Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_6C-14-2012.pdf
PDF · 108.93 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-6C/14/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Svidník, samosudkyňa JUDr. Anna Frigová, v právnej veci navrhovateľa D. stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom R. XX, XXX XX R., B.: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Silviou Sovovou, advokátkou, so sídlom Diamantová 10, 040 11 Košice proti odporcom 1/ G.. B. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R. 2, XXX XX R. - L. H., štátna občianka SR a 2/ G.. A. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R. XXXX/ XX, XXX XX R. I, štátny občan SR, zastúpeného Mgr. Ivanou Závackou, trvale bytom Blyskáčová 2, 816 00 Bratislava - Karlová Ves, za účasti vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS Prešov, so sídlom Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom K. kancelárie so sídlom Sov. hrdinov XXX/XX, 08901 Svidník, o zaplatenie 2 259,27 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
Odporcom 1/ a 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 834,98 eura na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, vedeného vo VÚB, a. s., pob. Prešov, č. ú.: 42949572/0290, IBAN:SK72 0200 0000 0000 4294 9572, SWIFT: SUBASKBX, VS 2351181 do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 26.3.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcov 1/ a 2/ na zaplatenie sumy 2 259,27 eura s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 1529625 1 01 bola s odporcami 1/ a 2/ uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 2.12.1999, v súlade s ktorou poskytol navrhovateľ odporcovi 1/ mimoriadny 6C/14/2012 -2-
medziúver vo výške 19 916,35 eura. Odporca 1/ sa zaviazal splácať úroky mimoriadneho medziúveru vo výške 6,5 % p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 107,88 eura. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a zúčtovaní účtu mimoriadneho medziúveru s účtom stavebného sporenia splácať stavebný úver, vrátane úrokov 6 % p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 99,58 eura. Odporca 2/ prevzal ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí odporca 1/. Nakoľko si odporca 1/ neplnil zmluvné povinnosti, bol navrhovateľom upomínaný a upozorňovaný na riadne a včasné uhrádzanie splátok a vkladov. Odporca 1/ na základe upomienok v poskytnutej lehote nedoplatil dlžné splátky. Z dôvodu podstatného porušenia zmluvnej povinnosti odporcom 1/ omeškaním v splácaní, odstúpil navrhovateľ dňa 21.12.2011 v súlade s čl. VI. a VII. od Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 2.12.1999 a vyzval odporcu 1/ na okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov v 7 - dňovej lehote. Odporca 1/ finančné prostriedky v danej lehote nevrátil.
Odporca 2/ si svoju povinnosť vyplývajúcu z ručenia taktiež nesplnil. Zostatok pohľadávky ku dňu 29.2.2012 je vo výške 2 259,27 eura (dlžná suma), 9 % p.a. úrok z omeškania zo sumy istiny 2 243,82 eura od 1.3.2012 do zaplatenia. Písomným oznámením zo dňa 30.4.2012 vstúpil do konania na podporu odporcov 1/ a 2/ podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz pod č. k. 6C/14/2012-3 zo dňa 16.5.2012, proti ktorému podal vedľajší účastník v zákonnej lehote odpor. Odpor odôvodnil tým, že ide o spotrebiteľskú vec a zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, preto podľa § 172 ods. 9 O.s.p. nemal byť platobný rozkaz vydaný, pričom neprijateľnosť zmluvnej podmienky súd skúma ex offo. Citujúc ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ďalej uviedol, že aplikácia Obchodného zákonníka by prichádzala do úvahy len vtedy, ak by to bolo pre spotrebiteľa výhodnejšie. V súdenej veci sa však nie je potrebné zaoberať bližšie zmluvnými podmienkami a praktikami dodávateľa, nakoľko navrhovateľ od zmluvy odstúpil listom zo dňa 21.12.2011. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje (§ 48 OZ). Ak je zmluva zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 OZ). Ide o vydanie bezdôvodného obohatenia. V súdenej veci je preto potrebné porovnať sumu prijatú od dodávateľa spotrebiteľom, to je poskytnutý úver a odpočítať od nej sumu, ktorú spotrebiteľ dodávateľovi zaplatil, bez ohľadu na to, na aký účel dodávateľ tú ktorú platbu započítal. V prípade kladného rozdielu, v prospech dodávateľa, ide o sumu bezdôvodného obohatenia, na vydanie ktorej má dodávateľ nárok. V zbytku navrhol žalobu zamietnuť. Odpor proti platobnému rozkazu podala aj odporkyňa 1/, ktorá v odôvodnení odporu uviedla, že v plnom rozsahu sa stotožňuje s argumentáciou vedľajšieho účastníka uvedenou v jeho odpore. Ďalej uviedla, že mechanizmus poskytnutia úveru bol taký, že ona na účet navrhovateľa zaplatila sumu 10 000 eur, ktorou nemohla disponovať a navrhovateľ jej poskytol medziúver vo výške 20 000 eur, ktorý v tejto výške splácala až do septembra 2002. K 30.10.2002 došlo k preklopeniu na stavebný úver, čo znamená, že začala splácať reálne jej poskytnutý úver vo výške 10 000 eur. Od decembra 1999 do septembra 2002 (vrátane) platila 6C/14/2012 -3- mesačné splátky mimoriadneho medziúveru vo výške 3 250,- Sk, od 15.10.2002 (prvá splátka stavebného úveru) platila mesačné splátky vo výške 3 000,- Sk, od januára 2009 boli mesačné splátky 100 eur a to až do júna 2010, keď ju navrhovateľ písomne upozornil na nedoplatok vo výške 99,22 eura, následne zaplatila 1 000 eur v dvoch päťstoeurových splátkách (december 2010 a január 2011). Z toho vyplýva, že na účet navrhovateľa zaplatila minimálne 13 767 eur, pričom navrhovateľ jej požičal sumu 10 000 eur. To znamená, že navrhovateľom poskytnutú sumu zaplatila v celom rozsahu. Z uvedeného vyplýva, že z jej strany nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor navrhovateľa s poukazom na výšku zaplatenej sumy, ani k poškodeniu navrhovateľa, preto je žaloba nedôvodná. Vzhľadom na odstúpenie navrhovateľa od zmluvy a právne dôsledky odstúpenia od zmluvy odôvodnené v odpore vedľajšieho účastníka navrhla, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol. Súčasne navrhla, aby navrhovateľ predložil úplny výpis z jej úverového účtu. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odporu zo dňa 8.2.2013 uviedol, že produkty stavebného úveru
- medziúveru poskytol odporcom 1/ a 2/ na základe zák. č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, zák. č. 483/201 Z.z. o bankách a ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Bankové produkty spadajúce pod spotrebiteľské právo majú osobitnú právnu úpravu - zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľskýh úveroch. Touto právnou normou sa nijako nezasiahlo do zákona o stavebnom sporení. Keďže stavebný úver nie je úverom spotrebiteľským, nemôže byť ani spotrebiteľskou zmluvou. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a listinnými dôkazmi, vyjadreniami právneho zástupcu navrhovateľa, výsluchom odporkyne, vyjadrením právneho zástupcu vedľajšieho účastníka a zistil tento skutkový stav: Zo Zmluvy o stavebnom sporení č. 1529625 1 01 zo dňa 2.12.1999 súd zistil, že navrhovateľ uzavrel s odporcami 1/ a 2/ Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na základe ktorej poskytol odporkyni 1/ mimoriadny medziúver vo výške 19 916,35 eura. Odporkyňa 1/ sa zaviazala splácať úroky mimoriadneho medziúveru vo výške 6,5 % p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 107,88 eura, po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a zúčtovaní účtu mimoriadneho medzi úveru s účtom stavebného sporenia splácať stavebný úver, vrátane úrokov 6 % p.a., pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 99,58 eura. Odporca 2/ prevzal ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí odporkyňa 1/. Nakoľko si odporkyňa 1/ neplnila zmluvné povinnosti, bola navrhovateľom upomínaná a upozorňovaná na riadne a včasné uhrádzanie splátok a vkladov. Odporkyňa 1/ na základe
upomienok zo dňa 13.1.2009, 6.5.2010, 14.6.2010, 12.10.2010, 20.12.2010, 4.8.2011, 7.10.2011 a 4.11.2011 v poskytnutej lehote nedoplatila dlžné splátky. Doručenky sa nenachádzajú v spise.
Z poslednej výzvy na úhradu zo dňa 4.11.2011 súd zistil, že navrhovateľ vyzval odporkyňu 1/ na úhradu omeškaných splátok vo výške 789,08 eura v lehote do 15.11.2011 s upozornením, že v prípade nezaplatenia navrhovateľ odstúpi od úverovej zmluvy a bude požadovať zaplatenie celého zostatku úveru. Na priloženej doručenke je vyznačené, že adresát je neznámy, na druhej, že zásielka je neprevzatá v odbernej lehote.
Z listu navrhovateľa zo dňa 21.12.2011 súd zistil, že navrhovateľ oznámil odporkyni 1/, že odstúpil od Zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere a zároveň požaduje okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov vo výške 2 217,15 eura ako dlžnú sumu ku dňu 21.12.2011. Na priloženej doručenke je vyznačené, že zásielka je neprevzatá v odbernej 6C/14/2012 -4-
lehote. Oznámenie o odstúpení od zmluvy navrhovateľ oznámil aj ručiteľovi ako odporcovi 2/, na priloženej doručenke je vyznačené, že adresát je neznámy.
Z výpisu z účtu odstúpeného stavebného úveru súd zistil, že odporkyni 1/ boli navrhovateľom poskytnuté medziúverové prostriedky vo výške 19 916,35 eura, vyrovnanie medziúveru nasporenou sumou na základe pridelenia 11 075,11 eura a stavebný úver vo výške 8 841,24 eura. Z výpisu je zrejmé, že odporkyňa zaplatila spolu sumu 21 532,87 eura. Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že zotrváva na návrhu, poukázala na zákon č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, ktorý zakotvuje finančný inštitút stavebného sporenia, zároveň určuje orgán dohľadu, ktorým je Ministerstvo financií SR a zároveň zákon hovorí o tom, že všeobecné podmienky pre poskytnutie stavebného sporenia a poskytovanie úveru schvaľuje orgán dohľadu a aj predložené všeobecné podmienky, ktoré sú schválené Ministerstvom financií SR. Stavebné sporenie je štátom dotované dlhodobé sporenie za účelom zlepšenia bývania obyvateľov, ktorého podstata spočíva v tom, že určité obdobie si stavebný sporiteľ sporí len na základe zmluvy o stavebnom sporení a po určitom čase a splnení iných podmienok mu vzniká nárok na stavebný úver, ale samotný sporiteľ sa rozhodne, či úver bude čerpať, alebo nebude a teda skončí vo fáze samotného sporenia. Celý inštitút stavebného sporenia je založený na princípe zásluhovosti a teda, že časť ľudí sporí a približne rovnaká časť ľudí by mala čerpať úver. Zákon stanovuje určité limity na možnosti čerpania medziúverov a stavebných úverov v záujme finančnej vyváženosti celého systému. Nevýhodou stavebného sporenia je určitá menšia flexibilita, pretože sporiteľ môže čerpať stavebný úver až vtedy, zjednodušene povedané, keď naňho príde rad. Na to, aby sa eliminovala určitá nevýhoda flexibility stavebného sporenia, bola do zákona stanovená možnosť čerpať tzv. mimoriadny medziúver. To znamená, že stavebnému sporiteľovi je vyplatená cieľová suma skôr, než má na ňu nárok. Podľa všeobecných podmienok, ktoré sú záväzné pre všetkých sporiteľov, tým, že táto suma je vyplatená predčasne, t. j. skôr, než na ňu má sporiteľ nárok, nie je možné, aby Prvá stavebná sporiteľňa viedla zmiešané účty a teda sám stavebný sporiteľ si určuje, čo platí. Z medziúveru si platí len úrok za poskytnutie medziúveru, ale zároveň si ďalej sporí na svojom účte stavebného sporenia až do momentu, keď mu vznikne nárok na stavebný úver. Tieto vklady sú úročené ako v banke, sporiteľ dostáva od banky úrok, zároveň mu je pripisovaná štátna prémia. Ministerstvo financií dbá na to, aby sa vyplácala sporiteľom štátna prémia vtedy, keď im vznikne nárok, ale len tým, ktorým vznikne nárok. V tomto prípade odporkyni 1/ nárok vznikol koncom septembra 2002, oznámením o pridelení cieľovej sumy a v súlade s podpísanou zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere sa jej zúčtovali obidva účty, to znamená účet bezúverový s účtom stavebného sporenia, kde neboli len jej vlastné prostriedky, ale aj úrok od Prvej stavebnej sporiteľne a zároveň aj štátna prémia. Od momentu, ako sa zmenil medziúver na stavebný úver, navrhovateľ už len žiada zaplatenie rozdielu, čo je riadny stavebný úver a odporkyňa 1/ tento úver nesplatila. Trvala na tom, že tento úverový vzťah je absolútnym obchodom poukazujúc na ustanovenia Obchodného zákonníka a zákona č. 310/1992 Zb. Je známe, že niektoré senáty Krajského súdu Prešov rozhodujú na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, avšak niektoré senáty Krajského súdu Prešov posudzujú tieto veci podľa Obchodného zákonníka. Má za to, že zmluva voči odporkyni 1/ zanikla po tom, čo jej bolo doručené odstúpenie od zmluvy, na 6C/14/2012 -5-
základe toho bol vyčíslený zostatok nesplateného stavebného úveru a ten žiada od odporkyne 1/ zaplatiť tak, ako je to uvedené v žalobnom návrhu.
Odporkyňa 1/ pri výsluchu poukázala na čl. 2 Zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere, kde je napísané, že ku dňu podania žiadosti o poskytnutie medziúveru je dlžník povinný vložiť 50 % cieľovej sumy z vlastných prostriedkov v prospech zmluvy o stavebnom sporení, ktorá je základom pre poskytnutie medziúveru. Navrhovateľ bol podnikateľ, ktorého predmetom činnosti bolo poskytovanie úverov a pôžičiek a ona bola fyzická osoba, ktorá predmet medziúveru použila na fyzickú spotrebu. Zo samotnej textácie zmluvy o medziúvere jednoznačne vyplýva nadriadené postavenie veriteľa, napríklad veriteľ vyrubuje dlžníkovi poplatok a taktiež to, že súčasťou zmluvy o medziúvere boli všeobecné podmienky, ktoré bol veriteľ oprávnený jednostranne meniť a to aj v časti poplatkov, úrokov a jednostranného započítania. Zmluva bola predložená ako formulárová bez toho, aby ju mohla akýmkoľvek spôsobom meniť a všeobecné podmienky mohol navrhovateľ meniť bez toho, aby s tým súhlasila, alebo bola s tým uzrozumená. Navrhovateľ sám sa rozhodol odstúpiť od zmluvy, tak sa dostali do režimu bezdôvodného obohatenia a ona bola povinná vrátiť všetko, čo jej veriteľ poskytol. Poukázala na judikatúru, ktorá poskytuje silnú ochranu spotrebiteľom a ona nevidí dôvod, prečo by sa na tomto súde nemala domáhať silnejšej ochrany, ktorú Občiansky zákonník poskytuje pri odstúpení od zmluvy. Takže aj keby sa stotožnila s tým, čo navrhovateľ tvrdil a založil do spisu, tak zo samotného výpisu úverového účtu vyplýva, že navrhovateľ jej poskytol sumu 19 916,35 eura a ona na jeho účet zaplatila sumu 21 532,87 eura. V tomto momente považuje žalobu za bezdôvodnú, pretože je zrejmé, že na jej strane nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, naopak v prospech veriteľa zaplatila naviac sumu 1 616,52 eura. Navrhovateľ nepredložil počas trvania celého pojednávania žiaden listinný ani iný dôkaz, ktorý by ho oprávňoval na sumu, ktorá je žalovaná, to znamená na sumu 2 259,27 eura. Z výpisu z úverového účtu vyplýva, že navrhovateľ si uplatňuje aj poplatky, predžalobné upomienky, predžalobné výzvy a poplatky za vedenie účtov, ktoré zrejme odvádza od všeobecných podmienok, ktoré momentom odstúpenia už nie sú právnym titulom. Z toho dôvodu navrhla, aby súd návrh ako bezdôvodný v celom rozsahu zamietol.
Právny zástupca vedľajšieho účastníka na pojednávaní poukázal aj na uznesenie Krajského súdu Prešov, ktorý potvrdil pripustenie vstupu vedľajšieho účastníka do tohto konania. V uznesení sa krajský súd vyjadril, že v danej veci sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah aj napriek tomu, že sa nejedná o zmluvu o spotrebiteľských úveroch podľa zák. č. 258/2001, ale o zmluvu o stavebnom úvere podľa zák. č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, preto je podľa jeho názoru potrebné na danú vec aplikovať § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Aplikácia Obchodného zákonníka by bola možná len v tom prípade, ak úprava v Obchodnom zákonníku by bola pre spotrebiteľa priaznivejšia ako úprava v Občianskom zákonníku. Ak by sa stotožnil s názorom navrhovateľa, že sa jedná o absolútny obchod podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, bola by úplne zbytočná existencia zákona o spotrebiteľských úveroch a rovnako aj zákona o stavebných úveroch. Na podporu svojho tvrdenia predložil uznesenie ústavného súdu sp. 1 US 402/2013 zo dňa 19.6.2013, v ktorom ústavný súd vyjadril svoj názor, že aj keď existuje dualistická úprava, tak na vzťahy, kde existuje spotrebiteľský prvok, nie je žiaden dôvod aplikovať podnikateľské právo, čiže 6C/14/2012 -6- Obchodný zákonník. V danom prípade sa jednoznačne jedná o spotrebiteľský právny vzťah, ktorý bol založený na základe formulárovej zmluvy a jej obsah spotrebiteľ nemal žiadnym spôsobom meniť. Sám navrhovateľ si zvolil postup, akým bude postupovať a pristúpil k odstúpeniu od úverovej zmluvy. V prípade, že dôjde k odstúpeniu od zmluvy, nastupuje režim bezdôvodného obohatenia. Z týchto dôvodov ako vyplýva z výpisu úverového účtu odporkyňa 1/ za poskytnutú sumu 19 916,35 eura zaplatila spolu sumu 21 532,87 eura. K zaplateniu poskytnutých finančných prostriedkov zo strany odporkyne 1/ už došlo, takže k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu na jej strane nedošlo. Práve naopak, došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane Prvej stavebnej sporiteľne. Navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa čl. VII bod 6 Úverovej zmluvy, odstúpením od tejto zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva. Odstúpením od tejto zmluvy nezanikajú ani zabezpečovacie zmluvy uzatvorené medzi veriteľom a dlžníkom, resp. treťou osobou. Podľa čl. VII bod 11 Úverovej zmluvy, v prípade odstúpenia od tejto zmluvy sa splatná istina, nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s bodom 9 čl. VII tejto zmluvy. Podľa § 48 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 6C/14/2012 -7-
Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ). Podľa ust. § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Je nesporné, že medzi navrhovateľom a odporkyňou 1/ bola uzavretá zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorú ako ručiteľ za splnenie záväzku odporkyne 1/ podpísal aj odporca 2/. Súd mal za preukázané, že navrhovateľ poskytol odporkyni 1/ sumu 19 916,35 eura a ona na účet navrhovateľa zaplatila sumu 21 532,87 eura. Záväzkovoprávny vzťah, ktorý vznikol v súvislosti s čerpaním a splácaním mimoriadneho medziúveru, predstavuje zmluvu o úvere. Túto zmluvu súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka (v spojení s ust. § 879j Občianskeho zákonníka), pretože o spotrebiteľskú zmluvu sa jedná v tom prípade, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, čo bol v tomto prípade navrhovateľ, ktorý poskytuje stavebné úvery a na druhej strane odporca ako spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 23a) ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, použijú primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka. Do Občianskeho zákonníka bola spotrebiteľská zmluva zakomponovaná novelou č. 150/2004 účinnou od 1.4.2004 a režim typových zmlúv bol do nášho právneho poriadku zavedený novelou Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 310/1999 Z.z. účinnou od 1.1.2000. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom 6C/14/2012 -8-
v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákona a ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa.
V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ dňa 21.12.2011 od zmluvy o úvere odstúpil. Odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje od začiatku a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia podľa § 457 Občianskeho zákonníka. Ustanovenia úverovej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho postavenie. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa dojednaní zmluvy medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy Občianskeho zákonníka. Nemožno tiež prehliadnuť, že je to dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu a rozhodol sa využiť ustanovenia zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia. Ustanovenia zmluvy, podľa ktorých má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy, sú upravené pre odporcu nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v spojení s § 457 Občianskeho zákonníka. Za daného stavu majú teda v súlade s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka prednosť ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v rámci spotrebiteľského práva. V danom prípade teda v dôsledku odstúpenia od zmluvy vznikla odporkyni povinnosť vrátiť navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie podľa § 457 Občianskeho zákonníka. Z výpisu z úverového účtu, ktorý bol zo strany navrhovateľa predložený, mal súd za preukázané, že odporkyni 1/ bol poskytnutý úver vo výške 19 916,35 eura. Odporkyňa 1/ na tento úver zaplatila spolu sumu 21 532,87 eura, takže k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu na jej strane nedošlo.
Na základe uvedeného súd návrh navrhovateľa zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešní odporcovia si žiadne trovy konania neuplatnili, preto im súd trovy konania nepriznal a neúspešný navrhovateľ nemá právo na náhradu trov konania.
Súd priznal trovy konania vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval na strane úspešných odporcov. Vedľajšiemu účastníkovi boli priznané trovy konania v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Bola mu priznaná odmena za 6 úkonov právnej pomoci po 91,28 eura, pričom tarifná hodnota veci je 2 259,27 eur a to: prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady a klientom (§ 14 ods. 1 písm. a/ AT), podanie zo dňa 29.5.2012 (§ 14 ods. 1 písm. b/ AT), zastupovanie pri pojednávaní dňa 13.2.2014 (§ 13a ods. 1 písm. d/ AT), zastupovanie pri pojednávaní zo dňa 24.2.2015 (§ 13a ods. 1 písm. d/ AT), zastupovanie pri pojednávaní zo dňa 28.4.2015 (§ 13a ods. 1 písm. d/ AT), zastupovanie pri pojednávaní zo dňa 2.9.2015 (§ 13a ods. 1 písm. d/ AT), zastupovanie pri pojednávaní zo dňa 22.10.2015 (§ 13a ods. 1 písm. d/ AT), režijný paušál 2 x 7,63 eur, 1 x 8,04 eur, 4 x 8,39 eur, odmena advokáta spolu 695,82 eura + 20 % DPH-139,16 eura, odmena advokáta spolu (aj s DPH): 6C/14/2012 -8-
834,98 eura. Náhrada trov konania je teda spolu v sume 834,98 eura, ktorú súd zaviazal zaplatiť navrhovateľa vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka (§ 149 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodných skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.