Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/88/2014

Rozhodnutie

Okresný súd v Prievidzi samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou v trestnej veci obžalovanej P. E. na hlavnom pojednávaní dňa 23.10.2015 takto

rozhodol:

Obžalovaná P. E., Z.. X.XX.XXXX, K. B. F. Č. XXX,

j e v i n n á , ž e :

ako osoba, splnomocnená poškodenou H. V., nar. XX.X.XXXX, bytom F. G. XXX, uzatvorila v Prievidzi dňa 31.10.2011 za poškodenú H. V., ako predávajúcu, kúpnu zmluvu s kupujúcimi O. a D. I., pričom predmetom kúpnej zmluvy bol predaj nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Malá Čausa, zapísaná na LV č. XXX, vedenom Katastrálnym úradom v Trenčíne, Správa katastra Prievidza

- parcela č. XXX Registra „E“ katastra nehnuteľnosti, vo výmere 2234 m2, vyznačená ako orná pôda, a parcela č. XXX Registra „E“ katastra nehnuteľností vo výmere 1223 m2, vyznačená ako orná pôda, za kúpnu cenu 24.199,- eur, pričom na základe splnomocnenia poškodenej zo dňa 27.10.2011 prevzala v Prievidzi od kupujúcich po podpise kúpnej zmluvy dňa 31.10.2011 prvú časť kúpnej ceny vo výške 10.000,- eur a dňa 2.11.2011 druhú časť kúpnej ceny vo výške 14.199,- eur, ktorú bola povinná odovzdať poškodenej H. V., z kúpnej ceny jej však obvinená odovzdala iba sumu 1.000,- eur a zvyšnú sumu vo výške 23.199,- eur poškodenej neodovzdala, prisvojila si ju a použila pre vlastnú potrebu, čím poškodenej H. V. spôsobila škodu vo výške 23.199,- eur,

t e d a :

prisvojila si cudziu vec, ktorá jej bola zverená a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

t ý m s p á c h a l a :

prečinu sprenevery podľa , písmeno a) ,

a za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa , s použitím písmeno j) , , k trestu odňatia slobody v trvaní 17 (sedemnásť) mesiacov, výkon ktorého sa jej podľa

písmeno a) a podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa písmeno c) sa obžalovanej prikazuje v skúšobnej dobe nahradiť spôsobenú škodu.

Podľa je obžalovaná povinná nahradiť poškodenej H. V., nar. XX.X.XXXX, v F. G., trvale bytom F. G. XXX, škodu vo výške 23.199,- eur.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovanú P. E. (ďalej len obžalovaná), vypočul svedkyňu - poškodenú H. V. (ďalej len poškodená), svedkov Ing. X. V., O. I., F. P., F. V., A. U., znalca z Odboru zdravotníctvo - psychiatria MUDr. V. U., oboznámil sa zo Znaleckým posudkom č. 1/2014, listinnými dôkazmi.

Obžalovaná spáchanie skutku, ktorý jej kládla za vinu podaná obžaloba, poprela. Pripustila, že pomáhala poškodenej s predajom jej pozemkov, ktoré sú uvedené v skutkovej vete podanej obžaloby, ako i to, že ona jednala s kupcami, že poškodená nebola ani pri jednom zo stretnutí s kupcami, no nebolo to jej rozhodnutie, ale tak to žiadala poškodená. Konala na podklade plnej moci. Predaj s manželmi I. prebehol v októbri, oni pripravili kúpnopredajnú zmluvu, kúpnu cenu jej vyplatili v dvoch splátkach, k čomu im ona i vystavila potvrdenia, ktoré sú i s vyznačením sumy v spise. Z danej sumy, po dohode s kupujúcimi, polovicu návrhu na vklad a kúpnej ceny uhrádzala. Doznala, že bola na obecnom úrade overovať podpis s poškodenou, no bola tam i poškodená, no tá sedela v aute, nechcela ísť na úrad, pracovníčka jej to tak overila, bol vtedy overovaný podpis v súvislosti so záložnou zmluvou pre p. B., v súvislosti s úverom vo výške 10.000 eur, ktorý sa navýšil až na 25.000 eur a toto záložné právo mal chrániť poškodenú, lebo tá závetom chcela previesť dom na ňu. Poškodená nechcela chodiť ani k notárke. Priznala, že od kupcov prevzala kúpnu cenu, v sume, tak ako to vyplýva aj z listinných dôkazov, bola vyplatená na dvakrát v troch obálkach, túto však odovzdala poškodenej a z danej sumy si ona ponechala, ako náhradu výdajov, ale so súhlasom poškodenej, len 1.000 eur. K odovzdaniu peňazí došlo u poškodenej 4.11.2011, bolo to v čase medzi 15.00 a 16.00 hod., odovzdala poškodenej 23.199 eur. Poškodená bola veľmi šťastná, rozložila si peniaze na posteľ. Ona vyhotovila doklad o prevzatí peňazí, ten i dala podpísať poškodenej, no ten doklad nechala poškodenej. Myslí si, že tento doklad poškodená musí mať, pretože ona si všetky doklady odkladala, vie, že tam niekoľkokrát bol i starosta, v súvislosti s týmto dokladom. Poškodenej i neskôr, tak ako v predchádzajúcom období, pomáhala napr. kúpiť lieky a iné potreby. Dozvedela sa neskôr, bolo to tiež od poškodenej, že sa má na ňu starosta hnevať, lebo ju, vraj, mala pripraviť o dom. Išla na obecný úrad a tam jednala so starostom, ktorý tvrdil, že poškodená nemala žiadne pozemky, lebo za ne ani neplatila žiadnu daň, to však, aby mala poškodená na liste vlastníctva, jej zabezpečovala v lete ona a že ich predala manželom I. a tiež to, že za ne i dostala peniaze. To vylučoval starosta, stále tvrdil, že na dom poškodenej si vzala úver, že ho založila. Bola pre poškodenú a tá pred starostom potvrdila, že od nej peniaze za predaj pozemkov prevzala, boli pri tom i pracovníčky obecného úradu. Toto sa udialo 18.7.2012 a 21.7.2013 jej poškodená oznámila, že so starostom boli zisťovať, že žiadne peniaze nedostala, poškodená stále tvrdila, že to bola iniciatíva starostu. Skutočne je poškodená nikdy nepovedala žiadne výhrady, nemali spolu žiaden spor. Starosta dal trestné oznámenie, bolo to v roku 2013. K poškodenej chodili aj iní ľudia, aj s inými mala vraj problémy, že ju pripravili o peniaze. Pripustila, že tak v roku 2011 ako i do súčasnosti jej finančná situácia bola veľmi zlá, bola evidovaná asi i na úrade práce, živnosť mala ukončenú, mala z predchádzajúceho obdobia dlhy, exekúcie, pomáha jej i priateľ, lebo nemá kde získať finančné prostriedky. Suma, ktorá je uvedená v skutkovej vete obžaloby, by nepostačovala na úhradu jej dlhov, tie ani doposiaľ nemá uhradené. Pripustila, že domom poškodenej bol ručené, no to bolo so súhlasom poškodenej, po tom, čo sa o to začal zaujímať starosta Ing. V., záložné právo bolo zrušené. Priznala, že doklad, ktorý predložila v priebehu trestného konania a ktorý mal preukazovať prevzatie kúpnej ceny, v plnej výške predložila, ona myslela si, že sa to takto vyrieši, keď taký doklad má poškodená, podpis poškodenej je na tomto doklade prefotený, nevedela si spomenúť, z čoho bol prefotený. To malo primäť poškodenú priznať, že taký doklad má, no a keď ho už predložila, nechcela zmeniť svoje tvrdenie a nechcela tvrdiť, že ho vystavila ona. Záhradnú chatku, ktorú staval priateľ, financoval on, zazmluvnil si jej kúpu a výrobu dávno predtým, v roku 2010, kupoval ju v Poľsku, stála 3.000 eur, dovezená bola však až v roku 2012, vtedy

začali i stavené úpravy. Potvrdila, že nehnuteľnosť poškodenej nebola nijakým spôsobom zhodnotená, nebola tam vykonaná žiadna významná oprava. Obžalovaná zotrvala na svojej výpovedi o prevzatí peňazí poškodenou i pri konfrontácii s poškodenou na hlavnom pojednávaní.

Poškodená vypovedala, že poškodená jej pomáhala, chodila k nej, no to nebolo z jej podnetu, bolo to z podnetu obžalovanej. Je pravdou, že zdedila pozemky, ona nemala záujem pozemky odpredať, to bol nápad obžalovanej. Ona sa do toho nevyzná. Ona nemala ani z čoho kúpiť drevo, musela predať obrúčky. Pripustila, že bola s obžalovanou u notárky, no čo bolo predmetom návštev, nevedela povedať, podpisovala tam veľa dokladov, nahovorila ju obžalovaná ohľadne domu, že je sama, že ju bude ona opatrovať a by závetom na ňu prepísala dom. Nevedela o žiadnom predaji, mal raz prísť jeden kupec, no ten vraj dával málo peňazí, tak jej obžalovaná povedala, aby sa išla stratiť do poľa, čo i urobila, aby sa s kupcom nestretla. Neskôr sa dozvedela, že koľko peňazí to malo z predaja pozemkov byť, ona však od obžalovanej dostala len 1.000 eur, bolo to v 10 stoeurových bankovkách. Keby jej bola dala polovicu peňazí, ona by bola spokojná. Keby nebolo starostu, tak ju obžalovaná pripraví i o dom. Bola v nemocnici, bola hospitalizovaná, no nevedela povedať, či tých 1.000 eur prevzala pred touto hospitalizáciou alebo až po nej. Vtedy podpisovala obžalovanej prevzatie týchto peňazí, potvrdenie si vzala obžalovaná, určite neostalo u nej. Podpisovala rôzne doklady, splnomocnenia, no ona si to nečítala, ona sa do toho ani nevyzná. Na matrike však ona nebola, to podpisovala obžalovaná, ona bola v aute, no čo sa tam podpisovalo, nevie. Na matriku ju nepustila obžalovaná, že má sedieť v aute, že sa jej nedá dobre chodiť, zakázala jej to, že to ona ide vybaviť. Určite nedala obžalovanej ani žiadnych 500 eur, napr. odmenu, nepýtala od nej obžalovaná ani žiadne peniaze na zmluvy. U starostu bola len raz, bolo to v súvislosti s domom, ona ohľadne domu vie len o tom závete, niečo iné ani nie. Obžalovaná jej nepovedala, za akú sumu skutočne pozemky predala. O finančnej situácii obžalovanej nevedela, to sa dozvedela až neskôr, že má aj od iných ľudí požičané peniaze. Určite od obžalovanej prevzala len tie stovky, v hodnote 100 eur, bolo to len raz, určite sa nepomýlila, inokedy neprevzala od obžalovanej vyššiu sumu peňazí, ona ani 500 eurovú bankovku nepozná. Žiadala náhradu spôsobenej škody tak, ako je vyčíslená v obžalobe.

Svedok Ing. X. V. vypovedal, že je starostom obce F. G.. V obci sa začalo hovoriť, že poškodená predala pozemky a získala veľa peňazí. Bolo to v období júla 2012, keď sa vyberajú miestne dane. Chcel preveriť túto informáciu i s ohľadom toho, že ak niekto nadobudol nehnuteľnosť, mal v zákonom predpísanej lehote podať daňové priznanie a on mal vedomosť, že to tak nikto neurobil. Poškodená jej potvrdila, že podpísala nejaký papier, na podklade ktorého sa mal predať nejaký jej pozemok. Otvoril si katastrálny portál a vtedy zistil, že z plôch, ktoré mali byť vedené na poškodenú, už ona nevlastní nič a ďalej zistil, že aj na dome a záhrade má zriadené záložné právo v prospech záložného veriteľa. Opýtal sa jej na to, poškodená o ničom nevedela. Vytlačil si kópiu listu vlastníctva a opýtal sa poškodenej, či ona má k tomu záložnému právu nejaké doklady. Poškodená mu dala zápornú odpoveď a uviedla, že všetky doklady má obžalovaná. Požiadal poškodenú, aby poslala obžalovanú, že sa chce do tých dokladov pozrieť. Obžalovaná prišla a tvrdila mu, že ona žiadne doklady nemá, že to urobili preto, aby poškodená o dom neprišla, aby ju oň niekto nepripravil. Ohľadne pozemkov mu obžalovaná povedala, že k tomu bola riadne zmluva. Ani jedna z nich však žiadne doklady mu nepredložila, tvrdili, že ich nemajú. On preto zobral poškodenú a išiel s ňou na katastrálny úrad, kde si vyžiadala kópiu príslušných zmlúv, tak týkajúcu sa predaja pozemkov ako i záložného práva. Z príslušnej kúpnej zmluvy sa dozvedel sumu, za akú mali byť pozemky predané, pretože poškodená mu tvrdila, že ona dostala len 1.000 eur. Po tom, čo jej povedal, za akú sumu mali byť pozemky predané, poškodená bola veľmi prekvapená, povedala mu, že ona takú sumu nikdy nevidela. Cestou domov sa ešte zastavil na Obecnom úrade v Chrenovci, kde mali byť overované podpisy na zmluve o zriadení záložného práva. Na matrike v Knihe overení zistil, že tam nebol podpis poškodenej, že je tam podpis obžalovanej a chabá napodobenina podpisu poškodenej. Obžalovaná na nasledujúci pondelok prišla na obecný úrad a vtedy sa jej pýtal, ako to bolo s tými peniazmi, či má potvrdenie, obžalovaná mu vtedy tvrdila, že keby bola vedela, že do takéhoto problému príde, tak si také potvrdenie nechá podpísať. Peniaze, tvrdila, že dala poškodenej. Pretože zistil tieto skutočnosti ako i okolnosti ohľadne záložnej zmluvy, priznania dlhu obžalovanou a jej sestrou v prospech p. B. a zabezpečenie tohto úveru práve záložnou zmluvou na dom poškodenej, nadobudol presvedčenie o podvode, čo povedal obžalovanej, že zabezpečenie sa dalo urobiť inak. Nato dostal informáciu od obžalovanej, že bolo požiadané o výmaz záložného práva na dom poškodenej, kataster nehnuteľností požiadal o urýchlené vybavenie tejto veci. Myslí si, že tak obžalovaná konala na jeho podnet. Pretože stále nebol presvedčený, že poškodená peniaze dostala, rozhodol sa, že dá podnet na prešetrenie veci na polícii. Utvrdila ho v tom i situácia poškodenej, tak ako bola na pojednávaní, chodí

stále i v ktorýkoľvek bežný deň, ak by mala také peniaze, dala by si opraviť - vymeniť strechu na dome, v poslednom období jej zhorela práčka a zháňali jej náhradnú, nieže by si ju kúpila.

Svedkyňa O. I. potvrdila kúpu pozemkov, ktoré boli pôvodne vo vlastníctve poškodenej, potvrdila, že s poškodenou nikdy neprišli do styku, konali len s obžalovanou, vraj poškodená bola hospitalizovaná. Kúpnu cenu vyplácali na dvakrát, prvá pri podpise zmluvy, v obálkach v sume uvedenej v skutkovej vete obžaloby. Poplatky a výdavky v súvislosti s kúpnou zmluvou - kolky, súvisiace so zavkladovaním, boli uhrádzané na polovicu, neboli však strhnuté z kúpnej sumy, platilo sa to v danej chvíli, keď sa to platilo, dala na kolky peniaze obžalovaná, pripustila, že takto bolo platené i za samotnú zmluvu. Mohlo to byť obžalovanou platené až s odstupom 3 týždňov. Znalec sa neplatil. Bolo to v rôznych bankovkách aj v hodnote sto eur, aj nižšie, či tam boli aj 500 eurové bankovky, sa nevedela vyjadriť. Kúpna cena bola vyplatená v plnej výške. Obžalovaná jej povedala, keď sa chcela stretnúť s poškodenou, že ona bola poverená na jej zastupovanie a nechce sa stretnúť.

Svedkyňa A. U. potvrdila, že na ich matrike bol overovaný podpis poškodenej, prišla však len obžalovaná, tá im uviedla, že je poškodenou splnomocnená na jej podpisovanie, mala i jej občiansky preukaz. Poškodená nebola pri overení podpisu. K dôvodu, prečo tam poškodená nie je, vysvetľovala obžalovaná len tým splnomocnením, či ho tam im i predložila, sa nevedela vysvetliť. Nebolo im povedané, že je napr. vo vozidle. Poškodenú nepozná. Inak sa k veci nevedela vyjadriť.

Svedok F. P. vypovedal, že je priateľom obžalovanej, potvrdil, že obžalovaná opatrovala jeho matku, vedela o tom poškodená a požiadala ho, aby jej vybavil, aby ju chodila opatrovať. To sa skutočne i stalo. Na pozemku obžalovanej si postavil záhradnú chatku, stavbu financoval on, túto chatku si zakúpil v Poľsku, platil to v hotovosti, potvrdenie k tomu i odovzdal polícii. K predaju pozemkov sa nevedel vyjadriť, o tom od obžalovanej nič nevedel, nevedel, prečo mu o tom nič nehovorila. Nepovedala mu ani o tom, hoci boli priatelia, že by od poškodenej za niečo také dostala odmenu.

Svedok F. V. sa k trestnej činnosti nevedel nič bližšie vyjadriť, vyjadroval sa len o jeho pomoci pri predaji bytu poškodenej v minulosti, pomoci pri drobných úpravách v dome. Vie, že v minulosti si boli u poškodenej viacerí spoluobčania požičiavať peniaze, nešlo však o vysoké sumy, prípadne ona urobila niekomu drobné nákupy.

Znalec MUDr. V. U. vypočutý na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodená v minulosti netrpela a ani netrpí duševnou poruchou alebo chorobou, nedošlo u nej k zmenám v schopnosti vnímať prežité udalosti, je i schopná si prežité udalosti zapamätať a následne i reprodukovať. Neboli u nej zistené sklony ku skresľovaniu prežitých udalostí, neboli zistené ani sklony ku klamstvu. Zistené nepresnosti vo vyjadrovaní, zbiehavosť, vzhľadom na pomerne vysoký vek poškodenej, možno považovať za obvyklé, nesvedčí pre poruchu pamäte ani pre iný účel. Hodnotil znalec mnohé jej konania, prejavy na vrub jej neskúsenosti, ako prejav sociálnej prostoty.

Súd sa oboznámil i so Znaleckým posudkom č. 1/2014 č.l. 98-137, ktorého záver jednoznačne korešponduje s výpoveďou tak obžalovanej ako i poškodenej, že teda poškodená danú písomnosť nepodpisovala, že pisateľkou podpisu na potvrdení - vyhlásení z 4.11.2011 (č.l. 138) nie je poškodená, že daný podpis bol technicky nanesený na originál spornej písomnosti farebným kopírovacím prístrojom.

Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi, splnomocnením pre obžalovanú na podpis kúpnej zmluvy, týkajúcej sa predmetných nehnuteľností - pozemkov z 27.10.2011 č.l. 139, príslušnou kúpnou zmluvou, z ktorého vyplýva, že predávajúca - poškodená je zastúpená obžalovanou (č.l. 140-141), dokladom o zaplatení časti kúpnej ceny (č.l. 150), ale oboznámil sa i so zmluvou o záložnom práve na nehnuteľnosť, v zmysle ktorej bola záložcom poškodená (č.l. 147 - o spôsobe overovania podpisu poškodenej vypovedala vyššie uvedená svedkyňa), návrhom na zrušenie záložného práva, podaný záložným veriteľom dňa 18.6.2012 (č.l. 149), viažuce sa na rodinný dom poškodenej, listinnými dôkazmi týkajúcimi sa zakúpenia záhradnej chatky resp. stavebného konania jej výstavby (č.l. 152-160), listinnými dôkazmi o existencii a výškach prebiehajúcich exekučných konaniach voči povinnej - obžalovanej (č.l. 161-193).

Súd zamietol návrh obhajcu na doplnenie dokazovania pribratím znalca z Odboru psychológie, klinická psychológia dospelých, na vyšetrenie poškodenej, pretože takýto dôkaz považoval pre svoje rozhodnutie

za nedôvodný, nadbytočný, práve vzhľadom na vykonaný dôkaz výsluch znalca z Odboru zdravotníctvo

- psychiatria, ktorí znalci pri svojom znaleckom skúmaní pribrali ako konzultanta práve osobu z takéhoto odboru a s otázkami, ktoré súvisia s odborom predmetného znaleckého skúmania sa vysporiadali vo svojich prezentovaných záveroch.

Prečinu sprenevery podľa písmeno a) sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku väčšiu škodu.

Podľa škodou sa na účely rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom. Škodou väčšou sa v zmysle sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok sumy eur.

S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, dôkazy jednotlivo i súhrnne, z nich predovšetkým na výpoveď poškodenej, svedka Ing. V., I., oboznámené listinné dôkazy, mal súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaná sa dopustila konania popísaného v skutkovej vete podanej obžaloby, čím tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu sprenevery podľa , písmeno a) . Je síce nesporné, že obžalovaná sa vo svojej výpovedi bráni, že síce nespochybňuje, že ona sprostredkovala predaj pozemkov patriacich poškodenej, v súvislosti s týmto predajom aj prevzala kúpnu cenu v sume dohodnutej kúpnej ceny, no jednoznačne popiera, žeby z tejto sumy odovzdala poškodenej len 1.000 eur a nie celú sumu, po odrátaní určitej odmeny. Obrana obžalovanej, jej tvrdenia na vysvetlenie svojho postupu, aký prezentovala v rámci vykonaného dokazovania, súdu javí sa byť účelová, nevierohodná, vyvrátená ostatnými vykonanými dôkazmi. Je nesporné, že pri celom predaji pozemkov vystupovala obžalovaná ako splnomocnenec. Sama obžalovaná sa bráni, že to bolo na žiadosť poškodenej, pozemky predávala z podnetu poškodenej, toto jej tvrdenie je vyvrátené tvrdením poškodenej, ktorá vypovedala, že ona nemala záujem o predaj pozemkov, prišla s tým obžalovaná, z jej vôle ju i zastupovala, ona ani dobre nevedela, čo všetko podpisuje, nerozumie sa tomu a ani to nevie poriadne prečítať. Kupujúci mali záujem o stretnutie sa s predávajúcou, čo im bolo vysvetlené, že nie je možné, zdôvodnením, že je hospitalizovaná, čo sa ukázalo ako nepravdivé, čím sa eliminovala možnosť dozvedieť sa poškodenou sumu predávanej nehnuteľnosti. Pre účelovosť jej obrany nasvedčuje i celé následné jej konanie, tak vo vzťahu ku kontaktu so svedkom Ing. V., ktorý ako konajúci starosta obce, v ktorej žije poškodená, konal, fakty, ktoré boli ním zistené a súdu udávané napr. z pohľadu zriadenia záložného práva na dom a pozemok k nemu patriaci, bez vedomosti poškodenej, bez jej osobnej účasti na uzatváraní daných zmluvných vzťahov tak, ako to vyplynulo z výpovede pracovníčky, ktorá mala k tomu náležiaci podpis na matrike overovať, urýchlené zrušenie záložného práva na dané nehnuteľnosti po intervencii práve tohto svedka. Ďalej neexistencia potvrdenia o prevzatí sumy 23.199 eur poškodenou, a z pohľadu súdu nelogickosť tvrdenia postupu obžalovanou, že síce takého potvrdenie poškodenej vystavila a tá to i podpísala, no toto potvrdenie nechala u poškodenej. Súd vyslovuje názor, že v prípade, že by obžalovaná bola takúto sumu poškodenej vyplatila a tá by jej túto okolnosť bola potvrdila písomným potvrdení, toto potvrdenie by si vzala obžalovaná, práve ako doklad o splnení si povinnosti odovzdať prevzatú hotovosť kúpnej ceny. Ďalej je to i listinný dôkaz predkladaný v rámci prípravného konania obžalovanou (č.l. 138), kedy obžalovaná tvrdila, že ide o pravé potvrdenie o prevzatí hotovosti a až na podklade znaleckého dokazovania, ktoré vyvrátilo, že pisateľom podpisu na vyhlásení je poškodená, pripustila, že ho vyhotovila sama s údajným odôvodnením, aby primäla poškodenú priznať a predložiť takto potvrdenie. Nelogickosť vysvetľovania okolnosti a dôvodu zriadenia záložného práva na dom poškodenej, v údajnej snahe ju ochrániť, aby ju o dom nikto nepripravil. Na druhej strane je tu jednoznačná výpoveď svedkyne

- poškodenej, ktorá od počiatku dokazovania, jednoznačne i pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní tvrdí, že od obžalovanej prevzala len 1.000 eur a k tomu i potvrdenie podpísala a to si obžalovaná vzala. Pre neexistenciu vyššej sumy peňazí v domácnosti poškodenej nasvedčuje i jej správanie, stav, v akom sa nachádza, o ktorom, ako starosta obce, vypovedal predovšetkým svedok Ing. V.. Je síce pravdou, že vo výpovedi poškodenej možno vidieť určité nepresnosti, neschopnosť sa k určitým okolnostiam vyjadriť, v tej súvislosti súd poukazuje na závery vypočutého znalca, ktorý tieto okolnosti prikladá na vrub veku, osobnostnej jednoduchosti, neskúsenosti poškodenej, pri nezistení sklonov ku konfabulácii, skresľovaniu, resp. že by u tejto osoby zistili chorobnú neschopnosť si prežité udalosti zapamätať a tieto udalosti následne reprodukovať. Podľa súdu svedok Ing. V. logicky zdôvodnil dôvod časového odstupu

od prevzatia kúpnej sumy a času a okolností podania trestného oznámenia, bol to práve tento svedok, ktorý zistil tieto okolnosti, poškodená, dá sa povedať, nebola si ani vedomá, že nejaké väčšie jej pozemky boli predané, dozvedela sa to pri inej súvislosti, pri zistených faktoch o záložnom práve na jej dom, o ktorom tiež nemala žiadnu vedomosť. V konaní svedka Ing. V. súd nevidel žiadnu účelovosť, žiadnym vykonaným dôkazom nebolo dokázané, žeby konal v nejakej zaujatosti voči obžalovanej resp. v snahe jej uškodiť, práve opačne, jeho postup sa javí ako logický, dôsledný z pohľadu postupu starostu obce, zaujímajúceho sa o potreby a pomoc občanom obce, ktorú ako starosta spravuje. Práve opačne, podľa názoru súdu, práve v konaní obžalovanej súd videl vypočítavosť, keď chcela na svoje obohatenie využiť jednoduchosť, neskúsenosť osoby poškodenej.

Štát chráni súkromné vlastníctvo fyzických ako i právnických osôb. Chráni ho pred neoprávnenými zásahmi zo strany tretích osôb, zaručuje jeho nedotknuteľnosť. Obžalovaná svojím konaním porušila tento záujem spoločnosti.

Súd sa oboznámil sa i so správami a charakteristikami osoby obžalovanej (č.l. 196-198), z ktorých vyplýva, že obžalovaná nebola postihnutá v priestupkovom konaní, v mieste bydliska nie sú o nej známe negatívne poznatky, s odpisom registra trestov (č.l. 199), z ktorého vyplýva, že obžalovaná doposiaľ nebola súdne trestaná.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia , podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania činu, jeho následok, u obžalovanej súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle písmeno j) - teda, že pred spáchaním trestnej činnosti viedla riadny život, nevzhliadol žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle , pri ukladaní trestu prihliadnuc i na osobu obžalovanej, jej pomery, možnosť nápravy a pri zohľadnení všetkých týchto okolnosti, potom dospel k záveru, že trest v prvej polovici upravenej trestnej sadzby za použitia - trestnej sadzby, vo výmere 17 mesiacov, výkon ktorého sa jej podľa písmeno a) a sa podmienečne odloží na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov, za súčasného uloženia povinnosti podľa písmeno c) v skúšobnej dobe nahradiť spôsobenú škodu, v dostatočnej miere bude plniť účel trestu z pohľadu indiVidaálnej ako i generálnej prevencie.

Takýto trest potom súd hodnotil ako primeraný, spravodlivý a zákonný.

Poškodená riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody, vychádzajúc zo skutkových zistení a výšky spôsobenej škody, ustálenej v skutkovej vete rozsudku v zmysle uložil povinnosť obžalovanej nahradiť poškodenej škodu vo výške 23.199 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.