Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/41/2022

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej vo veci starostlivosti súdu starostlivosti o maloleté dieťa: T. nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: matka P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. XXX, zastúpená: JUDr. Jozef Jesenič, advokát so sídlom Tomášikova 5/B, 821 01 Bratislava, IČO: 50 519 174, otec V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. XXX, zastúpený: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Pribinova 9, 940 02 Nové Zámky, IČO: 36 813 401, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 11. apríla 2022 č.k. -186, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 300 eur mesačne od 06.12.2021, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, čím sa zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. -62 zo dňa 08.12.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 03.01.2011, v časti o výživnom na maloleté dieťa tak, že výživné sa zvyšuje. Zročné výživné za obdobie od 06.12.2021 do 31.03.2022 vo výške 570 eur povolil otcovi splácať v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 28 ods. 1 písm. a), § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. 1.2. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že naposledy bolo o výživnom rozhodované v roku 2010 rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. -62 zo dňa 08.12.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 03.01.2011, kedy bola otcovi uložená povinnosť platiť výživného vo výške 100 eur mesačne od 01.12.2010, z čoho vyplýva, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom uplynula veľmi dlhá doba 12 rokov. Zistil tiež, že otec prispieval na výživu dieťaťa dobrovoľne vyššou sumou vo výške 150 eur mesačne na základe dohody rodičov od mája 2019, kedy bola matka mal. dieťaťa nezamestnaná. Považoval za nepochybné, že životné náklady, ktoré sú objektívnou okolnosťou na zmenu výšky výživného, sa vzhľadom na obdobie, kedy bolo naposledy rozhodované súdom, ako aj na obdobie, odkedy bolo výživné platené dobrovoľne vo vyššej sume, zvýšili. Navyše ani otcom platené výživné nezohľadňovalo finančné možnosti otca, ktorý už v tom čase pracoval v zahraničí. 1.3. Súd prvej inštancie zistil, že v čase posledného rozhodovania súdu matka poberala rodičovský príspevok vo výške 256 eur a rodinné prídavky v sume 21,99 eura. Bývala v spoločnej domácnosti s otcom a za bývanie mu platila 100 eur. Čistý mesačný príjem matky v zmysle potvrdenia zamestnávateľa za obdobie od 11/2020 do 12/2021 bol vo výške 869 eur. Matka uzavrela pracovnú zmluvu s novým zamestnávateľom dňa 25.03.2022 na dobu určitú do 31.03.2023, ktorým je Mestská poliklinika SNP

M. a v zmysle mzdové dekrétu jej základná mzda je vo výške 994 eur mesačne od 01.04.2022 pri úväzku 40 hodín týždenne. Konštatoval, že príjem matky i naďalej bude vo výške okolo 860 eur v čistom. Výdavky matky sú nájomné 195 eur, elektrina 30 eur, plyn 50 eur, internet a mobil spolu vo výške 60 eur, spolu 335 eur, čo na jednu osobu predstavuje sumu 167 eur. Matka mal. dieťaťa má zdravotné problémy celiakiu, s čím sú spojené jej zvýšené výdavky na stravovanie a špeciálnu stravu a zdravotné problémy s chrbticou a je liečená u neurológa. Okrem výdavkov na stravu, ošatenie a zvýšených výdavkov na hygienické potreby, keďže pracuje ako zdravotná sestra, má výdavky na cestovné do zamestnania 80 eur, výdavky na poistenie vozidla 12 eur a svoje poistenie 30 eur. Ak matka mal. dieťaťa s preukázateľného príjmu zaplatí výdavky na bývanie vo výške 335 eur a prispeje na výživu mal. dieťaťa po zohľadnení každodennej starostlivosti sumou 100 eur mesačne, čo predstavuje 1/3 z určeného výživného pre otca, zostane jej suma 434 eur pre dve osoby, čo je 217 eur na osobu. 1.4. Čistý mesačný príjem otca v čase posledného rozhodovania súdu bol vo výške 1 210 eur. Otec uzavrel manželstvo v roku 2011 a z manželstva pochádza mal. dieťa A. V., nar. XX.XX.XXXX, teda pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť. Konštatoval, že príjem otca v čase rozhodovania súdu, bol v zmysle potvrdenia zamestnávateľa za obdobie od 01/2021 do 12/2021 bol vo výške 2 409 eur, pričom prihliadol na vyplatené preddavky na vo výške 5 500 eur. Výdavky otca na bývanie pozostávajú zo zálohových platieb, plyn 125 eur, elektrina 83 eur, voda 18 eur, TV 40 eur, internet, mobily 70 eur, čo spolu predstavuje sumu 336 eur. Otec mal. dieťaťa spláca úvery vo výške 169 eur, 184 eur a 305 eur, spolu 658 eur, ktoré boli použité na nadobudnutie a rekonštrukciu nehnuteľnosti. Ak otec z čistého mesačného príjmu vo výške 2 409 eur zaplatí náklady na bývanie vo výške 336 eur a úvery vo výške 658 eur, zostane mu suma 1 415 eur, po zaplatení výživné vo výške 300 eur a prispení na výživu ďalšieho mal. dieťaťa v sume 100 eur, zostane mu suma 1 015 eur pre 4 osoby, čo v priemere mesačne na osobu predstavuje 253 eur. Z uvedeného vyplýva, že životná úroveň rodiny na strane otca bude vyššia ako na strane matky. Poznamenal, že otec žije v spoločnej domácnosti i s dcérou manželky, ktorá študuje na strednej škole a výživné na ňu bolo určené podľa vyjadrenia vo výške 80 eur mesačne. Otec vlastní rodičovské nehnuteľnosti, ktoré nadobudol tak, že vyplatil súrodencov. Rovnako vlastní i 3 motorové vozidlá a v roku 2020 zakúpil motorové vozidlo VW Passat, rok výroby 2017 za kúpnu cenu 10 500 eur. Nestotožnil sa s vyjadrením otca, že jeho terajšia manželka nepracuje preto, že by to bolo nehospodárne a nerentabilné, keby dochádzala z adresy trvalého pobytu do zamestnania, pretože je vyučená tkáčka, a zabezpečuje starostlivosť o mal. dieťa, ktoré pochádza z manželstva. Mal. dieťa má už 10 rokov, ak by sa manželka otca zamestnala a vzhľadom na jej vzdelanie by mala aspoň minimálnu mzdu, ktorá v čistom predstavuje sumu 530 eur, o túto sumu by sa navýšil rodinný rozpočet a rovnako by sa mohla podieľať na vyživovacej povinnosti voči svojim dvom deťom. Prípadne by mohla by pracovať i na dohodu, aby zabezpečila starostlivosť o mal. dieťa a jej príjem by bol minimálne vo výške 200 eur. Navyše manželka otca odpredala nehnuteľnosť, ktorú mala vo výlučnom vlastníctve počas konania za kúpnu cenu vo výške 24 000 eur. I uvedenú sumu je potrebné zohľadniť ako pozitívum do rodiny otca. 1.5. Mal. dieťa v čase posledného rozhodovania súdu malo 1 rok a jeho výdavky pozostávali z nákladov na stravu, plienky, ošatenie, obuv, kozmetiku, spolu vo výške asi 150 eur. Momentálne výdavky mal. dieťaťa, ktoré súd prvej inštancie uznal, pozostávajú z nákladov na obedy v škole 25 eur, školské pomôcky 10 eur, strava 100 eur, ošatenie, obuv 100 eur, hygienické potreby 50 eur, rozpočítané jednorazové výdavky v súvislosti so zač. šk. roka vo výške 9 eur, lieky 10 eur a alikvotná časť nákladov na bývanie vo výške 167 eur, čo spolu predstavuje sumu 476 eur. Ak otec mal. dieťaťa zaplatí určené výživné vo výške 300 eur, matka prispeje sumou 100 eur a vybaví si rodinné prídavky na Slovensku vo výške 25,50 eura, bude schopná pokryť všetky uznané nevyhnutné výdavky mal. dieťaťa. K námietkam otca ohľadne vysokej sumy na ošatenie a obuv mesačne zdôraznil, že je možné, že každý mesiac matka nekúpi dieťaťu ošatenie a obuv za 100 eur, avšak matka má i mimoriadne nepravidelné výdavky na mal. dieťa ako sú injekcie na alergiu, prípadne iné nepredvídateľné výdavky a výdavky na zubnú ortodonciu, kde matka uviedla, že sa jedná o sumu 2 x 500 eur. Zohľadnil, že mal. dieťa trávi u otca pomerne málo času, nie je to ani v takom rozsahu ako bolo určené súdom, a preto je nepochybné, že matka má zvýšené výdavky počas víkendov, a prázdnin. Dospel k záveru, že určené výživné je adekvátne vzhľadom na odôvodnené preukázateľné potreby mal. dieťaťa, jeho vek, odzrkadľuje životnú úroveň rodiča, na ktorej sa má dieťa právo podieľať a predstavuje 12 % z príjmu otca. Poznamenal, že vzhľadom na prax súdov výživné by malo predstavovať 20 - 30 % z príjmu rodiča od narodenia až po dosiahnutie schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. 1.6. Súd prvej inštancie uviedol, že zročné výživné za obdobie od 06.12.2021 do 31.03.202 vo výške 570 eur pozostáva zo sumy 120 eur (za 25 dní v mesiaci december 2021) a zo sumy 450 eur (za mesiace január až marec 2022, 3x150 eur). Pri jeho výpočte vychádzal z doteraz dohodnutého výživného vo výške 150 eur, ktoré bolo riadne zaplatené a vyrovnané, čo potvrdili rodičia. Preto zročné výživné

predstavuje len rozdiel zvýšeného výživného. Zročné výživné povili otcovi splácať v splátkach vo výške 20 eur mesačne podľa s tým, že i uvedenú sumu bude schopný otec mal. dieťaťa z preukázateľného príjmu zaplatiť bez akejkoľvek ujmy. 1.7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2.1. Otec podal v zákonnej lehote odvolanie a navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej Réky sumou 150 eur mesačne, vždy do 15- teho dňa mesiaca k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Dôvodil ustanovením a , keď súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie a vyvodil nesprávny skutkový záver, v dôsledku čoho nesprávne vo veci rozhodol, keď neprihliadol na podstatné skutočnosti, na ktoré pri rozhodovaní o výške výživné prihliadať bolo potrebné. 2.2. Tvrdil, že platením výživného sa dostane do nepriaznivejšej situácie ako maloletá T. s matkou, a to na úkor ostatných osôb, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť. Namietal, že zvýšenie výživného na trojnásobok doterajšieho výživného nie je v súlade s rozhodovacou praxou súdov. Matke nič nebránilo, aby sa priebežne na zvyšovaní výživného dohodla tak, ako sa dohodli na sume 150 eur, ktorú aj platí. Navyše prispieva aj nad rámec výživného, tak ako to skonštatoval aj súd prvej inštancie. Matka nevydokladovala výdavky v takej výške, ktorá by odôvodňovala potrebu výživného v sume 300 eur mesačne na 13 ročné dieťa. Preto je nesporné, že určené výživné matka zrejme použije aj na krytie svojich vlastných výdavkov. Zvýšené výdavky na celiakiu ako aj dioptrické pomôcky sú pre maloletú hradené z prostriedkov zdravotného poistenia. Tvrdil, že výdavky na oblečenie 100 eur a na hygienu 50 eur mesačne sú neprimerané a zvyšujú odôvodnenie potreby dieťaťa prinajmenšom o 50 eur. 2.3. Namietal, že ani jeho pomery neodôvodňujú výživné v sume 300 eur mesačne. Tvrdil, že jeho príjem je 1 950 eur, avšak prácu má v zahraničí a na miesto výkonu práce do T. na pracovisko vzdialené 260 km od miesta bydliska, sa musí dostať vlastným autom. Mesačne minie asi 120 l nafty len na presun do práce, čomu zodpovedá suma najmenej 200 eur mesačne. Je ženatý, s manželkou majú mal. dieťa A. , nar. v roku 2012. S manželkou žijú v obci A., kde si ako tkáčka prácu nevie nájsť, akúkoľvek prácu. S jej minimálnym vzdelaním by získala len prácu na smeny a s cestovaním, kedy by sa však nemal kto starať o maloletú A., a za minimálnu mzdu. Navyše by mala náklady na cestu do zamestnania a súvisiace výdavky, čo by bolo nehospodárne v porovnaní s tým, keď je doma, vie sa bez ďalších výdavkov postarať o maloletú a vie lacnejšie zabezpečiť aj chod domácnosti vrátane zabezpečenia stravy každodenným varením. Tvrdil, že teda má vyživovaciu povinnosť voči dvom ďalším osobám. Manželka má tiež dieťa z predchádzajúceho manželstva, o ktoré sa ešte rovnako treba starať. Otec uviedol rozpis základných výdavkov na domácnosť a na úvery na zabezpečenie bývania, pritom šlo o veľmi skromné rekonštrukčné práce, a úver na auto, ktorým chodí za prácou. Na svoju stravu mimo domu potrebuje mesačne asi 100 eur a žije veľmi skromne, prespáva cez týždeň v kamióne. Manželka predala byt, ktorý vlastnila vo výlučnom vlastníctve z predchádzajúceho vzťahu, avšak výťažok v sume 24 000 eur potrebujú vložiť do opravy domu, keďže ako uviedol na pojednávaní, na dome im už zateká strecha. Po zaplatení nevyhnutných výdavkov, ktoré ako rodina majú im ostane na stravu a bežné výdavky suma okolo 500 eur, čo je na 1 osobu výrazne menej ako bude mať maloletá T. so svojou matkou. Výška jeho nevyhnutných výdavkov, ktoré preukázal, je dôvodom, pre ktorý pracuje v zahraničí v kamiónovej doprave, pretože inde by so svojim vzdelaním rovnako platenú prácu nenašiel. 2.4. Namietal, že súd prvej inštancie sa neriadil pri určení výšky výživného ust. Zákona o rodine, keď neprihliadol na skutočné možnosti otca, vychádzal len z jeho príjmu, pričom nezohľadnil ďalšie okolnosti jeho životnej situácie a na druhej strany ani nevychádzal z potrieb maloletej, keď matka má riadny, bežný príjem, teda nebol dôvod na jej strane zohľadniť len a výlučne osobnú starostlivosť, a aj ona musí prispievať na výživné pre maloletú určitou finančnou čiastkou. Ak by prispela matka prispela aspoň sumou 200 eur a otec sumou 300 eur, maloletá by mala k dispozícii mesačne sumu 500 eur, čo nie je primeraná výška výživného vzhľadom na vek maloletej, jej potreby a možnosti rodičov, a znamenala by 3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že prvoinštančný súd vykonal potrebné dokazovanie pre zistenie rozhodujúcich skutočností a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v plnom rozsahu potvrdil. 4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne a vychádzal z odôvodnených skutočností a vykonaných dôkazov. Poukázala na dôkazy, ktoré predložila v konaní a svojim písomným podaním z 30.03.2022. Svojich vyjadrení, tvrdení a predložených dôkazov sa pridržiava. Otec náklady na domácnosť riadne nepreukázal, keď poukazuje na inkaso 133 eur za byt predaný matkou. Manželke otca nič nebráni pracovať. Voči dcére manželky otec nemá vyživovaciu povinnosť. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

5. Otec vo vyjadrení zo dňa 29.06.2022 k vyjadreniu matky a kolízneho opatrovníka uviedol, že má vyživovaciu povinnosť okrem maloletej T. aj k maloletej A. a manželke. Zdôvodnil, prečo manželka nepracuje. Zopakoval, že predložené výpisu z účtu preukazujú jeho náklady, ktoré musí vynaložiť na zabezpečenie príjmu a bežné výdavky domácnosti. 6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania ( a ) a zistení, že spĺňa náležitosti , neviazaný rozsahom odvolania ( ), neviazaný dôvodmi odvolania ( ), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zrušil a vec mu podľa vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 7. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v zákonom. Podľa na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 9. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. 10.1. V predmetnej veci matka podala dňa 06.12.2021 návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloletú dcéru T. žiadala ju zvýšiť zo sumy 100 eur na sumu 300 eur mesačne. Dôvodila tým, že od určenia vyživovacej povinnosti uplynulo 11 rokov, za ktorú dobu sa pomery účastníkov zmenili. Z dvojročného dieťaťa vyrástla žiačka siedmeho ročníka základnej školy. Zvýšili sa výdavky dieťaťa na ošatenie, obuv, školské potreby a záujmové krúžky. Dieťa má zdravotné problémy. 10.2. Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca na mal. T. upravená rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 8. decembra 2010 č.k. -62, ktorým bola vyživovacia povinnosť otca na maloletú dcéru zvýšená zo sumy 50 eur na sumu 100 eur mesačne od 01.12.2010, čím bol zmenený rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 12. februára 2010 č.k. -19. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03.01.2011. 10.3. Súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú T. na sumu 300 eur mesačne od 16.12.2021 a otcovi uložil povinnosť výživné platiť k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 8. decembra 2010 č.k. -62 v časti o výživnom. Na odvolanie otca je rozsudok súdu prvej inštancie predmetom skúmania odvolacím súdom. 11. Podľa Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 12. Podľa Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 13. Podľa Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sú aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 14. Podľa Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 15. Podľa Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 16. Podľa Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 17. Ustanovenie Zákona o rodine vyjadruje zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Zmena pomerov musí byť takej povahy, aby zakladala reálny dôvod na zmenu dohody či súdneho rozhodnutia. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že k zmene pomerov došlo, potom je namieste, aby sa prehodnotili hľadiská, na základe ktorých došlo k stanoveniu výživného. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov. Pri rozhodovaní o zmene

výživného súd musí komplexne posúdiť všetky okolnosti, ktoré majú na výšku výživného vplyv. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za významné poznamenať, že pri rozhodovaní o návrhu, či už o zvýšení alebo znížení vyživovacej povinnosti, je potrebné posudzovať, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, prípadne od poslednej dohody rodičov, a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pritom súd berie zreteľ na odôvodnené potreby oprávnenej osoby, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery osôb povinných poskytovať výživné, ktorými sú pri maloletých deťoch obaja rodičia. 18. Kritéria na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, a odôvodnené potreby dieťaťa, pri rešpektovaní zásady, že na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov má právo podieľať sa aj dieťa. Výživné určené dieťaťu slúži na uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa sú dané jednak jeho vekom a stupňom vzdelávania, ale aj zdravotným stavom. Odôvodnené potreby dieťaťa sú však bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopností rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Ak sú reálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov obmedzené, sú odôvodnenými potrebami len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. 19.1. Súd prvej inštancie posudzoval zmenu pomerov účastníkov konania vo vzťahu k poslednej úprave vyživovacej povinnosti otca súdom. A to napriek tomu, že rodičia sa na zmene vyživovacej povinnosti dohodli v apríli 2019 a otec od vtedy platí výživné v dohodnutej výške 150 eur. Uvedenú skutočnosť potvrdili obaja rodičia. Odvolací súd považuje za potrebné upozorniť, že takáto dohoda rodičov nepodlieha schváleniu súdom. Avšak v súdnom konaní, je potrebné na ňu prihliadať v tom zmysle, že súd pri rozhodovaní o zmene vyživovacej povinnosti porovnáva pomery v čase uzatvorenia dohody rodičov s pomermi v čase rozhodovania o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti, pričom výsledok tohto porovnania je skutkovým základom pre zmenu pôvodného rozhodnutia o určení vyživovacej povinnosti otca. 19.2. Vzhľadom k tomu, že osobami povinnými poskytovať výživné sú pri maloletých deťoch obaja rodičia, pri rozhodovaní o určení vyživovacej povinnosti, súd prihliada na majetkové pomery oboch rodičov. Súd prvej inštancie posudzoval príjem otca podľa mzdového účtu za rok 2021, pričom k celkovej čistej ročnej mzde otca vo výške 23 409,55 eura pripočítal preddavky vyplatené otcovi v mesiacoch október, november a december spolu vo výške 5 500 eur (č.l. 89). A to napriek tomu, že v príslušnom mesiaci bol poskytnutý preddavok zohľadnený v rámci vyúčtovania tak, že otec dostal čistú mzdu, zníženú o poskytnutý preddavok. Tým súd prvej inštancie zvýšil priemerný čistý príjem otca na 2 409 eur mesačne, hoci otec v skutočnosti mal priemerný čistý príjem (vrátane poskytnutých preddavkov) 1 950 eur mesačne. Čo sa týka príjmu matky, tu súd prvej inštancie vychádzal z predpokladu, že matka aj po zmene zamestnania bude mať čistý príjem okolo 860 eur mesačne. A to napriek tomu, že matkin priemerný čistý prijem od 11 2020 do 12 2021 bol 1 014 eur mesačne (č.l. 83) a aktuálny priemerný čistý príjem matky, po zmene zamestnania, ani dôvody zmeny zamestnania tvrdené matkou, pre prípad, že došlo k zníženiu príjmu matky, súd prvej inštancie nezisťoval. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie pri zvýšení vyživovacej povinnosti otca k maloletej T. vychádzal z nesprávneho čistého príjmu otca aj matky. 19.3. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že otec má vyživovaciu povinnosť nielen k maloletej T., nar. XX.XX.XXXX, ale aj k maloletej A., nar. XX.XX.XXXX, pričom vekový rozdiel medzi týmito deťmi je z hľadiska vyživovacej povinnosti zanedbateľný. Súd prvej inštancie sa však touto druhou vyživovacou povinnosťou otca nezaoberal, nezisťoval, či A. už tiež je na druhom stupni základnej školy a aké má potreby. Čo sa týka manželky otca, podľa názoru odvolacieho súdu neboli preukázané žiadne dôvody, ktoré by jej bránili pracovať, pričom z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, či si manželka otca vôbec nejakú prácu hľadá. 19.4. Súd prvej inštancie uznal výdavky na maloletú T., pozostávajúce z nákladov na obedy v škole 25 eur, školské pomôcky 10 eur, strava 100 eur, ošatenie, obuv 100 eur, hygienické potreby 50 eur, rozpočítané jednorazové výdavky v súvislosti so začiatkom šk. roka 9 eur, lieky 10 eur a alikvotnú časť nákladov na bývanie vo výške 167 eur, čo spolu predstavuje 476 eur (správne malo byť 471 eur), z ktorých mesačné náklady na ošatenie, obuv 100 eur a hygienické potreby 50 eur, sa odvolaciemu súdu javia ako nadsadené. 20. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie sa v priebehu konania dôsledne nezaoberal zmenou pomerov na strane oboch rodičov a maloletého dieťaťa v čase rozhodovania o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti, oproti pomerom v čase uzatvorenia dohody

rodičov o príspevku otca na výživu maloletej T. v apríli 2019, a nevyhodnotil, či a akým spôsobom došlo k podstatnej zmene okolností za ktorých sa rodičia na zvýšení výživného dohodli. Navyše nesprávne určil výšku priemerného čistého príjmu otca, ktorý zvýšil až o 459 eur mesačne. Vôbec nezistil priemerný čistý príjem matky po zmene zamestnania, ani existenciu dôvodov zmeny zamestnania tvrdené matkou, pre prípad, že došlo k zníženiu jej čistého príjmu. Dôsledne sa nezaoberal ani vyživovacou povinnosťou otca k maloletej dcére A. S matkou uplatnených nákladov na maloleté dieťa uznal aj náklady, zrejmé nadsadené. Čo sa týka jednorazových nákladov maloletej T. matka potvrdila, že otec je prisľúbil na vakcináciu prispieť. Na druhej strane z dokladov predložených otcom vyplýva, že maloletá A. nosí okuliare, s čím sú tiež spojené jednorazové výdavky. Odvolací súd dodáva, že pokiaľ ide o súčasnú situáciu spôsobenú infláciou, táto postihuje oboch rodičov rovnakou mierou. Pokiaľ za týchto okolností súd prvej inštancie rozhodol o zvýšení vyživovacej otca k maloletej T. na sumu 300 eur mesačne bolo jeho rozhodnutie predčasné, vydané na základe nedostatočne zisteného skutočného stavu veci. Najmä vzhľadom na to, že vo veci ide o konanie podľa , podľa ktorého je súd povinný za účelom zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli ( ). Navyše podľa názoru odvolacieho súdi zvýšené výživné nie je primerané ani odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa vo veku 12 rokov v čase podania návrhu (teraz už 13 rokov), ktoré navštevuje základnú školu v mieste trvalého bydliska, aj s prihliadnutím na jeho zdravotné problémy. 21. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zrušil a vec mu podľa vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie bude doplniť dokazovanie v naznačenom smere. Následne vo veci opätovne rozhodne, pričom bude viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v bode 19.1. Zároveň rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).