhodnutí Sociálnej poisťovni ústredie nasledovne: v období od 1.9.2000 do 30.9.2001 vo výške 5.985,- Sk, od 1.10.2001 do 30.6.2002 vo výške 6.404,- Sk, od 1.7.2002 do 30.6.2003 vo výške 6.725,- Sk, od 1.7.2003 do 31.1.2004 vo výške 7.129,- Sk, od 1.2.2004 do 30.11.2004 vo výške 7.415,- Sk, od 1.12.2004 do 19.07.2005 vo výške 7668,- Sk, od 20.07.2005 do 30.06.2007 vo výške 9397,- Sk, od 1.7.2007 do 30.06.2008 vo výške 9397 Sk, od 01.07.2008 do 31.12.2008 vo výške 9867,- Sk. od 1.1.2009 do 31.12.2009 vo výške 327,60 eur, od 01.01.2010 do 31.12.2010 vo výške 361,10 eur, od 1.1.2011 do 31.12.2011 vo výške 367,60 eur, od 1.1.2012 vo výške 379,80 eur. Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že štát bol nečinný, keď k zvýšeniu dôchodkov nedošlo v po 4. štvrťroku roku 1999 kedy priemerný zárobok sa zvýšil o 13,64%, ďalej po 2. štvrťroku roku 2001 kedy k nárastu mzdy došlo o 6,61 % po 4. štvrťroku roku 2001,kedy nárast priemernej miezdy bol 15,8% , po 4. štvrťroku roku 2002,kedy nárast priemernej mzdy bol 16,12% . Výšku škody určil na základe svojich výpočtov ako sa mal minimálne zvyšovať jeho dôchodok ak by sa zvyšoval v súlade so zákonom . Podľa štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v nesprávnym úradným postupom tých ktorí tieto úlohy plnenia. Ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to: 1./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch 2./ nesprávny úradný postup orgánu štátu a 3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušení pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania. Podľa , 3 SR, štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa o zvyšovaní dôchodkov dôchodky uvedené v sa zvýšia, ak sa podľa údajov vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky zvýšili životné náklady aspoň o 10% alebo priemerná mzda aspoň o 5% a to najskôr po uplynutí 3 mesiacov od predchádzajúceho zvýšenia dôchodkov.

Podľa o zvyšovaní dôchodkov pevné sumy zvýšenia dôchodkov sa určia s prihliadnutím na rast životných nákladov a percentá zvýšenia dôchodkov s prihliadnutím na rast priemernej mzdy. Podľa o zvyšovaní dôchodkov pevné sumy a percentá zvýšenia dôchodkov ustanoví osobitný zákon so zreteľom na rozdiel medzi skutočným rastom životných nákladov a priemernej mzdy a rastom predpokladaným pri určení predchádzajúceho zvýšenia dôchodkov. Podľa o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky pre pracovnoprávne vzťahy, zamestnanosť, kolektívne vyjednávanie, mzdy a iné odmeny za prácu, inšpekciu práce, sociálne zabezpečenie, sociálnoprávnu ochranu detí a mládeže, starostlivosť o rodinu a ďalšie veci sociálnej politiky Podľa o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy účinného do 31.8.2004 ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre a) pracovnoprávne vzťahy, právne vzťahy pri vykonávaní verejnej služby a právne vzťahy volených funkcionárov orgánov územnej samosprávy, b) bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, c) inšpekciu práce, d) stratégiu zamestnanosti, politiku trhu práce a koordináciu politiky zamestnanosti, e) nemocenské poistenie, úrazové poistenie, dôchodkové zabezpečenie, doplnkové dôchodkové poistenie, f) štátne sociálne dávky, sociálnu pomoc, g) sociálnoprávnu ochranu detí a koordináciu štátnej rodinnej politiky. Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy skúmajú problematiku vo veciach, ktoré sú v ich pôsobnosti, a analyzujú dosahované výsledky. Robia opatrenia na riešenie aktuálnych otázok a spracúvajú koncepcie rozvoja zverených oblastí a riešenia základných otázok, ktoré po zverejnení a po pripomienkovom konaní predkladajú vláde. V prípadoch ustanovených zákonom alebo na základe rozhodnutia vlády sa pripomienkové konanie nemusí uskutočniť. Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy sa starajú o náležitú právnu úpravu vecí patriacich do ich pôsobnosti. Pripravujú návrhy zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, zverejňujú ich po prerokovaní v pripomienkovom konaní a predkladajú vláde, dbajú aj o dodržiavanie zákonnosti v oblasti svojej pôsobnosti. V zmysle pevné sumy a percentá zvýšenia dôchodkov ustanovil osobitný zákon. Vytýkaná nečinnosť odporcu navrhovateľom teda nemohla založiť z jeho strany nesprávny úradný postup v spojení s uplatňovaním jeho právomoci vymedzenej zákonom. Kompetenciu odporcu v tomto ohľade nemožno zakladať ani rozšírením výkladu príslušných zákonných ustanovení aj na prípady v ňom výslovne neuvedené a tým konštituovať doposiaľ neexistujúcu povinnosť odporcu. V konaní nebolo sporné, že navrhovateľovi bol zvyšovaný dôchodok v zmysle o zvýšení dôchodkov v roku 2000, o zvýšení dôchodkov v roku 2001, o zvýšení dôchodkov v roku 2002, o zmene a o sociálnom poistení s účinnosťou od 1.1.2004. Činnosť Národnej rady Slovenskej republiky pri formulácií, príprave, schvaľovaní a prijímaní zákonov nespadá pod definičné kritérium nesprávneho úradného postupu. Nesprávny úradný postup možno všeobecne vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu. Je preto sporné, či proces prijímania zákona a predovšetkým hlasovanie o takomto zákone možno označiť za postup upravený právnymi predpismi, ktorého porušením môže dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Vzhľadom na uvedené, v prípade hlasovania o konkrétnom zákone, v dôsledku ktorého je, resp. nie je prijatý právny predpis, nemožno hovoriť o nesprávnom úradnom postupe. Postavenie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky je charakterizované zákazom výkonu imperatívneho mandátu, kedy ako zástupca občanov vykonáva svoj mandát podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaný príkazmi a za hlasovanie ho nemožno stíhať, a to ani po zániku mandátu. Z tohto dôvodu potom nemožno hovoriť o výsledku hlasovania ako o postupe, ktorý by mohol byť v rozpore s predpísanými postupmi.

V prípade pochybenia NR SR z dôvodu neprijatia právnej normy s určitým obsahom, na prijatie ktorej bol zaviazaný, možno rozoznávať v zásade dve situácie - jednak neprijatie zákona v dôsledku jeho odmietnutia v procese hlasovania a jednak v dôsledku nepredloženia návrhu zákona na hlasovanie

poslancom. Úplná nečinnosť v legislatívnom procese by mohla za istých okolností predstavovať nesprávny úradný postup - je však otázne, kto je v takomto prípade subjektom porušujúcim svoju povinnosť, t.j. otázka, kto mal povinnosť zákonodarnej iniciatívy. Pri pochybení zákonodarného zboru z dôvodu porušenia pravidiel legislatívneho procesu síce možné v zásade hovoriť o nesprávnom úradnom postupe, keďže došlo k porušeniu zákonom predpísaného postupu, je však otázne, či takýto rozpor bude vo svojom dôsledku znamenať neústavnosť prijatej právnej normy, ako predpokladu pre vznik škody v dôsledku legislatívnej činnosti. Neústavnosť zákona prijatého v rozpore s pravidlami legislatívneho postupu by nastala zrejme iba v prípade závažnejšieho porušenia procesných noriem, kedy v dôsledku ich porušenia bol vyhlásený zákon nereflektujúci vôľu zákonodarného zboru (napr. v prípade zlého prepisu prijatého zákona alebo znemožnenia výkonu hlasovacieho práva poslancov a pod.) Takéto (aj keď nepravdepodobné) situácie závažného porušenia procesných predpisov by mohli založiť zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pri legislatívnej činnosti. Takúto situáciu však treba odlíšiť od možnej zodpovednosti za škodu spôsobenú zákonom prijatým na základe riadneho postupu. Ako vyplýva z legislatívna činnosť je síce hlavným, nie však jediným predmetom činnosti Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň pri legislatívnej činnosti možno rozlišovať viacero situácií, pričom niektoré z nich môžu a iné nemusia predstavovať zákonom upravený úradný postup. Z tohto dôvodu nemožno bez ďalšieho vyvodzovať z označenia Národnej rady Slovenskej republiky v zákone o zodpovednosti štátu záver, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú legislatívnou činnosťou. Nesprávnym úradným postupom nie je akákoľvek legislatívna, resp. akákoľvek iná normotvorná činnosť. Možnosť domáhať sa náhrady škody za legislatívnu činnosť môže byť založená avšak iba vo výnimočných prípadoch, kedy protiústavný stav bol zákonodarcom dlhodobo prehliadaný a to napriek viacerým upozorneniam zo strany Ústavného súdu SR. Nič také sa neudialo, čo by nasvedčovalo tomu, že by sa navrhovateľ obrátil na Ústavný súd SR a že by Ústavný súd SR vyslovil potrebu konať a že by konštatoval existenciu opakovaných upozornení, ktoré boli zákonodarcom viackrát prehliadané. V našom ústavnoprávnom poriadku je zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci koncipovaná spôsobom, ktorý vylučuje uplatnenie zodpovednosti za legislatívnu činnosť Národnej rady SR, keďže táto nespadá táto nespadá do žiadnej z kategórii porušení upravených

Navrhovateľ nepreukázal ani výšku ním určenej škody nakoľko sa nemožno stotožniť s tvrdením navrhovateľa v tom, že medzi vzniknutou škodou, ktorá sa má rovnať rozdielu medzi vyplateným starobným dôchodkom a sumou, ktorá mu mala byť podľa jeho výpočtov ako dôchodok vyplatená a nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v jeho tvrdení o nečinnosti štátu - Národnej rady Slovenskej republiky je daná príčinná súvislosť, v tom, že keby tento včas splnil povinnosť spolupracovať so všetkými ústrednými orgánmi štátnej správy pri koordinovaní štatistických zisťovaní vrátane rastu životných nákladov a rastu priemerných miezd a zistení obdobia, v ktorom tieto údaje prekročili zákonom stanovené hranice po dosiahnutí ktorých malo dôjsť k zvýšeniu dôchodkov, bol by navrhovateľovi možné vyplácať dôchodok v ním vypočítanej výške. Na základe uvedených právnych záverov mal súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania za to, že navrhovateľ nepreukázal v konaní zákonné predpoklady zodpovednosti odporcu za škodu titulom nesprávneho úradného postupu, keď v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup odporcu a teda ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom odporcu a vznikom škody, ktorá mala na strane navrhovateľa vzniknúť. Súd vzhľadom na vyššie uvedené návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. Podľa , kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorýchmôže konať vo veci (podmienky konania). Podľa veta prvá , ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované Podľa o sociálnom poistení (ďalej len zákon o sociálnom poistení) v konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa. Vo vzťahu k návrhu navrhovateľa v časti týkajúcej sa určenia, že navrhovateľovi patrí starobný dôchodok vo výške 489,15 eur mesačne od 01.01.2012 súd konanie zastavil a po právoplatnosti postúpi návrh v tejto časti Sociálnej poisťovni nakoľko do právomoci súdu neparí rozhodovanie o určení výšky

starobného dôchodku. Táketo určenie je v kompetencii Sociálnej poisťovne a až následne, ak dôchodca namieta výšku stanoveného dôchodku ako nesprávnu, môže v zákonných lehotách požiadať o súdny prieskum ( v rámci tzv. správneho súdnictva) rozhodnutí sociálnej poisťovne o určení výšky priznaného dôchodku. Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. O trovách konania súd rozhodol podľa , teda podľa úspešnosti v konaní, avšak úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporca si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona V Bratislave, dňa 23.10.2015 Mgr. Jana Janics Bajánková sudkyňa