Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_15C-71-2014.pdf
PDF · 92.24 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/71/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu L. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K., D. XXXX/XX, štátny občan SR, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47234466, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35807598, o zaplatenie 766,08 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 2.5.2014 žiadal žalobca zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 766,08 € s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Poukazoval na zmluvu o úvere č. 6115164, ktorá bola medzi účastníkmi uzatvorená dňa 22.4.2008. V zmysle uvedenej zmluvy došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov zo strany žalovaného pre žalobcu a žalobca sa zaviazal uvedené finančné prostriedky v stanovenej lehote vrátiť. Aj tu bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, v zmysle ktorej bol poskytnutý žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 863,04 € (26.000,-- Sk). Celkovo vrátil žalobca žalovanému sumu 1.629,12 € teda to o čo preplatil úver žiada vrátiť titulom bezdôvodného obohatenia v sume 766,08 €. Zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá medzi účastníkmi konania, avšak nespĺňala zákonom požadované náležitosti v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. a to pre absenciu ročnej percentuálnej miery nákladov. Teda uvedený úver bolo možné považovať za bezúročný a bez poplatkov a teda prináleží žalovanému vrátiť žalobcovi to čo bolo vyplatené naviac než skutočne bolo poskytnuté. Z tohto dôvodu žalobca vyzval žalovaného výzvou zo dňa 16.4.2014, aby do 23.4.2014 vrátil bezdôvodné obohatenia. Aj napriek výzve zostal žalovaný nečinný a teda odo dňa nasledujúceho žiadal žalobca priznať úrok z omeškania. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania poukazoval žalobca cestou právneho zástupcu na 10-ročnú premlčaciu lehotu s tým, že zo strany žalovaného sa jedná o úmyselné konanie, kde aj napriek viacerým úverovým zmluvám opakovane poskytuje úvery bez uvádzania ročnej percentuálnej miery nákladov a úmyselne si dáva vyplácať úver s poplatkami a úrokmi, hoci v zmysle zákona sa jedná o bezúročnú pôžičku.
Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, neúčasť ospravedlnil, súhlasil s prejednaním a rozhodnutím vo veci. K žalobe zaslal súdu písomné vyjadrenie dňa 12.8.2014, kde okrem námietky miestnej nepríslušnosti sa vyjadroval aj k samotnému bezdôvodnému obohateniu s tým, že mal za to, že nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 451 OZ. Zmluvu o úvere považoval za zmluvu platne uzavretú v súlade s ustanoveniami § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. Navyše vzniesol námietku premlčania s tým, že bezdôvodné obohatenie nebolo uplatnené v zákonnej premlčacej lehote. Nárok žalobcu uplynul 6.2.2012 a žaloba bola podaná 2.5.2014, teda po uplynutí tak dvojročnej ako aj trojročnej premlčacej lehoty.
Žalobca k žalobe pripojil zmluvu o úvere uzavretú v zmysle § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka medzi veriteľom spoločnosťou Pohotovosť a žalobcom. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 26.000,-- €, dohodnutý variant B vrátiť v 12-tich mesačných splátkach po 4.090,-- Sk počnúc dňom 20.5.2008. Zmluva má č. 6115164 a bola podpísaná 22.4.2008.
Súčasťou žaloby sú splátky a pokuty, z ktorých sa zisťuje, že posledná platba bola 6.2.2009.
Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ustanovenia § 456 veta prvá OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Podľa ustanovenia § 458 ods. 1, veta prvá OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.
Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 - 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ustanovenia § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa ods. 2 vyššie citovaného zákonného ustanovenia najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý bol platný a účinný v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a to v znení ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Je nepochybné v predmetnej veci, že účastníci uzatvorili zmluvu o úvere dňa 22.4.2008 č. 6115164, na základe ktorej došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov vo výške 863,04 €. Žalobca sa zaviazal vrátiť žalovanému dlžnú sumu vrátane poplatkov vo výške 1.629,12 €. Táto skutočnosť medzi účastníkmi sporná nebola. Na základe vyhodnotenia predmetnej zmluvy o úvere sa súd stotožnil s právnym názorom žalobcu, že prijatie plnenia na úrokoch a poplatkoch je v rozpore so zákonom 258/2001 Z.z. a zakladá na strane žalovaného zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie v zmysle ustanovenia § 451 ods. 2 OZ. Občiansky zákonník v § 451 ods. 2 upravuje štyri možné formy získania bezdôvodného obohatenia. Žalobca v žalobe nešpecifikuje spôsob vzniku bezdôvodného obohatenia žalovaným, ale zo skutkových tvrdení žalobcu je možné vyvodiť, že žalovaný mal získať majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu, keď na úroky a poplatky z úveru poskytnutého žalovaným mu nárok podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení do 31.12.2009 nevznikol nárok. Keďže žalobca celkovo plnil čiastku 1.629,12 € vyplatil viac než mal žalovaný nárok o 766,08 €. Napriek uvedenému súd žalobe žalobcu nevyhovel, pretože žalovaný sa úspešnej dovolal premlčania práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia s poukazom na ustanovenie § 100 ods. 1 OZ v spojení s ustanovením § 101 a § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom podľa názoru súdu túto námietku vzniesol úspešne. Pri premlčaní práva z bezdôvodného obohatenia občiansky zákonník ustanovuje subjektívnu, ako aj objektívnu premlčaciu dobu pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Pri subjektívnej premlčacej lehote sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Podľa názoru súdu k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného došlo dňom 6.2.2009 kedy bola posledná splátka. Dňom nasledujúcim začala plynúť premlčacia lehota pre žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia a uplynula v prípade subjektívnej lehoty 6.2.2011 v prípade trojročnej objektívnej lehoty 6.2.2012. Žaloba na tunajšom súde bola podaná 2.5.2014, teda po zákonom stanovenej lehote a teda žalovaný sa úspešne dovolal premlčania. Žalobca podal na súde žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia po uplynutí objektívnej trojročnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že začiatok a koniec dvojročnej subjektívnej premlčacej doby neskúmal, pretože dospel k záveru, že žalobcovi márne uplynula objektívna premlčacia trojročná lehota a teda nie je
potrebné skúmať počiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty vzhľadom k tomu, že táto uplynie v rámci trojročnej.
Pokiaľ žalobca žiadal v danej veci aplikovať 10-ročnú premlčaciu lehotu, pretože malo ísť na strane žalovaného o úmyselné bezdôvodné obohatenie má za to, že úmysel žalovaného získať bezdôvodné obohatenie neuvedením ročnej percentuálnej miery nákladov v úverovej zmluve uzavretej so žalobcom preukázaný nebol. Občiansky zákonník podstatu úmyselného konania nevymedzuje, preto pri skúmaní úmyslu žalovaného vychádzal z právnej úpravy zavinenia obsiahnutej v trestnom práve. Zavinenie podľa § 15 Trestného zákona je vybudované na dvoch zložkách vedomostnej a vôľovej. Podľa stupňa vôľovej zložky sa rozlišuje úmysel priamy alebo nepriamy. O priamy úmysel pri bezdôvodnom obohatení podľa občianskeho zákonníka ide vtedy ak ten kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil vedel, že svojim konaním získa bezdôvodné obohatenie a súčasne, že ho získať chcel. O nepriamy úmysel ide ak ten kto sa na úkor iného obohatil vedel, že svojim konaním môže získať bezdôvodné obohatenie a pre prípad, že sa tak stane bol s týmto následkom uzrozumený. Na preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia žalobcu o zaužívaní praxe žalovaného pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv tak ako na to poukazoval v súdenej veci, ale je nutné v každom jednotlivom konkrétnom prípade s poukazom na okolnosti uzavretia úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy a prijatia plnenia na základe tejto zmluvy skutočne vedel alebo aspoň mohol byť uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje. Je nesporné, že žalovaný uzavrel so žalobcom zmluvu o úvere, ktorá podľa jej typového označenia v zmysle § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka je zmluvou, kde sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaný skutočne chcel získať na základe zmluvy o úvere odplatu vo forme úrokov za poskytnutý úver, ale táto skutočnosť ešte sama o sebe nedokazuje jeho úmysel získať bezdôvodné obohatenie. V čase uzatvárania úverovej zmluvy dňa 22.4.2008 žalovaný nemohol vedieť ani predpokladať, že o niekoľko rokov neskôr súd posúdi ním uzavretú zmluvu so žalobcom ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá neobsahuje podstatné náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. a bude sa tým pádom jednať o zmluvu bez poplatkov a úrokov. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd mal za to, že sa nejedná o úmyselné konanie žalovaného bezdôvodne sa obohatiť a preto na túto námietku zo strany žalobcu neprihliadol. Rovnako tiež pokiaľ žalobca argumentoval rozhodnutiami iných okresných súdov, ktorými viazaný nie je a rovnako rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 23Sp 19/2008, pretože nie sú známe, ktoré skutkové okolnosti boli posudzované pri vyslovení tohto právneho názoru. Vzhľadom na uvedené, keďže mal súd za to, že žalovaný úspešne vzniesol námietku premlčania považoval nárok uplatnený žalobou za premlčaný a zamietol ho.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 151 ods. 1, veta prvá O.s.p. a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko si v konaní žiadne trovy neuplatnil a ani mu v konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, 10) bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., 4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).