Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_22P-68-2015.pdf
PDF · 92.6 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-22P/68/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava V, v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom P. č. XX, L., zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - D. P., nar. 19.XX.XXXX, trvale bytom P. č. XX, L., zastúpená advokátkou: E.. G. E., so sídlom Klincová č. 35, Bratislava a otec - J. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. č. XXXX, L., adresa na doručovanie: S. č. XX, L., o úpravu rodičovských práv a povinností a rozhodnutie pri nezhode rodičov, takto
rozhodol:
Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v nasledujúcom znení: Maloletá H. G., narodená XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej sumou 130 Eur mesačne a to vždy vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám matky maloletej. Týmto sa mení rozsudok tunajšieho súdu č. k. 17P/16/2013 - 47 zo dňa 29.04.2013. Ohľadom stretávania sa s maloletou, rodičia uzatvorili dohodu nasledujúceho znenia: Otec je oprávnený stretávať sa maloletou každý nepárny kalendárny víkend od piatku od 15:00 hod., kedy si maloletú vyzdvihne v školskom zariadení, ktoré navštevuje, do nedele do 16:00 hod., kedy maloletú matke odovzdá v mieste jej bydliska. Ďalej jej oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny kalendárny rok od 26.12. od 10:00 hod. do 27.12. do 19:00 hod. a následne od 31.12. od 10:00 hod. do 5.1. nasledujúceho roka do 19:00 hod. a každý párny rok od 23.12. od 10:00 hod. do 31.12. do 10:00 hod., počas letných prázdnin od 15.7. od 10:00 hod. do 21.7. do 19: 00 hod. a od 15.8. od 10:00 hod. do 21.8. do 19:00 hod., s tým, že počas sviatkov a prázdnin si maloletú v čase začatia styku prevezme v mieste bydliska matky, kde ju matke po ukončení styku odovzdá. Súd konanie v časti návrhu na rozhodnutie pri nezhode rodičov z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Na tunajšom súde sa začalo z úradnej povinnosti uznesením č.k. 22P 99/2014-12 zo dňa 30.04.2015 konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletú H. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola rozhodnutím tunajšieho súdu č.k. 17P/16/2013-47 zo dňa 29.04.2013 zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to o úpravu styku počas periódy starostlivosti druhého rodiča. Uznesením č.k. 22P/99/2014-7 zo dňa 16.12.2014 nariadil tunajší súd predbežné opatrenie, na základe ktorého bola matka maloletej oprávnená stretnúť sa s maloletou dňa 25.12.2014 od 10.00 hod. do 18.00 hod., s tým, že si matka maloletú, otcom na stretnutie s matkou riadne pripravenú v čase začatia styku vyzdvihne v mieste bydliska otca, kde ju v čase ukončenia styku otcovi riadne odovzdá a otec maloletú, matkou na stretnutie s otcom riadne pripravenú v čase začatia styku vyzdvihne v mieste bydliska matky, kde ju v čase ukončenia styku matke riadne odovzdá. Vo zvyšku súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, keď sa ním domáhala fakticky zmeny pravidelných periód striedavej starostlivosti oboch rodičov tak, že maloletá bude v starostlivosti matky v termíne od 23.12.2014 od
18.00 hod, do 30.12.2014 do 18.00 hod. a od 30.12.2014 od 18.00 hod. do 03.01.2015 do 18.00 hod bude v osobnej starostlivosti otca. Uznesením zo dňa 30.04.2015 začal z úradnej povinnosti konanie vo veci samej o úpravu styku rodičov s maloletou. Dňa 15.06.2015 bol súdu doručený návrh matky podaný prostredníctvom jej právnej zástupkyne na rozhodnutie súdu pri nezhode rodičov (ohľadom návštevy povinnej školskej dochádzky maloletej keď od školského roku 2015/2016 bola prijatá na tak na B. školu Z. č. X v L., ako aj na B. školu H. nám. č. X v L.), súčasne s návrhom na spojenie veci s konaním vedeným pod sp. zn. 22P/68/2015. O tomto návrhu sa začalo viesť konanie pod sp. zn. 22P 88/2015. Predbežným opatrením nariadeným dňa 25.08.2015 pod sp. zn. 22P/106/2015 súd nariadil, že maloletá H. G., nar. XX.XX.XXXXX bude v školskom roku XXXX/XXXX navštevovať B. školu Z. 1, XXX XX L..
Uznesením zo dňa 17.07.2015 súd v súlade s ust. § 112 od. 1 O.s.p. spojil obe vyššie uvedené konania vo veci samej na spoločné konanie, ďalej vedené pod sp. zn. 22P 68/2015. Na pojednávaní konanom vo veci dňa 22.10.2015 rodičia maloletej uzavreli dohodu o zmene zverenia maloletej, na základe ktorej maloletá v súlade s faktickým stavom, ktorý nastal v septembri roku XXXX po úraze otca, bude zverená do osobnej starostlivosti matky, otec bude prispievať na výživu maloletej sumou 130 eur mesačne a súčasne bude mať upravený pravidelný styk s dieťaťom a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Unesením vyhláseným na pojednávaní súd začal na základe vyššie uvedených zmenených okolností súčasne konanie o zmenu zverenia maloletej. Nakoľko otec ešte pred otvorením prvého meritórneho pojednávania vo veci pojednávania akceptoval, že maloletá po nariadení predbežného opatrenia začala navštevovať základnú školu na Z. ulici v L., matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzala svoj návrh v časti rozhodnutia pri nezhode rodičov späť, súd v súlade s ust. § 96 O.s.p. v tejto časti konanie zastavil. Súd vo veci samej vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s podstatným obsahom spisu. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rodičia maloletej nie sú a ani nikdy neboli manželmi. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 21.2.2012, č.k. 20P/126/2011, bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložená povinnosť platiť na maloletú výživné v sume 100,-eur mesačne od 5.12.2011. Citované rozhodnutie bolo zmenené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 29.04.2013, č.k. 17P/16/2013, ktorým bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s tým, že otec bude mať maloletú v starostlivosti od nedele 18,00 hodiny nepárneho kalendárneho týždňa do nedele 18,00 hodiny párneho kalendárneho týždňa a matka od nedele 18,00 hodiny párneho kalendárneho týždňa do nedele 18,00 hodiny nepárneho kalendárneho týždňa s tým, že otec si maloletú prevezme od matky v mieste jej bydliska a matka si maloletú prevezme od otca v mieste jeho bydliska. Výživné súd rodičom neurčil. V čase ostatného rozhodovania bola maloletá vo veku štyroch rokov, navštevovala materskú školu v J.. Matka bola slobodná, bez iných vyživovacích povinností. Bola zamestnaná v G. domove R. v L. v trojzmennej prevádzke, niekedy XX niekedy X hodín, nočné zmeny mala len X krát v mesiaci. Výšku svojho zárobku napriek výzve súdu nepreukázala. S maloletou bývali spolu so svojim otcom v jeho domácnosti. Otec bol taktiež slobodný a bez iných vyživovacích povinností. Aj on bol zamestnaný v G. domove R. v L., pracoval v krátkych a dlhých službách, niekedy od X,XX do XX,XX hodiny, niekedy od X,XX do XX,XX hodiny. Jeho čistý mesačný zárobok činil cca XXX,XX eur. Býval v neskolaudovanom rodinnom dome v Z. v jeho výlučnom vlastníctve. Obidvaja rodičia mali vytvorené riadne bytové podmienky pre starostlivosť o maloletú, pracovali na jednom pracovisku v zmennom pracovnom režime a obaja potrebovali z tohto dôvodu určitú pomoc pri zabezpečení opatery maloletej, resp. pri jej sprevádzaní do predškolského zariadenia a vyzdvihovaní z neho, pričom matke v tomto smere vypomáhal jej otec, s ktorým spoločne s maloletou bývali, a to aj v dobe nočných a víkendových služieb matky. Pracovná doba otca bola flexibilnejšia, mohol využívať nadčasové hodiny pre vhodnú úpravu pracovnej doby v záujme starostlivosti o maloletú, pri ktorej mu mohla byť nápomocná aj jeho matka.
Rozsudkom č.k. 17P/64/2014-23 zo dňa 08.09.2014 bol zamietnutý návrh matky na zrušenie, resp. zmenu zverenia zo striedavej osobnej starostlivosti do jej výlučnej starostlivosti. Podľa vyjadrenia otca vzhľadom na jeho dvojtýždňovú hospitalizáciu po začiatku školského roka a následne 2 týždne rekonvalescencie, kedy nemohol chodiť, sa maloletá H. dostala do faktickej osobnej starostlivosti matky. Deklaroval, že síce nemá problém s tým, aby navštevovala Základnú školu na Z., avšak nemieni ju tam ráno voziť, aby nemusela zbytočne skoro vstávať. Podľa neho sa nedá dohodnúť s matkou, ktorá stále mení svoje rozhodnutia a on zostal v rodinnom dome, ktorý staval pre rodinu sám. Dcérka by bola najradšej s obomi rodičmi a od otca nechce odísť. Vyjadril teda obavy, že ak si ju bude
brávať cez týždeň, bude dostávať až hysterické záchvaty, keď bude mať ísť naspäť k matke. Matka potvrdila, že dcéra máva skutočne ľútostivé stavy, keď príde od otca, ale rýchle sa upokojí a opäť sa adaptuje na prostredie v J., kde má fakticky domov, keďže tam vyrastala. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že cca pred rokom dal výpoveď v G. domove R. z hlavného pracovného úväzku a do marca XXXX tam pracoval ešte na pol úväzku. Od marca už je ale doma, oficiálne nikde nepracuje a hľadá si prácu s tým, že je aj evidovaný na úrade práce. Zo zamestnania odchádzal z dôvodu nízkeho finančného ohodnotenia, keďže pri X,X úväzku zarábal cca XXX eur netto a neskôr pri pol úväzku cca XXX eur. Vtedy si chcel rozbehnúť podnikanie, k čomu ale nedošlo. Keď bola dcérka u neho, mala sa určite lepšie ako u mamy, keďže si vedel zarobiť brigádnicky a to najmä pri výrobe X., kde je ale práca nepravidelná, možno niekoľko dní za X dní až XX dní, pričom za deň bol schopný dosiahnuť príjem XX až XX eur. V rodinnom dome v jeho osobnom vlastníctve na B. ulici v L. býva sám, s platením hypotéky mesačne vo výške XXX eur mu pomáha aj matka. Ďalšie náklady spojené s bývaním má XXX eur za elektrinu, XX eur za vodu, cca XX eur mesačne dá za telefón, fajčí asi škatuľku cigariet denne. Dcérke kupuje aj veci na oblečenie z ktorých niektoré zostávajú u neho, ale bábiky za XX-XX eur má určite všetky u matky. Po N.e už momentálne aj po rekonvalescencii zdravotne v poriadku. Auto už nevlastní. Dcérke platil zubára napr. vtedy, keď s ňou chodil po pohotovostiach a tiež jej viac krát zaplatil súkromného zubára. Matka vo svojej výpovedi potvrdila, že od konca augusta je maloletá H. fakticky v jej osobnej starostlivosti, keďže otec vtedy utrpel úraz. Za posledné dva mesiace si ju teda vzal iba 2x cez víkend a navštívil ich keď absolvovala vážnejší zubný zákrok. Na jej výživu matke osobitne neprispieval a nepodieľal sa na platbách ani v súvislosti so školou. Napriek tomu, že ich vzťah s otcom maloletej skončil z dôvodov, ktoré ona považovala za vážne a ona sa nechce vrátiť napriek presvedčeniu otca, že by sa mohli zmieriť, dcérka má s otcom veľmi dobrý vzťah, čomu je rada a rozhodne jej nebudem brániť v kontaktoch s otcom. Na striedavú osobnú starostlivosť si zvykla, bola naučená, že v nedeľu odchádza za otcom a po jeho úraze mala problém prispôsobiť sa situácií, čo bolo dané aj tým, že boli v neistote v dôsledku opätovného zlyhania komunikácie s otcom, ktorý im ani neoznámil, že bol s nemocnici. Dcérka sa na otca teší, je s ním veľmi rada a majú sa radi vzájomne. Naďalej spolu s maloletou bývajú v byte jej otca
- starého otca maloletej, ktorému na bývanie matka prispieva sumou XXX eur mesačne. Jej aktuálny príjem je XXX eur netto mesačne. Pri nástupe do školy poplatky a školské pomôcky vrátane školskej tašky vyšli na XXX eur. So zubárom, ktorý je školský, zvýšené výdavky nemajú. Za družinu platí XX eur mesačne, za stravu XX-XX eur, knihy, fotenie a záujmové a kultúrne aktivity vyjdú na cca XX eur mesačne. Zdravotný stav maloletej i matky je dobrý. Majetok vyššej hodnoty nevlastní. Kolízny opatrovník s uzavretou rodičovskou dohodou súhlasil a odporučil ju schváliť, nakoľko ju považoval za uzavretú v súlade so záujmami maloletej. Podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 36/05 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Na základe citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, keď mal za to, že dohoda účastníkov o ich ďalšej úprave rodičovských práv a povinností voči maloletej je uzavretá v jej záujme. Zmenou osobnej starostlivosti z formy striedavej osobnej starostlivosti na výlučnú starostlivosť matky vzhľadom na nástup maloletej na základnú školu v J. a prezentovanú nevôľu otca zabezpečovať jej dochádzku počas periódy jeho starostlivosti do školy nachádzajúcej sa v obvode mimo miesto jeho bydliska, odôvodňovanú tým, aby maloletá nemusela ráno príliš skoro vstávať, budú v danom prípade optimálne zaistené potreby dieťaťa, keď fakticky už po dobu takmer dvoch mesiacov v dôsledku úrazu otca rodičia fakticky nabehli na zmenený režim starostlivosti, na čo sa maloletá po počiatočných problémoch i adaptovala. Uvedenou dohodou dôjde teda k zosúladeniu faktického stavu so stavom právnym. Súd však dáva rodičom do pozornosti, že záujmom dieťaťa je aj stabilita výchovného prostredia, a teda je v záujme maloletej, aby ich rozhodnutia boli skutočne pevné, uvážené a zotrvali na nich z dlhodobejšieho časového hľadiska. Pri posudzovaní podmienok na schválenie dohody v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca súd vychádzal na strane otca zo skutočnosti, že je aktuálne bez práce, avšak z predchádzajúceho zamestnania so stabilným príjmom odišiel bez vážneho dôvodu, čo je možné hodnotiť ako vzdanie sa výhodnejšieho príjmu podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Je teda nepochybné, že aj vzhľadom na jeho prezentované mesačné náklady, vrátane výdavkov na cigarety, musí mať zabezpečený dostatočný zdroj príjmu, pričom vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu predchádza akékoľvek jeho ďalšie výdavky. Prihliadal teda predovšetkým na jeho schopnosti a možnosti dosahovať príjem minimálne vo výške poslednej dosahovanej mzdy (priznaných XXX eur netto mesačne) a tiež jeho majetkové pomery. Za zohľadnenia rozsahu vyživovacej povinnosti matky, ktorej príjem je podľa jej udania vo výške cca XXX eur netto mesačne a časť svojej vyživovacej povinnosti bude kompenzovať i osobnou starostlivosťou, sa dohodnutá suma XXX eur súdu javila ako zodpovedajúce odôvodneným potrebám maloletej, primeraným jej veku a tiež ostatným majetkovým, zárobkovým, sociálnym a osobným pomerom na strane oboch rodičov. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania mal teda súd za to, že rodičmi navrhnutá dohoda je v súlade s odôvodnenými potrebami maloletej, ako i v súlade s možnosťami a schopnosťami oboch rodičov a preto túto rodičovskú dohodu ako celok schválil. Dohoda o styku rodičov s maloletou sa v súlade s ust. § 25 ods. 1 Zákona o rodine stala súčasťou tohto rozhodnutia, keď aj v tejto časti mal súd za to, že sú ňou rešpektované práva dieťaťa v zmysle ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.: 1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predchádzajúce priezvisko.