Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cb-5-2015.pdf
PDF · 120.56 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-8Cb/5/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Miroslavou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľky: A.. P. V.
- B., J.: XX XXX XXX, B. F. XXX, zast. JUDr. Norbertom Horváthom, advokátom so sídlom AK v Galante, Slnečná 592/2 proti odporcovi: W. B. B. V., J.: XX XXX XXX, B. R. XX, zast. Advokátska kancelária Mojžiš a partneri, s.r.o., IČO: 35 892 994, sídlom Bratislava, Sasinkova 10 o zaplatenie 7.248,- Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 5.199,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5.199,60 Eur od 31.10.2014 do zaplatenia, všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .
III. Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 1.300,47 Eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podala dňa 01.12.2014 na tunajšom súde návrh na začatie konania, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 7.248,- Eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody. Odporca s návrhom nesúhlasil.
Súd po prečítaní návrhu na začatie konania a písomných vyjadrení účastníkov konania vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedkov J.. W. V., N.. XX.XX.XXXX, V.. D. S.B., N.. XX.XX.XXXX, D. B., N.. XX.XX.XXXX, prečítaním predložených listinných dôkazov, oboznámením sa s celým obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Odporca je užívateľom poľovného revíru Držkovce - Leváre a navrhovateľ užívateľom poľovných pozemkov začlenených do tohto poľovného revíru, ktorých súčasťou sú i pozemky ornej pôdy v katastrálnom území Držkovce, LPIS štvorec Hucín, parc. č. XXXX/X o výmere 23 ha a parc. č. XXXX/ X o výmere 15 ha (ďalej len predmetné pozemky).
Zo znaleckého posudku J.. Q. Č. č. 6/2014 zo dňa 08.08.2014 súd zistil, že na predmetných pozemkoch došlo ku dňu 21.07.2014 k poškodeniu porastu pšenice ozimnej počas vegetácie poškodením lesnou zverou od založenia porastu po zber, v období dozrievania, pričom znalkyňa poškodenie vyčíslila na sumu 7.248,- Eur. Celkové poškodenie porastu pšenice ozimnej na parcele č. 8702/1 bolo 36,7 % a na parcele č. XXXX/X bolo 31,4 %.
Výzvou zo dňa 09.07.2014 si navrhovateľka uplatnila u odporcu náhradu škody na poľnohospodárskych porastoch spôsobenej nesprávnym užívaním poľovného revíru za jún, júl 2014, ktorú zistila 29.06.2014.
Výzvou zo dňa 30.09.2014 navrhovateľka vyzvala odporcu na náhradu škody vo výške 7.248,- Eur do 10 dní od doručenia výzvy, výzva bola odporcovi doručená dňa 20.10.2014.
Z predložených listinných dôkazov ďalej súd zistil, že dňa 17.07.2014 na základe listu navrhovateľky, ktorým bol uplatnený nárok na náhradu škody, sa výbor dohodol, že navrhne navrhovateľke spoluprácu pri eliminácii škôd a od 17.07.2014 bolo výborom povolené poľovať na diviaky len pri poľnohospodárskych kultúrach, ostatná časť revíru bola uzavretá do odvolania. Listom zo dňa 18.07.2014 vyzval odporca navrhovateľku na spoluprácu pri eliminácii škôd. Na členskej schôdzi odporcu dňa 06.09.2014 manžel navrhovateľky žiadal za účelom eliminácie škôd výrazne zvýšiť odstrel, hospodár poľovníckeho spolku navrhoval manželovi navrhovateľky, aby siali kultúru menej atraktívnu pre zver s tým, že proti celoročnému odstrelu diviakov a navýšeniu odstrelu vysokej nie je, ale treba počítať s tým, že v takom prípade nedokážu zorganizovať poplatkovú poľovačku, čo znamená príjem na pokrytie celoročných výdavkov a na zaplatenie nájmu. Členská schôdza požiadavku na zaplatenie vzniknutej škody neprijala.
Z knihy návštev poľovného revíru užívaného odporcom súd zistil, že 17.07.2014 bolo do odvolania dovolené poľovať len na posedoch č. 5 - 9 alebo v lokalite Felsöréd z dôvodu eliminácie škôd a toto rozhodnutie bolo zrušené výborom dňa 26.07.2014, odkedy bolo dovolené poľovať v celej časti PS.
Podľa vyhodnotenia kvality chovu a úrovne poľovníckeho hospodárenia v poľovníckej sezóne 2013/2014 bolo celkové hodnotenie u odporcu 1,25. Podľa záznamu o výkone štátneho dozoru dňa 23.05.2013 v poľovnom revíre Držkovce - Leváre náhodne vybrané a následne preverené prikrmovacie zariadenia zodpovedali vyhláške MP SR č. 344/2009 Z. z. a boli bez závad.
Rozhodnutím Okresného úradu Rimavská Sobota č. 2013/00076/RAL/MJ zo dňa 20.12.2013 bol na základe žiadosti odporcu zmenený ročný plán poľovníckeho hospodárenia tak, že bol znížený plán lovu diviačat o 13 kusov, zvýšený plán lovu diviakov o 1 kus a zvýšený plán lovu lanštiakov o 10 kusov.
Navrhovateľka tvrdila, že poľovnou zverou jej vznikla v mesiacoch jún až júl 2014 škoda vo výške 7 248,- Eur poškodením poľnohospodárskych plodín (pšenice ozimnej) na predmetných pozemkoch a to v dôsledku nesprávneho užívania poľovného revíru odporcom. V zákonnej lehote si u odporcu uplatnila náhradu škody, tú odporca neuhradil. Poľnohospodárske plodiny boli sadené na jeseň 2013, pre zver začínajú byť zaujímavé začiatkom júna, mliečna zrelosť klasov je na prelome júna, júla, k škode teda došlo v období jún, júl 2014. Žatva sa uskutočnila 21.07.2014. Z jej strany boli vykonané nasledovné opatrenia na zabránenie vzniku škôd: pravidelné návštevy pozemkov, používanie pachových odpudzovačov, zasiatie odpútavacieho políčka, zvolenie ovsených plodín, ktoré nie sú pre zver také lákavé. Odporca si nesplnil povinnosti vyplývajúce mu ako užívateľovi poľovného revíru z § 26 ods. 1 písm. l/ a n/ zákona o poľovníctve. Záujem na dosiahnutie dohody má predovšetkým užívateľ poľovníckeho revíru, vyplýva to aj zo znenia § 26 ods. 1 písm. l/ a § 25 písm. g/, kde prísnejšia právna úprava je pri povinnostiach užívateľa poľovného revíru. Už v roku 2013 upozorňovala odporcu na škodu na jej poľnohospodárskych produktoch, jej manžel ako člen odporcu upozornil, že je potrebné robiť kroky. Podľa znaleckého posudku bolo celkové poškodenie porastu pšenice ozimnej na parcele č. XXXX/X 36,7 % a na parcele č. XXXX/X 31,4 %, škoda bola vo výške 7.248,- Eur, čo vysoko presahuje zákonom tolerovanú 3% hranicu miery poškodenia očakávanej úrody. Zodpovednosť odporcu je podľa zákona o poľovníctve objektívna, teda odporca zodpovedá za škodu bez ohľadu na jeho zavinenie. Nie je daný dôvod podľa § 69 ods. 7 zákona o poľovníctve, kedy užívateľ poľovného revíru nezodpovedá za škodu. Žalovaná suma predstavuje ušlý zisk, ktorý spočíva v zničenej úrode pšenice ozimnej pestovanej na predmetných pozemkoch v celkovej výmere 38 ha.
Odporca tvrdil, že reagovali promptne a za účelom prerokovania uplatneného nároku zvolal predseda mimoriadnu výborovú schôdzu na deň 17.07.2014, na ktorej sa výbor uzniesol na spolupráci s navrhovateľkou pri eliminácii škôd a na prijatí opatrenia, aby každý člen naďalej poľoval len v lokalite revíru pri poľnohospodárskych kultúrach, ostatná časť revíru sa uzavrela až do odvolania. Manžel navrhovateľky predložil odporcovi znalecký posudok, nárok na náhradu škody bol členskou schôdzou odporcu zamietnutý.
Odporca užíval poľovný revír správnym spôsobom, to dokladuje aj vyhodnotenie kvality chovu a úrovne poľovníckeho hospodárenia v sezóne 2013/2014 vydané Slovenskou poľovníckou komorou a tiež záznam z výkonu Štátneho dozoru, ktorými neboli zistené nedostatky. Odporca tiež splnil za roky 2013/2014 a 2014/2015 určený lov na dané obdobie podľa schválených plánov chovu a lovu. Podľa § 69 ods. 1 zákona o poľovníctve je daná zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru, teda sa vyžaduje dodržanie taxatívne vymedzených povinností podľa § 26 zákona o poľovníctve. Nesprávne užívanie poľovného revíru nebolo preukázané. Škoda musí byť predvídateľná, odporca je užívateľom poľovného revíru a preňho je náročné predvídať výšku škody na poľnohospodárskych produktoch. S cieľom prevencie a eliminácie škôd požiadali manžela navrhovateľky o urobenie políčka na odlákanie zveri pre odporcu, s čím menovaný súhlasil, ale políčko neurobil. Okrem toho sa odporca snažil odlákať zver od poľnohospodárskych lokalít do iných častí revíru intenzívnym zakrmovaním. Odporca tiež požiadal o navýšenie lovu diviačej zveri v roku 2013, pričom ich návrhu bolo vyhovené. Pokiaľ navrhovateľka poukazovala na porušenie povinností podľa § 26 ods. 1 písm. l/ zákona o poľovníctve, odporca vyvíjal snahu na uzavretie dohody v decembri 2014, ale bez odozvy. Povinnosť uzavretia zmluvy je aj povinnosťou navrhovateľky, tá to nikdy neiniciovala. Práve užívatelia pozemkov majú záujem uzatvárať tieto dohody.
Pokiaľ ide o argumentáciu odporcu navrhovateľka namietala, že kroky odporcu boli vykonané až po uplatnení nároku na náhradu škody. Uznesenie výboru týkajúce sa lovu malo len povoľujúci, nie prikazujúci charakter. Jediným spôsobom ochrany poľnohospodárskych porastov pred poľovnou zverou je podľa odporcu lov, pričom individuálny lov diviačej zveri je povolený len 3 mesiace, pričom legislatíva umožňuje celoročný lov. Na predmetných pozemkoch boli v čase od doručenia jej listu odporcovi do času zberu úrody ulovené len 2 diviaky, predtým boli navštevované len sporadicky. Je aj možnosť využitia inštitútu mimoriadneho povolenia lovu. Zmenou ročného plánu lovu v roku 2013 nedošlo reálne k zvýšeniu lovu, ale k zníženiu. Prikrmovanie je v rámci revíru realizované systematicky len v období núdze a pred konaním poplatkovej spoločnej poľovačky a účelom prikrmovania nie je eliminácia škôd. Vyhodnotenie kvality chovu ani záznam o výkone štátneho dozoru sa netýka splnenia podmienok podľa § 69 zákona o poľovníctve. Dochádza k umelému podhodnocovaniu stavov zveriny a z toho vyplýva nízky lov oproti reálnym možnostiam. Škoda bola predvídateľná, je notoricky známe, že škody vznikajú a to hlavne v regiónoch Revúca, Rimavská Sobota. Tvrdenie, že odporca nevedel o škode spochybňuje, keďže musí poznať vlastný revír, musel vedieť, že sa tam pestuje pšenica, ktorá je ušlapaná, zožratá.
Z výpovede svedka J.. W. V., N.. XX.XX.XXXX (manžela navrhovateľa, člena odporcu) súd zistil, že majú s navrhovateľkou rodinný podnik. Keďže je členom odporcu, oslovil spolok, aby urobili kroky, aby nevznikali škody, keďže v roku 2013 mali škodu 17.000,- €. K žiadnym zmenám ale nedošlo, kým nenapísali spolku list, tak sa na ich pozemkoch nelovila žiadna zver. Pokiaľ ide o kroky zo strany navrhovateľky, v marci zasiali políčko pri svojich parcelách, aby tam prilákali zver, zakúpili zapáchajúce chemikálie, čím sa malo obmedziť množstvo zveri na týchto parcelách. On chodil aj strážiť ich parcely. Pokiaľ ide o kroky zo strany odporcu, nevie o tom, že by odporca urobil nejaké kroky, aby sa predišlo škode. Podľa neho je vysoký počet zveri v ich revíri, preto by mal byť zvýšený odstrel. Plány poľovníckeho spolku nie sú dostatočné, neodrážajú skutočný potrebný stav. Nevie o tom, že by sa robilo jarné sčítanie zveri. Oni v ich revíre lovia diviačiu zver len 3 mesiace v roku, pričom podľa zákona sa to môže celý rok. Ako člen odporcu má povolenku na lov od apríla do júla, potom už len individuálne povolenky na odstrel. V období september - október sa tam nemohlo strieľať, len na výnimky, hromadný odstrel nebol, len individuálny. Potom sú ešte spoločné poľovačky v novembri, októbri, až do konca roka. Pokiaľ ide o prikrmovanie, to sa realizuje účelovo začiatkom októbra. V období október, november sa organizuje poľovačka pre hostí, z ktorej sa potom vykrývajú takmer celé ročné výdavky poľovníckeho spolku. Prikrmuje sa v týchto častiach, kde bude táto poľovačka. Individuálne niektorí členovia prikrmujú, nie je to ale organizované spolkom. Tiež v čase núdze sa zvykne prikrmovať vysoká zver. Odporca ho požiadal o pomoc s vytvorením políčka na konci mája. Podľa neho je vtedy už ťažko niečo urobiť. V lese bola jedna parcela, tam sa to políčko malo urobiť. Poslal tam traktor, ale traktorista mu volal, že je tam mokro, že sa tam nedá robiť. Čakali, kým to vyschne, opäť tam poslal traktor, pôda bola stále premočená. Potom prišli dlhodobé dažde a neskôr už nemalo význam robiť políčko, keď bola pšenica v klase.
Z výpovede svedka V.. D. S., N.. XX.XX.XXXX (bývalý predseda spolku) súd zistil, že od navrhovateľky dostali list ohľadne náhrady škody, vtedy prijali také stanovisko, že všetci členovia môžu poľovať len v oblasti, kde sú pozemky navrhovateľky. Pokiaľ ide o ich kroky na predchádzanie škôd, z ich strany boli vystavované povolenky na lov aj na monitoring. Keď dostali informáciu o škode, robili opatrenia, aby sa škoda minimalizovala. Pred týmto dátumom ich pán V. neoslovil, aby robili opatrenia, nevie, či predtým mala navrhovateľka škodu. Predtým nenútili členov, aby chodili na predmetné pozemky, keby ich pán V. oslovil včas, tak by urobili takéto opatrenia. Jeho pán V. nežiadal o navýšenie odstrelu. Z ich strany v období od 16.07. do 21.07. bolo veľmi málo času na robenie opatrení. Pred 17.07. nezisťovali, či vznikajú škody, za účelom eliminácie škôd ale prikrmovali (aj v júni a júli 2014) a zriaďovali políčko. Požiadali pána V. na výročnej schôdzi, aby urobil políčko na odlákanie zveri, on ho ale neurobil. V tejto lokalite v minulosti každý rok robievali políčko na odlákanie zveri. Ďalej chodili na posedy, ale nedalo sa v tej oblasti nič streliť, lebo tam bola veľká tráva. V ich revíri sa diviaky lovia celoročne individuálne, nie sú vydávané povolenky s obmedzeniami. Niektoré zvery sa lovia len v zákonných dobách. Z niektorými inými užívateľmi poľovníckych pozemkov majú uzavretú zmluvu ohľadne predchádzania škôd, na jej uzavretie bol oslovený užívateľom. Po vzniku škody oslovili aj navrhovateľku na uzavretie zmluvy, tá na toto nereagovala. Sčítanie zveri robia počas celého roka, keď člen vidí zverinu, nahlási to hospodárovi. Nerobí sa to jednorázovo ale počas celého roka.
Z výpovede svedka D. B., N.. XX.XX.XXXX (poľovnícky hospodár) súd zistil, že o škode navrhovateľky sa dozvedeli z jej listu, dohodli sa, že vyzvú navrhovateľku, aby sa stretli, navrhovateľka nereagovala. Na ďalšiu schôdzu výboru pán V. doniesol znalecký posudok. Členská schôdza hlasovala proti uhradeniu škody. Pán V. zhruba pred 2 rokmi hovoril, že majú škodu, ale nedalo sa to dokázať. On nemal vedomosť, že vznikajú škody. Chodí často do revíru, nespozoroval škody. Opatrením odporcu na predchádzanie škôd bolo lovenie na napadnutých miestach. Keď niekto niečo oznámil, tak zamerali pozornosť členov na lov na týchto navrhnutých pozemkoch. Majú počty zveriny, ktoré potrebujú udržať. Keď sa pýtal pána V., ako majú byť eliminované škody, povedal, že treba všetko strieľať. Takto nemôžu postupovať, nemôžu všetko strieľať, zverinu treba chovať aj udržiavať jej počet. V apríli sa vydávajú povolenia na lov, nijako nebránili, aby bol realizovaný lov od tohto apríla do žatvy. Všetci členovia mali povolenky vrátane pána V.. Povolenie sa dáva na celý rok a potom sa tam dopisuje konkrétny druh zveri. Individuálny lov bol do konca júla, do konca júla môžu loviť všetci, potom sa na splnenie plánu vystrieľa počet na spoločných poľovačkách. On odporúčal členom, aby lovili v lokalite poľnohospodárskych pozemkov. Pamätá sa, že lov bol realizovaný aj na pozemkoch navrhovateľky. Mali jedno políčko v srdci revíru, niečo sa tam vždy zasialo, väčšinou ovos. Hovoril W. V. v roku 2014, aby tam pooral a nasial. On pripravil pôdu, ale nezasial. V roku 2012 políčko určite bolo, v roku 2013 asi nie, v roku 2014 nie, lebo ho nezasial pán V.. Pokiaľ ide o prikrmovanie, každý má možnosť prikrmovať, aj on sám zohnal vlastné krmivo, aj združenie zakúpilo krmivo. Prikrmovali v čase núdze týždenne, mimo času núdze individuálne. Cieľom je prilákať zver tam, kde nebolo zasiate. Spolok žiadal o navýšenie lovu, niečo sa navýšilo a niečo sa odobralo. Pán V. nežiadal spolok o navýšenie odstrelu. Podľa neho je počet zveriny taký, ako je uvedený v pláne lovu.
Podľa § 25 písm. g) zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len zákon o poľovníctve) užívateľ poľovného pozemku je povinný dohodnúť s užívateľom poľovného revíru spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri.
Podľa § 26 ods. 1, písm. a), c), d), f), h), i), l) a m) zákona o poľovníctve užívateľ poľovného revíru je povinný zabezpečiť celoročnú starostlivosť a ochranu zveri a poľovného revíru. Na ten účel najmä: a) hospodáriť v poľovnom revíri tak, aby dosiahol a udržiaval v poľovnom revíri normovaný kmeňový stav zveri, predpísanú vekovú a pohlavnú štruktúru populácií jednotlivých druhov zveri a jej dobrý zdravotný stav, c) zriaďovať so súhlasom vlastníka poľovného pozemku poľovnícke zariadenia z takého materiálu, ktorý nenaruší vzhľad krajiny, ak to nie je v rozpore s osobitným predpisom, d) prikrmovať zver v čase núdze zdravotne nezávadným krmivom takým spôsobom, aby sa krmivo neznehodnotilo vplyvom nepriaznivého počasia alebo nespôsobovalo zveri zdravotné problémy, f) odstraňovať z poľovného revíru nefunkčné poľovnícke zariadenia; po skončení prikrmovania alebo vnadenia odstrániť nepoužité krmivo, odstrániť znehodnotené alebo zdravotne závadné krmivo a jeho zvyšky z prikrmovacích zariadení a ich okolia,
h) každoročne zisťovať v poľovnom revíri stavy zveri, i) vypracovať plány poľovníckeho hospodárenia v poľovnom revíri, v určených termínoch ich predkladať na schválenie a zabezpečiť plnenie schválených plánov, ak tento zákon neustanovuje inak, l) dohodnúť písomnou zmluvou s užívateľom poľovného pozemku spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri, m) oznámiť okresnému úradu doručenie rozhodnutia podľa § 56 ods. 5 a 6.
Podľa § 69 ods. 1, 2, 5 - 7 zákona o poľovníctve užívateľ poľovného revíru zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru. Za nesprávne užívanie poľovného revíru na účely tohto zákona sa považuje poľovnícke hospodárenie, ktoré je v rozpore s § 26 ods. 1 písm. a), c), d), f), h), i), l) a m). Užívateľ poľovného revíru je povinný uhradiť škodu spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru na poľovných pozemkoch alebo na poľných plodinách dosiaľ nezobratých, viniči alebo na lesných porastoch. Vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov je povinný urobiť primerané opatrenia na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou, pričom však nesmie zver zraňovať. Za primerané opatrenia sa považuje najmä výsev odpútavacích plodín a výsadba ohryzových plôch. Ak vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov takéto opatrenia neurobí, znáša škodu podľa miery jeho zavinenia. 43) Ak vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov nevykoná opatrenia potrebné na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou, môže tak urobiť užívateľ poľovného revíru, ak tým neobmedzuje užívanie poľovného pozemku na poľnohospodársku alebo lesnú výrobu a ak s tým užívateľ poľovného pozemku súhlasí. Užívateľ poľovného revíru nie je povinný uhradiť škody spôsobené zverou a) na nepoľovných plochách alebo na viniči neošetrenom proti škodám spôsobeným zverou, na neoplotených záhradách, ovocných, zeleninárskych alebo kvetinových škôlkach, stromoradiach alebo na osamelo rastúcich stromoch, b) na poľnohospodárskych kultúrach nezobratých v agrotechnických termínoch a škody spôsobené na plodinách voľne uskladnených na poľovných pozemkoch (hroble, siláže), ak vlastník neurobí opatrenia, aby tieto plodiny boli účinne chránené proti škodám, c) spôsobené na lesných porastoch nechránených oplôtkami, mechanickou ochranou alebo chemickou ochranou proti ohryzu, d) nepresahujúce 3% očakávanej úrody alebo prírastku na príslušnej parcele, e) spôsobené zverou, ktorej lov nemal povolený alebo schválený.
V poznámke č. 43) zákona o poľovníctve je odkaz na § 441 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 441 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len Občiansky zákonník) ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
Podľa § 70 zákona o poľovníctve nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym užívaním poľovného revíru si uplatní poškodený u užívateľa poľovného revíru pri škodách na a) poľnohospodárskych pozemkoch, poľných plodinách a poľnohospodárskych porastoch do 15 dní odo dňa, keď škodu zistil, do dvoch mesiacov odo dňa, keď škoda vznikla, b) lesných porastoch, ak škody vznikli od 1. júla predchádzajúceho kalendárneho roka do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, v lehote 30 dní od uplynutia uvedeného obdobia. Súčasne s uplatnením nároku na náhradu škody nesprávnym užívaním poľovného revíru uvedie poškodený výšku škody. Ak poškodený vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov v lehotách uvedených v odseku 1 vznik škody nenahlási a súčasne nenahlási požadovanú výšku náhrady a neuvedie opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie škôd spôsobených zverou, jeho nárok na náhradu škody zaniká. Ak bola škoda spôsobená na poľnohospodárskych plodinách a poľnohospodárskych porastoch a jej rozsah sa dá zistiť len v čase zberu, poškodený uvedie jej výšku do 15 dní po vykonaní zberu.
Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu všeobecne je porušenie určitej právnej povinnosť protiprávnym konaním alebo protiprávnym úkonom a spôsobenie škody inej osobe. Ďalšou podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou. V tomto prípade ide o vzťah príčiny a následku, a teda škoda
musí vzniknúť ako bezprostredný následok protiprávneho konania škodcu. V prípade, keď zákon vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide o subjektívnu zodpovednosť, ak sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť. V prípade objektívnej zodpovednosti nemá zavinenie význam z hľadiska vzniku zodpovednosti, môže však ovplyvniť následky zodpovednosti, najmä rozsah náhrady škody. Zodpovednosť užívateľa poľovného revíru je upravená osobitným právnym predpisom, v § 69 a 70 zákona o poľovníctve. Odporca je užívateľom poľovného revíru, preto uplatnená náhrada škody na poľnohospodárskych plodinách vzniknutá na predmetných pozemkoch navrhovateľky sa spravuje podľa tejto právnej normy. Predpokladom vzniku zodpovednosti užívateľa poľovného revíru podľa § 69 ods. 1 zákona o poľovníctve je nesprávne užívanie poľovného revíru, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. Nesprávne užívanie poľovného revíru je v zákone definované ako poľovnícke hospodárenie, ktoré je v rozpore s § 26 ods. 1 písm. a), c), d), f), h), i), l) a m) zákona o poľovníctve. Ide o objektívnu zodpovednosť, zavinenie sa nevyžaduje. Užívateľ poľovného revíru sa zodpovednosti zbaví len za podmienok taxatívne vymedzených v § 70 zákona o poľovníctve.
V prvom rade sa súd zaoberal otázkou, či bol nárok na náhradu škody uplatnený v zákonnej lehote, to je do 15 dní odo dňa, keď poškodená škodu zistil a do dvoch mesiacov odo dňa, keď škoda vznikla. Súd dospel k záveru, že škoda bola uplatnená v zákonnej lehote (v rámci subjektívnej i objektívnej lehoty). Navrhovateľka zistila vznik škody 29.06.2014 a 10.07.2014, t. j. v zákonnej 15-dňovej lehote si uplatnila náhradu škody u odporcu. Za účelom zistenia výšky škody si vyžiadala vypracovanie znaleckého posudku, bezprostredne po jeho doručení bola odporcovi oznámená výška škody.
Ako je uvedené vyššie, nesprávne užívanie revíru je definované priamo v zákone o poľovníctve, pričom sa ním rozumie porušenie niektorej alebo niektorých z povinností podľa § 26 ods. 1 písm. a), c), d), f), h), i), l) a m) zákona. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané porušenie povinnosti podľa § 26 ods. 1 písm. l) zákona o poľovníctve, teda povinnosť odporcu ako užívateľa poľovného revíru dohodnúť písomnou zmluvou s navrhovateľkou ako užívateľkou poľovného pozemku spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri. Z výpovedí účastníkov a svedkov mal súd za zistené, že k uzavretiu takejto dohody pred vznikom škody nedošlo. Pokiaľ odporca navrhol navrhovateľke uzavretie takejto zmluvy v decembri 2014, ide o skutočnosť, ktorá nastala až po vzniku škody a preto je v tejto súvislosti irelevantná. Iné porušenia povinností podľa § 26 ods. 1 písm. a), c), d), f), h), i), l) a m) zákona o poľovníctve zistené neboli, pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že odporca nerealizuje sčítanie zveri, z výpovedí svedkov mal súd za preukázané, že zisťovanie stavu zveri sa realizuje v priebehu celého roka tak, že členovia nahlasujú počet videnej zveriny, pričom takýto spôsob nie je v rozpore so zákonom o poľovníctve, ani s vykonávacou vyhláškou tohto zákona. Bolo teda preukázané nesprávne užívanie revíru odporcom podľa § 69 ods. 1 zákona o poľovníctve vzhľadom na porušenie povinnosti podľa § 26 ods. 1 písm. l) zákona o poľovníctve. Z predloženého znaleckého posudku mal súd za preukázané, navrhovateľke vznikla škoda vo výške 7.428,- Eur na poľnohospodárskych porastoch pšenice ozimnej poškodením lesnou zverou, pričom celkové poškodenie porastu bolo na parcele č. 8702/1 36,7 % a na parcele č. 9402/1 31,4 %. Medzi neprávnym užívaním poľovného revíru a vzniknutou škodou je i príčinná súvislosť, nakoľko škoda vznikla ako dôsledok porušenia uvedenej povinnosti odporcom.
Vzhľadom na uvedené má súd za to, že sú dané zákonné podmienky zodpovednosti odporcu ako užívateľa poľovného revíru za škodu navrhovateľky ako užívateľky poľovných pozemkov na poľnohospodárskych porastoch spôsobenej zverou. V tejto súvislosti súd neposudzoval, či došlo i k zavineniu na strane odporcu, nakoľko zodpovednosť za škodu podľa § 69 zákona o poľovníctve je objektívna, teda bez ohľadu na zavinenie. Zároveň má súd za to, že nie je daná žiadna zo zákonných podmienok podľa § 69 ods. 7 zákona o poľovníctve, v prípade ktorých by nebolo odporca povinný uhradiť škodu.
Podľa § 69 ods. 5 zákona o poľovníctve je užívateľ poľovných pozemkov povinný urobiť primerané opatrenia na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou (najmä výsev odpútavacích plodín a výsadba ohryzových plôch). Ak vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov takéto opatrenia neurobí, znáša škodu podľa miery jeho zavinenia v súlade s § 441 Občianskeho zákonníka.
Navrhovateľka mala podľa zákona o poľovníctve povinnosť urobiť primerané opatrenia na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou, pričom v prípade porušenia tejto povinnosti znáša škodu podľa miery svojho zavinenia. Zo strany navrhovateľky, resp. jej manžela boli realizované pravidelné návštevy pozemkov, používanie pachových odpudzovačov, zasiatie odpútavacieho políčka a zároveň navrhovateľka zasiala plodiny, ktoré nie sú pre zver také lákavé. Po zistení vzniku škody hneď túto skutočnosť oznámila odporcovi. Súd zároveň zistil, že navrhovateľka neuzavrela s odporcom dohodu o spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri. Možno konštatovať, že navrhovateľka urobila niektoré opatrenia na predchádzanie škodám, nie ale všetky primerané opatrenia, ktoré je možné od nej požadovať, keď porušila svoju povinnosť podľa § 25 písm. g) zákona o poľovníctve a neuzavrela s odporcom dohodu o spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobovaných zverou. Takýmto spôsobom sa mohlo predísť vzniku škody, prípadne škoda mohla byť nižšia. V prípade urobenia tohto opatrenia a dodržania tejto povinnosti, by nebola navrhovateľka spoluzodpovednou za vzniknutú škodu. Keďže navrhovateľka neurobila primerané opatrenia na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou, znáša škodu podľa miery svojho zavinenia. Pri určení miery zavinenia súd zohľadnil skutočnosť, že navrhovateľka aktívne pristúpila pred vznikom škody ku eliminácii škôd, úkony ako používanie pachových odpudzovačov a zasiatie odpútavacieho políčka možno považovať za dostatočne preukazujúce snahu navrhovateľky predísť škode. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že navrhovateľka spoluzodpovedá za škodu v rozsahu 30 % celkovej škody. Odporca je teda povinný uhradiť navrhovateľke škodu v rozsahu 70 %, teda vo výške 5.199,60 Eur (70% zo sumy 7.428,- Eur).
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v platnom znení je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Navrhovateľka vyzvala odporcu na úhradu škody do 10 dní od doručenia výzvy, výzva bola odporcovi doručená dňa 20.10.2014. Keďže odporca náhradu škody nezaplatil riadne a včas, dostal sa do omeškania a navrhovateľke vzniklo právo na úroky z omeškania v súlade s citovaným ustanovením Občianskeho zákonníka vo výške určenej vykonávacím predpisom, t.j. vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. Odporca je v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu odo dňa nasledujúceho po uplynutí 10 dní od doručenia výzvy na plnenie, teda od 31.10.2014. Základná úroková sadzba ECB dňa 31.10.2014 bola 0,05 % ročne, teda úroky z omeškania navrhovateľke patria vo výške 5,05 % ročne. Navrhovateľovi teda patrí úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5.199,60 Eur od 31.10.2014 do zaplatenia.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd zaviazal odporcu na náhradu škody vo výške 5.199,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5.199,60 Eur od 31.10.2014 do zaplatenia a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa citovaného § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len O.s.p.), nakoľko navrhovateľka mala vo veci úspech len čiastočný. Odporca teda znáša pomernú časť trov konania. Navrhovateľka bola úspešná ohľadne zaplatenia náhrady 70% zo žalovanej sumy a neúspešná ohľadne 30% zo žalovanej sumy, v konaní čiastočne úspešnej navrhovateľke patrí pomerná náhrada trov konania zodpovedajúca čistému úspechu navrhovateľky v rozsahu 40%. Trovy konania navrhovateľky predstavujú súdny poplatok za návrh vo výške 434,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 3.251,17 Eur pozostávajúce z tarifnej odmeny za 8 úkonov právnej služby po 237,34 Eur, z 2x režijného paušálu za úkony v roku 2014 po 8,04 Eur, zo 4x režijného paušálu za úkony v roku 2015 po 8,39 Eur, z náhrady za stratu času vo výške 503,28 Eur a z náhrady cestovného vo výške 365,03 Eur. Trovy konania a trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené v správnej výške v súlade s Občianskym súdnym poriadkom a s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Pomerná časť trov konania navrhovateľky zodpovedajúca jej čistému procesnému úspechu v rozsahu 40% predstavuje sumu 1.300,47 Eur. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy vo výške 1.300,47 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu - Exekučného poriadku.