Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_4C-195-2014.pdf
PDF · 111.81 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/195/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou, v právnej veci navrhovateľa: Secapital S. á. r. L., so sídlom 2 Avenue Charles de Gaulle, L - 1653, Luxemburg, Luxemburské veľkovojvodstvo, zapísaný v obchodnom registri oddiel B, vložka 108305, zastúpený Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, Martin proti odporkyni: Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, R., o zaplatenie sumy 620,30 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 150,57,- € s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 150,57,- € od 24.10.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd návrh v časti o zaplatenie sumy 469,73,- € s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 469,73,- € od 24.10.2012 do zaplatenia z a m i e t a.
Súd odporkyni náhradu trov konania voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Dňa 17.12.2013 doručil navrhovateľ Okresnému súdu Malacky návrh na začatie konania, ktorým sa voči odporkyni domáhal zaplatenia sumy 620,30,- € s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 620,30,- € od 24.10.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že dňa 20.06.2008 uzavrela spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 („právny predchodca navrhovateľa“) s odporkyňou zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej jej poskytol pôžičku vo výške 497,91,- €, ktorú sa odporkyňa zaviazala splácať v pravidelných 36 mesačných splátkach v sume 21,51,- €. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2012 uzavretej medzi jeho právnym predchodcom ako postupcom a navrhovateľom ním ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávky vrátane príslušenstva na neho. Nakoľko odporkyňa zaplatila len sumu 129,06,- €, zvyšnú sumu si voči nej uplatnil podaním návrhu na súd.
Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľa nevyjadrila.
Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.
Podľa § 200ea O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
V prejednávanej veci súd podľa § 115a ods. 2 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania, pretože ide o drobný spor. Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli dňa 13.10.2015.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to zmluvou o poskytnutí expres pôžičky zo dňa 20.06.2008, Podmienkami k zmluve o poskytnutí expres pôžičky XXX-C, Všeobecnými obchodnými podmienkami, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2012 v spojení s oznámením o postúpení pohľadávky odporkyni zo dňa 13.11.2012 a špecifikáciou pohľadávky - „prehľad obratov zmluvy č. XXXXXXX“ a zistil tento skutkový a právny stav:
Zo zmluvy o poskytnutí expres pôžičky zo dňa 20.06.2008 uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou (ďalej len „zmluva“) súd zistil, že navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 497,91,- € (15.000,- Sk) s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 36,28 %. Odporkyňa sa zaviazala vrátiť navrhovateľovi spolu sumu vo výške 774,34,- € v 36-tich mesačných splátkach po 21,51,- € (bod. VI. zmluvy). Zmluvné strany dojednali, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Podmienky k zmluve o poskytnutí expres pôžičky XXX-C a Všeobecné obchodné podmienky (ďalej aj len ako „podmienky“ a „obchodné podmienky“). Odporkyňa v kolónke II. zmluvy s názvom - Údaje Klienta o zamestnaní a finančnej situácii v časti pracovné zaradenie uviedla, že je dôchodkyňa s príjmom vo forme dôchodku vo výške 362,61,- € mesačne.
Z obsahu Podmienok k zmluve o poskytnutí expres pôžičky XXX-C súd zistil, že RPMN pri výške pôžičky vo 497,91,- € splatnej v 36-tich mesačných splátkach je vo výške 36,28,- % (bod. 1.5 podmienok). V obchodných podmienkach bolo uvedené, že RPMN sa vypočíta podľa klientom zvoleného (spoločnosťou určeného) spôsobu splácania pôžičky podľa vzorca uvedeného v Zákone o spotrebiteľských úveroch (bod. 8.1 obchodných podmienok).
Z obsahu Všeobecných obchodných podmienok súd zistil, že odporkyňa sa zaväzuje riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku, a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených Splátkovým kalendárom, inak v sume a termínoch uvedených v zmluve alebo v Podmienkach a/alebo vo Všeobecných obchodných podmienkach (bod. 6.1 obchodných podmienok); bolo dojednané, že pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo Zmluve a/alebo Podmienkach a/alebo Všeobecných obchodných podmienkach stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci (bod 6.2 obchodných podmienok); ďalej bolo dojednané, že v jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poplatok za poskytnutie pôžičky (bod 6.3 obchodných podmienok) a prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy a/alebo doručení služby, pokiaľ nie je dohodnuté inak (bod 6.4 obchodných podmienok). Pre prípad omeškania odporkyne so splácaním ktorejkoľvek jednotlivej splátky dojednali účastníci zmluvnú pokutu tak, že v 30-ty deň po dobe splatnosti sa zaviazala zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky, kedy sa zmluvná pokuta zároveň stáva splatnou a zároveň sa pre prípad omeškania s úhradou jednotlivých splátok zaviazala zaplatiť sankčný úrok vo výške 0,05 % za každý začatý deň omeškania, ktorý úrok je splatný na výzvu spoločnosti (bod. 12.2 a 12.3 obchodných podmienok).
Z predloženej špecifikácie pohľadávky súd zistil, že odporkyňa uhradila splátku úveru dňa 18.07.2008 vo výške 21,51,- €, dňa 29.10.2008 uhradila sumu 64,53,- € a dňa 03.12.2008 uhradila sumu 43,02,- €. Spolu zaplatila sumu 129,06,- €.
Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2012 súd zistil, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 ako postupca postúpil svoju pohľadávku voči odporkyni z titulu nesplateného úveru spolu s príslušenstvom na navrhovateľa.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
Podľa § 3 ods. 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 4 ods. 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z. z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.01.2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa je možné vyhovieť len čiastočne.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa uzavreli dňa 20.06.2008 zmluvu o úvere, na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý úver vo výške 497,91,- €, ktorý sa odporkyňa zaviazala splácať v 36-tich mesačných splátkach po 21,51,- € so splatnosťou prvej splátky dňa 20.07.2008 a splatnosťou poslednej splátky dňa 20.06.2011 (s poukazom na dojednanie splatnosti jednotlivých splátok vždy do 20. dňa v kalendárnom mesiaci uvedeného v bode 6.2 obchodných podmienok). Úver bol poskytnutý s ročnou úrokovou sadzbou 36,28 % a RPMN 36,28 %.
Právne nástupníctvo navrhovateľa vo vzťahu k jeho právnemu predchodcovi mal súd preukázané Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2012 Týmto mal súd ustálenú aktívnu legitimáciu navrhovateľa v predmetnom spore.
I keď zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), je zrejmé, že predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na odporkyňu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah navrhovateľa a odporkyne založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv) a ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností). Ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy) je potrebné vykladať v súlade s obsahom smernice 93/13/EHS v zmysle princípu tzv. nepriameho účinku smernice, podľa ktorého súd je povinný vykladať vnútroštátne právo v súlade s cieľmi, ktoré boli sledované touto smernicou - táto sa nevzťahuje len na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (ako to vyplýva z uvedeného § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale na všetky zmluvy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Uzavretú zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny režim zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje (o.i.) aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (§ 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Pokiaľ ide o spornú zmluvu, odporkyňa má s poukazom na § 3 ods. 2 postavenie spotrebiteľa, keďže vychádzajúc z obsahu zmluvy, úver jej nebol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania resp. podnikania (odporkyňa bola v čase uzavretia zmluvy dôchodkyňa) a navrhovateľ má s poukazom na § 3 ods. 1 postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu s odporkyňou vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Vyhodnotením všetkých vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako tieto určuje ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru (§ 4 ods. 2 písm. g) citovaného zákona), údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (§ 4 ods. 2 písm. j) citovaného zákona) a uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i) citovaného zákona). V zmluve nie je jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom dojednané kedy nastane konečná splatnosť úveru, keď zmluva výslovne neustanovuje splatnosť prvej splátky (a pokiaľ ide o splatnosť jednotlivých splátok odkazuje na dojednanie v obchodných podmienkach), spotrebiteľovi z takéhoto dojednania nemohlo byť v čase uzavretia zmluvy o úvere zrejmé, kedy nastane konečná splatnosť úveru. Dojednanie splátok úveru v počte 36 splátok splatných vždy do 20. dňa v mesiaci nie je naplnením zákonnej požiadavky na uvedenie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Pokiaľ ide o dojednanie o RPMN, táto je uvedená v podmienkach a obchodných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, a to vo výške 36,28 %. Keďže ide o predtlačené formuláre (bez možnosti zmeny ich obsahu), takto paušálne dojednanú RPMN (bez vzťahu ku konkrétnym sumám a podmienkam spornej zmluvy) nemožno považovať za splnenie podmienky uvedenia RPMN v zmluve. Zmluva neobsahuje ani údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, dojednaná je len celková suma splátok (36 x 21,51,- €) bez bližšej špecifikácie aká časť splátky bude použitá na zaplatenie istiny, úroku a ďalšie poplatky. V obchodných podmienkach je len všeobecné dojednanie o tom, že v jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý úrok, istina a poplatok za poskytnutie pôžičky. Vzhľadom na absenciu vyššie uvedených náležitostí sa úver s poukazom na § 4 ods. 3 posledná veta zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov. Dokazovanie ohľadom splnenia ďalších náležitosti v zmluve (priemerná hodnota RPMN a iné) nebolo potrebné, keď nedostatok čo len jednej z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vymedzených v § 4 ods. 2 má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy.
Keďže navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 497,91,- €, navrhovateľ bol oprávnený požadovať od odporkyne len jeho nezaplatený zostatok s navýšením o úroky z úveru uvedené v zmluve a bez navýšenia o poplatky, resp. zmluvné pokuty.
Z obsahu špecifikácie pohľadávky navrhovateľa a z obsahu zmluvy o úvere zároveň vyplynulo, že jednotlivé splátky úveru boli splatné v období od 20.07.2008 (splatnosť prvej splátky) do 20.06.2011 (kedy bola splatná posledná 36. splátka úveru). Keďže návrh bol podaný na súd dňa 17.12.2013, súd aplikujúc ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa dospel k záveru, že nepremlčanými sú splátky splatné v období od 20.12.2010 do 20.06.2011 (v počte 7 splátok). Dňami nasledujúci po splatnosti každej splátky úveru začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie dlžnej sumy splátky na súde v trvaní troch rokov (§ 101 Občianskeho zákonníka). Vychádzajúc z uvedeného súd kvôli premlčaniu nemohol navrhovateľovi prisúdiť nezaplatené splátky úveru splatné v období od 20.07.2008 do 20.11.2010 (v počte 29 splátok). Súd bol povinný vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať celé plnenie požadované návrhom. Súd v súvislosti s aplikáciou citovaného ustanovenia prihliadol na § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa (v súčasnosti účinné ustanovenie § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka uvedené vystihuje znením, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva). Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (k uvedenému pozri uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21.04.2015).
Vykonaným dokazovaním listinným dôkazom - špecifikácia žalovanej pohľadávky - prehľad obratov v spojení s obsahom návrhu a s jeho doplnením zo dňa 16.09.2014 vyplýva, že odporkyňa realizovala poslednú úhradu dňa 03.12.2008 v splátke 43,02,- €, po tomto dátume už neuhradila žiadnu splátku, a to ani čiastočne. Navrhovateľ ku dňu podania návrhu evidoval voči odporkyni dlžnú istinu vo výške 640,51,- € a nezaplatené zmluvné pokuty vo výške 108,85,- €. Pokiaľ teda nezaplatená istina v čase začatia konania predstavovala 640,51,- €, je zrejmé, že navrhovateľ si po odpočítaní čiastočnej úhrady odporkyne 129,06,- € uplatňuje voči nej aj nárok na zaplatenie premlčaných splátok úveru, na ktorú skutočnosť súd musel ex offo prihliadnuť.
Súd preto vyhovel návrhu navrhovateľa len pokiaľ ide o zaplatenie splátok úveru splatných v období od 20.12.2010 do 20.06.2011 po 21,51,- €, čo spolu predstavuje sumu 150,57,- €.
Nakoľko predmetom konania bolo zaplatenie sumy 620,30,- € s príslušenstvom, súd čo do zvyšku (469,73,- € s príslušenstvom) návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
Nakoľko odporkyňa je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, prisúdil súd navrhovateľovi aj úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 150,57,- € od 24.10.2012 do zaplatenia. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 24.10.2012 predstavovala 0,75 % ročne (0,75 % + 8 % = 8,75 %), navrhovateľovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne. Hoci odporkyňa bola v omeškaní dňom nasledujúcim po splatnosti každej jednotlivej splátky, súd bol viazaný návrhom navrhovateľa pokiaľ ide o žalované úroky z omeškania uplatnené len od 24.10.2012 (§ 153 ods. 2 O.s.p.).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Vo veci bola úspešnejšia odporkyňa, ktorej vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal len z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 620,30,- € s príslušenstvom, navrhovateľ bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 150,57,- € s príslušenstvom, odporkyňa v časti o zaplatenie sumy 469,73,- € s príslušenstvom (neúspech navrhovateľa je úspechom odporkyne). Odporkyni tak vzniklo právo na pomernú náhradu jej účelne vynaložených trov. Keďže odporkyňa si náhradu trov konania neuplatnila, súd o trovách konania súd rozhodol tak, že odporkyni ich náhradu voči navrhovateľovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).