Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Er-327-2005.pdf
PDF · 85.3 KB
Case nature
Subarea
23Er/327/2005
Uznesenie
Okresný súd Nitra vo veci exekučného konania v prospech oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., krajská pobočka Nitra, Mostná 58, 949 01 Nitra, IČO: 35 937 874, v neprospech povinného: S. K., nar. X.XX.XXXX, naposledy bytom N. X, XXX XX J., zomr. XX.X.XXXX, pre vymoženie 2.780,29 eur, o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ivančíkovi so sídlom Exekútorského úradu: Výpalisko 2, 940 01 Nové Zámky, trovy exekúcie vo výške 50,11 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na návrh oprávneného sa dňa 22.8.2005 začalo exekučné konanie. Súd výkonom exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Gabriela Szénasiho poverením udeleným Okresným súdom Nitra dňa 16.9.2005 pod číslom 5403 011549*. Exekučným titulom sú platobné výmery Všeobecnej zdravotnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočka Nitra č. 2769/2004/1, č. 2769/2004/2 vydané dňa 23.12.2004 .
Dňa 7.5.2015 bol súdu doručený návrh súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ivančíka na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok", v skratke: "EP").
Dňa 19.6.2011 Slovenská komora exekútorov ustanovila JUDr. Jozefa Ivančíka, súdneho exekútora sa sídlom Exekútorského úradu v Nových Zámkoch, za nástupcu súdneho exekútora JUDr. Gabriela Szénásiho so sídlom Exekútorského úradu v Komárne, ktorému výkon Exekútorského úradu zanikol podľa § 16 ods. 2. písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len EP).
Podľa § 16a ods. 2 Exekučného poriadku, v prípade zániku výkonu exekútorského úradu podľa § 16 ods. 1 písm. c) náhradník exekútora v súčinnosti s prezídiom komory (§ 214) a poverení zástupcovia ministerstva v súčinnosti s útvarom Policajného zboru vykonajú do 30 dní po zániku výkonu exekútorského úradu súpis stavu exekučných spisov podľa registra vedeného na exekútorskom úrade. Zároveň vykonajú finančné vyúčtovanie spisov ku dňu zániku výkonu exekútorského úradu na základe dokladov, ktoré sú súčasťou exekučného spisu. Exekútor, ktorého výkon exekútorského úradu zanikol, je povinný poskytnúť pri výkone súpisu stavu exekučných spisov potrebnú súčinnosť.
Podľa § 16a ods. 3 Exekučného poriadku, náhradník exekútora zabezpečí výkon exekúcie v neukončených exekučných konaniach.
Zo spisu súdneho exekútora súd zistil, že povinný v priebehu exekučného konania zomrel a dedičské konanie po poručiteľovi bolo uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 32D/159/2011-16 zo dňa 31.5.2011 zastavené v zmysle § 175 ods. 1 OSP pre nemajetnosť povinného.
Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len OZ) spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Podľa ods. 2 smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Podľa § 19 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku( ďalej len OSP), spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20 OSP, každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Podľa § 103 ods. 1 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 veta prvá OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods. 1 OSP, ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
Súd na základe vyššie uvedených skutočností považuje za preukázané, že nastali okolnosti, ktoré predpokladá citované zákonné ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, t.j. voči zomrelému povinnému bolo začaté dedičské konanie, ktoré bolo následne pre nemajetnosť povinného zastavené, a teda majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd poukazuje uznesenie Najvyššieho súdu SR, z 29. februára 2012, sp. zn. 6 MCdo 11/2011, v ktorom Najvyšší súd uviedol, že v prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že nie je povinný, ale preto, že tu nie je taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 199 EP, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. Týmto všeobecne záväzným právnym predpisom je vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška).
Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
Podľa § 200 ods. 5 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Podľa § 243c ods. 1 EP, ustanovenia § 61b ods. 3 a § 200 ods. 2 až 4 sa použijú na exekučné konania začaté po 31. máji 2014.
Podľa § 27 vyhlášky č. 288/1995 Zb. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 3 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eura za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie nasledovne: A. Vyúčtovanie trov pre pôvodného súdneho exekútora
1/ odmena exekútora podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu (§ 14 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 2 vyhlášky):
- prevzatie návrhu a jeho kontrola, vytvorenie spisu a zapísanie návrhu do registra - 45 min.
- vydanie upovedomenia o začatí exekúcie - 45 min.
Spolu 2 začaté hodiny x 6,64 eur = 13,28 eur
2/ odmena exekútora za jednotlivé úkony určená paušálnou sumou (§ 14 ods. 1 písm. b/, § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky):
- získanie poverenia.........................................................................................................3,32 eur
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie..................................................................3,32 eur
- každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 4x...........................................................13,28 eur
- každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 3x............................................................9,96 eur
Spolu: 9 úkonov x 3,32 eur = 29,88 eur
3/ náhrada hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky:
- poštovné.........................................................................................................................2,49 eur
4/ cestovné podľa §22 ods.2 vyhlášky: 34,30 eur
Celkom bez DPH: 79,95 eur
B. Vyúčtovanie odmeny nástupcu:
1/ odmena exekútora podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu (§ 14 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 2 vyhlášky):
- žiadosť o vydanie osvedčenia o dedičstve - 30 min.
Spolu 1 začatá hodina x 6,64 eur = 6,64 eur
2/ náhrada hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky:
- poštovné.........................................................................................................................2,75 eur
Spolu: 9,39 eur + 20% DPH = 11,27 eur
Na základe vyššie uvedenej špecifikácie súdny exekútor JUDr. Jozef Ivančík žiadal, aby súd zaviazal oprávneného k náhrade trov exekúcie tak, že prizná trovy zvlášť odvolenému súdnemu exekútorovi JUDr. Gabrielovi Szénasimu vo výške 79,95 eur a tiež jemu ako nástupcovi vo výške 11,27 eur.
Súd preskúmal špecifikáciu trov súdneho exekútora a zistil, že si trovy uplatnil v nesprávnej výške. O náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa ustanovení vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008.
Súd preskúmal exekútorom predloženú špecifikáciu trov a dospel k záveru, že súdny exekútor si odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu v zmysle § 14 ods. 2 vyhlášky vyčíslil nesprávne Súd nepriznal odmenu za prijatie návrhu a jeho kontrolu, vytvorenie spisu (45 min.), nakoľko nejde o čas vynaložený na exekúciu, za ktorý by mohol exekútor požadovať odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhlášky. Exekúcia sa totiž začína až vydaním poverenia na jej vykonanie súdom podľa § 44 ods. 2 EP a nie už dôjdením návrhu na vykonanie exekútorovi, ktorým sa len iniciuje začatie exekučného konania. Predmetný úkon je súčasťou úkonu získania poverenia na vykonanie exekúcie, čo je úkon exekučnej činnosti, pri ktorom patrí súdnemu exekútorovi odmena podľa § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky. V tomto prípade došlo k duplicitnému uplatneniu náhrady trov exekúcie.
Súdnemu exekútorovi ďalej nepriznal odmenu za čas vynaložený na exekúciu za úkon upovedomenie o začatí exekúcie (45 min.), nakoľko v prípade priznania úkonov na základe vyúčtovania exekútora by došlo k duplicitnému priznaniu náhrady trov exekúcie. Platí, že úkony sa prvom rade odmeňujú paušálnou sumou a až úkony taxatívne neuvedené v § 15 ods. 1 sa odmeňujú podľa času účelne vynaloženého na ich vykonanie, preto nie je možné jeden úkon odmeniť oboma uvedenými spôsobmi. Súdny exekútor nepostupoval pri vyčíslení trov exekúcie správne, keď si úkony odmeňované paušálnou sumou zároveň vyčíslil spôsobom, ktorým sa odmeňujú úkony podľa času účelne vynaloženého na ich vykonanie. K nepriznaniu odmeny za čas vynaložený na ich vykonanie súd dodáva, že vyhláška, ani exekučný poriadok neustanovuje, čo treba považovať za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1, písm. a) vyhlášky, ale je zrejmé, že musí ísť o úkony odlišné od tých, ktoré sú odmeňované paušálnou sumou v zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky, ktoré v sebe už zahŕňajú odmenu za čas potrebný na ich vypracovanie.
Súdny exekútor požiadal o priznanie cestovného v sume 34,30 eur, avšak zo spisu nevyplýva a ani žiadne doklady nepreukazujú použitie motorového vozidla za účelom vykonania pracovnej cesty. Spis neobsahuje cestovný príkaz, technický preukaz motorového vozidla, či záznam zo služobnej cesty. Súdny exekútor taktiež vo vyúčtovaní nijakým spôsobom nešpecifikoval na základe akého postupu dospel k sume 34,30 eur ako náhrade za cestovné. Súdu nebol tiež predložený technický preukaz cestného motorového vozidla alebo osvedčenie o evidencii cestného motorového vozidla. Vyúčtovanie trov súdneho exekútora považuje súd v časti vyčíslenia cestovného za nepreskúmateľné.
Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nasledovne:
1. odmena exekútora podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu (§ 14 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 2 vyhlášky):
- žiadosť o vydanie osvedčenia o dedičstve - 30 min.
Spolu 1 začatá hodina x 6,64 eur = 6,64 eur
2. odmena exekútora za jednotlivé úkony určená paušálnou sumou (§ 14 ods. 1 písm. b/, § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky):
- získanie poverenia.........................................................................................................3,32 eur
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie..................................................................3,32 eur
- každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 4x...........................................................13,28 eur
- každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 3x............................................................9,96 eur
Spolu: 9 úkonov x 3,32 eur = 29,88 eur
3. náhrada hotových výdavkov (§ 22 vyhlášky):
- poštovné.........................................................................................................................5,24 eur
Trovy exekúcie : (6,64 eur + 5,24 eur + 29,88 eur) + 20% DPH = 50,11 eur
Súd určil trovy exekúcie súdneho exekútora vo výške 50,11 eur. Na ich úhradu v zmysle § 203 EP ods. 2 zaviazal oprávneného. Oprávnenému možno uložiť náhradu trov exekúcie iba v prípade ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, ďalej z dôvodu nedostatku majetku povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie alebo z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. V danom prípade bola exekúcia zastavená z dôvodu nedostatku majetku povinného. Je tak prítomný zákonný dôvod na zaviazanie oprávneného na úhradu trov exekúcie.
Súd nezaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie spôsobom ako o to žiadal súdny exekútor, keď špecifikoval trovy exekúcie samostatne pre odvolaného súdneho exekútora a samostatne pre súdneho exekútora JUDr. Štefana Ivančíka, nakoľko odvolaním JUDr. Gabriela Szénasiho mu zanikla funkcia súdneho exekútora a nie je mu už možné priznať trovy exekúcie. Trovy exekúcie, ktoré súd priznáva súdnemu exekútorovi sa viažu na postavenie súdneho exekútora, odvolaný súdny exekútor JUDr. Szenasi už v súčasnosti nie je súdnym exekútorom, za jeho náhradníka bol Slovenskou komorou exekútorov ustanovený JUDr. Jozef Ivančík, preto mu patria trovy v celom rozsahu.
Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie podľa § 374 ods. 4 zák.č.99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.) v platnom znení na Okresný súd Nitra do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.