Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-2268-2001.pdf
PDF · 78.08 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/2268/2001
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci oprávneného H. B. K., T.: A., V., X E. D. D., N. XXX, S.: XXXXXX, zastúpeného JUDr. Patrikom Holingom, advokátom so sídlom v Košiciach, Hlavná 25, proti povinnému J. Š., V.. XX.XX.XXXX, zomrl. XX.XX.XXXX, naposledy bytom K., J.. Z. XXXX/XX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Petra Molnára, PhD., Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Kupeckého 29, pod sp. zn. EX XXXX/XX, o vymoženie istiny 8.189,58 Eur (246.719,40 Sk) s prísl., takto
rozhodol:
Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú .
Súd z a s t a v u j e exekúciu.
Súd n e p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Molnárovi, PhD. Exekútorský úrad Košice, Kupeckého 29, trovy exekúcie.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh právneho predchodcu oprávneného na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku tunajšieho súdu č. k. 1 Cb 297/95 - 31 zo dňa 11.1.1996, vydal dňa 26.6.2001 poverenie na výkon exekúcie pod číslom XXXX XXXXXX* pre súdneho exekútora JUDr. Petra Kriška, Exekútorský úrad Bratislava na vymoženie uloženej povinnosti - istiny 8.189,58 Eur (246.719,40 Sk), trov konania 327,56 Eur (9.868,- Sk), súdneho poplatku 16,60 Eur (500,- Sk) a trov exekúcie.
Uznesením č. k. Er 2268/01-15 zo dňa 2.5.2003 tunajší súd vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a výkonom exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Petra Molnára, Exekútorský úrad Košice. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 14.5.2003.
V priebehu exekučného konania bol súdu doručený súdnym exekútorom podnet na zastavenie exekúcie. V tomto podnete súdny exekútor navrhol, aby tunajší súd zastavil exekúciu z dôvodu, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX. Dedičské konanie po nebohom povinnom bolo vedené na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 4D 82/2007 a bolo uznesením č. k. 4D 82/2007-24 zo dňa 8.10.2007 zastavené v zmysle § 175h ods. 1 O.s.p. Súdny exekútor si zároveň vo vyúčtovaní trov exekučného konania, ktoré bolo prílohou podnetu súdneho exekútora, uplatnil účelné trovy exekúcie, ktoré mu počas jej výkonu vznikli v sume 24,-- Eur vrátane dane z priadnej hodnoty (ďalej len „DPH“).
Podľa § 235 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúcie začaté do dňa vyhlásenia tohto zákona sa dokončia podľa tohto zákona. (zákon č.
291/2001 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov vyhlásený a zároveň účinný dňa 26.7.2001 - poznámka súdu)
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 291/2001 Z. z., t. j. v znení účinnom do 31.12.2001, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení zákona č. 291/2001 Z. z., t. j. v znení účinnom do 31.12.2001, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení zákona č. 32/2002 Z. z., t. j. v znení účinnom od 1.2.2002, exekúciu súd zastaví ak, majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení zákona č. 291/2001 Z. z., t. j. v znení účinnom do 31.12.2001, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 251 ods. 4 O. s. p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20 O.s.p., každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods. 1 O.s.p., Ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 291/2001 Z. z., t. j. v znení účinnom do 31.12.2001, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný.
Jednou z podmienok konania na strane účastníkov konania je spôsobilosť byť účastníkom konania. Aby sa mohlo vôbec s účastníkom konať, musí účastník existovať. Táto podmienka je neodstrániteľná, to znamená, že pri nedostatku tejto podmienky súd konanie zastaví a pri nedostatku tejto podmienky súd (resp. v exekučnom konaní exekútor) nemôže ďalej konať. Exekútor nemôže viesť exekúciu proti neexistujúcemu subjektu.
Súd mal z dedičského spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4D/82/2007, preukázané, že povinný zomrel dňa XX.X.XXXX, t. j po začatí exekučného konania, ktoré začalo dňom 8.6.2001. Po nebohom prebehlo dedičské konanie, ktoré bolo uznesením č. k. 4D 82/2007-24 zo dňa 8.10.2007 zastavené v zmysle § 175h ods. 1 O.s.p., keďže poručiteľ nezanechal žiaden majetok. Uznesenie č. k. 4D 82/2007-24 zo dňa 8.10.2007 nadobudlo právoplatnosť dňom 22.11.2007, čo do výroku o zastavení konania a dňom 8.12.2007, čo do výroku o trovách konania.
Keďže povinný zomrel počas exekučného konania a bez zanechania majetku, je podľa právneho názoru súdu nesporné, že v takomto prípade sa jedná o zastavenie exekúcie pre nemajetnosť, pretože majetok povinného by nestačil ani na úhradu trov exekúcie (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 zo dňa 13.5.2011, sp. zn. 2 M Cdo 8/2011 zo dňa 31.5.2012 a
iné). Avšak vzhľadom na skutočnosť, že možnosť zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku) bola zákonodarcom zakotvená do Exekučného poriadku až novelou vykonanou zákonom č. 32/2002 Z. z. s účinnosťou od 1.2.2002, pričom však exekučné konanie začalo dňom 8.6.2001, má súd za to, že predmetné ustanovenie nemožno podľa § 235 ods. 1 Exekučného poriadku aplikovať v danom prípade. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto súd subsumoval nemajetnosť povinného pod zákonné ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, keďže podľa súdu je splnená podmienka, že je v tomto prípade daný iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Súd teda vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.
Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení zákona č. 291/2001 Z. z., t. j. v znení účinnom do 31.12.2001, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 291/2001 Z. z., t. j. v znení účinnom do 31.12.2001, náklady podľa § 196 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/20010726.html> uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 291/2001 Z. z., t. j. v znení účinnom do 31.12.2001, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/20010726.html>). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení zákona č. 291/2001 Z. z., t. j. v znení účinnom do 31.12.2001, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Vyššie citované ustanovenie Exekučného poriadku upravovalo možnosť prelomiť všeobecnú zásadu platnú v exekučnom konaní, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza povinný. V danom ustanovení bola zakotvená možnosť súdu zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného, avšak iba za splnenia zákonnej podmienky procesného zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie, prípadne za situácie, že oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti v čase začatia exekúcie predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Právna teória aj súdna prax pod „zavinením oprávneného“ chápe také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, príp. zanedbanie náležitej opatrnosti a uvážlivosti pri podávaní návrhu na nariadenie exekúcie, ktoré má za následok, buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie, ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11CoE/44/2012 zo dňa 21.11.2012). Exekučné konanie začalo dňom 8.6.2001. K rozhodujúcej právnej skutočnosti určujúcej zastavenie exekúcie došlo až dňa 13.4.2007, kedy povinný zomrel ako nemajetný (§ 175h od. 1 O.s.p.), teda do práv a povinností nebohého poručiteľa nevstúpili jeho dedičia, keďže dedič vstupuje do práv a povinností poručiteľa a zodpovedá za jeho dlhy len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva (§ 470 ods. 1 zákona 40/1964 Zb. Občiansky zákonník). Oprávnený nemohol ani pri náležitej opatrnosti a pozornosti predvídať pri začatí exekučného konania úmrtie povinného, ktoré navyše predstavuje objektívnu právnu skutočnosť. Keďže súd nevzhliadol možnosť zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného, pretože nie sú na to splnené podmienky vyššie uvedeného zákonného ustanovenia, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a súdnemu exekútorovi nepriznal trovy exekúcie.
O trovách exekučného konania účastníkov konania súd rozhodol v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, keďže ustanovenia § 200 - § 203 Exekučného poriadku o trovách exekúcie neobsahujú osobitné ustanovenie upravujúce náhradové pravidlo pre prípad zastavenia exekučného konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.