Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21C-26-2014.pdf
PDF · 96.32 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/26/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO 36 234 176, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Erasmus Legal, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Justičná 9, IČO 36 789 615 proti žalovanému W. M., bytom G., Šafárikova XXXX/X, občanovi Slovenskej republiky, o zaplatenie 3.569,30 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 603,21 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 247,56 Eur, z toho titulom zaplateného súdneho poplatku 96,18 Eur a titulom trov právneho zastúpenia 151,38 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku advokátskej kancelárii Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s.r.o. Bratislava.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 10.2.2014 domáhal zaplatenia sumy 3 569,30 Eur, spolu s kapitalizovaným úrokom z omeškania vo výške 10.55,15 Eur, úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 3.467,13 Eur od 5.2.2014 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že odporca nesplnil svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy o úvere, ktorú uzatvoril dňa 4.11.2009.
V priebehu konania písomným podaním zo dňa 2.4.2014 zobral žalobca čiastočne svoju žalobu späť a žalobu upravil tak, že žiadal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu 3.569,30 Eur, kapitalizovaný denný úrok z omeškania od 2.3.2011 do 4.2.2014 vo výške 914,75 Eur a úrok z omeškania 0,024 % denne zo sumy 3.467,13 Eur od 5.2.2014 do zaplatenia. Žaloba bola teda vzatá späť v časti o zaplatenie kapitalizovaného úroku z omeškania v sume 140,40 Eur.
Vzhľadom k prejavu vôle navrhovateľa súd konanie zastavil s použitím § 96 ods. 1-3 O.s.p. v časti kapitalizovaného úroku z omeškania v zmysle písomne späťvzatého návrhu, teda v časti o 140,40 Eur.
Odporca sa na súdom určené pojednávanie nedostavil, hoci bol riadne predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil, súd preto pokračoval v konaní bez jeho prítomnosti s použitím § 101 ods. 2 O. s. p.
Súd vykonal vo veci dokazovanie prečítaním podstatného obsahu listinných dôkazov predložených navrhovateľom a zistil tento skutkový stav veci:
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že odporca dňa 4.11.2009 podpísal úverovú zmluvu registračné číslo 39110100945000, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 3 000,00
Eur. Dojednaná lehota splatnosti bola 24 mesiacov pri mesačných splátkach vo výške 178,42 Eur, s tým, že v zmluve neboli uvedené termíny splatnosti jednotlivých splátok ani posledný deň splatnosti úveru. Výška úrokovej sadzby bola 30,87 % ročne, RPMN úveru 36,1 %, priemerná RPMN 20,33 %, celkové náklady spotrebiteľa boli 1 070,40 Eur, v jednotlivých splátkach bol zahrnutý poplatok za vedenie účtu úveru 1,99 Eur. Z prehľadu platieb vyplýva, že odporca za obdobie od 8.12.2009 do 3.3.2010 zaplatil 4 splátky po 178,42 Eur, celkom 713,68 Eur.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy ( teda do 30. 11. 2009) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 uvedeného zákona spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1,2 uvedeného zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1, 2 uvedeného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa § 4 ods. 3 uvedeného zákona pri nesplnení podmienok podľa odseku 2) je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Obč.zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 1 Obč.zák. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 517 ods.1 veta prvá, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 nar. vlády č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V období od 13.5.2009 do 13.4.2011 bola táto sadzba 1,00 %.
Na základe zmluvy o úvere navrhovateľ odporcovi poskytol na jeho požiadanie peňažné prostriedky a odporca sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť zvýšené o dohodnuté úroky v pravidelných mesačných splátkach. Zmluva spĺňa náležitosti zmluvy o úvere definované v § 497 Obch.zák. a záväzkový vzťah medzi účastníkmi je teda vzťahom zo zmluvy o úvere podľa § 497 a nasledujúcich Obch. zák., ktorý predstavuje tzv. absolútny obchod. Napriek uvedenému je nutné vec posúdiť i podľa ustanovení spotrebiteľského práva.
Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva o úvere bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností Obchodné podmienky, ktoré odporca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že navrhovateľ pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a odporca v čase uzavretia zmluvy nekonal v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zmluvu podpísal ako fyzická osoba za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov svojej domácnosti. Predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Obč.zák., nakoľko ide o štandardnú
formulárovú zmluvu, uzavretú medzi navrhovateľom - veriteľom ako dodávateľom a odporcom ako spotrebiteľom. Predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
Po preskúmaní veci súd konštatoval, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti tak, ako to vyžaduje § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Citovaný zákon je predpisom verejného práva, ktorý stanovuje práva a povinnosti veriteľa a zároveň následky ich porušenia. Stanovuje povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vrátane údaja o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov a ročnej percentuálnej miery nákladov a celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, vypočítaných na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 2 písm. j/, k/). Účelom povinného uvedenia RPMN daného úveru a tiež priemernej hodnoty RPMN na príslušný spotrebiteľský úver, platnej k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v konkrétnej zmluve o spotrebiteľskom úvere, je pritom poskytnúť spotrebiteľovi možnosť porovnať si tieto dva údaje, prípadne ich porovnať s údajmi od iných poskytovateľov úverov a slobodne sa rozhodnúť, či za daných podmienok úverovú zmluvu s veriteľom uzavrie alebo nie. V danom prípade však zmluva obsahuje hodnotu RPMN, vypočítanú na hodnotu 36,1 %, pričom pri kontrole tohto údaja bolo zistené, že tento údaj nie je správny, správna hodnota je 43,69 % (ako vyplýva z pripojených výpočtov, realizovaných na dostupných stránkach internetu). Pokiaľ nie je uvedený správny údaj o RPMN, možno konštatovať, že úverová zmluva takýto údaj neobsahuje. Následkom absencie takého údaju v úverovej zmluve je tak podľa zákona o spotrebiteľských úveroch to, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľ tak nemôže požadovať žiaden úrok a žiadne poplatky.
Ďalej podľa názoru súdu zmluva o úvere neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, a termínoch jednotlivých splátok, teda náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm.g/, i/, vyššie citovaného. Nie je dostačujúca v tomto zmysle formulácia v zmluve v bode 52, kde je uvedené, že lehota splatnosti úveru je 24 mesiacov, dostatočným údajom by bol konkrétne uvedený termín, vo vzťahu k dojednaným splátkam, teda deň, kedy je splatná posledná splátka úveru, v zmluve v bode 48 však nie sú uvedené ani termíny splátok úveru. Aj s týmto nedostatkom sa spája sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
Odporca je tak povinný vrátiť navrhovateľovi len rozdiel medzi reálne poskytnutými peňažnými prostriedkami vo výške 3 000,00 Eur a sumou peňažných prostriedkov, ktoré navrhovateľovi v splátkach zaplatil (713,68 Eur), čo je 2 286,32 Eur, túto sumu súd navrhovateľovi priznal, vo zvyšku návrh zamietol. Súd uložil odporcovi aj povinnosť zaplatiť úroky z omeškania z tejto sumy, v žiadanej výške, ktorá nepresahuje maximálnu možnú výšku úrokov z omeškania (0,024 % x 365 = 8,76 %), ktorá bola v čase zosplatnenia dlhu 9 % (15.2.2011), a to odo dňa 5. 2. 2014, teda v zmysle návrhu odo dňa nasledujúceho po dni spísania návrhu na začatie konania.
Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v časti zamietavého výroku, v rozsahu 603,21 Eur, namietajúc, že súd prvého stupňa sa nezaoberal uplatneným kapitalizovaným úrokom z omeškania za obdobie od zosplatnenia istiny do podania návrhu, teda za obdobie od 2. 3. 2011 do 4. 2. 2014.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací rozhodnutím č. k. 4Co/800/2014-55 zo dňa 7. 5. 2015 rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej zamietajúcej časti a vo výrokovej časti o náhrade trov konania zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Dospel k záveru, že prvostupňový súd sa nezaoberal uplatneným kapitalizovaným úrokom z omeškania a v časti o tomto nároku je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.
Odporca sa opätovne na súdom určené pojednávanie nedostavil, hoci bol riadne predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil, súd preto pokračoval v konaní bez jeho prítomnosti s použitím § 101 ods. 2 O. s. p.
Z pôvodne uplatnenej istiny 3569,30 Eur súd už žalobcovi z dôvodov vyššie uvedených priznal sumu 2286,32 Eur. Z tejto sumy zároveň žalobcovi priznal úrok z omeškania v správne uplatnenej zákonnej výške, a to od do 5. 2. 2015. Skutočnosťou zostáva, že súd opomenul rozhodnúť o úroku z omeškania za obdobie od zosplatnenia istiny do spísania návrhu. Tento úrok si vzhľadom na priznanú istinu žalobca upravil na sumu 603,21 Eur, ktorý výpočet súd považuje za správny. 2286,32 Eur x počet dní omeškania
od 2. 3. 2011 do 4. 2. 2014, teda 1070 dní x 9 % predstavuje sumu 603,21 Eur. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania 2. 3. 2011, bol nárok žalobcu na úrok o omeškania uplatnený dôvodnea v zákonnej výške. Súd preto s použitím vyššie citovaných ustanovení § 517 ods.1 veta prvá, ods.2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods.1 nar. vlády č. 87/1995 Zb. žalobe v časti o zaplatenie 603,21 Eur vyhovel.
Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.
Podľa § 142 ods. 2 veta prvá O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V tomto prípade mali účastníci v pôvodnom prvostupňovom konaní len čiastočný úspech, súd preto žalobcovi z trov právneho zastúpenia priznal 28,12 % zo sumy 548,01 Eur, čo je 93,92 Eur ako trovy právneho zastúpenia a 60,18 Eur zaplatený súdny poplatok. V druhostupňovom konaní súd priznal trovy právneho zastúpenia 57,46 Eur (jeden úkon právnej služby zo základu 603,21 Eur 39,84 Eur, režijný paušál 8,04 Eur + 20 % DPH) a zaplatený súdny poplatok za odvolanie 36 Eur. Celkom boli trovy konania 247,56 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín písomne v dvoch rovnopisoch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.