Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/179/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v právnej veci navrhovateľa Quantum Credit a.s. so sídlom Bratislava, Ružová dolina 25, IČO: 47 248 980, zast. PERSPECTA Legal s.r.o. , so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava proti odporkynie Y. R., T.. XX.XX.XXXX, H. Š. XXX v konaní o zaplatenie 482,52 eura s príslušenstvom takto

rozhodol:

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 150,58 eura, s 9,00% ročným úrokom z omeškania zo sumy 15,10 eura od 26.05.2012 do zaplatenia, s 9,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 135,48,00 eura od 26.06.2012 do zaplatenia všetko v lehote 3-och dní od právoplatnosti rozsudku.

V časti zaplatenia sumy 331,94 eura s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 26.04.2013 do zaplatenia sa žaloba z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ doručil tunajšiemu súdu dňa 07.05.2015 návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 482,52 eura s príslušenstvom. Ako dôvod uviedol, že Slovak Telekom a.s. so sídlom Bratislava, Bajkalská 28, IČO: 35 763 469, uzatvoril s odporkyňou dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo pripojiť účastníka k verejnej mobilnej telefónne siete, aktivovať mu SIM kartu na dohodnutý mobilný mesačný program služieb PODLA SEBA 3 NAJ N. Spolu so zmluvou podpísala odporkyňa toho istého dňa Dodatok k Zmluve o pripojení, na základe ktorej jej bola poskytnutá zľava na služby a na mobilný telefón. V súvislosti s vyššie uvedenými záväzkami vznikla Podniku povinnosť odpredať odporkyni mobilný telefón zn. HTC Wildfire S v akciovej cene. Nezľavnená hodnota tohto telefónu je uvedená v cenníku mobilných telefónov. Na základe zmluvy poskytoval Slovak Telekom a.s. plnenie riadne a včas. Riadne účastníkovi službu aktivoval, umožnil jej ju v plnom rozsahu využívať a odovzdal mobilný telefón. Za poskytnuté služby boli účastníkovi vystavené faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 15,10 eura so splatnosťou dňa 25.05.2012 , č. XXXXXXXXXX na sumu 135,48 eura so splatnosťou dňa 25.06.2012 a č. XXXXXXXXXX na sumu 331,94 eura so splatnosťou dňa 25.04.2013. Odporkyňa porušila Zmluvu tým, že vystavené faktúry nezaplatil v dôsledku čoho bola deaktivovaná a následne došlo k odstúpeniu od Zmluvy. Predčasným zánikom zmluvy nedošlo k naplneniu podmienku dodržania lehoty viazanosti na ktorú sa odporkyňa zaviazala a od ktorej sa odvíjala aj zľava na poskytnutú službu a na odovzdané koncové zariadenie. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť vznikol poskytovateľovi služby nárok na zmluvnú pokutu, ktorá bola odporkyni vyfakturovaná. Vzhľadom na skutočnosť, že Slovak Telekom a navrhovateľ uzatvorili medzi sebou Zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 09.06.2014 predmetné pohľadávky sa stali vlastníctvom

navrhovateľa. Podnik svoju zmluvnú povinnosť plnil riadne a včas. Odporkyni službu aktivoval, zabezpečil využívanie zmluvne dohodnutého programu a riadne služby fakturoval, preto mu vznikol nárok na uhradenie faktúr. Keďže odporkyňa zmluvu na program služieb porušila tým, že za poskytnuté služby neuhradil faktúry, vznikol Podniku na základe toho nárok fakturovať zmluvnú pokutu, vzhľadom na to, že zmluvnú pokutu nemožno považovať za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Dôvodom neuznania nároku žalobcu na vyplatenie zmluvnej pokuty zo strany odporkyne by mohlo byť jediné posúdenie, že platne dohodnutá zmluvná pokuta je s ohľadom na druh a povahu zabezpečovaného záväzku neprijateľne vysoká. Nakoľko inštitút zmluvnej pokuty slúži ako zabezpečovací prostriedok v zmluvných vzťahoch, považujú jeho dojednanie za absolútne oprávnené. V danom prípade sa jedná o zmluvný vzťah so synalagmatických charakterom z ktorého vyplýva, že práva a povinnosti jednej zmluvnej strany zodpovedajú právam a povinnostiam druhej zmluvnej strany. V danom prípade však riadne a včas plnila iba jedna strana zmluvného vzťahu, zatiaľ čo druhá zmluvná strana zmluvu porušila, preto Podniku vzniklo právo na fakturáciu dohodnutej zmluvnej pokuty. Odporkyňa nebola nijakým spôsobom nútená vstúpiť do zmluvného vzťahu, slobodne bez nátlaku si vybrala poskytovateľa služieb ako dodávateľa, sama si vybrala okruh služieb a napokon si sama zvolila aj mobilný telefón. Nedodržaním lehoty viazanosti 24 mesiacov sa poskytovateľovi služby nevrátilo kalkulované plnenie v podobe marže s tržieb za poskytnuté služby, keďže poskytovateľ služby vstupoval do zmluvného vzťahu s odporkyňou za predpokladu určitého očakávaného hospodárskeho výsledku, čo plne korešponduje s obsahom jeho podnikateľskej činnosti. Okrem týchto nárokov si uplatňujú aj zákonný úrok z omeškania.

Podľa súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, ktorý mal doručenie predvolania riadne a včas vykázané. Svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.

Súd podľa pojednával v neprítomnosti odporkyne, ktorá mala doručenie riadne a včas vykázané.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením sa s obsahom ostatného spisového materiálu a bol zistený nasledovný skutkový a právny stav:

Právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa uzatvorili dňa 04.05.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb a Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb,, predmetom ktorých bolo pripojenie odporkyne k verejnej mobilnej telefónnej sieti a aktivovanie SIM karty na dohodnutý mesačný program Služieb PODLA SEBA 3 NAJ N, odpredaj mobilného telefónu zn. HTC Wildfire S v akciovej cene 1,- euro s dobou viazanosti 24 mesiacov.

Právny predchodca navrhovateľa vystavil odporkyni faktúru č. 7204891309 splatnú dňa 25.05.2012 znejúcu na sumu vo výške 15,10 eura, faktúru č. 7206076408 splatnú dňa 25.06.2012 znejúcu na sumu 135,48 eura a faktúru č. 7303483640 splatnú dňa 25.04.2013 znejúcu na sumu 331,94 eura čo predstavuje zmluvnú pokutu.

Dňa 09.06.2014 bola uzatvorená medzi postupcom Slovak Telekom a.s. Bratislava, Bajkalská 28, IČO: 35 763 469, ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom zmluva o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bola aj pohľadávka voči odporkyni.

Listom zo dňa 01.07.2014 spoločnosť Slovak Telekom a.s. oznámila odporkyni, že postúpila všetky pohľadávky, ktoré jej vyúčtovala v celkovej výške 482,52 eur spolu s príslušenstvom na navrhovateľa.

Podľa veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ods. 2 s postúpením pohľadávky prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

V posudzovanej právnej veci bola pohľadávka, ktorá je predmetom sporu postúpená tak, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby.

Podľa záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.

Podľa , písm. a) o elektronických komunikáciách , podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytovanú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa ods. 4, písm. a) účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, zo zmluvou o pripojení a všeobecnými podmienkami , b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiacu službu. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa ods. 2 podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí , že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

Podľa ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej činnosti.

Podľa ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými má spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ods. 4, písm. k) za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu, ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršil svoje zmluvné postavenie.

Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa , veta prvá , je dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

Podľa ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády SR č. výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie faktúr za telekomunikačné služby na základe uzavretej zmluvy o pripojení. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú v zmysle na nasl. v znení neskorších predpisov a zároveň spotrebiteľskú zmluvu podľa .

Z priložených faktúr vzťahujúcich sa k zmluve je preukázané, že odporkyňa svoju základnú povinnosť zo zmluvy a to riadne a včas platiť za cenu poskytovaných služieb nesplnila, preto sa v tejto časti navrhovateľ dôvodne domáhal súdnej ochrany. Odporkyňa nezaplatila cenu poskytnutých služieb na základe vystavených faktúr uvedených vyššie. Táto skutočnosť bola v konaní riadne preukázaná, súd

preto priznal navrhovateľovi uplatnený nárok v celkovej výške 150,58 eur, ako nezaplatené plnenia zo zmluvy, pričom povinnosť odporcu zaplatiť cenu služieb vyplýva z a nasl. .

Zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eura, ktorá bola medzi účastníkmi konania dohodnutá v zmluve o pripojení súd považoval za neplatnú a neprijateľnú v zmysle , nakoľko v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu.

V Slovenskom právnom poriadku vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať komunitárne právo z SR na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní aj medzinárodnou zmluvou podľa t.j. Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva, ale aj ostatnými prameňmi primárneho práva Európskej únie.

Význam ochrany spotrebiteľov viedol zákonodarcu spoločenstva okrem iného k tomu, že v čl. 6 ods. 1 smernice Rady č.93/2013/EHS zo dňa 05.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú.v.ES L 95,s.29;Mim.vyd.15/002,s.288, ďalej len „smernica“) stanovil aby nekalé podmienky uvedené v zmluve uzavreté medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom neboli záväzné pre spotrebiteľa. Ide o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú (spotrebiteľská) zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

V ods. 3 je zakotvený exemplifikatívny výpočet neprijateľných podmienok uvedených v spotrebiteľských zmluvách. Na základe Smernice č. 93/13/EHS bol ich výpočet spresnený a doplnený .

Pokiaľ by súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty, nielen že by porušil zákon, princípy súkromného práva (princíp proporcionality) ale došlo by aj k porušeniu záväzku Slovenskej republiky vyplývajúci z členstva v Európskej únii.

Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“.

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty, ako vzor, niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 01.01.2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do .

O tom, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody je aj sankciou, by nemali byť žiadne pochybnosti. Navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť.

Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Do pozornosti súd dáva

Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008, č. 2007/2495, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalostí.

Obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku ( ) nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Eeditorial SA a Racío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M.Sánchez Alcón Prades a spol., spojedné prípady C-240/98 a C 244/98 z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke. Cieľ Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než zložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť len, ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dohodnutá v zmluve o pripojení zmluvná pokuta, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je neplatná. Súd mal za to, že zmluvná pokuta vo výške 331,94 eur je neprimerane vysoká, ako sankcia spojená s nesplnením záväzku odporkyne, ktorú navrhovateľ od nej požaduje. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu a ktorých práva sa aj v tomto konaní zaplatenia navrhovateľ domáha, má súd preukázané, že odporkyňa dlhuje navrhovateľovi sumu 150,58 eura, pričom od odporkyne požaduje zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorá je omnoho vyššia ako žalovaná suma za služby.

So zreteľom na to, že neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa uplatňuje v iných právnych vzťahoch, ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam a nasl. ide o všeobecnejšiu úpravu.

Súd poukazuje na to, že súdy Slovenskej republiky určili neplatnosť zmluvnej podmienky dojednanej v zmluvách o pripojení uzatváraných s právnym predchodcom navrhovateľa z dôvodu neprijateľnosti podmienky, ( napr. rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. -24 zo dňa 06.12.2011 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. zo dňa 11.09.2012, rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. zo dňa 13.07.2012) .

V konaní mal súd preukázané, že zmluva o pripojení patrí medzi spotrebiteľské zmluvy tzv. typové zmluvy, ktoré sú uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednania o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie ( ). Navrhovateľ, ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednáva. Zmluvné dojednanie obsiahnuté v spornej zmluve o pripojení týkajúcej sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinnosti na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa názoru súdu v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo

výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy a to spotrebiteľ. Úž toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že navrhovateľ, ako právny nástupca dodávateľa nie je nejako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinností na jeho strane.

V danej veci zmluvnú pokutu tak, ako bola dojednaná v spornej Zmluve o pripojení súd považuje za neprimeranú sankciu v zmysle , písm. k) . Tým, že odporca porušil povinnosť zaplatiť za poskytnuté služby navrhovateľom v lehote splatnosti podľa názoru súdu navrhovateľ v zmysle má právo na zaplatenie úroku z omeškania, čo v danom prípade aj požadoval a súdom mu to bolo priznané a preto súd nevidí dôvod na sankcionovanie odporcu z titulu nesplnenia si uvedenej povinnosti ešte aj priznaním zmluvnej pokuty.

Na základe uvedených skutočností súd žalobe v časti zaplatenia sumy 150,58 eura s príslušenstvom vyhovel a v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 331,94 eura s príslušenstvom žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Keďže sa odporca dostal s plnením záväzku do omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr, súd priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.

Podľa ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Odporkyňa mala v konaní pomerne väčší úspech, trovy konania si neuplatnila, preto súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr.Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej , možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vchádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

Podľa § 221 ods.1 súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne

ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré

bolo vydané, zanikli alebo aj také dôvody neexistovali,

j) je odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.