Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoZm/30/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek JUDr. Blaženy Hirnerovej a JUDr. Eleny Kúšovej v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 26 429 705, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: F. L., P. XXXX/ XX, XXX XX B., zast. opatrovníčkou L. X., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie zmenkovej istiny 647,01 eur s prísl. z nej, odmeny a úroku zo zmenky, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. -26 zo dňa 20.01.2015, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. -26 zo dňa 20.01.2015 v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 647,01 eur s úrokom 6 % ročne z určených súm a zmenkovú odmenu 3,06 eur, vo zvyšku návrh zamietol a odporcovi nepriznal náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len nariadenie), navrhovateľ žiadal, aby súd odporcu zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy 647,01 eur, zmenkového úroku 0,25 % denne z určených súm, úroku 6 % ročne z určených súm, zmenkovej odmeny 3,06 eur a na náhradu trov konania. Navrhovateľ odôvodnil svoj návrh tým, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky vystavenej odporcom 16.11.2010 na zmenkovú sumu 917,01 eur, pričom sa zaviazal k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 17.04.2011. Zmenka bola vystavená s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Ako dôkaz bol k návrhu pripojený originál zmenky. Z prvopisu zmenky prvostupňový súd zistil, že ju odporca vystavil v Bratislave dňa 16.11.2010 a zaviazal sa na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., zaplatiť pri predložení sumu 917,01 eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 17.04.2011. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“ a s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na rube zmenky je zapísaný nedatovaný indosament na rad navrhovateľa. Ďalej konajúci súd uviedol, že zmenka, okrem údaju splatnosti, obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. (ďalej len Zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. O vlastnej zmenke, v ktorej nie je údaj splatnosti, v zmysle čl. I. Zmenkového zákona platí, že je splatná na videnie. Zmenka na videnie je splatná pri predložení, na platenie musí byť predložená do jedného roku od

dátumu vystavenia, ale vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu (čl. I. v spojení s Zmenkového zákona). V prípade žalovanej zmenky určil vystaviteľ pre predloženie zmenky na platenie lehotu 4 roky odo dňa vystavenia. Súd pri skúmaní podmienok konania, na ktoré je podľa povinný prihliadať aj bez návrhu v každom štádiu konania, zistil, že nároky z tej istej zmenky si prvý majiteľ ešte pred jej indosovaním uplatnil proti odporcovi na Stálom rozhodcovskom súde, zriadenom Slovenskou rozhodcovskou, a.s. Rozsudkom č. k. SR 08731/11 z 12.9.2011 rozhodcovský súd odporcu zaviazal, aby spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatil 917,01 eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 917,01 eur od 17.4.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom 6 % ročne zo sumy 917,01 eur od 1.6.2011 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 26.9.2011 a dňa 29.9.2011 sa stal vykonateľným. Súd prvého stupňa zistil, že na základe rozhodcovského rozsudku č. k. SR 08731/11 z 12.9.2011 ako exekučného titulu navrhla spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. vykonanie exekúcie. Uznesením č. k. -11 bola žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Krajský súd v Bratislave, ktorý rozhodoval o odvolaní oprávneného, uznesením č. k. -33 z 12.2.2014 napadnuté rozhodnutie potvrdil a v odôvodnení uviedol, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou, a keďže právomoc rozhodcovského súdu bola založená na neplatnom právnom úkone, je rozhodcovský rozsudok č. k. SR 08731/11 z 12.9.2011 nulitným právnym aktom. Súd v zmysle v otázke účinkov rozhodcovského rozsudku vychádzal z uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. -33. Ak teda na rozhodcovský rozsudok č. k. SR 08731/11 z 12.9.2011 treba hľadieť, ako by nebol vydaný, nemôže ani vytvárať prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá by súdu bránila nároky zo zmenky znovu prejednať.

Navrhovateľ svoje právo preukázal nepretržitým radom indosamentov, je preto podľa prvej vety čl. I. § 16 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 Zmenkového zákona riadnym majiteľom zmenky. Odporca netvrdil a ani nepreukázal, že mu zmenka nebola na platenie predložená. Zmenka je dokonalý a nesporný cenný papier, práva a povinnosti sú definované len samotnou zmenkovou listinou. V zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle čl. I. § 5 v spojení s § 77 ods. 2 Zmenkového zákona ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. Úroková doložka musí mať podobu sadzby úroku. V tomto prípade je na zmenke napísaná úroková sadzba 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne. Zmenkový zákon výšku úrokovej miery neupravuje, to však neznamená, že jej výška je ponechaná len na vôľu vystaviteľa. Pokiaľ zmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, posudzuje sa platnosť právnych úkonov na zmenke podľa všeobecných ustanovení o právnych úkonoch. Preto aj pri posudzovaní výšky úrokovej sadzby na zmenke treba vychádzať z ustanovenia , najmä z pohľadu, či pre neprimeranú výšku úroku 0,25 % denne nie je právny úkon (úroková doložka) ako priečiaci sa dobrým mravom neplatný. Úrok vo všeobecnosti, a rovnako aj úrok dojednaný na zmenke, plní funkciu uhradzovaciu, má charakter odmeny - odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky. Jeho výška preto musí zodpovedať tomuto účelu. Za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov určite nie je možné v žiadnom prípade považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine, ide skôr o „úžeru“. Súd prihliadol aj na to, že v čase vystavenia zmenky boli priemerné úrokové sadzby, uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosti, nižšie než 13 % ročne (údaj získaný z internetovej stránky NBS), ktorú sadzbu zmenkový úrok viacnásobne prevyšuje. Úrokovú doložku na zmenke súd z tohto dôvodu ako priečiacu sa dobrým mravom považuje v zmysle za absolútne neplatnú. Na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na zmenke je súd povinný prihliadať ex offo. Súd preto návrh v úroku 0,25 % denne zo zmenkovej sumy od 17.4.2011 do jej zaplatenia zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa článku 16 nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Navrhovateľ mal v konaní len nepatrený úspech a je povinný nahradiť trovy konania odporcovi. Odporca náhradu trov konania prisúdiť nežiadal, a preto mu súd prvého stupňa náhradu trov nepriznal.

Proti rozsudku v časti výroku o zamietnutí zvyšku návrhu a v časti výroku o náhrade trov konania podal navrhovateľ odvolanie z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v / , t.j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (/ ), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (/ ) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (/ ).

Uviedol, že odporca nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3 alebo 6 nariadenia, preto bol súd povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 nariadenia a vydať rozsudok o pohľadávke bez nariadenia pojednávania, avšak súd podľa neho nariadil a vykonal pojednávanie. Navrhovateľ tiež poukázal na to, že odporca dobrovoľne podpísal zmenku, pričom išlo o prejav jeho slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola mu známa v čase vystavenia zmenky. Odporca mal teda vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25 % denne a s takouto sadzbou zmenkového úroku jednoznačne súhlasil. V tejto súvislosti odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. . Navrhovateľ považoval za významný aj fakt, že súd nepriznal žiadny zmenkový úrok, pričom z odôvodnenia je nepochybné, že v rozpore s dobrými mravmi nie je každý zmenkový úrok, ale len zmenkový úrok, ktorý je neprimerane vysoký. Z toho vyplýva, že rozporom s dobrými mravmi, a teda neplatnosťou by mohla byť postihnutá len časť presahujúca zmenkový úrok, ktorý sa dobrým mravom neprieči. Navrhovateľ na podporu svojich tvrdení poukázal na doterajšie rozhodnutia okresných súdov v skutkovo a právne podobných veciach navrhovateľa, v ktorých okresné súdy priznali nárok navrhovateľovi v plnom rozsahu (rozsudok Okresného súdu Lučenec sp.zn. , sp. zn. , rozsudok Okresného súdu Martin sp.zn. , rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. ) Z uvedených dôvodov navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a v celom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľa. Zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správne právne závery. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v zmysle ust. , ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ust. , pričom na zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné.

Podľa čl. 19 nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa , rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne.

Súd prvého stupňa vzhľadom na citovaný článok nariadenia postupoval správne, keď sa riadil , ktorý upravuje , pričom v súvislosti s námietkou navrhovateľa, že súd prvého stupňa vo veci nariadil a vykonal pojednávanie, čo legálne nemohol urobiť, odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvého stupňa len v súlade s v spojení s vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania a miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu. Uvedená námietka navrhovateľa je preto nedôvodná.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že v zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle čl. I § 5 v spojení s § 77 ods. 2 Zmenkového zákona ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. Je nesporné, že úroková doložka musí mať podobu sadzby úroku. V tomto prípade je na zmenke napísaná úroková sadzba 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa mal za to, že pokiaľ zmenkový zákon alebo osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, posudzuje sa platnosť právnych úkonov na zmenke podľa všeobecných ustanovení o právnych úkonoch (ďalej len „“). Preto aj pri posudzovaní výšky úrokovej sadzby na zmenke treba vychádzať z ust. , najmä z pohľadu, či pre neprimeranú výšku úroku 0,25 % denne nie je zmenkový úrok neplatný práve z dôvodu, že sa priečia dobrým mravom. Pri aplikácii je rozhodujúce, či je neplatnosťou postihnutá taká časť právneho úkonu, ktorá je obsahovo od zvyšku oddeliteľná. Úroková sadzba je esenciálnou, a teda aj neoddeliteľnou časťou úrokovej doložky, a keďže zákon jej výšku nelimituje, neprichádza ani do úvahy, aby súd vstupoval do zmenkovo-právnych vzťahov a sám jej výšku autoritatívne určil. Za oddeliteľnú je možné považovať len úrokovú doložku ako celok s tým, že nie je nevyhnutnou náležitosťou zmenky a jej neplatnosť nemá na zmenku žiaden vplyv. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je súd povinný prihliadať ex offo aj keď sa účastník konania neplatnosti nedovolá. Námietka navrhovateľa, podľa ktorej tu nebol dôvod na vykonanie iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov, je preto neopodstatnená. Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že v časti zmenkového úroku 0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne, by bol dlžník zaviazaný na plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. , keďže tento zmenkový úrok nie je možné považovať za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov. Z dôvodu absolútnej neplatnosti

úkonu, ktorou je postihnutá úroková doložka na zmenke v celom rozsahu, preto nie je možné na zaplatenie predmetného úroku odporcu zaviazať a súd prvého stupňa správne návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o trovách konania podľa ko vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. , v odvolacom konaní úspešnému odporcovi však náhradu trov nepriznal, keď mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli a žiadne si ani neuplatňoval.

Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 ( tretia veta v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.