Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-15C/150/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou v právnej veci navrhovateľa: B. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Košice, ulica H. Č.. XX, proti odporcovi: V. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. Č.. XXX, zastúpeného JUDr. Timeou Schwarcovou, advokátkou AK, Košice, Pražská č. 4, 040 11 Košice, v konaní o určenie príspevku na výživu matky, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka podaným návrhom žiadala, aby súd zaviazal odporcu na platenie príspevku na výživu na odporcu vo výške 100,- eur od 01.05.2014. Svoj návrh odôvodnila tým, že je poberateľkou dôchodku v sume 231,- eur a dávky v hmotnej núdzi vo výške 11,90 eur, čo jej nestačí na pokrytie nákladov na jej primeranú výživu. Odporca od septembra 2012 vôbec o ňu neprejavuje záujem, nestará sa, či má čo jesť, či si má čo obliecť, či nie je chorá, či nepotrebuje lieky. Od tejto doby nie je ochotný prispievať na jej výživu. Nakoľko nie je schopná zabezpečiť si prostriedky na jej primeranú výživu, aj napriek tomu, že jej druhý syn pravidelne prispieva na jej výživu v sume 100,- eur, žiadala, aby súd zaviazal odporcu na platenie príspevku vo výške 100,- eur, nakoľko jej zálohový mesačný predpis na byt je vo výške 79,51 eur, záloha na elektrinu vo výške 25,- eur, záloha na plyn vo výške 10,- eur, záloha na televíziu vo výške 5,88 eur, záloha na rozhlas a televíziu vo výške 2,42 eur a teda jej celkové náklady na bývanie sú vo výške 122,81 eur, náklady na mobilný telefón sú vo výške 13,- eur, a náklady na lieky a stravu sú vo výške 200,- eur mesačne. Taktiež má náklady s cestovným, ktoré sú vo výške 30,- eur, hygienických prípravkov vo výške 40,- eur.

Odporca vo svojom vyjadrení mal za to, že nie je v jeho možnostiach platiť navrhovateľke výživu vo výške 100,- eur, nakoľko má dve školopovinné deti, býva v rodinnom dome, kde jeho náklady predstavujú - záloha za elektrinu vo výške 98,20 eur, záloha za plyn 125,- eur, mesačná záloha za televíziu 25,94 eur, záloha za rozhlas a televíziu vo výške 4,64 eur, a celkové náklady na SIPO sú vo výške 253,78 eur. Okrem toho spláca hypotekárny úver vo výške 321,49 eur, spotrebný úver vo výške 118,63 eur a ďalší spotrebný úver vo výške 29,68 eur, leasing vo výške 158,92 eur, splátky Quatra vo výške 10,29 eur a tiež životné poistky pre deti 2x vo výške 7,99 eur. Okrem týchto skutočností ďalej uviedol, že navrhovateľka sa s ním dlhodobo nekontaktuje, spoločne sa nerozprávajú a samotná navrhovateľka zdedila v roku 2009 po svojich rodičoch dva byty v Bratislave v lukratívnych častiach, následne ich potajme predala za sumu 140.000,-eur, zdedila taktiež aj chalupu v lukratívnej časti Bratislava - Stupava, z tohto predaja z jej dedičstva však odporca nedostal ani korunu. V tom čase jeho brat začal realizovať kúpu pozemku na stavbu rodinného domu, následne po rekonštrukcii trojizbového bytu, ktorý si zakúpila navrhovateľka z týchto peňazí, tento byt predala, aby mohla naďalej financovať jeho brata, pričom založila aj vkladnú knižku v Tatrabanke svojej vnučke, W. Q. V. a zároveň si kúpila jednoizbový byt na ulici H. XX v S., kde ho kontaktovala, aby ju presťahoval, pričom s tým súhlasil, avšak už v tom čase

nejavila záujem o odporcu ako o svojho syna s rodinou. Uviedla mu, že ho už v živote nechce vidieť, pričom neustále preferovala iba jediného syna - s jeho deťmi, pričom odporcu spolu s jeho deťmi si ani nevšimla. Odporca nemá naviac finančných prostriedkov, a preto jej nemôže prispievať na výživu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, písomným vyjadrením účastníkov konania a zistil tento skutočný stav:

Navrhovateľka vo svojej výpovedi ako účastníčka konania uviedla, že návrh na výživné podala z dôvodu, že jej dôchodok predstavuje výšku 230,- eur, z ktorého platí 120,- eur náklady na bývanie a zvyšok jej ostáva na stravu, lieky a oblečenie. Má dvoch synov, ktorí pochádzajú z manželstva, pričom ten druhý jej prispieva na výživu mesačne 100,- eur a keď niečo potrebuje, tak jej kúpi, prinesie jej obed, resp. nakúpi aj oblečenie. Uviedla, že s odporcom vôbec nekomunikuje viac ako štyri roky, vzťah medzi nimi je veľmi zlý, taktiež sa nestýkajú, pričom s odporcom sa nestýka ani jej druhý syn. Je pravdou, že predala chatu, za finančné prostriedky si kúpila dvojizbový byt, ktorý zrekonštruovala, následne tento predala a kúpila si trojizbový byt, ktorý taktiež zrekonštruovala a keďže náklady boli vysoké, tak tento byt predala a za finančné prostriedky obdržané z predaja si kúpila jednoizbový byt v Košiciach, ktorý taktiež zrekonštruovala a zvyšok finančných prostriedkov si ponechala, lebo bola rok nezamestnaná a 15.000,- eur požičala odporcovi pred štyrmi rokmi, ktoré jej povedal, že jej vráti, avšak peniaze jej dodnes nevrátil. Zároveň jej odporca predal aj motorové vozidlo zn. B. E. za 200.000,- Sk, jedná sa o trinásťročné staré vozidlo, ktorého kúpa prebehla už veľmi dávno, pričom toto motorové vozidlo navrhovateľka využila veľmi málo a využíva ho najmä, keď chodí k lekárom. Potvrdila, že je pravdou, že z dedičstva po svojej matke zdedila byt v O. a tiež aj chatu, z toho finančné prostriedky rozdelila tak, že po 15.000,- eur dala darom pre obidvoch svojich synov, pričom druhých 15.000,- eur, to boli finančné prostriedky z predaja trojizbového bytu v Košiciach a práve z tohto bytu požičala finančné prostriedky odporcovi, keďže ju chodil denno - denne otravovať. Nevedela však súdu uviesť, v akých výškach predávala predmetné byty, resp. kupovala a rekonštruovala. Zároveň uviedla, že spísala aj závet, a týmto závetom odporcu vydedila a ako skutočnosť uviedla to, že sa o ňu nestará a nezaujíma štyri roky.

Odporca vo svojej výpovedi ako účastník konania uviedol, že to bolo v roku 2012 asi, kedy sa s matkou, teda navrhovateľkou definitívne rozišiel. Bolo to po jej poslednej návšteve u nich doma. Navrhovateľka vždy, od kedy si odporca pamätá, stále preferovala len druhého syna, ktorý bol pre ňu tým najlepším, robila rozdiely nielen medzi bratmi, ale tiež medzi vnúčatami a stále sa vyjadrila, že má len jedného syna a dve vnúčatá. Robila veľké rozdiely aj v čase, keď sa narodili deti. Jeho deťom nič nekupovala, pričom jeho bratovi a deťom stále niečo dávala. Toto bol veľký problém medzi účastníkmi konania, v čase - bolo to niekedy v roku 1996, keď otec ešte žil, bolo to po rozvode manželstva, otec na odporcu prepísal byt, v ktorom bývala jeho matka, spolu s jeho bratom, a keďže odporca nemal kde bývať, chcel tam ísť bývať so svojou priateľkou, jednoducho ho z tohto bytu obaja vyhodili, mali potýčku medzi sebou. Navrhovateľka dlhodobo sa vôbec nezaujímala o odporcu a ani o jeho deti. K jeho deťom nemala nikdy žiaden vzťah, nebola na svadbe, poznala ho len vtedy, keď niečo potrebovala, pričom on bol tým, ktorý zabezpečil presťahovanie odporkyne v čase, keď žila v Bratislave, do Košíc, zabezpečil jej rekonštrukciu trojizbového bytu, ktorý vykonával on. Práve však v tomto období začal stavať dom jeho brat a odporkyňa mu finančne vypomáhala, pretože osobne bol prítomný pri telefonickom rozhovore navrhovateľky s jej bratom, kedy jej povedal, že potrebuje peniaze, následne na to s ňou išiel do banky, taktiež mal vedomosť o tom, že vyberala finančné prostriedky vo výške 50.000,- eur pre brata, pretože chcela ich vybrať pre neho, tak vtedy išiel s ňou vybrať peniaze do banky. Ďalej uviedol, že nie sú pravdou skutočnosti, ktoré uviedla navrhovateľka, že dostal finančné prostriedky, ktoré mu mala dať matka vo výške 15.000,- eur, pretože dostal peniaze len za to, že jej predal auto. Z týchto finančných prostriedkov, ktoré matka mala, nedostal ani eur. Odporca ďalej uviedol, že je ženatý, z jeho manželstva pochádzajú tri maloleté deti vo veku: 2, 17 a 7 mesiacov, pričom maloleté dieťa, ktoré sa narodilo ako posledné, o ňom navrhovateľka ani nevie, keďže sa o nich nezaujíma. Manželka odporcu je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 210,- eur a rodinné prídavky. On je zamestnaný ako mechanik, jeho mesačný zárobok predstavuje cca. 890,- eur, z ktorých spláca hypotéku vo výške 321,49 eur, ďalej náklady na bývanie 98,- eur, elektrinu, plyn 125,- eur, zálohu na televíziu 25,94 eur, pričom staršia dcéra navštevuje školu v Košiciach, do ktorej denne dochádza a mladšia Základnú školu v E., pričom náklady na cestovanie mesačne sa pohybujú vo výške 160,- eur.

Na záver uviedol, že od svojich 18-tich rokov si začal zarábať, keď niečo potreboval, zrekonštruoval si sám. Keď si niečo potreboval kúpiť, tak si musel vziať pôžičku, a keď potrebovala matka s niečím

pomôcť, tak jej pomáhal, a taktiež jej aj rekonštruoval jednoizbový byt v čase, keď ešte jeho manželka pracovala v Metre a rekonštruoval sa byt, tak jej každý večer nosil teplú stravu.

Podľa ust. § 66 Zákona o rodine, deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.

Podľa ust. § 67 ods. 1 Zákona o rodine, každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov, k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom ostatných detí.

Podľa ust. 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním zistil, že vzťahy medzi účastníkmi konania, t.j. medzi matkou a synom sú vážne a dlhodobo narušené, čo sa premieta aj do ich súkromného života, t.j. vo vzťahu nielen matka a syn, ale aj matka a vnúčatá, títo spolu dlhodobo nekomunikujú, vzájomne sa nenavštevujú.

Rodičia a deti majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ktorá akcentuje výlučnosť príbuzenského vzťahu v priamej línii. Povinným je dieťa, resp. deti, ktoré je schopné samo sa živiť. Oprávneným je rodič, ktorý potrebuje prostriedky na zabezpečenie primeranej výživy a nemôže si ich zaobstarať sám, prípadne prostredníctvom povinných z iných vyživovacích povinností, ktoré tejto predchádzajú. Miera vyživovacej povinnosti detí voči rodičom sa odvíja od „primeranosti“. Primeranosť sa posudzuje tak, že sa má zaistiť oprávnenému rodičovi naplnenie jeho bežných životných potrieb s prihliadnutím na jeho vek, zdravotný stav, odôvodnené potreby. Výživou pritom treba rozumieť nielen uspokojovanie stravovacích potrieb, ale aj ostatných odôvodnených potrieb, bývania, zdravotného stavu a podobne. Dieťa, nie je povinné zabezpečiť svojmu rodičovi zásadne rovnakú životnú úroveň s vlastnou životnou úrovňou. Rodičia potrebujú zabezpečiť primeranú výživu len vtedy, keď nemajú žiadny alebo dostatočný zdroj, z ktorého by si mohli svoje osobné potreby uspokojovať v tejto primeranej miere. Z vykonaného dokazovania súd však zistil, že odporkyňa je poberateľkou dôchodku vo výške 230,- eur, obýva jednoizbový byt, z ktorého platí mesačné náklady vo výške 120,- eur.

Odporca je síce zamestnaný s priemerným zárobkom 890,- eur, avšak zo svojho príjmu vyživuje nielen tri maloleté deti vo veku 17, 12 a 7 mesiacov, ale taktiež aj manželku, ktorá je toho času na materskej dovolenke a taktiež spláca hypotéku, a zabezpečuje kompletné náklady spojené s bývaním, stravovaním a ošatením nielen seba, ale aj svojej rodiny. V prejednávanej veci súd zdôrazňuje, že rozsah, v ktorom sa potreby pre navrhovateľku majú pokrývať, majú byť primerané.

Ďalej súd uvádza, že samotná navrhovateľka mala dostatok finančných prostriedkov, ktoré získala predajom bytu v Bratislava a tiež aj chalupy, následne si na to kupovala a rekonštruovala byty, z ktorých jej ostal napokon aj jednoizbový byt, v ktorom býva doposiaľ, taktiež po reškontrukcii.

V prejednávanej veci však súd zistil, že v danom prípade nie je možné priznať výživu pre navrhovateľku, i keď ako to ona tvrdila, na jej výživu jej prispieva druhý syn sumou 100,- eur, nakoľko ako už bolo vyššie uvedené, vzťahy medzi účastníkmi konania sú vážne narušené, čo v konečnom dôsledku potvrdila i samotná navrhovateľka, i uvedením skutočností, že svojho syna - odporcu vo svojom závete vydedila. V prejednávanej veci je zrejmé, že výživné nie je možné priznať, nakoľko toto je v rozpore s dobrými mravmi.

Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol podľa ust. , odporca bol v konaní úspešný, avšak trovy konania nežiadal, preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice - okolie. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.