Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32P/98/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa J. T., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený ÚPSVaR Trenčín, pracovisko Ilava, dieťa rodičov H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. N. a J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., X. námestie XXXX/XXA, o návrhu na zníženie výživného, sudcom J.. Petrom Vojsovičom, takto

rozhodol:

I. Návrh otca sa zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 13.05.2021 bol súdu doručený návrh otca na zníženie výživného na maloleté dieťa (č. l. 1 - 3). Návrh odôvodnil tým, že má exekúcie a je nezamestnaný. Ďalším podaním (č. l. 13) doplnil návrh, keď uviedol, že pre pandémiu prišiel o zamestnanie, poukázal, že je vo výkone trestu odňatia slobody, pričom nie je pracovne zaradený. Vzhľadom na uvedené požiadal o zníženie výživného na sumu minimálneho výživného.

2. Matka vo vyjadrení k návrhu (č. l. 64) uviedla, že s návrhom nesúhlasí, poukázala pritom, že maloletý nastúpil do 1. ročníka základnej školy.

3. Súd na rozhodnutie o návrhu nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnila matka a kolízny opatrovník.

4. Otec sa pojednávania nezúčastnil. Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti otca, a to z dvoch dôvodov. Prvý, že otec podaním zo dňa 30.11.2021 (č. l. 19) súhlasil aby sa pojednávanie vykonalo v jeho neprítomnosti, v tom čase bol vo výkone trestu odňatia slobody. Po druhé súd predvolával otca na termín pojednávania z adresy, ktorú uviedol v návrhu (U..A), čo je aj adresa jeho trvalého pobytu, pričom dňa XX.XX.XXXX bolo súdu oznámené, že adresát je na uvedenej adrese neznámi. S ohľadom na uvedené súd uplatnil v zmysle fikciu doručenia a považoval predvolanie za doručené. Nad rámec súd uvádza, že predvolanie doručoval aj na adresu M. XXX, ktorú otec uviedol ako adresu na doručovanie pri prepustení z výkonu trestu odňatia slobody (pozri hlásenie zmien č. l. 53). Adresu súd nezistil ani u probačného a mediačného úradníka, u ktorého sa mal otec po svojom prepustení hlásiť (č. l. 66). Predtým súd kontaktoval ohľadom konania otca aj na adrese R., P. XX/X, odkiaľ sa vrátila zásielka ako adresát neznámi (uvedená adresa vyplynula z podania na č. l. 48).

5. Matka na pojednávaní navrhla návrh otca zamietnuť.

6. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka na pojednávaní uviedla, že domácnosť matky je pravidelne navštevovaná, nakoľko sa vyskytli v minulosti určité nedostatky. V súčasnosti však možno konštatovať, že v domácnosti je v podstate všetko v poriadku. Ďalej poukázala, že výživné bolo určené v čase, keď mal maloletý tri roky, pričom v súčasnosti nastúpil do 1. ročníka základnej školy. Navrhla návrh zamietnuť.

7. Súd vykonal dokazovanie, pričom výsluchom matky a z listinných dôkazov zistil:

8. Otec bol od 13.06.2021 do 15.12.2021 vo výkone trestu odňatia slobody, kedy bol následne podmienečne prepustený (vyplynulo zo skráteného výpisu klienta č. l. 34). Vo výkone trestu bol pracovne zaradený od 06.10.2021 až do jeho prepustenia (správa ÚVTOS Y. č. l. 32). Súd nezistil, že by bol v súčasnom období vo výkone trestu (lustrácia v ZVJS č. l. 73). Nebolo zistené žeby pracoval brigádne, na pracovnú zmluvu alebo SZČO, nie je poberateľom dôchodku, nemocenskej dávky, úrazového poistenia ani dávky v nezamestnanosti (lustrácia v Sociálnej poisťovni č. l. 70). Naposledy bol vedený v evidencii nezamestnaných v roku 2011 (správa ÚSPVaR Bratislava č. l. 67). Má jednu vyživovaciu povinnosť (register obyvateľov č. l. 74).

9. Matka pracuje vo firme svojho priateľa T. X. autodoprava, jej príjem je 607,- eur v čistom. Poberá ešte rodičovský príspevok, prídavky na deti a náhradné výživné. Priateľ zarobí do 2.000,- eur mesačne v čistom.

10. Maloletý J. navštevuje 1. ročník základnej školy, náklady na školu vyšli približne 180,- eur. Otec prispel na maloletého naposledy v januári v tomto roku, keď bol vo výkone trestu. Predtým platil nepravidelne, od roku 2020 zaplatil 50,- eur po výkone trestu a 100,- eur vo výkone trestu. Otec sa s maloletým nestýka (skutočnosti uvedené v bodoch 9 a 10 vyplynuli z výpovede matky na pojednávaní).

11. Naposledy bolo výživné upravené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 11.06.2019 (č. l. 56 pripojeného spisu), ktorým súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého zo sumy 100,- eur na 110,- eur mesačne. V tom čase bol otec nezamestnaný, a to od februára 2019, predtým robil 3 - 4 mesiace v Q., kde zarobil 800 - 900,- eur, v roku 2018 robil na kolotočoch. Na úrade práce evidovaný nebol. Matka bola v tom čase bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok, žila v rodinnom dome u otca, mala dve vyživovacie povinnosti nG.. Maloletý J. mal 3 roky, bol pred nástupom do škôlky, kde sa malo platiť 30,- eur mesačne vrátane stravy (zápisnica o pojednávaní č. l. 54 pripojeného spisu).

12. Po vykonaní dokazovania súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.

13. Súd uvádza, že základným predpokladom pre zmenu rozhodnutia upravujúceho výšku výživného je zmena pomerov, za ktorých bolo výživné naposledy určené ( Zákona o rodine v spojení s ). Súd pritom prihliada aj na vývoj životných nákladov ( Zákona o rodine) ako aj na odôvodnené potreby oprávneného a na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov ( v spojení s Zákona o rodine).

14. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že u maloletého dieťaťa a u matky došlo k zmene pomerov, a to konkrétne:

- matka je v súčasnosti zamestnaná (predtým bola iba na materskej dovolenke) a zvýšil sa jej počet vyživovacích povinností z dvoch na tri deti,

- maloletý je starší a nastúpil do 1. ročníka základnej školy, s čím sú spojené zvýšené výdaje.

15. Súd s ohľadom na vyššie uvedené nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by v súhrne odôvodňovali zníženie vyživovacej povinnosti otca. Je pravdou, že matke sa síce zvýšil príjem, keď popri rodičovskom príspevku pracuje vo firme svojho priateľa. Na druhej strane sa jej však navýšil počet vyživovacích povinností z dvoch na tri. Nakoniec maloletý je starší, pričom nastúpil do 1. ročníka základnej školy s čím sú spojené aj vyššie výdavky.

16. Pokiaľ ide o skutočnosti, ktorými otec odôvodňoval zníženie výživného (I. nezamestnaný, II. výkon trestu odňatia slobody, III. exekúcie), k nim je potrebné uviesť nasledovné.

17. V zmysle § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine súd prihliadne na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Uvedené ustanovenie vyjadruje princíp potencionality, ktorého účelom je vychádzať pri určení výšky výživného nielen z faktických skutočností na strane povinného rodiča (napr. jeho skutočného príjmu), ale aj z reálnych možností mať výhodnejšie majetkové postavenie. Tento princíp je potrebné vztiahnuť aj na prípady kedy povinný rodič nedosahuje žiadny alebo dosahuje nízky príjem, vrátane situácii kedy je vo výkone trestu odňatia slobody.

18. Ad nezamestnanosť. Ako bolo uvedené vyššie predpokladom pre zmenu rozhodnutia o výške výživného je zmena pomerov. Otec však už v čase posledného rozhodnutia o výživnom bol nezamestnaný. K zmene teda u neho nedošlo. Tiež je potrebné poznamenať, že otec sa z dôvodu exekúcii vyhýba riadnej práci. Uvedené vyplynulo z jeho výpovede na pojednávaní pri poslednom zvýšení výživného (č. l. 54 pripojeného spisu), ale aj z výsluchu pred vyšetrovateľom vo veci trestného činu zanedbania povinnej výživy (č. l. 79). Navyše otec ani nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Súd zastáva názor, že nezamestnanosť sama o sebe nie je dôvodom pre zníženie výživného. Aj s ohľadom v podstate na neochotu otca riadne sa zamestnať je potrebné vychádzať z princípu potencionality v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, t. j. vychádzať z príjmu, ktorý dosahoval otec naposledy. Zo zápisnice o pojednávaní vo veci posledného určenia výživného vyplynulo, že otec predtým zarábal 800- 900,- eur na prácach v Q.. Inými slovami otec je schopný dosahovať aspoň uvedený príjem a z neho plniť vyživovaciu povinnosť.

19. Ad výkon trestu odňatia slobody. Tu je potrebné uviesť, že otec v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody už nie je. Ten vykonával v období od 13.06.2021 do 15.12.2021, môže sa tak legálne zamestnať a plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi. Tiež je potrebné uviesť, že bolo by v rozpore s dobrými mravmi pokiaľ by mal súd prihliadnuť na výkon trestu odňatia slobody, za situácie, keď otec trest vykonával z dôvodu neplnenia si vyživovacej povinnosti voči maloletému. Nakoniec vo všeobecnosti súdy v praxi ani na výkon trestu neprihliadajú ako na dôvod, pre ktorý by bolo možné vyživovaciu povinnosť znížiť. Aj v tomto prípade sa totiž uplatní princíp potencionality príjmu v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Skutočnosť, že sa otec vlastným zavineným konaním dostal do výkonu trestu odňatia slobody je potrebné posudzovať ako skutočnosť, kedy sa otec bez dôležitého dôvodu vzdal možnosti dosahovať určitý príjem. S ohľadom na uvedené je preto potrebné pri určení výšky výživného vychádzať nie z reálneho príjmu, ktorý otec dosahoval vo výkone trestu, ale z príjmu, ktorý by dosahoval v podmienkach na slobode.

20. K tomu tiež súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 06.02.2008: „Ak sa zbavil rodič svojim úmyselným konaním, pre ktoré bola na neho uvalená väzba, objektívnej možnosti plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu, nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu dieťaťa, ktoré má základné právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu.“

21. Ad exekúcie. Ani tie nie sú dôvodom pre zníženie výživného. Zo zápisnice o pojednávaní (č. l. 54 pripojeného spisu) vyplynulo, že voči otcovi sa vedie výkon rozhodnutia pre dlhy na zdravotnom poistení a trovy trestného konania. Otcovi by zrejme nevznikol dlh na zdravotnom poistení pokiaľ by bol riadne vedený ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce. V takom prípade zdravotné poistenie platí štát ( ). Tento dlh tak vzniká výlučne nezodpovedným prístupom otca, obdobne aj trovy trestného konania. Súd však na takéto výdaje v zmysle Zákona o rodine ako na výdaje spojené s neprimeraným majetkovým rizikom, ktoré na seba otec berie, neprihliada.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh otca na zníženie výživného zamietol (výrok I.).

23. O trovách rozhodol súd v zmysle , že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok II.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Trenčín.

V podanom odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí byť uvedená spisová značka konania, do ktorého je podanie urobené (všeobecné náležitosti podania).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia.