Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34P-90-2015.pdf
PDF · 93.2 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/90/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti W. : H. nar. XX.XX.XXXX, Z. nar. XX.XX.XXXX a U. nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov : matky H. Y., štátnej občianky Z. republiky, trvale bytom C. Z., A. P. XXX/X, t.č. bytom C. Z., Z. XXX/XX a otca F. W., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom H. H., N. XX/XX, t.č. bytom C. Z., S. 8, o návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom takto
rozhodol:
Návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom s a z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
D. na začatie konania zo dňa XX.X.Q. sa otec maloletých detí domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom s účinnosťou od X.X.XXXX. Navrhoval znížiť jeho vyživovaciu povinnosť k maloletej H. z doterajšej sumy 70,-Eur mesačne na sumu 40,-Eur mesačne, k maloletému Z. z doterajšej sumy 70,-Eur mesačne na sumu 40,-Eur mesačne a k maloletej U. z doterajšej sumy 60,-Eur mesačne na sumu 30,-Eur mesačne, nakoľko jeho finančné možnosti sú veľmi obmedzené. Otec uviedol, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 15.1.2015, č.k. 31P/17/2014-73, boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a jemu bola uložená povinnosť prispievať na výživné od 1.1.2014 do 30.5.2014 sumou 33,-Eur mesačne na každé dieťa a s účinnosťou od 1.6.2014 na mal. H. 70,-Eur mesačne, na mal. Z. 70,-Eur mesačne a na mal. U. 60,-Eur mesačne, t.j. spolu 200,-Eur mesačne. Uviedol, že v januári 2015, kedy bolo určované výživné, mal mesačný príjem zo zamestnania vo výške 600,-Eur netto, pretože od 1.6.2014 do 1.3.2015 bol zamestnaný ako mýtny úradník spol. Z. a.s. a okrem toho poberal výsluhový dôchodok 347,69 Eur mesačne. Zdôraznil, že má ešte vyživovaciu povinnosť k F. W. nar. X.XX.XXXX vo výške 66,-Eur mesačne. Otec uviedol, že od uvedenej poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na jeho strane, nakoľko je od 1.3.2015 nezamestnaný, poberá len ten výsluhový dôchodok aktuálne v sume 348,21 Eur mesačne, platí mesačne nájom za byt 200,-Eur a má ešte jednu spomínanú vyživovaciu povinnosť k F., ohľadom ktorého uviedol, že u neho návrh na zníženie výživného nepodával z dôvodu, že u neho mu už bude končiť vyživovacia povinnosť, nakoľko syn už ukončil štúdium a on si mieni podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. Otec trval na znížení výživného k maloletým deťom a uviedol, že k ukončeniu jeho posledného pracovného pomeru došlo z dôvodu, že mal uzavretú pracovnú zmluvu na dobu určitú na 1 rok, zamestnávateľ nebol spokojný s jeho prácou a výslednou činnosťou a povedal mu, že mu aj tak prácu nepredĺžia, aby preto ukončili pracovný pomer a tvrdil, že dohodu o skončení pracovného pomeru uzavreli na návrh zamestnávateľa. Matka maloletých detí nesúhlasila s návrhom otca na zníženie výživného, nesúhlasila so žiadnym znížením výživného a žiadala návrh otca v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že okrem týchto troch detí ona má ešte vyživovaciu povinnosť k mal. U. Y. nar. XX.X.XXXX, pochádzajúcej z jej terajšieho
vzťahu, do augusta 2015 poberala materské cca 530,-Eur, ale od 28.8.2015 poberá len rodičovský príspevok 203,-Eur mesačne a prídavky na 4 deti. Poukázala na to, že otec detí riadne neprispieva na výživu detí, od marca do júna 2015 neplatil nič, preto si chodila brigádnicky privyrábať upratovaním v hypermarketoch cca 50,- až 60,-Eur mesačne. Keďže otec detí neplatil riadne výživné, kontaktovala o pomoc orgán sociálnoprávnej ochrany detí, potom na ich výzvu otec zaplatil v júli 100,-Eur, v auguste 235,-Eur, v septembri 120,-Eur a teraz v októbri 100,-Eur na všetky tri deti. Kolízny opatrovník odporučil návrh otca na zníženie výživného zamietnuť. Poukázal na to, že otec detí mal tú poslednú pracovnú zmluvu uzavretú na obdobie 1 roka, teda do 16.6.2015 a dohodu o skončení pracovného pomeru uzavrel 28.2.2015. Uviedol, že z predložených dokladov vyplynulo, že k ukončeniu jeho pracovného pomeru otca došlo dohodou, teda otec sa sám zbavil možnosti zárobkovej činnosti, preto nevidia dôvod na zníženie výživného. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil dohodu o skončení pracovného pomeru, rozhodnutie MVSR z čl. 4, lustrácie v SP, potvrdenie o príjme otca u bývalého zamestnávateľa z čl. 19, potvrdenie o PnD matky, potvrdenie MVSR, potvrdenie o príjme matky, správu ÚPSVaR z čl. 27, potvrdenia SP, rozvodový rozsudok otca, potvrdenie o príjme priateľky otca, potvrdenie o zamestnaní, rozhodnutie MVSR z 1.7.2015, RL mal. Lei, potvrdenie o materskej, potvrdenie o príjme priateľa matky, potvrdenie o PnD, obsah pripojených spisov tunajšieho súdu sp.zn.31P/17/2014, 31P/139/2014, 32P/404/2007, 22P/76/2004 a zistil nasledovný skutkový stav : Maloleté deti H., Z. a U. pochádzajú z mimomanželského vzťahu ich rodičov. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 15.01.2015, č.k. XXP/XX/XXXX-XX, bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživné za obdobie od 1.4.2014 do 30.5.2014 po 33,-Eur mesačne na každé dieťa a s účinnosťou od 1.6.2014 na maloletú H. sumou 70,-Eur mesačne, na maloletého Z. sumou 70,-Eur mesačne a na maloletú U. sumou 60,-Eur mesačne. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.2.2015. V tom čase poslednej úpravy výživného mala mal. H. XX rokov a bola žiačkou 7. ročníka ZŠ, navštevovala bezplatný krúžok šikovných rúk. Maloletý Z. mal vtedy XX rokov a bol žiakom 6. ročníka ZŠ, bol zdravý a navštevoval športový krúžok. Maloletá U. mala vtedy X rokov, bola žiačkou 1. ročníka ZŠ, navštevovala bezplatný výtvarno-umelecký krúžok a bola zdravá. Matka detí bola vtedy od 12.12.2014 na materskej dovolenke, ešte len očakávala narodenie dieťaťa a začala poberať materské dávky, pred nástupom na materskú dovolenku bola zamestnaná u zamestnávateľa S. D. s.r.o., ale bola práceneschopná a poberala nemocenské dávky. Otec detí bol vtedy zamestnaný ako mýtny úradník v spol. Z. a.s. s priemerným čistým mesačným príjmom 600,-Eur a popri tom poberal výsluhový dôchodok 347,69 Eur mesačne. Okrem týchto troch detí mal otec ešte vyživovaciu povinnosť k jeho synovi F. W. nar. X.XX.XXXX vo výške 66,-Eur mesačne. Maloleté deti bývajú s matkou, s otcom sa stretáva pravidelne najčastejšie mal. U., nepravidelne mal. H. a zriedka mal. Z.. Otec neplatí riadne určené výživné. Od marca do júna 2015 neprispieval vôbec na ich výživu, v súčasnosti prispieva spolu na všetky deti 100,- až 120,-Eur mesačne a domáha sa zníženia určeného výživného s účinnosťou už od 1.3.2015, teda len mesiac po právoplatnosti rozsudku upravujúceho doterajšie výživné. V súčasnosti má maloletá H. necelých XX rokov a je žiačkou 8. ročníka ZŠ. Navštevuje umelecko- výtvarný krúžok s polročným poplatkom 12,-Eur. Je zdravá. Maloletý Z. má XX rokov a je žiakom 7. ročníka ZŠ. Navštevuje športový krúžok, ktorý je bezplatný. Často navštevuje zubnú ambulanciu, bol mu odporučený zubný strojček. O. U. má necelých X rokov a je žiačkou 2. ročníka ZŠ. Navštevuje tanečný krúžok s polročným poplatkom 12,-Eur. Je zdravá. Matka detí je slobodná, spolu so 4 deťmi býva v spoločnej domácnosti s jej terajším priateľom. Bývajú v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jej starej matky. Na náklady bývania platia plyn 25,-Eur mesačne, elektriku 37,-Eur mesačne a kúria drevom, čo stojí asi 600,-Eur ročne. Priateľ matky je zárobkovo činný. Okrem týchto troch detí má matka ešte vyživovaciu povinnosť k mal. U. Y., nar. XX.XX.XXXX, pochádzajúcej z jej terajšieho vzťahu. Do augusta 2015 poberala matka zo Sociálnej poisťovne dávky materské v priemernej sume 523,84 Eur mesačne a od 28.8.2015 poberá z ÚPSVaR rodičovský príspevok 203,20 Eur mesačne. Matka je poberateľkou prídavkov na 4 deti spolu v sume 94,08 Eur mesačne. Príležitostne si brigádnicky privyrába upratovaním 50,- až 60,-Eur mesačne. Matka nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty. Otec detí je rozvedený, býva v spoločnej domácnosti s jeho terajšou priateľkou. Bývajú v prenajatom 2- izbovom byte, kde náklady bývania predstavujú 200,-Eur mesačne. Priateľka otca je zárobkovo činná. Hoci otec uvádzal, že okrem týchto troch detí má ešte vyživovaciu povinnosť vo výške 66,-Eur mesačne k jeho najstaršiemu synovi F. nar. v r. XXXX, z jeho výsluchu vyplynulo, že ten už ukončil štúdium, preto možno konštatovať, že vyživovacia povinnosť otca k nemu už zanikla, teda okrem týchto troch detí už
otec nemá iné vyživovacie povinnosti. Otec detí je poberateľom výsluhového dôchodku, aktuálne vo výške 348,21 Eur mesačne. Podľa vlastného udania si otec detí brigádnicky privyrába prácou s drevom v lese u kamaráta a mesačne tak zarobí cca 50,-Eur. Od 16.6.2014 do 28.2.2015 bol otec zamestnaný u zamestnávateľa Z. s.r.o., kde podľa vlastného udania zarábal cca 600,-Eur mesačne netto. Dňa 19.2.2015 uzavrel otec so zamestnávateľom dohodu o skončení pracovného pomeru podľa § 60 ZP ku dňu 28.2.2015. Pracovný pomer bol pôvodne dohodnutý na dobu určitú do 31.5.2015. Hoci otec tvrdil, že k ukončeniu pracovného pomeru došlo na návrh zamestnávateľa, z predloženej dohody o skončení pracovného pomeru vyplynulo, že dohoda o skončení pracovného pomeru bola uzavretá na návrh zamestnanca a zamestnanec nepožadoval uvedenie dôvodov skončenia pracovného pomeru. Od 1.1.2015 do 31.1.2015 mal otec uzavretú aj dohodu o vykonaní práce so zamestnávateľom C. s.r.o., kde podľa vlastného udania pracoval v SBS a prácu s ním ukončili z dôvodu znižovania počtu zamestnancov. Otec detí nie je evidovaný na ÚPSVaR ako uchádzač o zamestnanie, na úrade práce sa neinformoval na voľné pracovné miesta, sám si podával žiadosti o prácu na druh práce zamestnanca SBS alebo mestskej polície. Otec detí nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty, len staršie auto zn. Suzuki Vitara r.v. 2006, ktoré zaplatila matka detí. Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine ( z.č. 36/2005 Z.z.) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V zmysle § 78 ods. 1 veta prvá, ods.2 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
V danej veci mal súd za to, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný, preto ho zamietol. Vyživovacia povinnosť otca k maloletým deťom bola naposledy upravená len nedávno rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa15.1.2015, právoplatným dňa 3.2.2015. Krátko na to, dňa 19.2.2015 uzavrel otec detí dohodu o skončení jeho pracovného pomeru ku dňu 28.2.2015 a následne návrhom na začatie konania zo dňa 16.6.2015 sa domáha zníženia jeho vyživovacej povinnosti k deťom s účinnosťou od 1.3.2015, ktorý návrh odôvodňuje zmenou pomerov na jeho strane, t.j. že zostal nezamestnaný a okrem výsluhového dôchodku nemá iný príjem. Hoci otec detí tvrdí, že k ukončeniu jeho pracovného pomeru dohodou došlo na návrh zamestnávateľa, zo samotnej dohody o skončení pracovného pomeru vyplynulo, že jeho pracovný pomer bol ukončený dohodou na podnet otca detí. S poukazom na vyššie uvedenú časovú následnosť a dôvod ukončenia pracovného pomeru, sa vznik nezamestnanosti otca javí ako špekulatívny, za účelom zníženia výživného. Bez ohľadu na vyššie uvedené úvahy ale možno konštatovať, že uzavretím dohody o skončení pracovného pomeru sa otec detí bez dôležitého dôvodu vzdal zárobku, preto s poukazom na ust. § 75 ods.1 Zákona o rodine nemožno na zníženie jeho zárobkových pomerov prihliadať. Ako bolo vyššie konštatované, otec sa sám pripravil o možnosť zárobku, preto uvedená okolnosť jeho súčasnej nezamestnanosti neodôvodňuje zníženie výživného, ktoré by bolo v prospech otca detí, ale v neprospech samotných detí, ktoré sú svojou výživou odkázané na svojich rodičov.
Okrem vyššie uvedeného súd zdôrazňuje, že oproti poslednej úpravy výživného došlo k čiastočnej zmene pomerov na strane maloletých detí a k podstatnej zmene pomerov na strane ich matky, ktorá
zmena pomerov tiež neodôvodňuje zníženie výživného. Na strane detí nedošlo k podstatnej, ale len k čiastočnej zmene pomerov, pretože tie sú stále žiakmi ZŠ ako pri predchádzajúcej úprave výživného, prešli do vyššieho ročníka, ale ich výdavky výraznejšie nevzrástli. K podstatnej zmene pomerov ale došlo na strane matky detí, ktorej jednak pribudla vyživovacia povinnosť k mal. U. nar. XX.X.XXXX a súčasne sa jej podstatne znížili jej príjmové pomery, pretože zatiaľ čo v čase poslednej úpravy výživného poberala materské dávky v priemernej sume 523,84 Eur mesačne, v súčasnosti od 28.8.2015 poberá už len rodičovský príspevok v sume 203,20 Eur mesačne. Súd zdôrazňuje, že vyživovaciu povinnosť k deťom majú obaja rodičia podľa svojich schopností a možností a je zrejmé, že súčasné schopnosti a možnosti matky prispievať na výživu detí, o ktoré sa ona ešte aj osobne stará, sú podstatne nižšie ako schopnosti a možnosti otca, preto by sa otec mal vyššou mierou podieľať na finančnej úhrade odôvodnených potrieb detí. Súd zdôrazňuje, že je povinnosťou každého rodiča vyvíjať maximálne úsilie, aby si mohol zodpovedne plniť rodičovské povinnosti a riadne prispievať na výživu svojich detí. Ak je aj otec detí nezamestnaný, mal by si byť vedomý svojej rodičovskej zodpovednosti voči deťom a vyvíjať väčšie úsilie pri hľadaní zamestnania. Otec detí neplatí riadne výživné, posledný pracovný pomer ukončil dohodou a tak sa vlastným zavinením stal nezamestnaným, prácu si hľadá len ako príslušník SBS alebo mestskej polície a doposiaľ sa ani neinformoval na úrade práce o voľných pracovných miestach. Otec detí nemá žiadne vážnejšie zdravotné problémy, ktoré by mu bránili riadne sa zamestnať. S dôrazom na rodičovskú zodpovednosť by mal otec detí vyvíjať väčšie úsilie a prípadne hľadať aj iný druh práce tak, aby si mohol riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť k deťom, ktoré sú svojou výživou odkázané neho ako svojho rodiča. Vyhovenie návrhu otca a zníženie jeho vyživovacej povinnosti k deťom by len podporovalo jeho nezodpovedný prístup k plneniu si vyživovacej povinnosti.
S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené okolnosti, kedy sa otec detí pripravil o možnosť zárobku, s prihliadnutím na zmenu pomerov, ktorá nastala u matky detí spočívajúcu v znížení jej objektívnej schopnosti a možnosti prispievať na výživu detí a s dôrazom na rodičovskú zodpovednosť otca, mal súd za to, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný, preto ho v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne /trojmo/.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods.1, § 221 ods. 1 O. s. p.).