Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-2Cpr/1/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš samosudkyňou JUDr. Elenou Petrusovou v právnej veci navrhovateľov 1) F. O., Z.. XX. XX. XXXX, B. L., C. XXX/X, 2) J. O., Z.. XX. XX. XXXX, B. L., C. XXX/X, obaja zastúpení Mgr. Zuzanou Jedličkovou advokátkou so sídlom Piešťany, Royova 9, proti odporcovi M.-D. K., Q.. J.. H.., Q. Q. T.. O.. Š. XXX/X, V. A., D.: XXXXXXXX, zastúpeného JUDr. Jozefom Veselým, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Veľký Krtíš, Mierová 1, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľov 1/ a 2/ z a m i e t a.

Odporcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 100% potrebných na účelné bránenie jeho práv.

odôvodnenie:

Podaným návrhom sa navrhovatelia domáhali, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu v skúšobnej dobe, ktoré im bolo dané listom zo dňa 01. 02. 2014 je neplatné a ich pracovný pomer u odporcu naďalej trvá. Zároveň žiadali súd, aby im priznal aj náhradu trov konania. V návrhu uviedli, že prostredníctvom známych a telefonického dohovoru s pánom X. Č. mali dohodnuté, že budú vykonávať ako zamestnanci prácu na stavbe v A., Q. J. Z.. V deň odchodu do Nemecka im boli doručené pracovné zmluvy so zamestnávateľom podnikateľom - fyzickou osobou X. Č., M.-D. K., F. X. T.. O.. Š. XXX/X V. A., D.: XX XXX XXX datované dňom 04. 10. 2013 s dňom nástupu do práce 07. 10. 2013, ktoré podpísali a zaslali späť na adresu zamestnávateľa. Po odcestovaní do A.e, Q. J. Nemecko, boli odporcom doručené návrhy písomnej pracovnej zmluvy datované dňom 18. 11. 2013 s dňom nástupu do práce 20. 11. 2013, ktoré nepodpísali. Ďalej uviedli, že práce na stavbe X., A., A., Q. J. Z., vykonávali až do 14. 12. 2013 vrátane, kým im nadriadený oznámil, že končia s výkonom práce a majú ísť naspäť na Slovensko, pričom od návratu na územie Slovenskej republiky im odporca prácu neprideľuje. Poukázali na to, že z korešpondencie odporcu vyplýva, že ich zamestnávateľom bol a taktiež podľa vyjadrenia odporcu, tento ako zamestnávateľ ich prihlásil ako svojich zamestnancov do sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni od 20. 11. 2013. Ďalej uviedli, že dňa 03. 02. 2014 im bola doručená poštou písomnosť odporcu označená ako „skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe“, v ktorej sa uvádza, že sa s nimi končí pracovný pomer v súlade s ustanovením v skúšobnej dobe dňom 31. 01. 2014, avšak toto podanie im bolo doručené 03. 02. 2014. Poukázali na ustanovenie odsek 3 , odsek 1, 2 . Zároveň uviedli, že odporcovi listami zo dňa 19. 02. 2014 oznámili, že skončenie pracovného pomeru je neplatné a trvajú na ďalšom zamestnávaní. Na pojednávaní sa navrhovatelia pridržiavali podaného písomného návrhu.

Štatutárny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že on žiada návrh navrhovateľov zamietnuť. Pokiaľ ide o navrhovateľov uviedol, že títo do toho času, kým nebola podpísaná zmluva s M.-D. K.- H., Q..

J.. H.., V. A., v podstate u neho ako živnostníka zamestnaní neboli. Potvrdil tú skutočnosť, že 08. 10. 2013 ešte nemali vycestovať do Nemecka, zhodou náhod sa to udialo tak, že napokon vycestovať museli. Poprel tú skutočnosť, že navrhovatelia 1/ a 2/ práce v Nemecku aj vykonávali, pričom tam mal povereného pracovníka, ktorý dozeral na týchto pracovníkov, bol tam zmätok, pretože s nemeckým partnerom to nie je jednoduché. Priznal tú skutočnosť, že s nemeckým partnerom mal uzavretú zmluvu. Zdôraznil tú skutočnosť, že pokiaľ navrhovateľom 1/ a 2/ zaslal pracovné zmluvy, jednalo sa len o vzory, pričom bolo chybou jeho účtovníka, ktorý tieto zmluvy opečiatkoval a bol na nich uvedený aj jeho podpis. Poukázal na to, že navrhovateľom 1/ a 2/ bolo dobre známe, že sa jedná len o určitý vzor pracovnej zmluvy s tým, že túto nemajú podpisovať. Ďalej uviedol, že pripúšťa že navrhovatelia 1/ a 2/ vykonávali práce v Nemecku tak, ako to uviedli. On mal výhrady voči tomu, ako tieto práce vykonávali, avšak on s nimi neukončil pracovný pomer výpoveďou, respektíve okamžitým skončením pracovného pomeru pre porušenie pracovnej disciplíny ale zaslal im len oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Potvrdil tú skutočnosť, že navrhovatelia si v októbri alebo v novembri 2013 boli prevziať peniaze, avšak on pri tom prítomný nebol a na tieto úkony poveril asi svoju účtovníčku. Ďalej uviedol, že on sa nevie vyjadriť k tomu či navrhovateľom bola vyplatená dlžná mzda.

Okresný súd vo Veľkom Krtíši rozsudkom zo dňa 18.11.2014 č. k. -95 návrh navrhovateľov 1/ a 2/ zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi účastníkmi nebola uzavretá pracovná zmluva. Zdôraznil tú skutočnosť, že navrhovatelia 1/ a 2/ boli zamestnaní na základe riadnej pracovnej zmluvy zo dňa 04.10.2013 u X. Č. M.-D. K. a predmetné práce v Nemecku vykonávali pre tohto zamestnávateľa. Túto skutočnosť potvrdili navrhovatelia 1/ a 2 na súdnom pojednávaní dňa 07.10.2014. Navrhovatelia preukázali, že pracovný pomer s X. Č. M.-D. K. ukončili až podaním zo dňa 17.03.2014 okamžitým skončením pracovného pomeru podľa . Súd poukázal na to, že k skončeniu živnosti X. Č. došlo dňom 31.12.2013. Navrhovatelia teda nemohli byť zamestnaní u odporcu a súčasne vykonávať tie isté práce pre neho, ako aj pre X. Č. M.-D. K.. Odporca teda nemohol ukončiť pracovný pomer s navrhovateľmi, keďže tento uzavretý nebol. Z týchto dôvodov preto potom súd návrh navrhovateľov 1/ a 2/ zamietol. Proti tomuto rozsudku navrhovatelia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podali odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 06.05.2015 č. k. -117 rozsudok Okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia Krajský súd uviedol, že možno mať za to, že medzi navrhovateľom 1/, navrhovateľom 2/ ako zamestnancami a odporcom ako zamestnávateľom vznikol legitímny pracovný pomer uzatvorený neformálnym spôsobom a to na základe pracovnej zmluvy vyhotovenej odporcom a datovanom dňa 18.11.2013 s dňom nástupu do práce 20.11.2013. Vychádzajúc z ustanovenia , v spojení s ustanovením nemožno vylúčiť, že legitímne, platne a účinne vznikol pracovný pomer aj bez dodržania písomnej formy pracovnej zmluvy (hoci pracovná zmluva s konkrétnymi zmluvnými podmienkami odporcom, ako zamestnávateľom vyhotovená písomne bola). Hoci navrhovatelia v 1. a 2.rade k obsahu odporcom, ako zamestnávateľom, písomne vyhotovenej pracovnej zmluvy datovanej dňom 18.11.2013 písomne nepristúpili, avšak fakticky v súlade s podmienkami obsiahnutými v nej reálne a dobrovoľne prácu pre odporcu, ako zamestnávateľa, vykonávali, od zamestnávateľa za ňu dostávali aj odmenu, podľa zhodného tvrdenia všetkých účastníkov konania im odporca aj prácu prideľoval (až do 14.12.2013) a napokon odporca ako zamestnávateľ navrhovateľov, ich ako svojich zamestnancov aj prihlásil na účely sociálneho poistenia a zdravotného poistenia a to odo dňa 20.11.2013, zhodne s dňom uvedeným ako deň nástupu do práce v písomnom vyhotovení pracovnej zmluvy datovanej dňa 18.11.2013. Ohľadom záveru, že všetci účastníci konania zhodne boli v domnení, že medzi nimi pracovný pomer platne uzatvorený je, cítili sa byť viazaní vzájomnými právami a povinnosťami z tohto pracovného pomeru vyplývajúcimi aj fakticky si (už je na nateraz bez právnej relevancie do akej miery) tak navrhovatelia, ako aj odporca práva a povinnosti v súlade s podmienkami obsiahnutými v pracovnej zmluve datovanej dňa 18.11.2013 splnili, svedčí v neposlednom rade aj zhoda v tejto otázke aj medzi účastníkmi konania. Okresnému súdu vec vrátil s konštatovaním, že platne a fakticky pracovný pomer medzi navrhovateľmi ako zamestnancami a odporcom ako zamestnávateľom, uzavretý neformálnou formou bol. Uložil okresnému súdu, aby vyhodnotil zákonné podmienky platnosti ukončenia tohto pracovného pomeru a to na základe písomnosti vyhotovenej odporcom - skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe podľa ustanovenia , s dňom ukončenia pracovného pomeru 31.01.2014, datovanou dňom 01.02.2014 a doručenou navrhovateľom dňom 03.02.2014 s tým, že potom bude aj úlohou súdu prvého stupňa právne sa vysporiadať aj s časnosťou podania návrhu z hľadiska požiadavky obsiahnutej v ustanovení .

Po zrušení veci Krajským súdom navrhovatelia 1/ a 2/ uviedli, že trvajú na svojich doterajších prednesoch a stanoviskách, poukázali na to, že skúšobná doba nebola dojednaná písomne v zmysle , oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe im nebolo doručené do vlastných rúk tak, ako to stanovuje . Podľa ich názoru návrh na súde bol podaný včas.

Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní uviedla, že v tomto konaní by mal Okresný súd skúmať tri hlavné otázky a to, či bola platne uzavretá skúšobná doba vzhľadom na ustanovenie § 72 v rámci skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením v skúšobnej dobe, pričom má za to, že táto skúšobná doba bola dojednaná. Ďalej uviedla, že samotní navrhovatelia 1/ a 2/ nepopierali to, že okamžité skončenie pracovného pomeru im bolo doručené dňa 03.02.2014, resp. 04.02.2014, avšak takéto skončenie pracovného pomeru bolo navrhovateľom doručené riadne, aj keď nie do vlastných rúk, pričom títo si zásielky prevzali. Čo sa týka včasnosti podaného návrhu, tento mal byť podaný na súde do 31.03.2014, avšak bol podaný až 01.04.2014 faxom a poštou 02.04.2014 z toho dôvodu, že navrhovatelia v 1. a 2.rade boli oboznámení, že ich pracovný pomer sa končí ku dňu 31.01.2014 od tohto dátumu by sa mala počítať dvojmesačná lehota na podanie návrhu na začatie konania. Preto žiada súd, aby návrh ako nedôvodný zamietol a priznal náhradu trov konania.

Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s podaním právnej zástupkyne navrhovateľov zo dňa 30.06.2015, správou zo Slovenskej pošty, a. s. Banská Bystrica zo dňa 27.07.2015, ako aj vyjadrením právnej zástupkyni navrhovateľov 1/ a 2/ doručeným tunajšiemu súdu 25.09.2015.

Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že navrhovatelia 1/ a 2/ dňa 04.10.2013 uzatvorili s X. Č. M.-D. K. s miestom podnikania T.. O.. Š. XXX/X, V. A., D.: XXXXXXXX písomnú pracovnú zmluvu s druhom práce elektromontážne práce, s miestom výkonu práce EÚ, s dňom nástupu do zamestnania 07.10.2013, pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú s dohodnutou skúšobnou dobou do 07.01.2014. Navrhovatelia vykonávali dohodnuté práce v Spolkovej republike Nemecko a to až do 14.12.2013 (č. l. 65-70 spisu), kedy navrhovateľom poverený zamestnanec oznámil, že končia s výkonom práce v Nemecku a majú odcestovať naspäť na územie Slovenska. Podľa tvrdenia navrhovateľov od návratu na územie Slovenskej republiky zamestnávateľ im žiadnu prácu neprideľoval. Obaja navrhovatelia skončili pracovný pomer s X. Č. M.-D. K., Veľký Krtíš okamžitým skončením podľa , písm. b) , ktoré bolo odporcovi doručené dňa 18.03.2014. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že boli vyhotovené samostatné písomné pracovné zmluvy medzi zamestnávateľom - obchodnou spoločnosťou M.-D. K., Q.. J.. H.. so sídlom T.. O.. Š. XXX/X, XXX XX V. A., D.: XXXXXXXX, za ktorú konal Peter Čeri ako jediný spoločník a súčasne konateľ tejto obchodnej spoločnosti, v ktorých boli ako zamestnanci uvedení navrhovatelia 1/ a 2/, ktoré sú datované dňa 18.11.2013 s uvedeným výkonom práce - elektromontážne práce, miesto výkonu práce označené ako „štáty EÚ“ s nástupom zamestnanca do zamestnania dňom 20.11.2013, pracovný uzatvorený na dobu neurčitú so skúšobnou dobou do 13.02.2014, pričom tieto pracovné zmluvy sú opatrené pečiatkou a podpisom zamestnávateľa. Zo strany navrhovateľov 1/ a 2/ tieto pracovné zmluvy však podpísané neboli. Navrhovatelia potvrdili, že tieto pracovné zmluvy im boli doručené na adresu ich bydliska v čase, keď už boli odcestovaní v Karlsruhe, Spolkovej republike Nemecko. Zo správy zo Sociálnej poisťovne pobočky Veľký Krtíš vyplýva, že navrhovatelia 1/ a 2/ boli prihlásení v registri Sociálnej poisťovne na poistenie ako zamestnanci zamestnávateľa M.-D. K., Q.. J.. H.. V. A., D.: XXXXXXXX a to v období od 20.11.2013 do 31.01.2014. Z oznámenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pobočky Lučenec mal súd preukázané, že navrhovateľ 1/ bol ako zamestnanec prihlásený u zamestnávateľa M.- D. K., Q.. J.. H.., V. A.Š., D.: XXXXXXXX v období od 20.01.2014 do 31.01.2014, pričom navrhovateľ 2/ nebol prihlásený ako zamestnanec vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni z dôvodu, že od 01.01.2010 sa prehlásil do zdravotnej poisťovne Union, a. s. Sociálna poisťovňa, pobočka Veľký Krtíš potvrdila, že navrhovatelia 1/ a 2/ neboli prihlásení u zamestnávateľa X. Č. M.-D. K., V. A.. Pracovný pomer, ktorý bol medzi účastníkmi uzavretý neformálnym spôsobom na základe pracovnej zmluvy zo dňa 18.11.2013 po ukončení skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe, táto písomnosť je datovaná 01.02.2014 s tým, že pracovný pomer medzi navrhovateľom 1/ a 2/ a odporcom sa končí v súlade s ustanovením v skúšobnej dobe dňom 31.01.2014. Táto písomnosť bola podľa tvrdenia navrhovateľov 1/ a 2/ im doručená dňa 03.02.2014. Z oznámenia Slovenskej pošty, a. s. Banská Bystrica zo dňa 27.07.2015 (č. l. 131 spisu vyplýva, že uvedené zásielky boli dodané dňa 04.02.2014, prevzal ich oprávnený prijímateľ, nakoľko pri jednej z uvedených zásielok pri podpise nie je uvedený vzťah preberajúceho k adresátovi, pošta nevie preukázať, ktorú z uvedených zásielok prevzal adresát osobne alebo oprávnený prijímateľ -

brat adresáta. Navrhovatelia v 1. a 2.rade sa domáhajú určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe a to z dôvodu, že v zmysle ustanovenia skúšobná doba musí byť dohodnutá písomne, inak je neplatná, pričom keďže bola uzavretá pracovná zmluva neformálnym spôsobom dňa 18.11.2013, skúšobná doba písomne dojednaná nebola a teda ani pracovný pomer týmto spôsobom platne ukončený nemohol byť. Okrem toho navrhovatelia ako dôvod neplatného skončenia pracovného pomeru uvádzali aj nedodržanie podmienky doručovania písomností zamestnávateľa v zmysle ustanovenia , podľa ktorého písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku zmeny a skončenia pracovného pomeru musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. Odporca však svoje písomné skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe doručoval navrhovateľom 1/ a 2/, síce doporučene, avšak nie do vlastných rúk, ale len listom prvej triedy (doklady o doručení - podacie lístky na č. l. 25, 26 spisu).

Podľa ustanovenia , neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa ustanovenia , pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

Podľa ustanovenia , v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto), c) deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. Zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem náležitostí podľa odseku 1 aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby.

Podľa ustanovenia , skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne, inak je neplatná.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. V zmysle intencií uznesenia krajského súdu sa okresný súd zaoberal predovšetkým tou skutočnosťou, či návrh na začatie konania bol podaný v lehote stanovenej v . Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe je datované 01.02.2014 s tým, že sa v ňom uvádza, že pracovný pomer, ktorý vznikol dňa 20.11.2013 končí zamestnávateľ v skúšobnej dobe dňom 31.01.2014. Pokiaľ navrhovatelia poukazovali na tú skutočnosť, že im skončenie pracovného pomeru nebolo doručené do vlastných rúk, samotní navrhovatelia v podanom návrhu deklarovali osobné prevzatie takejto zásielky a taktiež túto skutočnosť potvrdili aj na súdnom pojednávaní, preto nemožno bez ďalšieho pochybovať o právne účinnom doručení tejto písomnosti (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 13.10.2008). Súdu sa spočiatku javilo, že lehota na podanie návrhu je zachovaná, keďže skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe je datované dňa 01.02.2014, uvádza sa v ňom ako deň skončenia pracovného pomeru 31.január 2011 , bolo doručené navrhovateľom 04.02.2014, avšak odporca preukázal, že takéto podanie doručil Pošte Veľký Krtíš na prepravu dňa 24.01.2014 (podacie lístky na č. l. 25, 26 spisu). Preto potom v zmysle ak navrhovatelia chceli dosiahnuť, aby nenastali právne účinky vyplývajúce z rozviazania pracovného pomeru, mali v lehote 2 mesiacov podať na súde žalobu na určenie, že právny úkon smerujúci k skončeniu pracovného pomeru je neplatný. Dvojmesačná lehota podľa ustanovenia je lehotou prekluzívnou a súčasne ide o lehotu hmotnoprávnu. To znamená, že účastník, ktorý uplatňuje neplatnosť rozviazania pracovného pomeru, musí uplatniť svoj nárok na súde tak, aby žaloba došla na súd najneskôr v posledný deň lehoty (NS ČR zo dňa 14.05.2002). Pokiaľ nárok nie je uplatnený aspoň v posledný deň lehoty podľa , právo na určenie neplatnosti právneho úkonu smerujúceho k rozviazaniu pracovného pomeru zaniká a rozviazanie pracovného pomeru aj keby bolo neplatné, je účinné. Po márnom uplynutí dvojmesačnej lehoty na súd sa už nemôže zaoberať posúdením otázky platnosti tohto právneho úkonu. Posúdenie, či navrhovatelia včas uplatnili neplatnosť skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe na súde je zodpovedanie

relevantnej otázky týkajúcej sa dňa skončenia pracovného pomeru navrhovateľmi u odporcu, pretože počiatok behu lehoty na uplatnenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru sa viaže ku dňu, kedy mal pracovný pomer skončiť týmto rozviazaním, v danom prípade dňa 31.01.2014. Posledný deň na podanie návrhu bol teda deň 31.03.2014, pričom návrh na súd bol podaný faxom až 01.04.2014 a doplnený poštou dňa 02.04.2014. Preto potom vzhľadom na to, že išlo o oneskorene podaný návrh, súd ho zamietol.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa a to na základe zásady úspechu. Odporca mal v konaní plný úspech, preto mu súd v zmysle ustanovenia priznal náhradu trov konania vo výške 100% potrebných na účelné uplatňovanie jeho práv voči navrhovateľom s tým, že o výške náhrady trov súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na Okresný súd vo veľkom Krtíši písomne v piatich vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.