Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/66/2010

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava III. samosudkyňou JUDr. Ivetou Halvoňovou v trestnej veci obžalovaného JUDr. S. S. pre trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa odsek 1, odsek 3 účinného do 31.12.2005 na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.10.2015 v Bratislave takto

rozhodol:

obžalovaný:

A.. S. S.: nar.: XX.XX.XXXX/XXX N. Ž., R. C. F., V. Z..Q.. Š. X, na slobode,

stíhaného pre trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa odsek 1, odsek 3 účinného do 31.12.2005, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

ako správa konkurznej podstaty úpadcu AB Kozmetika a.s., v konkurze so sídlom na Račianskej ulici 155 v Bratislave, IČO: 31 357 610, zapísaného v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I. oddiel SA, vložka č. 551/B, pri výkone funkcie nepostupoval s odbornou starostlivosťou a v rozpore s ustanoveniami § 14 odsek 8, § 8 odsek 2 zákona nehnuteľností vo vlastníctve úpadcu, nachádzajúcich sa na Račianskej ulici 155 v Bratislave v katastrálnom území Rača, zapísaných v liste vlastníctva č. 3099, dňa 18.12.2003 na presne nezistenom mieste v Bratislava uzatvoril s nájomcom, obchodnou spoločnosťou AB Kozmetika Group s.r.o., so sídlom na Račianskej ulici 155 v Bratislave, nájomnú zmluvu, ktorá bola zjavne nevýhodný v neprospech konkurznej podstaty a zjavne pod cenu obvyklého nájomného, čím obchodnej spoločnosti Račianska a.s., v konkurze so sídlom na Račianskej ulici č. 155 v Bratislave, IČO 31 357 610 spôsobil škodu vo výške 4.400582,- Sk (146.072,56 Eur),

písmeno b) oslobodzuje, pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa odsek 3 súd poškodenú obchodnú spoločnosť Račianska a.s., v konkurze so sídlom Račianska 155, Bratislava, IČO: 31 357 610 s nárokom na náhradu škody odkazuje na občiansko-súdne konanie.

odôvodnenie:

Okresná prokuratúra Bratislava III. podala na tunajší súd obžalobu vo veci obž. JUDr. S. S. pre trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa odsek 1, odsek 3 účinného do 31.12.2005.

Súdom Okresného súdu Bratislava III. bol dňa 22.11.2010 vyhlásený oslobodzujúci rozsudok, ktorý bol uznesením Krajského súdu Bratislava sp.zn. zo dňa 28.06.2011 zrušený a vec bola vrátená Okresnému súdu aby v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Predmetná trestná vec bola pridelená do nového senátu. Obžalovaný JUDr. S. S. súhlasil so zmenou senátu.

Súd na hlavnom pojednávaní v prvotnom konaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného JUDr. S. S., poškodeného JUDr. X. E., znalca Dr. N. Č., svedkyne Z. Z., M. M. a oboznámením listinných dôkazov. Následne súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom znalca P.. C. S., svedkyne Z.. Z. Z..

Obžalovaný JUDr. S. S. od začiatku trestného stíhania spáchanie trestného činu kladeného mu obžalobou za vinu v plnom rozsahu poprel. Vo svojej výpovedi uviedol, že ako advokát sa snažil vždy dodržiavať zákon a v čase keď sa stal správcom konkurznej spoločnosti AB Kozmetika a.s., bola uzavretá nájomná zmluva. Obžalovaný uzatvoril novú nájomnú zmluvu preukázateľne výhodnejšiu pre úpadcu teda spol. AB Kozmetika a.s. v konkurze a v tom čase neexistovali žiadne právne normy, ktoré by určovali výšku nájomného. Správcom konkurznej podstaty AB Kozmetika sa stal dňa 26.02.2003. Vykonal všetky úkony, ktoré mu predpisoval zákon, zistil účty úpadcu, ktoré boli zablokované, vyzval štatutárov úpadcu na predloženie účtovných kníh, nariadil vykonať účtovnú uzávierku a vyzval ich na zaslanie súpisu aktív a pasív aby mohol vykonať súpis aktív a pasív pre veriteľov. Taktiež požiadal znalca Ing. O. o vyhotovenie posudku k hodnote nehnuteľnosti. V rámci zisťovania sa od štatutára AB Kozmetika group s.r.o., dozvedel, že existuje nájomná zmluva, ktorá bola vyhlásená ešte pred vyhlásením konkurzu a podľa tejto zmluvy AB Kozmetika prenajal všetky nehnuteľnosti AB Kozmetike group s.r.o., a podľa uvedenej zmluvy mal platiť náklady za energiu prenajímateľ. Tomu nasvedčovala aj skutočnosti, že ešte pred prieskumným pojednávaním dostal niekoľko pokusov o zmier od Západoslovenskej energetiky od Slovenského plynárenského priemyslu vodární a kanalizácii z dôvodu, že úpadca neplatil za energiu. Preto oznámil štatutárom, že žiadne energie nemôže platiť a pokiaľ oni energiu potrebujú musia ich aj platiť. Súčasne vyzval na predloženie nájomnej zmluvy, ktorú však dostal až niekedy v lete v roku 2003. Táto zmluva bola uzatvorená do dobu určitú od 23.01.2003 do 31.12.2003, pričom v nej bola klauzula, že prenajímateľ sa zaväzuje predĺžiť túto nájomnú zmluvu na ďalší rok za rovnakých podmienok a ak ho o to nájomca požiada najneskôr 15 pred skončením nájmu. Taktiež tam bolo uvedené, že ak nájomca svojím konaní neporuší žiadnu ustanovenie tejto zmluvy a prenajímateľ napriek tomu odmietne predĺžiť túto nájomnú zmluvu je povinný zaplatiť nájomcovi zmluvnú pokutu vo výške 10.000.000,- Sk. Tieto klauzuly boli likvidačné a boli riadne zmluvne dohodnuté. Ak by takúto zmluvu ponechal v platnosti dostával by nájomné 2.100.000 Sk, ale platil by za energie a strážnu službu približne 12,2 mil. Sk a nemohol by zmluvu vypovedať ani predĺžiť.

Dňa 28.12.2003 po rokovaní s majiteľom p. K. došlo k podpisu novej nájomnej zmluvy. Z obsahu tejto zmluvy je zrejmé, že ušetril na energiách a strážnej službe minimálne 12,2 mil. Sk boli vynechané doslova likvidačné zmluvné pokuty.

Obžalovaný ďalej uviedol, že zmluvu, ktorú uzatvorili dňa 28.12.2003 ako správca konkurznej podstaty úpadcu AB Kozmetika a.s., v konkurze ako prenajímateľ so spol. AB Kozmetika group s.r.o., ako nájomcom nebola zjavne a ani inak pre úpadcu nevýhodná. Škodu nespôsobil ani v prípade, ak by trhová výška nájomného mala by byť podľa znalca Ing. Púchovského 13.025.364 Sk bez DPH, keďže na nájomných energiách a strážnej služby získal 14,5 ml. Sk nehovoriac už zrušení likvidačných zmluvných pokút.

Svedok poškodený A.. X. E. vypovedal, že podrobnosti nájomnej zmluvy nie sú mu známe. Bežne si ich prečítal pred vyšetrovateľom v súvislosti s jeho výsluchom ohľadne tejto trestnej veci a uviedol, že úpadca už nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a nehnuteľnosti predala jeho predchodkyňa správkyňa konkurznej podstaty a tento svedok má už na starosti iba papierovú robotu.

Svedok P.. M. M. uviedol, že od januára 2003 do apríla 2005 bol konateľom spoločnosti AB Kozmetika group, s.r.o. Za uvedenú spoločnosť podpisoval nájomnú zmluvu zo dňa 18.12.2003 ako aj dodatky. Podľa jeho názoru uzavretá nájomná zmluva nebola zo žiadnych strán zjavne nevýhodná.

Ďalšie výpovede svedkov IH.. Z. K., A.. E. S., P.. G. E. nemali vplyv na objasnenie priebehového deja, resp. na rozhodovanie o vine alebo nevine obžalovaného.

Znalec JUDr. N. Č. vypovedal, že v plnom rozsahu sa pridržiava záverov ním vypracovaného znaleckého posudku ako znalec nemohol dospieť k tým záverom len tým, ktoré sú vyjadrené v posudku a v čase keď preberal správca konkurznej podstaty JUDr. Polák na majetok v hodnote 234 mil. Sk samozrejme v rôznych formách. Taktiež uviedol, že úpadca mal aj záväzky a tieto boli veľmi vysoké a jediný problém, ktorý správca konkurznej podstaty mal bol problém prenájmu majetku v rokoch 2003

- 2005, pričom neexistovalo všeobecné nariadenie príslušných obvodných úradoch ohľadom výšky nájmov a všeobecné nájmy boli vyjadrené iba ohodnoteniam realitnými kanceláriami. Pokiaľ sa týka administratívnej budovy alebo hlavnej budovy, ktorá bola vykurovaná čiastka, ktorú stanovil správca bola to v súlade so všeobecnými cenami vtedy platnými na realitnom trhu. Ďalej znalec uviedol, že za centrum mesta v čase sa prenajímali budovy v hodnote od 5.000 Sk do 7.000 Sk za m2 a okrajových častiach od 2.500,- Sk do 4.000,- Sk za m2, pričom predmetné nehnuteľnosti boli v kategórii od 2.500 Sk až 4.000,- Sk za m2 pokiaľ ide o administratívne budovy.

Obžalovaný podľa zmluvy uzavrel nájomnú zmluvu kde bolo uvedené, že za m2 platil sumu 350 Sk za rok a v dodatku 420,- Sk za m2. Pri stanovovaní znaleckého posudku znalec vychádzal zo sumy 2.500,- Sk za m2. Čo sa týka skladov zmluva bola uzatvorená na sumu 250,- Sk za m2 a všeobecne sa účtovalo od 500 - do 1000 SK za m2.

V intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave bol do konania pribratý znalec P.. C. S., ktorý na hlavnom pojednávaní vypovedal, že hlavnou úlohou znaleckého posudku určiť trhovú hodnotu nájmu v rozpätí v roku 2003 a 2004.

Pri posúdení zistil, že tak ako bola nájomná zmluva uzavretá nedovoľuje priame porovnanie s trhom a to predovšetkým z týchto dôvodov:

Jednotlivé plochy na ktoré bola zmluva uzavretá nepredstavujú plochy jednotlivých stavebných objektov, na ktoré mala byť táto zmluva uzavretá. Boli aj opačné prípady, keď zmluvne bola prenajatá aj plocha, ktorá reálne trhovo sa prenajať nedala napríklad spoločné prístupové cesty, ktoré využívali všetci nájomcovi areálu. Zároveň uviedol, že toto nie je v rozpore so žiadnych predpisov, lebo sťažuje priame porovnanie. Preto aj v posudku najprv vykonal porovnanie na výmery, ktoré skutočne zistil a tie následne upravil na výmery podľa nájomnej zmluvy. Trhové sadzby určoval podľa dvoch v danom čase najrelevantnejších zdrojov a to informácii k realitnej inzercie v dvoch realitných časopisoch a to „Kompletný trh nehnuteľností“ a druhý časopis „Slovensko a reality“ ročníky 2003-2004. Realitné inzercie pri tom nepredstavujú hodnotu, ale trhová hodnota nemôže byť väčšia ako hodnota u realitnej inzercie, ale môže byť maximálne v tej výške alebo nižšie. Metodický postup, ktorý uplatnil pre určenie trhového nájmu je porovnávacia metóda, ktorá je jednou z metód podávaných slovenskou vyhláškou a má za to, že najreálnejšie odzrkadľuje skutkový stav trhu. Od takto stanovenej trhovej sadzby následne odpočítal všetky náklady, ktoré by prenájmom nehnuteľnosti prenajímateľovi vznikali ako aj odhad straty nájmu, ktorá zohľadňuje skutočnosť, že nehnuteľnosť nie je prenajatá na 100%.

Dospel teda k záveru, že rozdiel oproti nájomnej zmluve - znenie dodatku č. 1 zo dňa 15.01.2004, ktorá dojednala ročný nájom vi výške 2.017 619 Sk bez DHP je 11.007.745 Sk bez DHP. Ak by hradil náklady na energie prenajímateľ tento rozdiel by bol v oboch prípadoch vyšší o 6.046.647,30 Sk bez DPH.

Znalec ďalej uviedol, že

· ak správca konkurznej podstaty nemusel dodržiavať ustanovenia pôvodnej zmluvy, mohol uzavrieť novú zmluvu na trhové nájomné sadzby, · ak správca konkurznej podstaty musel dodržiavať ustanovenia pôvodnej zmluvy resp. ak by nedodržal uplatnila by sa zmluvná pokuta, potom je možno dopady zmluvnej pokuty jednoducho kvantifikovať tak, že v prípade odmietnutia predĺžiť zmluvu by zmluvná pokuta 10.000.000,- Sk, predstavovala menej ako jednoročný výnos z prenájmu nehnuteľností, ktorý vypočítaný na sumu 13.025.364 Sk. Na ročnej báze by bol prenajímateľ v zisku 3.025.364 Sk čo je stále viac ako celoročný príjem podľa dodatku 1, ktorý je bez DPH vo výške 2.017.619 Sk. Samozrejme toto je čisto matematický pohľad, ktorý nezohľadňuje reálne hotovostné toky. Ďalej, či prenajímateľ mal hotovosť na zaplatenie zmluvnej pokuty resp., či by príjem už v prvom roku dosiahol vypočítanú výšku, nakoľko tento príjem vyžaduje primeraný marketing.

Znalec ďalej na otázky uviedol, že si je vedomý toho, že cena v konkurze a bežná trhová cena je rozdiel, ktorá má vplyv na to, že to nie je normálna obchodná transakcia a je potom len otázkou miery

tej zrážky z tej trhovej hodnoty voči tej cene v konkurze. Znalec uviedol, že on vychádzal zo svojich odborných skúseností, ktoré ako zamestnanec bankového inštitútu pri riešení reštrukturalizácie má. Dopyt po nájmoch existuje aj keď firma je v konkurze, je určite obvykle nižší a toto sa prejaví práve zrážkou z nájomnej sadzby, ale je to len o určení miery tejto zrážky.

Podľa vyjadrenia znalca napríklad v banke kde pracuje ako zlaté pravidlo pri účtovaní hodnoty nehnuteľnosti je napríklad nájom x 10 ide o veľmi hrubé určenie hodnoty nehnuteľností, môže ísť aj opačne určenie nájmu z hodnoty predajnej nehnuteľnosti, kedy predaj sa delí 10 -mi. Uvedené nehnuteľnosti podľa vyjadrenia obhajoby bola predaná z konkurzu za 100.000.000,- Sk avšak určenie skutočnej hodnoty nájmu nehnuteľnosti v konkurze na to neexistujú žiadne záväzné pravidlá ale ani neexistovala vzorka akú percentuálnu časť nájmu nehnuteľnosti pre konkurze sa má zraziť. V konkurze pri určení hodnotu nájmu nehnuteľností vychádzal z tých najneoptimálnejších okolností t.j. z minimálnej trhovej sadzby a 30 % neobsaditeľnosti pre kancelárie a výrobu, 15 % pre obchodné prevádzky a 20% pre malé výrobný plochy.

Svedkyňa Z.. Z. Z. vo svojej výpovedi uviedla, že funkciu správcu konkurznej podstaty prevzala v roku 2006 na základe schôdze veriteľov AB Kozmetika, ktorá bola následne premenovaná na Račianska a.s., po vydaní uznesenia Krajského súdu v Bratislave. O ustanovení do funkcie sa kontaktoval so správcom konkurznej podstaty A.. S. S. a to listom o odovzdaní agendy týkajúcej sa konkurzu, ktorá jej bola riadne protokolárne odovzdaná. Následne vykonala inventarizáciu majetku patriaceho do podstaty v súvislosti s tým, že je vznikla právna zodpovednosť za majetok odo dňa nástupu do funkcie. Zároveň vykonala revíziu, evidenciu zmlúv a sporov tak, aby bolo možné oznámiť zmenu v osobe správcu na príslušné súdy.

Na otázku OP BA III: akým spôsobom zisťuje správca konkurznej podstaty výšku nájomného v takýchto prípadoch?

Svedkyňa uviedla, pokiaľ spoločnosť vstúpi do konkurzu a v jej priestoroch sa nachádzajúcu nájomníci či už s právnym titulom alebo bez neho, správca konkurznej podstaty vykoná oznámenie zmeny v osobe prenajímateľa, vykoná evidenciu doplatkov a nedoplatkov existujúcich nájomcov a snaží sa zabezpečiť aby priestory boli naďalej využívané, nakoľko tento majetok je zároveň prevádzkovaný a je možné dosiahnuť v prípade jeho predaja vyšší výťažok. Čo sa týka výšky nájomného vzťahu: správca vychádza zo skutkovej situácie danej v tom čase, teda snaží sa zabezpečiť aby doterajší nájomcovia zostali v priestoroch a užívali tieto priestory vrátane dohodnutia odplaty, ktorá by mohla zohľadňovať aj prípadné výkony napríklad zabezpečenie stráženia, alebo úhrady niektorých nákladov. Je to tak preto lebo správca konkurznej podstaty nemá obvyklé finančné prostriedky pri vstupe firmy do konkurze, pretože táto je v bankrote, nemá peniaze na úhradu záväzkov. Pri jej vstupe do funkcie preto vykonala revíziu, a to z dôvodov, že od vyhlásenia konkurzu uplynuli 3 kalendárne roky, a bolo možné tieto právne vzťahy upraviť novým kontraktom a nastaviť ich tak, aby pri speňažovaní, ktoré následne nastalo zo strany vtedajšieho osobitného správcu dosiahlo čo najvyšší výťažok. Boli uzavreté osobitné nájomné zmluvy s nájomníkmi administratívnej budovy a nájomná zmluva so spol. AB group. Bolo to aj z toho dôvodu, že vzťahy už boli stabilizované.

Na otázku: v čom videla nevýhodnosť uzavretia nájomnej zmluvy predchádzajúcim správcom t.j. obžalovaným?

Svedkyňa uviedla: dôvodom uzavretia novej nájomnej zmluvy nebola jej nevýhodnosť, ale potreba reagovať na uplynutie 3 ročného obdobia a osobitne riešiť nájomcov umiestnených v administratívnej časti, ktorý priestor využívali na kancelárske účely tak, aby v týchto priestoroch naďalej zostali a osobitne upraviť prevádzku, ktorú vykonávala AB Kozmetika, kde vykonávala výrobnú činnosť. To videla ako základ, aby sa oddelili tieto dva odlišné tipy nájomných zmlúv, nakoľko bolo zrejmé, že v blízkej dobe by mohlo dôjsť k speňaženiu majetku ako celku a považovala aj za potrebné preukázať využívanie administratívnej časti týchto priestorov, teda inými nájomcami ako AB Kozmetika group to bolo jej hlavným motívom zmeny a úpravy doterajšieho právneho režimu nájomného vzťahu.

Vo svojej praxi, ktorú vykonávala, nakoľko sa venuje problematike konkurzov 20 rokov je obvyklé, aby sa uzatvárali právne vzťahy vrátane nájomných zmlúv pri vstupe prenajímateľa do konkurzu tak, aby sa zabezpečilo užívanie tej budovy, alebo priestorov. Je to základný motív, ktorým veritelia požadujú

vykonať, kde je málo prípadov aby sa podarilo bankrotujúcu firmu alebo bankrotujúcu budovu prenajať v danom prípade za trhovú cenu. Je to skôr neobvyklé do úvahy by to pripadlo výlučne len vtedy, ak by išlo o novopostavený objekt, ktorý by vykazoval znaky záujmu o jeho užívanie, teda existenciu viacerých záujemcov o užívaní priestorov. Vtedy by mohol správca tento priestor iba za daných podmienok prenajať za trhové nájomné.

V danom prípade však išlo o chátrajúcu budovu, kde nájomcovia prišli iba preto, lebo tam bolo zaujímavé nájomné, najmä v časti kancelárskych priestorov teda administratívne časti. To, že sa budova nachádza v Bratislave hralo síce významnú rolu, ale stav budovy v čase ktorý mala možnosť vidieť, bol taký, že nebolo podľa jej názoru možné povedať, a stanoviť podmienky trhového nájmu takého, aký sa používal v Bratislave pre administratívne priestory rekonštruované alebo udržiavané. Takýto stav konštatovala pri vykonanej fyzickej inventarizácii a ohliadky budovy ku dňu vstupu do funkcie správcu konkurznej podstaty teda v kalendárnom roku 2006.

Za okolností, ktoré opísal obžalovaný, že v čase jeho nástupu do funkcie správcu konkurznej podstaty mal na účte - 46.000 Sk a podľa existujúcej nájomnej zmluvy bol povinný platiť všetky náklady a energie a v zmluve bola klauzula, že ak neuzavrie novú zmluvu zaplatí nájomnú pokutu 10.000.000,- Sk a keď vypovie nájomnú zmluvu zaplatí pokutu 15.000.000,- Sk svedkyňa uviedla, že bolo potrebné uzavrieť novú nájomnú zmluvu, nebolo možné udržať ten právny stav, aký bol nastavený v čase vstupu do konkurzu.

Taktiež uviedla, že sa v minulosti stretla aj so situáciou, keď nehnuteľnosť sa dal do nájmu za 1 Sk v záujme zachovania prevádzky, čo je základnou a kľúčovou úlohou správcu konkurznej podstaty.

Na základe vyššie uvedeného súd mal jednoznačne za preukázané, že skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný a na ktorého bola podaná obžaloba nie je trestným činom.

Obžalovaný A.. S. S. od začiatku prípravného konania spáchanie trestného činu kladeného mu obžalobu za vinu v plnom rozsahu poprel.

Obžalovaný jednoznačne uviedol, že správcu konkurznej podstaty vykonával v najlepšom svedomí hneď potom ako stál správcom konkurznej podstaty. Urobil všetky potrebné kroky na zabezpečenie a zaistenie majetku, zisťoval účty úpadcu, vyzval štatutárov úpadcu na predloženie účtovných kníh, vyzval ich na zaslanie súpisu aktív a pasív, taktiež požiadal súdneho znalca o vypracovanie a vyhotovenie posudku o hodnote nehnuteľností. V čase jeho príchodu zistil, že už existovala nájomná zmluva, ktorá bola uzatvorená ešte pred vyhlásením konkurzu, pričom podľa tejto zmluvy AB Kozmetika prenajala všetky nehnuteľnosti AB group, pričom podľa uvedenej zmluvy má platiť náklady na energie prenajímateľ, taktiež v tejto zmluve boli nevýhodné články klauzuly podľa ktorej je prenajímateľ povinný predĺžiť nájomnú zmluvu na ďalší rok za rovnakých podmienok ako to nájomca požiada a ak nájomca svojím konaním neporuší žiadne ustanovenia tejto zmluvy a prenajímateľ napriek tomu odmietne predĺžiť túto nájomnú zmluvu je povinný zaplatiť nájomcovi zmluvnú pokutu vo výške 10. mil. Sk. Po rokovaniach s majiteľom K. K. sa mu nakoniec podarilo túto nájomnú zmluvu zrušiť a uzatvoriť novú zmluvu, pričom uzatvorením novej zmluvy ušetrili na energiách a strážny službách minimálne 12,2 mil. Sk a taktiež z tejto zmluvy boli vynechané doslova likvidačné zmluvné pokuty. Zmluvu, ktorú uzatvoril dňa 28.12.2003 ako správca konkurznej podstaty úpadcu AB Kozmetika v konkurze ako prenajímateľ so spol. AB Kozmetika group s.r.o., ako nájomcom z vyššie uvedených dôvodov nebola zjavne nevýhodná a ani inak pre úpadcu nevýhodná. Škodu v žiadnom prípade nespôsobil a to ani v tom prípade, ak by trhová výška nájomného mala byť podľa znalca P.. S. vo výške 13.025.364 Sk keďže na nájomnom, energiách a s strážnej službe získal 14,5 mil. Sk nehovoriac už o zrušení likvidačných zmluvných pokút.

Trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa odsek 3 účinného v čase spáchania skutku vyžaduje aby obžalovanému inému spôsobil škodu značnú tým, že poruší zákonom alebo na základe zákona ust. povinnosť alebo povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím súdu opatrovať alebo spravovať cudzí majetok.

Je všeobecne známe, že správca konkurznej podstaty má za úlohu udržiavať a zhodnocovať majetok, ktoré mu bol zverený, pričom ide o špecifickú funkciu kedy a často krát sa stáva, že správca konkurznej podstaty v záujme zníženia výdavkov alebo úplne ich eliminovať dá do nájmu nehnuteľnosti, ktorá má

trhovú hodnotu pomerene vysokú za pomerne nízku cenu najmä nájomcovi, najmä ak nemá finančné prostriedky na pokrytie dočasných výdavkov v súvislosti so správou majetku.

Neboli produkované vykonaním dokazovaním na hlavných pojednávaniach žiadne dôkazy, ktorým by mohol súd uznať obžalovaného za vinného. Na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu sa vyžaduje jednak naplnenie subjektívnej a objektívnej stránky trestného činu. Ide o úmyselný trestný čin to znamená, že obžalovaný by musel konať s úmyslom porušovať povinnosť pri správe cudzieho majetku.

Vykonaným dokazovaním sa naopak preukázalo, že obžalovaný podnikol všetky kroky aby škoda, ktorá po uzavretí nevýhodnej nájomnej zmluvy hrozila, čo najviac zmiernil. Vedomý si týchto skutočností nemohli veritelia očakávať, že správca konkurznej podstaty má možnosť uzavrieť novú nájomnú zmluvu ako v prípade keby konal slobodne a voľne a nie pod hrozbou, že bude musieť zaplatil 10 mil. pokutu.

Predchádzajúci účastníci alebo účastníci predchádzajúceho zmluvného vzťahu však ešte pred vyhlásením konkurzu nastavili podmienky uzavretie budúcej nájomnej zmluvy jednostranne v neprospech budúceho prenajímateľa tak, že rovnocennú nájomnú zmluvu v zmysle ako ho väčšina subjektov vníma nebolo možné uzavrieť. Obžalovaný urobil všetko, čo bolo v jeho silách aby čo najviac zmiernil následky ním nezavineného, ale zmluve a právneho daného vzťahu. Zvýšil nájomné, a na rozdiel od predchádzajúceho zmluvného vzťahu od podpísania novej nájomnej zmluvy sa všetky spotrebované energie platili a uhrádzali z účtu nájomcu, ktoré spolu s výdavkami za strážnu službu a udržiavania materiálu a udržiavania areálu prevádzkovom stave znamenali náklady vo výške viac ako 10 mil. Sk ročne, ktoré by inak zaťažovali prenajímateľa t.j. konkurznú podstatu.

Obžaloba kladie obžalovanému za vinu, že uzatvoril s nájomcom - obchodnou spol. AB Kozmetika group nájomnú zmluvu, ktorá bola zjavne nevýhodná a v neprospech konkurznej podstaty a zjavne pod cenu obvykle nájomného. Obžaloba však bližšie nešpecifikovala, čo mala na mysli, keď uviedla, že je zjavne nevýhodná a pod cenu obvyklého nájomného. Tu súd poukazuje na svedeckú výpoveď svedkyne Z.. Z. Z., ktorá funkciu správcu konkurznej podstaty prevzala po obžalovanom v roku 2006 na základe schôdze veriteľov AB Kozmetika. Sama uviedla, že v tom čase nebolo možné uzatvárať nájomnú zmluvu podľa trhovej hodnoty, tak ako sa uzatvárali nájomné pre iné nehnuteľnosti za trhové nájomné. V danom prípade išlo o chátrajúcu budovu, kde nájomcovia iba z dôvodov, lebo tam bolo zaujímavé nájomné. Je síce pravda, že budova sa nachádzala v Bratislave, čo malo dosť významnú rolu, avšak budova nebola v dobrom stave, čiže stanoviť podmienky trhového nájmu, také ako sa používalo pre Bratislavu v administratívnych priestoroch udržiavaných alebo rekonštruovaných nebolo možné. Takýto stav konštatovala sama svedkyňa po vykonaní fyzickej inventarizácii a ohliadky budovy. Preto obžalovaný musel uzavrieť novú nájomnú zmluvu, pretože nebolo možné udržať stav právny aký bol nastavený v čase vstupu do konkurzu.

V priebehu celého dokazovania nebolo preukázané, že by obžalovaný mal úmysel porušením pri povinnosti pri správe cudzieho majetku spôsobiť škodu ba naopak robil všetky kroky, aby táto škoda bola čo najmenšia.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že konanie obžalovaného JUDr. S. S. nenaplnil zákonné znaky trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa odsek 1, odsek 3 účinného v čase spáchania skutku a preto tohto v zmysle písmeno b) oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom.

Keďže obžalovaného súd oslobodil v zmysle odsek 3 súd poškodenú spol. Račianska a.s., v konkurze so sídlom Račianska 155, Bratislava, IČO: 31 357 610 s nárokom na náhradu škody odkázal na občiansko-súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd Bratislava cestou Okresného súdu Bratislava III.