Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_9Cb-11-2013.pdf
PDF · 101.63 KB
Case nature
Area
Subarea
9Cb/11/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Žiar nad Hronom pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom v právnej veci navrhovateľa Ján Psotka nar. 24.3.1950, bytom Nová Baňa Chotár č. 27, zastúpený Ak JUDr. Dušan Klimo, Žiar nad Hronom Sládkovičova č. 16/61 proti odporcom v rade v 1. Drevoz spol. s.r.o. so sídlom Lutila Slobodné č. 20, IČO: 36 64 50 87, v 2. rade Jozefovi Štefanovičovi, nar. 27.5.1978, bytom Kosorín č. 66, Janova Lehota, obaja zastúpení Ak Soukeník - Štrpka s.r.o. so sídlom Bratislava Ul. Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, o návrhu navrhovateľa na zaplatenie 25.394,- € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca v rade v 1. je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 25.394,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 1% mesačne z dlžnej sumy odo dňa 4.12.2012 až do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd návrh navrhovateľa voči odporcovi v rade v 2. z a m i e t a .
Odporca v rade v 1. je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Dušana Klimu, Ak Žiar nad Hronom Sládkovičova 16/61 vo výške 7.237,- €, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi v rade v 2. náhradu trov konania na účet právneho zástupcu odporcu v rade v 2. Ak Soukeník - Štrpka s.r.o. Bratislava Šoltésovej 14 IČO: 36 868 711 vo výške 3.517,94,- €, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 4.2.2013 podaným na tunajší súd prostredníctvom splnomocneného advokáta uplatňoval navrhovateľ voči označeným odporcom v rade v 1 a v 2 právo na zaplatenie sumy 25.394,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 1% mesačne odo dňa 14.12.2012. Takto uplatňovaný nárok vo vzťahu k odporcovi v 1. dôvodil titulom nesplateného zvyšku pôžičky a vo vzťahu k odporcovi v rade v 2. z titulu náhrady škody.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa rozhodol meritórne rozsudkom dňa 18.3.2014 tak, že návrh navrhovateľa zamietol a zaviazal k povinnosti náhrady trov vo vzťahu k odporcom v rade v . a v 2. Na odvolanie odporcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 43Cob 511/2014-416 zo dňa 19.3.2015 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Preskúmaním odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a preto jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Súd uskutočnil vo veci dokazovanie výsluchom samotných účastníkov konania, v konaní ako svedkov vypočul Katarínu Balážovú, Ludovíta Slašťana, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, ktoré pri pojednávaní predložili účastníci konania to zmluvou o pôžičke zo dňa 5.2.2007, zmluvou o prevode obchodného podielu, ktorú uzatvoril navrhovateľ a odporca v rade v 2. dňa 3.11.2007, zmluvou o vrátení pôžičky
uzatvorenou medzi navrhovateľom a dlžníkom Michalom Pálom, výpismi z bankového účtu navrhovateľa a príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 31.12.2007, vyhotoveným odporcom v rade v 1, faktúrou č. 270014 vystavenou navrhovateľom dňa 31.12.2007, kartami dlhodobého majetku navrhovateľa Ján Psotka - stavebná činnosť zo dňa 9.1.2008, uzatvorenou zmluvou medzi AK JUDr. Dušan Klimo a Ľudovítom Slašťanom o poskytovaní sprostredkovateľa činnosti v oblasti služieb zo dňa 1.4.2011, pracovnou zmluvou uzatvorenou medzi Klimestav vos Žiar nad Hronom a Ľudovítom Slašťanom z odňa 4.3.2002, kartou dlhodobého majetku spoločnosti Drevoz s.r.o. zo dňa 24.6.2012, zmluvou o poskytnutí stavebného úradu pre Darinu Štefanovičovú, výpismi bankového účtu Drevoz s.r.o. za obdobie odo dňa 31.7.2008 do 31.12.2008, na základe čoho súd zistil nasledovný skutkový stav veci:
Navrhovateľ uplatňoval voči odporcom nárok z viacerých samostatných vzťahov, ktoré vznikli medzi účastníkmi konania to medzi navrhovateľom a odporcom v rade v 1, medzi navrhovateľom a odporcom v rade v 2. a tiež s odkazom na právny vzťah medzi samotnými odporcami.
Navrhovateľ nárok voči odporcovi v rade v 1. uplatňoval z titulu neuhradeného zvyšku poskytnutej pôžičky navrhovateľom ako veriteľom pre odporcu v rade v 1. ako dlžníka. Navrhovateľ produkoval dôkaz a to zmluvu o pôžičke, ktorú uzatvoril spoločne s odporcom v rade v 1. Drevoz spol. s.r.o. ako dlžníkom 5.12.2007, na základe, ktorej zmluvy poskytol peňažnú pôžičku pre odporcu v rade v 1 v sume 1.586 235,- Sk / 52.653,30,- € /. Odporca v rade v 1. sa zaviazal pôžičku splatiť do dňa 3.12.2012 a to formou v pravidelných mesačných splátkach 35.000 Sk splatných vždy k 27. dňu príslušného mesiaca. Zmluvné strany dojednali, že pôžička môže byť splatená i pred určením termínom splatnosti súčasne dohodli, že sa jedná o pôžičku bezúročnú do doby lehoty jej splatnosti a v prípade neuhradenia v dojednanom termíne nesplatená časť je úročená mesačným úrokom vo výške 1% / čl. spisu 4 - 5 spisu /. Takto uzatvorenú zmluvu o pôžičke v písomnej podobe uzatvoril navrhovateľ ako veriteľ, odporca v rade v 1. ako dlžník, za ktorého konal štatutár označený odporca v rade v 2.
Odporca v rade v 1. nepopieral uzavretie zmluvy o pôžičke, spochybňoval však reálne odovzdanie finančných prostriedkov. Tvrdil, že dôvodom uzavretia zmluvy o pôžičke bola skutočnosť, že zámerom odporcu v rade v 2. bolo realizovať samostatne podnikanie v obchodnej spoločnosti Drevoz s.r.o., v ktorej spoločnosti bolo využívaní technologické zariadenie / uhlová píla /, ktorá bola vlastníctvom navrhovateľa ako v tom čase podnikateľa fyzickej osoby, ktorý takéto technologické zariadenie odpredal spoločnosti Drevos s.r.o. čo reálne bolo premietnuté do zmluvy o pôžičke. Z dôvodu rozporu tvrdení navrhovateľa a odporcu v rade v 1, v 2 súd pri prejednávaní vecí okrem výsluchu účastníkov konania a oboznámením sa s listinným dôkazom / zmluvy o pôžičke / uskutočnil i výsluch svedkov. Vypočutý svedok Ľudovít Slašťan sa vyjadril, že z poverenia JUDr. Dušana Klimu ako advokáta realizoval odovzdanie písomných zmlúv o pôžičke, ktorú vypracovala advokátska kancelária. Tento svedok uviedol, že priamo navrhovateľ mu odovzdal finančnú hotovosť - obálku s peniazmi, túto umiestnil v trezore advokátskej kancelárie, neskôr sa dostavil odporca v rade v 2. zastupujúci ako konateľ odporcu v rade v 1., skontroloval znenie vypracovaných zmlúv o pôžičke, následne spoločne odporca v rade v 2. a navrhovateľ realizovali overenie podpisov na zmluvách a následne po návrate s overenými podpismi svedok potom ako mu bol predložený jeden exemplár zmluvy z poverenia JUDr. Dušana Klimu odovzdal fyzicky finančné prostriedky odporcovi v rade v 2. Svedok uviedol, že finančnú hotovosť neprepočítaval, avšak bola odovzdaná väčšia kopa peňazí v nomináliach 5.000,- Sk. Svedok sa vyjadroval tiež, že žiaden z účastníkov zmluvného vzťahu nemal žiadne námietky. Ďalej súd realizoval výsluch svedkyne Kataríny Balážovej / účtovníčka navrhovateľa Ján Psotka - stavebný činnosť a Drevoz spol. s.r.o. /, ktorá síce nemala vedomosť o spôsobe uzavretia zmluvy o pôžičke, bola prítomná len pri vzájomných jednaniach účastníkov zmluvného vzťahu a vedela o existencii pôžičky. Podľa svedkyne navrhovateľ a odporca v rade v 2. riešili predaj obchodného podielu spoločnosti Drevoz spol. s.r.o. a vložený majetok do tejto obchodnej spoločnosti. Na základe týchto jednaní neskôr došlo k spracovaniu zmluvy o pôžičke v Ak JUDr. Klima a svedkyňa v účtovnej evidencii spoločnosti spol. s.r.o. ako i v evidencii Ján Psotka - stavebná činnosť evidovala takéto finančné prostriedky práve z titulu poskytnutej pôžičky. Odporcovia v rade v 1. a v 2. zhodne pred súdom tvrdili, že i keď došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke medzi navrhovateľom a odporcom v rade v 1. nedošlo k reálnemu kontraktu a plnenie veriteľ / navrhovateľ / pre odporcu v rade v 1. neposkytol. Odporcovia v rade v 1. a v 2. rade tvrdili, že úmyslom účastníkov zmluvného vzťahu nebolo naplniť znaky a podstatu zmluvy o pôžičke ale podľa ich vyjadrení došlo k simulovaným právnym úkonom, keďže dňa 30.10.2007 malo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy o prevodu obchodného podielu medzi prevodcom navrhovateľom a nadobúdateľom odporcom v rade v 2. spoločnosti Drevoz spol. s.r.o. v zmysle, ktorej zmluvy prevodca /navrhovateľ / previedol na
nadobúdateľa / odporcu v rade v 2. / obchodný podiel za dojednanú cenu 100 000 Sk. Odplatu za prevod obchodného podielu ako i technologické zariadenie v spoločnosti Drevoz s.r.o. podľa odporcu v rade v 2. predstavovala reálne neposkytnutá pôžička zo zmluvy o pôžičke / zmluva o prevode obchodného podielu čl. 72 - 73 spisu /.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka /OZ Zák. č. 40/1964 Zb./, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určeného podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1. Občianskeho zákonníka /OZ/, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Pokiaľ v predchádzajúcom rozhodnutí súdu prvého stupňa dňa 18.3.2004 súd ustálil na základe zisteného skutkového stavu právne posúdenie veci tak, že reálne nedošlo k odovzdaniu finančných prostriedkov veriteľov pre dlžníka, odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí vyslovil názor, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie veci vychádzanie z nesprávneho právneho posúdenia.
Zmluva o pôžičke môže predstavovať odplatný resp. bezodplatný právny vzťah pre ktorú zmluvu Zákona nepredpisuje formu, čo znamená možnosť uzavretia zmluvy písomne, ústne, resp. i konkludentne. Zmluva o pôžičke je však reálnou zmluvou a vyžaduje sa odovzdanie predmetu pôžičky veriteľa dlžníkovi. Podstatnými znakmi takéhoto zmluvného vzťahu je prenechanie veci na voľné nakladanie aj spotrebovanie druhovo určených vecí, dočasnosť tohto právneho vzťahu a povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu do určenej doby splatnosti.
Navrhovateľ sa domáhal voči odporcovi v rade v 1. zaplatenia žalovanej istiny s odkazom na uzatvorenú písomnú zmluvu o pôžičke medzi účastníkmi konania dňa 3.12.2007. Navrhovateľ s odkazom na zmluvné dojednania preukazoval odovzdanie finančnej hotovosti v sume 1.586 235,- Sk / 52.653,36,- € / jednak podpisom na samotnej písomnej zmluve o pôžičke, kde dlžník podpisom zmluvy prehlásil, že peňažnú hotovosť osobne prevzal / bod II bod 2 zmluvy o pôžičke /. Navrhovateľ reálne fyzické odovzdanie finančných prostriedkov predstavujúcich predmet pôžičky preukazoval tiež predložením pokladničnej knihy podnikateľa Ján Psotka - stavebná činnosť / čl. 119 spisu /, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 31.12.2007 / čl. 82 a/, kde dlžník potvrdil prijatie finančných prostriedkov vo výške 1.586 235,- Sk. Naviac navrhovateľom tvrdené skutočnosti o reálnom odovzdaní predmetu pôžičky potvrdzoval i súdom vypočutý svedok Ľudovít Slašťan, ktorý zabezpečoval úkony v súvislosti s vypracovaním samotnej zmluvy o pôžičke a bol priamo prítomný pri odovzdávaní finančnej hotovosti. I z obsahu zmluvného dojednania zmluvy o pôžičke pre súd vyplynulo, že medzi účastníkmi existovala dohoda o zapožičaní finančných prostriedkov voči čomu nenamietal ani samotný odporca v rade v 1, podpísaním zmluvy potvrdil prevzatie zapožičaných finančných prostriedkov a neskôr práve z takto uzatvorenej zmluvy o pôžičke opakovane poskytoval pravidelné plnenie vo výške dojednaných splátok a uhradil celkovú sumu z poskytnutej pôžičky 27 259,- € o čom navrhovateľ predložil listinné dôkazy a to zoznam bankových prevodov / čl. 23 spisu /.
Okrem výpovedi účastníkov i z predložených listinných dôkazov, ktoré boli produkované v rámci dokazovania ako i z výpovedi svedkov, súd preto ustálil skutkové zistenia tak, že navrhovateľ zapožičal odporcovi v rade v 1. finančnú hotovosť a túto od neho odporca v rade v 1. ako dlžník prevzal, následne ako dlžník poskytoval pre veriteľa odporca v 1. rade čiastočné plnenie úhradu dlhu a preto súd mal na základe takto uzatvorenej zmluvy o pôžičke preukázané i, že došlo k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov, pričom ak odporca odkazoval na simulovaný právny úkon v súvislosti s uzatvorením zmluvy o prevode obchodného podielu medzi odporcom v rade v 1. a odporcom v rade v 2. vo svojich tvrdeniach neuniesol dôkazné bremeno. Z predloženej zmluvy o pôžičke mal súd za preukázané tiež zmluvné dojednanie ohľadom úroku v zmysle ustanovenia § 658 ods. 1. Občianskeho zákonníka a preto zaviazal odporcu k zaplateniu dojednaného úroku z pôžičky odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti vo výške 1% mesačne z dlžnej sumy a to až do zaplatenia.
Uplatňovaný nárok navrhovateľa vo vzťahu k odporcovi v rade v 2. na zaplatenie dlžnej sumy i s úrokom z omeškania uplatňoval z titulu práva na náhradu škody s odkazom na § 135 a/ Obchodného zákonníka a tiež s odkazom na ustanovenie § 373 Obchodného zákonníka s tvrdením, že odporca v rade v 2 ako konateľ obchodnej spoločnosti Drevoz spol. s.r.o. Lutila porušil povinnosti pri výkone pôsobnosti tým,
že zrealizoval odpredaj zmluvného zariadenia, ktorým zariadením bol zabezpečený zmluvný záväzok zo zmluvy o pôžičke záložným právom. Ďalej tvrdil, že navrhovateľ nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku odporcu v rade v 1. a preto takýto nárok z titulu náhrady škody uplatňuje i vo vzťahu k odporcovi v rade v 2. ako konateľovi obchodnej spoločnosti, súčasne poukazoval na skutočnosť, že odporca v rade v 2 ako konateľ obchodnej spoločnosti nesplnil zmluvnú povinnosť, ku ktorej sa zaviazal a strojné zariadenie previedol na tretiu osobu / § 373 Obchodného zákonníka/. Navrhovateľ odkazoval na zmluvné dojednanie v samotnej zmluve o pôžičke v čl. III bod 3, kde dlžník sa zaviazal nevykonať žiadne opatrenie, ktorými by bránil naplneniu záložného práva k hnuteľným veciam, tak ako boli špecifikované v bode 1 predmetného článku zmluvy o pôžičke tým, že nepoškodí, nepredá, neprevedie a nescudzí na iné osoby predmetné hnuteľné veci / uhlová píla, brúska pílových kotúčov/, ku ktorým bolo zriadené záložné právo. Odporca v rade v 2. namietal vznik záložného práva k strojnému zariadeniu, tak ako to tvrdil navrhovateľ, namietal pasívnu legitimáciu z dôvodu nemožnosti domáhať sa úhrady pohľadávky navrhovateľom spoločne a nerozdielne vo vzťahu k odporcovi v rade v 1. z titulu pôžičky a odporcu v rade v 2.z titulu zodpovednosti za škodu i s uplatňovaným nárokom na priznanie dojednaného úroku z omeškania s odkazom na zmluvu o pôžičke. Namietal tiež porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti odporcu v rade v 2. tak ako to odkazoval navrhovateľ v zmysle ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka s tvrdením, že došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti odporcu v rade v 2. v zmysle čl. III bodu 1, 3, v zmluve o pôžičke, kde sa odporca zaviazal nevykonať žiadne opatrenia v dôsledkov, ktorých by bolo poškodenie zálohu uhlovej píly a brúsky pílových kotúčov, prípadne ich predaj, resp. prevedenie na iné osoby, pretože v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy hnuteľné veci označené v čl. III zmluvy o pôžičke, reálne nepredstavovali vlastníctvo ani odporcu v rade v 1. ani odporcu v rade v 2., naopak boli vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa.
Podľa § 151 a/ Občianskeho zákonníka /OZ/, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva s tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa, ale domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splatená.
Podľa § 151 b/ ods. 1. Občianskeho zákonníka / OZ/, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva rozhodnutím súdu, alebo správneho orgánu, alebo zákonom.
Podľa § 151 e/ ods. 1. Občianskeho zákonníka /OZ/, na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Národnom centrálnom registri záložných práv zriadenom podľa osobitného zákona, ak tento zákon, alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
Až po realizovanie registrácie záložného práva vo vyššie uvedenom Notárskom centrálnom registri záložných práv, dochádza reálne k vzniku záložného práva a aj zabezpečenia pohľadávky jednej zo zmluvných strán. Bez toho, aby došlo k registrácii záložného práva, záložné právo ani nevznikne. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal súdu vznik záložného práva k predmetu zálohu, tak ako boli špecifikované v čl. III bod 1 - 3 zmluvy o pôžičke s odkazom na vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka. Naviac v tejto súvislosti uvádzam, že označený odporca v rade v 1, ktorého zastupoval ako konateľ odporca v rade v 2, nemohol riadnym spôsobom ani uzatvoriť zmluvu o zriadení záložného práva dňa 3.12.2007 / čl. III zmluvy o pôžičke /, keďže ku dňu 31.12.2007 vlastníkom predmetných hnuteľných vecí, ktoré mali byť predmetom zálohu, reálne bol navrhovateľ, o čom svedčí karta dlhodobého majetku odporcu v rade v 1. / čl. spisu 68 -69 /, doklad preukazujúci majetok navrhovateľa / čl. spisu 85-87 / a tiež faktúra č. 270014 / čl. 84 spisu /, ktorou predmetné hnuteľné veci odporca v rade 1. nadobudol až ku dňu 31.12.2007 a preto žiadnym spôsobom nemohol uzatvoriť ani zmluvu o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam, ktoré v čase učinenia tohto právneho úkonu neboli v jeho vlastníctve. Z tohto dôvodu odporca v rade v 2. nemohol ani porušiť povinnosť vyplývajúcu pre neho zo záväzkového vzťahu a preto nie je povinný ani nahradiť škodu, pokiaľ sa navrhovateľ vo vzťahu k odporcovi v rade v 1. takejto náhrady škody domáha s odkazom na ustanovenie § 373 Obchodného zákonníka. Z týchto dôvodov, súd návrh vo vzťahu k odporcovi v rade v 2. ako nedôvodný zamietol. Navrhovateľ sa domáha však zaplatenia žalovanej istiny spoločne a nerozdielne vo vzťahu k odporcovi v rade v 2. i s odkazom na ustanovenie § 135a/ Obchodného zákonníka, ako konateľovi odporcu v rade v 1 s identickou argumentáciou t.j. z dôvodu porušenia povinnosti vyplývajúce pre odporcu v rade v 2. ako konateľa obchodnej spoločnosti Drevoz spol. s.r.o. s odkazom na čl. III uzatvorenej zmluvy o pôžičke. Navrhovateľ tvrdil, že odporca v rade v 2. ako jediný spoločník a konateľ
odporcu v rade v 1. svojím správaním spôsobil škodu odporcovi v rade v 1, pokiaľ mu znemožnil splácať ako dlžníkovi dlh vo vzťahu k veriteľovi t.j. navrhovateľovi.
Podľa ustanovenia § 135 a/ ods. 1. Obchodného zákonníka /ObZ/, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôveryhodných informáciach a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy, alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
Podľa § 135 a / ods. 2. Obchodného zákonníka /ObZ/, konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spôsobili spoločnosti.
Podľa § 135 a/ ods. 3 Obchodného zákonníka /ObZ/, konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami.
Podľa § 135 a/ ods. 5 Obchodného zákonníka /ObZ/, nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenie ods. 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty.
Navrhovateľ sa domáhal voči odporcovi v rade 2. zaplatenia žalovanej istiny z titulu náhrady škody i s odkazom na vyššie citované hmotnoprávne ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré upravujú vnútorné vzťahy spoločnosti konateľov ako i spoločníkov a umožňujú uplatniť nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom a tiež možnosť veriteľov spoločnosti takéto nároky uplatniť vo vzťahu ku konateľom, avšak len za okolností, pokiaľ veriteľ nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti.
Predpokladom na náhradu škody voči konateľovi spoločnosti zo strany veriteľa je existencia pohľadávky veriteľa voči spoločnosti, ktorej je konateľ štatutárnym orgánom. Povinnosťou veriteľa je teda prioritne preukázať existenciu pohľadávky, naviac takáto pohľadávka s odkazom na rozhodovaciu činnosť súdov má byť judikovaná t.j. súdom právoplatne a vykonateľne priznaná / rozhodnutie Najvyššieho súdu - SR / sp. zn. 6ObO 125/2008 /. Ďalším predpokladom pre založenie tejto zodpovednosti s odkazom na vyššie citované ustanovenia Ochodného zákonníka je nemožnosť uspokojenia pohľadávky z majetku spoločnosti. Pokiaľ veriteľ má snahu vymáhať pohľadávku voči spoločnosti od konateľa spoločnosti, je jeho povinnosťou preukázať vznik škody v spoločnosti, pričom za vznik takejto škody musí zodpovedať konateľ a spôsobiť ju porušením svojej povinnosti. Veriteľ musí konateľovi preukázať základné predpoklady jeho zodpovednosti za vznik škodu na strane spoločnosti v súvislosti s porušením povinnosti na strane konateľa a tiež príčinu súvislosti medzi vznikom škody a porušením povinnosti.
Navrhovateľ však neuniesol dôkazné bremeno ani pri preukazovaní porušenia akejkoľvek povinnosti zo strany odporcu v rade v 2. ako konateľa spoločnosti Drevoz spol s.r.o.s odkazom na vyššie uvedené tvrdenia v predmetnom písomnom vyhotovení rozsudku, na inom mieste nepreukázal tiež skutočnosť, že ako veriteľ nemá možnosť uspokojiť pohľadávku z majetku samotnej obchodnej spoločnosti Drevoz spol. s.r.o. a preto z týchto dôvodov súd návrh navrhovateľa vo vzťahu k odporcovi v rade v 2. ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol v prejednávanej veci v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1. O.s.p.
Podľa § 142 ods. 1. O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie, alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľ bol úspešný vo vzťahu k odporcovi v rade v 1. v uplatňovanom nároku na zaplatenie 25 394,- € s
príslušenstvom a preto súd navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov, ktoré predstavovali trovy z titulu úhrady súdneho poplatku za návrh na začatie konania 1.523,50,- €, návrh za podanie odvolanie 1.523,50,- €, náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 4.190,- € za nasledovné úkony právnej pomoci : úkon á 419,94,- € / § 10 ods. 1. Vyhl. č. 655/2004 Zb/, príprava, prevzatie, spísanie návrhu na začatie konania, písomné vyjadrenie k odporu / § 13 a ods. 1. písm. c/ vyššie citovanej vyhlášky /, nemeritórne pojednávania úkon vo výške 1 - tiny / § 13 a / ods. 4. vyššie citovanej vyhlášky / za pojednávania dňa 6.6.2013, 9.7.2013, 17.11.2013 úkon á 419,94,- € / § 13 a/ ods. 1. písm. d/ vyššie citovanej vyhlášky / za pojednávanie dňa 19.12.2013, v identickej výške za úkon písomné podanie zo dňa 27.2.2014, za pojednávanie dňa 18.3.2014, odvolanie voči rozsudku prvého stupňa zo dňa 15.5.2014, písomné vyjadrenie zo dňa 30.9.2015, pojednávanie konané dňa 22.10.2015, režijný paušál za kalendárny rok 2013 vo výške 7,81,- € - 7x, 3 x režijný paušál za kalendárny rok 2014 - 8,04,- €, 2 x režijný paušál za kalendárny rok 2015 - 8,39,- € spolu náhradu trov vo výške 7.237,- €, ku ktorej zaviazal súd odporcu v rade v 1. ako účastníka neúspešného s povinnosťou realizácie trov na účet právneho zástupcu navrhovateľa / § 149 ods. 1. O.s.p. /. Súd priznal odporcovi v rade v 2. ako účastníkovi úspešnému vo vzťahu k navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 3.517,94,- € a to trovy na zaplatenom súdnom poplatku za podanie odporu voči vydanému platobnému rozkazu 1.524,- € ako i trovy právneho zastúpenia v zmysle Vyhl. č. 655/2004 Zb. s odkazom na ustanovenie § 13 ods. 2. vo výške 1.994,- € za 7 úkonov právnej pomoci úkon á 209,97,- € / upravený v zmysle § 13 ods. 2. vyššie citovanej vyhlášky /, príprava, prevzatie, písomné podanie k návrhu na začatie konania, účasť na pojednávaní 19.12.2013, účasť na pojednávaní 18.3.2014, písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 11.6.2014, písomné vyjadrenie zo dňa 7.9.2015, účasť na pojednávaní 22.10.2015, 3 x režijný paušál a kalendárnom roku 2013 - 7,81,- €, 2 x režijný paušál v kalendárnom roku 2014 - 8,04,- €, 2 x režijný paušál v kalendárnom roku 2015 - 8,39,- € + DPH ako i náhradu hotových výdavkov za stratu času v súvislosti s pojednávaniami realizovanými 19.12.2013, 18.3.2014 a 22.10.2015 celkom vo výške 162,64,- € za pojednávanie dňa 19.12.2014 za 2 začaté polhodiny á 13,01,- € + DPH, za ďalšie pojednávania konané dňa 18.3.2014 a 22.10.2015 4 začaté polhodiny pre rok 2014 á 13,40,- €, pre rok 2015 á 13,98,- € + DPH a preto súd navrhovateľa ako účastníka neúspešného zaviazal k celkovej náhrade trov konania v prospech odporcu v rade v 2. vo výške 3.517,94,- € s povinnosťou ich realizácie na účet právneho zástupcu odporcu v rade v 2. / § 149 ods. 1. O.s.p./.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí. Toto právo strácajú tí účastníci konania, ktorí sa po vyhlásení rozhodnutia vzdali práva podať proti nemu odvolanie a to výslovne do zápisnice súdu. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.