Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/122/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia debt Finance AG so sídlom Industriestrasse 13c, 6300 Zug, Switzerland, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému: S. Š., R.. X.X.XXXX, bytom S.. P. XX, I., v konaní o zaplatenie 2.676,76 EUR s prísl. takto

rozhodol:

žalobu z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobou súdu doručenou dňa 17.1.2014 navrhol právny predchodca žalobcu uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 2.676,76 EUR s prísl. a nahradiť trovy konania. V rámci žaloby poukázal na to, že na základe zmluvy o úvere zo dňa 14.5.2008 bol žalobcovi spoločnosťou GE Money, a.s. poskytnutý úver vo výške 5.808,94 EUR splatných v 72 mesačných splátkach po 121,16 EUR, pričom keďže žalovaný porušil obchodné podmienky zmluvy o úvere, podľa ktorých bol povinný splácať mesačné splátky, preto právny predchodca žalobcu vypovedal uvedenú zmluvu ku dňu 22.10.2010. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že spoločnosť GE Money, a.s. postúpila pohľadávku na pôvodného žalobcu, spoločnosť Profidebt Slovakia, s.r.o. Bratislava a táto na súčasného žalobcu.

Žalovaný sa k žalobe v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 10.7.2014 vyjadril tak, že so žalobou nesúhlasí a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť. Namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko medzičasom, pravdepodobne ešte pred podaním žaloby postúpil žalobca svoju pohľadávku na iný subjekt, s ktorým mal dohodnutý splátkový kalendár, ktorý už čiastočne plnil. Súčasne namietol základ ako aj príslušenstvo uplatneného nároku, ktoré je v rozpore s platnými právnymi predpismi a aktuálnou judikatúrou.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, ako aj oboznámením listinných dôkazov, pričom boli oboznámené: žaloba, zmluva o úvere a ďalších úverových produktov zo dňa 14.5.2008, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 5.10.2012, obchodné podmienky úverových produktov verzia 1/2008, vyjadrenie žalovaného zo dňa 10.7.2014, vyjadrenie žalobcu zo dňa 11.9.2014, doklady o úhrade sumy 198, 20 EUR a sumy 200 EUR, dohoda o splácaní v splátkach a ďalšie zmluvné dojednania zo dňa 16.6.2014, uznanie dlhu zo dňa 16.6.2014, vyjadrenie žalobcu zo dňa 2.6.2015, dohoda o zaplatení dlhu v splátkach zo dňa 29.11.2010, doklady o úhradách dlhu predložené žalovaným na dnešnom pojednávaní, ako aj ostatný obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

Zo zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch zo dňa 14.5.2008 vyplýva, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému sumu 175.000,- Sk v počte pravidelných mesačných splátok 72, výškou

splátky 3.650,- Sk, dátumom prvej splátky 16.6.2008, dátumom ďalšej platby k 14. dňu v mesiaci a ročnou percentuálnou mierou nákladov 15,47 %.

Žalobca v rámci výsluchu pred súdom poukázal na to, že zo spoločnosti GE Money si zobral pôžičku 175.000,- Sk, ktorú riadne splácal a v roku 2012 mohlo dôjsť k tomu, že pôžičku nejako pravidelne nesplácal, pričom zo spoločnosti Intrum Justitia bol telefonicky oslovený s tým, že tam má ešte dlh, ktorý je nevyhnutné vysporiadať, pretože v opačnom prípade bude mať z toho problémy súvisiace s exekúciou. Dá sa teda povedať, že naňho vyvinuli určitý tlak a on to nejako správne neprehodnotil a hneď im poslal na účet sumu 200 EUR, pretože mu bolo povedané, že keď túto sumu zaplatí, pošlú mu splátkový kalendár a všetko bude v poriadku. Nebola to však pravda, pretože mu prišla žaloba zo súdu, že ho žaluje spoločnosť Profidebt Slovakia. Uviedol, že splátkový kalendár podpísal, pretože sa chcel vyhnúť nejakým problémom a v časovej tiesni nemal ani nejaký presný prehľad o jednotlivých platbách, pričom až následne začal zhromažďovať všetky doklady a zistil, že celkovo zaplatil sumu 7.251,48 EUR, pričom platil aj ďalšie platby, avšak doklady o týchto platbách sa mu už nepodarilo zabezpečiť. Žalovaný poukázal na to, že nebol žiadnym spôsobom upovedomený o tom, čo je to inštitút premlčania, ani o tom, že v prípade uznania dlhu začína plynúť nová premlčacia lehota, pretože dohoda mu bola zaslaná poštou a on ju takto podpísal. Nejako to ani nečítal, ale za okolností, že mu bolo povedané, že bude mať z toho problémy, teda nejakým takým spôsobom bolo na neho tlačené, to aj podpísal. Teda neexistovalo žiadne osobné jednanie, v rámci ktorého by mu druhá strane vysvetlila, čo je to inštitút premlčania, resp. že mu mal vzniknúť nový záväzok. Žalovaný zároveň uviedol, že v čase, keď mal finančné problémy volal do spoločnosti Profidebt, kde mu bolo povedané, že to už rieši iná spoločnosť, preto aj namietal pasívnu legitimáciu. Taktiež poukázal na to, že pokiaľ by bol mal vtedy také vedomosti aké má teraz, tak by určite nijaké uznanie nepodpísal, ale ako už uviedol, mal snahu riešiť to nejakým spôsobom, keďže mu bolo povedané, že mu hrozí exekúcia.

Z dokladov predložených žalovaným vyplýva, že tento v roku 2008 uhradil 5-krát sumu 3.650,- Sk + sumu 3.900,-Sk t.j. spolu 22.150,- Sk t.j. 735,25 EUR. V roku 2009 uhradil 7-krát platbu 121,16 EUR, 2- krát platbu 122 EUR, 1-krát platbu 129,44 EUR, 1-krát 177,91 EUR a 1-krát 250 EUR t.j. spolu 1.649,47 EUR. V roku 2010 4-krát platbu 121,16 EUR, 1-krát 300 EUR, 1-krát platbu 129,44 EUR, 1-krát 14,88 EUR, 1-krát 129,45 EUR a 1-krát 41,17 EUR, t.j. spolu uhradil 1.099,58 EUR. V roku 2011 3-krát platbu 300 EUR, 1-krát 600 EUR a 1-krát 150 EUR t.j. spolu 1.650 EUR. V roku 2012 1-krát platbu 300 EUR, 1-krát 100 EUR a 1-krát 113 EUR t.j. spolu 513 EUR. V roku 2013 3-krát platbu 113 EUR a 3-krát platbu 114 EUR t.j. spolu 681 EUR a v roku 2014 3-krát platbu 198,20 EUR a 1-krát platbu 200 EUR t.j. spolu 794,60 EUR. Spolu teda žalobca uhradil sumu 7.122,90 EUR, pričom súd poukazuje na skutočnosť, že niektoré doklady boli predložené duplicitne, preto pravdepodobne mohlo dôjsť k rozdielu, ktorý vypočítal žalovaný, ktorý uvádzal, že uhradil sumu 7.251,48 EUR.

Podľa (ďalej len ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa , spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa , ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa o spotrebiteľských úveroch v platnom znení (ďalej len zákon), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. Podľa zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu. Podľa zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, Podľa zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa . Podľa zákona, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa , ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. Podľa , ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa , obchodná praktika sa považuje za nekalú ak a/ je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti b/ podstatne narušuje, alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u/ citovaného zákona).

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa vzťahujú príslušné ustanovenia v platnom znení. Z predloženej zmluvy vyplýva, že táto neobsahuje vyššie citovaného obligatórne náležitosti, teda konečnú splatnosť, ročnú úrokovú sadzbu, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ako aj priemernú hodnotu RPMN, čo spôsobuje,

že úver je bezúročný a bezpoplatkový, pričom žalobca poskytol žalovanému poskytol sumu 5.808,94 EUR a žalovaný mu doposiaľ uhradil už sumu 7.122,90 EUR. Z tohto dôvodu je teda na mieste žalobu zamietnuť. Právny zástupca žalobcu ale poukázal na to, že dlh žalovaného nemôže byť premlčaný, keďže tento písomne uznal, čo do dôvodu a výšky, svoj dlh a pripojil zároveň uznanie dlhu zo dňa 16.6.2014, z ktorého vyplýva, že žalovaný neodvolateľne uznáva peňažný dlh, ktorý pozostáva zo sumy 2.980,91 EUR, ktorú tvorí dlžná istina 2.676,76 EUR, úroky z omeškania v sume 202,01 EUR a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 v sume 302,14 EUR, pričom ku dňu podpisu tohto uznania je uhradená suma 200 EUR. V totožný deň, t.j. 16.6.2014, čo je ale otázne, keďže z výsluch žalovaného vyplynulo, že návrh dohody mu bol zaslaný poštou, preto účastníci nemohli dohodu podpísať v jeden deň, mala byť uzavretá aj dohoda o splácaní v splátkach a ďalšie zmluvné dojednania, v ktorej sa žalovaný taktiež zaviazal na úhradu tejto sumy v splátkach po 198,20 EUR mesačne.

V súvislosti s dohodou o „splácaní v splátkach a ďalšie zmluvné dojednania“, zo dňa 16.6.2014 (ďalej len dohoda) súd poukazuje na to, že predĺženie premlčacej lehoty v dôsledku uznania dlhu v zmysle nemožno posudzovať oddelene od zvlášť pri spotrebiteľských zmluvách. Pre platnosť tohto právneho úkonu - uznania dlhu sa v zmysle zákona, teda , vyžaduje vedomosť dlžníka o premlčaní dlhu v prípade, že dlh je už premlčaný. Platnosť uznania dlhu je potrebné vyhodnotiť aj v kontexte s princípom ochrany spotrebiteľa, ktorý je v spotrebiteľských právnych vzťahoch prioritný. Je potrebné vychádzať z toho, že neinformovanosť spotrebiteľa o dôsledkoch uznania spočívajúcich v predĺžení všeobecnej premlčacej lehoty z troch rokov na desať rokov a posunutí začiatku jej plynutia od splatnosti pohľadávky do uznania dlhu, nemôže byť na ujmu spotrebiteľa. Pre platnosť každého právneho úkonu sa vyžaduje (okrem iného) sloboda a vážnosť vôle ( ). Tá je výsledkom určitého psychického rozhodovacieho procesu. Uznanie dlhu je právnym úkonom a osoba, ktorá sa slobodne a vážne rozhodne pre tento právny úkon, má byť uzrozumená s podstatou daného právneho inštitútu a jeho dôsledkami. Aj keď vo všeobecnosti platí zásada „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) tento princíp je nepoužiteľný v spotrebiteľských právnych vzťahoch v neprospech spotrebiteľa, keďže ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.1.2013). Z uznania dlhu taktiež zo dňa 16.6.2014 vyplýva, že dlžník (žalovaný) vyhlásil, že si je plne vedomý, že dlh, ktorý uznáva môže byť v čase uznania premlčaný. Takáto formulácia však automaticky neznamená, že žalovaný bol skutočne upozornený na premlčanie a jeho dôsledky, pričom v čase uznania (16.6.2014) bol už dlh premlčaný vo všeobecnej trojročnej lehote, keďže právny predchodca žalobcu zmluvu vypovedal k 22.10.2010. Je totiž nelogické, aby po takomto upozornení na premlčanie a jeho dôsledky žalovaný spomínanú dohodu podpísal. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že konanie žalobcu má prvky nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi. Vyplýva to zo skutočnosti, že žalobca po telefonickej hrozbe exekúciou zaslal žalobcovi poštou jednak predtlačené uznanie dlhu s konkrétnym dátumom, ako aj dohodu o splácaní s tým istým dátumom a žalovanému teda ani nemohol ozrejmiť dôsledky premlčania, resp. ho upovedomiť o tom, že dlh je premlčaný. Jedná sa o rozpor s ustanovením o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia citovanej dohody. Podľa tohto ustanovenia totiž predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné známky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobkov a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklostí a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Takýto postup žalobcu podľa súdu napĺňa aj znaky nekalej obchodnej praktiky, ktoré sú zakázané, ako to vyplýva z spomínaného o ochrane spotrebiteľa.

Pri vyhodnotení postupu žalobcu ako nekalej obchodnej praktiky a konania v rozpore s dobrými mravmi súd zohľadnil skutočnosť, že žalobca iba poštou, po tom, čo žalovanému hrozil exekúciou, zaslal ním vypracované uznanie dlhu a dohodu o splátkach, teda žalovaného určite nemohol informovať o premlčaní dlhu, resp. dôsledkoch jeho uznania. Podpisom týchto formulárových dohôd si žalovaný zhoršil svoje zmluvné postavenie. Ak žalovaný chcel splátky, musel podpísať celý formulár a uznanie dlhu, pričom podľa názoru súdu netušil význam toho, čo podpisuje.

Vzhľadom na vyššie uvedené právne závery, teda súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný a dohoda a uznanie dlhu zo dňa 16.6.2014 sú z vyššie uvedených dôvodov absolútne neplatnými právnymi úkonmi pre rozpor so zákonom ( ), a to aj z dôvodu, že v čase uznania dlhu (16.6.2014) už

žalovaný splatil sumu 6.328,90 EUR, čo v súvislosti s jednoznačným záverom, že predmetný úver je bezúročný a bezpoplatkový, znamená, že žalobca nemohol uznať dlh, ktorý vlastne ani neexistoval. Z uvedených dôvodov preto súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa , pričom neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania a úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.