Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/186/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej v právnej veci žalobcu ALITREX s.r.o., Pri Mlyne 814/51, Mojmírovce, IČO: 46 958 916, práv. zast. JUDr. Margitou Medveczkou, advokátkou, Drotárska cesta 68, Bratislava, IČO: 36 068 110, proti žalovanému DAYWOOD, s.r.o., Zámocké schody 2/A, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 362 119 o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. -163 zo dňa 21.5.2021 v znení opravného uznesenia č.k. -278 zo dňa 21.6.2021, jednohlasne takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. -163 zo dňa 21.5.2021 v znení opravného uznesenia č.k. -278 zo dňa 21.6.2021 m e n í tak, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Návrhom zo dňa 30.4.2021 sa žalobca domáhal vydania zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného. 2. Súd napadnutým uznesením v znení opravného uznesenia zriadil záložné právo v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky na zaplatenie sumy vo výške 31.740,99 EUR spolu s príslušenstvom a náhradou trov konania na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného nachádzajúcich sa v okrese Bratislava II, obec I. - m. č. X., v k. ú. J., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, a to: -na nebytový priestor č. 1, nachádzajúci sa v stavbe so súpisným číslom XXXXX, druh nebytového priestoru: garáž, v spoluvlastníckom podiele 1/32 (garážové státie č. 1), na nebytový priestor č. 1, nachádzajúci sa v stavbe so súpisným číslom XXXXX, druh nebytového priestoru: garáž, v spoluvlastníckom podiele 1/32 (garážové státie č. 2) a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Opravným uznesení č.k. -278 zo dňa 21.6.2021 súd prvej inštancie opravil zjavnú nesprávnosť vo výroku napadnutého uznesenia v časti označenia druhej nehnuteľnosti ako garážové státie č. 2.

3. Žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že dňa 29.11.2018 uzatvoril s objednávateľom a s žalovaným Rámcovú zmluvu o dielo BRICK PARK RADOVÉ DOMY - VRÚTOCKÁ UL. BRATISLAVA - TRNÁVKA a Dohodu o ručení (ďalej aj ako "Zmluva"), ktorej predmetom bol záväzok žalobcu zhotoviť pre objednávateľa dielo a záväzok objednávateľa za zhotovené dielo zaplatiť. Zároveň v zmysle Dohody o ručení vznikol žalovanému záväzok, že v zmysle čl. 5 Zmluvy a a nasl. v prípade, ak objednávateľ nezaplatí faktúru za dielo alebo jeho časť, a to ani v lehote 10 dní po lehote splatnosti faktúry, zaplatí žalobcovi túto pohľadávku žalovaný. Na základe súpisov vykonaných prác SO-01-02-RD A6, SO-01-02-RD A7, SO-0102- RD B1,SO-01-02-RD B2 zo dňa 25.02.2019 bola žalobcom vystavená faktúra č.190100006, splatná dňa 11.03.2019 vo výške 16.336,41 Eur. Na základe súpisov vykonaných prác SO-01-02-RD A6, SO-01-02-RD A7, SO-01-02- RD

B1, SO-01-02-RD B2 zo dňa 08.03.2019 bola žalobcom vystavená faktúra č. 190100008, splatná dňa 26.03.2019 vo výške 4.249,88 Eur. Na základe súpisov vykonaných prác SO-01-02-RD A6, SO-01-02- RD A7, SO- 01-02- RD B1, SO-01-02-RD B2 zo dňa 08.03.2019 bola žalobcom vystavená faktúra č. 190100009, splatná dňa 26.03.2019 vo výške 5.076,45 Eur. Na základe súpisov vykonaných prác SO-01-02-RD A1, SO-01-02-RD A2, SO-01-02- RD C zo dňa 29.03.2019 bola žalobcom vystavená faktúra č. 190100010, splatná dňa 12.04.2019 vo výške 14.078,25 Eur. Dňa 26.03.2019 bola žalobcovi čiastočne uhradená faktúra č. 190100006 objednávateľom vo výške 7.000,- Eur. Vzhľadom na to, že objednávateľ ani napriek viacerým výzvam neuhradil riadne a včas splatné pohľadávky žalobcu, pristúpil žalobca v zmysle a nasl. a čl. 5 Zmluvy k výzve žalovaného, aby ako ručiteľ a investor stavby zaplatil pohľadávku žalobcovi za objednávateľa. Výzva k úhrade bola žalovanému doručená dňa 03.04.2019 a opätovne emailom dňa 24.04.2019. Dňa 11.04.2019 objednávateľ uznal svoj dlh voči žalobcovi čo do výšky a dôvodu v celkovej výške 32.740,99 Eur, pričom žalobca opätovne vyzval objednávateľa na zaplatenie. Dňa 22.07.2019 bola žalobcovi čiastočne uhradená faktúra č. 190100006 objednávateľom vo výške 1.000,- Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že na majetok objednávateľa, t.j. MIJAS spol. s r.o., bol dňa 15.08.2020 súdom vyhlásený konkurz sp. zn. , je nepochybné, že objednávateľ svoj záväzok nesplní. Voči žalovanému bol Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní o zaplatenie 37.565,44 Eur s príslušenstvom vydaný platobný rozkaz sp. zn. , ktorého predmetom je peňažný nárok vyplývajúci z vyššie uvedeného zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Žalovanému bol platobný rozkaz doručený dňa 15.02.2021. Do dňa podania tohto návrhu na súd nebol zo strany žalovaného podaný odpor proti vydanému platobnému rozkazu. Žalovaný je ku dňu podania tohto návrhu vlastníkom nehnuteľností, vedených v katastrálnom operáte pre k. ú. J., obec I.-X., okres I. U. na Liste vlastníctva č. XXXX ako

- pozemok parc. reg. "C", č. XXXXX/XX, druh pozemku zast. plocha o výmere 283 m2,

- pozemok parc. reg. "C", č. XXXXX/XXX, druh pozemku zast. plocha o výmere 13 m2,

- pozemok parc. reg. "C", č. XXXXX/XXX, druh pozemku zast. plocha o výmere 21 m2,

- pozemok parc. reg. "C", č. XXXXX/XXX, druh pozemku zast. plocha o výmere 41 m2,

- pozemok parc. reg. "C", č. XXXXX/XXX, druh pozemku zast. plocha o výmere 42 m2,

- pozemok parc. reg. "C", č. XXXXX/XXX, druh pozemku záhrada 5 m2,

- pozemok p arc. reg. "C", č. XXXXX/XXX, druh pozemku záhrada 1 m2 ako výlučný vlastník (podiel 1/1) a na Liste vlastníctva č. XXXX ako

- nebytový priestor č. 1 v stavbe súp. č. XXXXX, druh nebytového priestoru garáž, v spoluvlastníckom podiele 1/32 (garážové státie č. 1),

- nebytový priestor č. 1 v stavbe súp. č. XXXXX, druh nebytového priestoru garáž, v spoluvlastníckom podiele 1/32 (garážové státie č. 2),

- nebytový priestor č. 1 v stavbe súp. č. XXXXX, druh nebytového priestoru garáž, v spoluvlastníckom podiele 1/32 (garážové státie č. 3),

- nebytový priestor č. 1 v stavbe súp. č. XXXXX, druh nebytového priestoru garáž, v spoluvlastníckom podiele 1/32 (garážové státie č. 4),

- nebytový priestor č. 1 v stavbe súp. č. XXXXX, druh nebytového priestoru garáž, v spoluvlastníckom podiele 1/32 (garážové státie č. 5),

- nebytový priestor č. 1 v stavbe súp. č. XXXXX, druh nebytového priestoru garáž, v spoluvlastníckom podiele 1/32 (garážové státie č. 6),

- nebytový priestor č. 1 v stavbe súp. č. XXXXX, druh nebytového priestoru garáž, v spoluvlastníckom podiele 1/32 (garážové státie č. 16). Ide o stavby a nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, ktoré sú alebo vznikli v súvislosti s dielom BRICK PARK RADOVÉ DOMY - VRÚTOCKÁ UL. BRATISLAVA - TRNÁVKA, na výstavbe ktorého sa žalobca zúčastnil ako zhotoviteľ v zmysle Zmluvy. Vyššie uvedené nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného sú spôsobilým predmetom záložného práva, pričom je nepochybné, že zabezpečovacie opatrenie bude vykonateľné. Odhadovaná peňažná hodnota nehnuteľností nie je podľa názoru žalobcu neprimeraná hodnote jeho pohľadávky spolu s príslušenstvom. Žalovaný previedol časť svojho majetku, ktorý vznikol stavebnou činnosťou v zmysle Zmluvy na spoločnosť CITY CLUB, s.r.o., so sídlom Radničné námestie 34, 058 01 Bardejov, IČO: 36 465 534, ku dňu 29.12.2020, o čom svedčí zápis na Listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX. Podľa výpisu z Obchodného registra SR sú spoločníkmi spoločnosti CITY CLUB, s.r.o. spoločnosť MEDIC PARK, s.r.o. a spoločnosť SCOMA, a.s. Spoločníkom a jedným z konateľov žalovaného je p. U.. W. O., bytom Radničné námestie 34, 058 01 Bardejov. Pani O., okrem toho, že má trvalý pobyt v nehnuteľnosti vo vlastníctve spoločnosti CITY CLUB, s.r.o., je aj konateľkou v spoločnosti MEDIC PARK, s.r.o. a aj podpredsedkyňou dozornej rady v spoločnosti SCOMA, a.s.. Vzájomné personálne previazanie spoločností SM Trnávka s.r.o., CITY CLUB, s.r.o., MEDIC PARK, s.r.o. a SCOMA

a.s. je zjavne preukázané. Správca úpadcu MIJAS spol. s r. o., IČO 31 580 645 eviduje podľa výpisu z Obchodného Vestníka č. 197/2020 zo dňa 13.10.2020 a č. 212/2020 zo dňa 03.11.2020 celkovo 10 peňažných pohľadávok voči žalovanému v celkovej výške 152.039,51 Eur. Peňažné pohľadávky vznikli z neuhradených faktúr za dodanie diela - Stavebné práce na akcii: Rodinné domy - Vrútocká ul. Bratislava podľa Zmluvy o dielo č. 2018-4/M/2018. Je preukázané, že žalobca nie je jediným veriteľom žalovaného ako vyplýva z informácií Obchodného vestníka a je na mieste predpokladať, že sa žalovaný stane úpadcom. V prípade vyhlásenia konkurzu na žalovaného sú zo zákona exekučné konania zastavené. Takýto stav vyvoláva reálnu obavu, že exekúcia na majetok žalovaného bude ohrozená, resp. zastavená a postavenie žalobcu pri vymáhaní jeho pohľadávky sa významne zhorší, preto je na mieste formou zabezpečovacieho opatrenia docieliť, aby sa právna pozícia veriteľa pri vymáhaní jeho pohľadávky nezhoršila. Vzhľadom na to, že nehnuteľný majetok žalovaného je zabezpečený záložným právom zapísaným v katastri v prospech banky, vlastné imanie žalovaného je nižšie ako výška pohľadávky žalobcu a žalovaný prevádza svoj majetok v prospech spriaznených právnických osôb, vyvolávajú tieto skutočnosti spolu vo vzájomnej súvislosti dôvodnú obavu, že v prípade budúceho konkurzného konania žalovaného bude vyhlásením konkurzu na žalovaného exekučné konanie zastavené ex lege a po uspokojení zabezpečenej pohľadávky banky, už nebude možné uspokojiť pohľadávky žalobcu.

4. Súd prvej inštancie odvolaním napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že nárok žalobcu možno považovať za dostatočne osvedčený. Žalobca preukázal, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom, spoločnosťou MIJAS spol. s.r.o. ako objednávateľom a žalovaným ako investorom bola dňa 7.11.2018 uzatvorená Rámcová zmluva o dielo, ktorej predmetom bol záväzok žalobcu zhotoviť pre objednávateľa dielo a záväzok objednávateľa za zhotovené dielo zaplatiť. Zároveň v zmysle Dohody o ručení vznikol žalovanému záväzok v prípade, ak objednávateľ nezaplatí faktúru za dielo alebo jeho časť, a to ani v lehote 10 dní po lehote splatnosti faktúry, zaplatí žalobcovi túto pohľadávku žalovaný. Žalobca vystavil objednávateľovi faktúry spolu vo výške 39.740,99 eur. Z tejto sumy uhradil objednávateľ žalobcovi len sumu 8.000,- Eur. Nakoľko objednávateľ žalobcovi zostatok dlžnej sumy neuhradil, vyzval žalobca na úhradu dlhu vo výške 31.740,99 eur žalovaného ako ručiteľa objednávateľa. Zo žalobcom predložených dokladov vyplýva, že pohľadávku žalobcu voči žalovanému možno považovať za dôvodnú. Uvedené je zrejmé jednak z Uznania záväzku objednávateľom zo dňa 10.04.2019 ale najmä z tej skutočnosti, že Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 15.02.2021 platobný rozkaz pod sp. zn. , ktorým zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi pohľadávku, ktorej zabezpečenia sa žalobca domáha navrhnutým zabezpečovacím opatrením. Pokiaľ ide o osvedčenie, že prípadná budúca exekúcia voči žalovanému môže byť ohrozená, žalobca preukázal, že žalovaný previedol časť svojho majetku na spriaznené osoby, čo možno považovať za konanie, ktorého účelom je zníženie hodnoty majetku, ktorý by bolo možné postihnúť budúcou exekúciou. Žalobca rovnako preukázal, že správca úpadcu objednávateľa eviduje voči žalovanému celkovo 10 peňažných pohľadávok v celkovej výške 152.039,51 Eur, žalobca teda nie je jediným veriteľom žalovaného. V neposlednom rade súd posúdil primeranosť zásahu do majetkových pomerov žalovaného nariadením tohto zabezpečovacieho opatrenia a ustálil, že tento zásah možno považovať za primeraný. Žalobca sa návrhom domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd nariadil zabezpečovacie opatrenie - zriadil sudcovské záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného evidované na Liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom operáte pre k. ú. J., Okres I. U., Obec I. - X., nebytový priestor č. 1 v stavbe so súp. č. XXXXX, druh nebytového priestoru garáž v spoluvlastníckom podiele 1/32 (garážové státie č. 1) a nebytový priestor č. 1 v stavbe so súp. č. XXXXX, druh nebytového priestoru garáž v spoluvlastníckom podiele 1/32 (garážové státie č. 2). Žalobca súdu uviedol, že z verejne dostupných zdrojov, t.j. R..Y..sk, je preukázané, že hodnota jedného garážového státia, ktorého sa má zabezpečovacie opatrenia týkať, je približne 14.000,- Eur. Žalobca sa domáha zriadenia záložného práva k dvom garážovým státiam spolu v približnej hodnote 28.000,- Eur, t. j. hodnota nehnuteľností vo vzťahu ku ktorým sa domáha zriadenia záložného práva je nižšia ako hodnota pohľadávky žalobcu voči žalovanému. Vzhľadom na uvedené súd zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam, ako navrhoval žalobca, pričom ich rozsah sa javil primeraný výške pohľadávky. Keďže boli podľa názoru súdu prvej inštancie splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, súd návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel.

5. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní namietal, že mu nebol doručený návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spolu s prílohami ani umožnený prístup do elektronického súdneho spisu konania sp. zn. , o ktorý požiadal právny zástupca žalovanej dňa 31.5.2021. Týmto procesným postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania, čím bolo porušené právo žalovanej na spravodlivý proces. Žalovaný podal

voči platobnému rozkazu sp. zn. odpor dňa 15.3.2021. V odpore žalovaný neuznal nárok žalobcu, pretože má za to, že nárok na zaplatenie pohľadávky žalobcovi nie je daný. Žalobca sa odvoláva na Rámcovú zmluvu o dielo BRICK PARK RADOVÉ DOMY - VRÚTOCKÁ UL. BRATISLAVA - TRNÁVKA a Dohodu o ručení (ďalej len „Zmluva“). Žalovaný je investorom, v prospech ktorého vykonávala spoločnosť MIJAS spol. s r. o., IČO: 31 580 645, so sídlom Medený Hámor 25, 974 01 Banská Bystrica (ďalej len „ spoločnosť MIJAS“) stavbu radových domov ako generálny zhotoviteľ stavby. Žalobca bol subdodávateľom stavby. Žalobca tvrdí, že spoločnosť MIJAS ako dlžník uznal svoj dlh voči žalobcovi vo výške 32.740,99 EUR. Žalobca svoje práce fakturoval voči spoločnosti MIJAS (190100006, 190100008, 190100009, 190100010), ktorý si fakturoval tieto práce voči žalovanej (2019000004, 2019000013 a 2019000025 - príloha č. 7 až 10),

- žalovaná uhradila na účet spoločnosti MIJAS za práce žalobcu sumu 56.725,38 EUR, teda žalovaná uhradila celkovú výšku odmeny pre žalobcu podľa troch faktúr spoločnosti MIJAS:

- 2019000004 zo dňa 4.2.2019 splatná dňa 6.3.2019,

- 2019000013 zo dňa 19.2.2019 splatná dňa 21.3.2019,

- 2019000025 zo dňa 12.3.2019 splatná dňa 11.4.2019

- výška odmeny a rozsah prác podľa faktúr žalobcu (190100006, 190100008, 190100009, 190100010) korešpondujú s výškou odmeny a rozsahom prác, ktoré uhradila žalovaná na účet spoločnosti MIJAS (2019000004, 2019000013 a 2019000025 - vyznačené žltou farbou) s prihliadnutím na chybu v počítaní.

- hoci spoločnosť MIJAS prijala od žalovaného na svoj účet sumu 56.725,38 EUR (na účely úhrady za práce žalobcu), spoločnosť MIJAS uhradila žalobcovi len 23.984,39 EUR (predmetom žaloby je rozdiel po započítaní sčítacej chyby vo výške 31.740,99 EUR). Zjednodušene povedané, žalovaná uhradila za časť prác na diele BRICK PARK spoločnosti MIJAS, za ktorú časť prác má uhradiť (v zmysle pohľadávky žalobcu) druhý krát žalobcovi. Dokonca časť prác v sume celkom 7.123,49 EUR (náklady súvisiace s odstránením vád na diele spôsobených žalobcom) je žalovaná nútená hradiť celkom tri krát. Prvýkrát, v rámci faktúry spoločnosti MIJAS ako generálneho dodávateľa stavby. Druhýkrát, spoločnosti, ktorá zabezpečovala odstránenie vád na diele. A tretíkrát v rámci pohľadávky, ktorú si uplatňuje žalobca. Žalobca však svoju zodpovednosť odmieta uznať.

6. V súvislosti s týmto prístupom spoločnosti MIJAS je vedené trestné konanie pre podozrenie z trestného činu podvodu na Krajskom riaditeľstvo PZ Bratislava pod ČVS: KRP- 43/2-VYS-BA-2020 TM. Predmetom trestného konania je preverenie odôvodneného podozrenia, že spoločnosť MIJAS už pri uzatvorení zmluvy o dielo so žalovanou (hlavný objednávateľsko-zhotoviteľský vzťah ohľadom projektu BRICK PARK) vedel, že za dohodnutú cenu dielo nepostaví a pre riadne dokončenie diela bude nutné navýšenie ceny, hoci cena bola dohodnutá ako pevná. Problémy na stavbe zo strany spoločnosti MIJAS nastali v januári 2019, čo s prihliadnutím na časové hľadisko úkonov (rámcová zmluva je z 29.11.2018), indikuje, že Rámcová zmluva obsahujúca právny titul žalobcom uplatnenej pohľadávky bola už uzatváraná z hľadiska spoločnosti MIJAS v období s vedomosťami o jeho (ne)schopnosti plniť svoje záväzky, nevynímajúc záväzok z tejto Rámcovej zmluvy a súčasne neinformujúc o tom žalovaného, ktorý tak konal v omyle. Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie zmeniť tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietne.

7. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 14.10.2021, v ktorom uviedol, že proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 15.2.2021 sp. zn. podal žalovaný odpor, avšak neuniesol dôkazné bremeno a pohľadávku účinne nepoprel. V odpore žalovaný, ktorý je ručiteľom dlžníka, uviedol, že uhradil na účet dlžníka za práce žalobcu sumu 56.725,38 EUR, teda uznal, že k plneniu povinností podľa zmluvy zo strany žalobcu v prospech žalovaného došlo. Žalovaný si formou započítania uplatňuje zľavu z ceny diela vo výške 7.123,49 EUR. Žalobca, ktorý má pohľadávku voči žalovanému vo výške 31.740,99 EUR, však nárok žalovaného na zľavu z ceny diela neuznáva. Žalovaný platne nepreukázal, že by ho dlžník alebo žalobca uviedol pri uzatváraní Rámcovej zmluvy o dielo do omylu. Žalovaný nepreukázal rozpor medzi žalobcom tvrdenými skutočnosťami a skutočnosťami evidovanými vo verejnom registri, pokiaľ ide existenciu pohľadávok úpadcu voči žalovanému. Žalovaný nepreukázal, že by ho dlžník alebo žalobca uviedli pri uzatváraní Rámcovej zmluvy o dielo do omylu. Keďže sa žalovaný účinne nebránil proti Opravnému uzneseniu a nepodal riadny opravný prostriedok, navrhol súdu, aby odvolanie voči Uzneseniu č.k. -163 zamietol. Podľa názoru žalobcu bola riadne a hodnoverne preukázaná existencia a dôvodnosť nároku žalobcu voči žalovanému, skutkové okolnosti a právne úkony a kroky žalovaného smerujú k takým úkonom, ktoré dôvodne podporujú obavu zo zmarenia exekúcie v prípade, že o nároku žalobcu bude vo veci

samej rozhodnuté úspešne. Vydaním zabezpečovacieho opatrenia sa zabráni zhoršeniu pozície veriteľa, avšak nie neprimerane na úkor žalovaného, pretože hodnota jedného garážového státia, ktorého sa má zabezpečovacie opatrenie týkať je cca 14.000 EUR. Žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaného zamietol a potvrdil odvolaním napádané uznesenie.

8. Krajský súd v Bratislave o odvolaní rozhodol uznesením č. k. -296 zo dňa 21.10.2021 tak, že uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. -163 zo dňa 21.5.2021 v znení opravného uznesenia č.k. -278 zo dňa 21.6.2021 m e n í tak, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a a žalovanému priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu. Krajský súd v Bratislave svoje uznesenie odôvodnil najmä tým, že po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že v posudzovanej veci nie je dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je aj tá skutočnosť, že v prípade jeho nariadenia sa má zabezpečiť taký stav, bez nariadenia ktorého by tento nebolo možné dosiahnuť v prípade úspechu žalobcu v konaní vo veci samej. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí súd dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Ohľadom posúdenia potreby neodkladnej úpravy pomerov strán, obavy ohrozenia prípadnej exekúcie ako aj nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobcu dospel odvolací súd k názoru, že návrh nie je dôvodný. Odvolací súd konštatoval, že samotná existencia dlhu ako aj prípadné prebiehajúce konanie nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca hodnoverným spôsobom neosvedčil, že by na strane žalovaného dochádzalo k takému konaniu, ktoré by vzbudzovalo dôvodnú obavu že by prípadná exekúcia mohla byť zmarená. Predaj nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného, ako vyplýva z výpisu z kat. nehn. predloženého žalobcom, sám o sebe neosvedčuje skutočnosť, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku za účelom ohrozenia prípadnej exekúcie.

9. Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti podanej žalobcom uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. -296 zo dňa 21.10.2021 zrušil Nálezom -42 a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Podľa odôvodnenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky dôvodom, pre ktorý krajský súd zamietol návrh sťažovateľky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, bola skutočnosť neosvedčenia prevodu nehnuteľností žalovanou za neprimerane nízku cenu alebo bez adekvátnej protihodnoty. Táto skutočnosť by bola spôsobilá indikovať záver o takom konaní žalovanej, ktoré by vzbudzovalo dôvodnú obavu zo zmarenia exekúcie. Z napadnutého uznesenia je tiež zrejmé, že krajský súd sa nijako nevyjadril ku skutočnosti, že žalovaná previedla nehnuteľnosti na spriaznené osoby. K tejto námietke nezaujal krajský súd (ale ani zúčastnená osoba) nijaké stanovisko ani v konaní pred ústavným súdom. Sťažovateľka teda v konaní osvedčila, že v priebehu súdneho konania došlo k prevodu nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej a že vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam žalovaná previedla na spriaznené osoby. Za situácie, keď žalovaná v priebehu súdneho konania o zaplatenie žalovanej sumy prevádza podľa osvedčených tvrdení sťažovateľky svoj majetok na osoby, ktoré sú s ňou personálne a ekonomicky prepojené, a táto skutočnosť je z pohľadu ústavného súdu podstatná, bolo povinnosťou krajského súdu vysporiadať sa s tvrdením sťažovateľky o skutočnosti prevodu nehnuteľností na spriaznené osoby a jeho dôsledku na osvedčenie či neosvedčenie konania žalovanej, ktoré by vzbudzovalo dôvodnú obavu, že by prípadná exekúcia mohla byť zmarená. V súvislosti s prevodmi majetku na blízke a spriaznené osoby ústavný súd poukazuje aj na skutočnosť, že pri takýchto prevodoch zákonodarca na účely odporovateľnosti právnych úkonov v zmysle prezumuje vedomosť osoby, na ktorú bol majetok prevedený, o úmysle dlžníka ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Keďže sa krajský súd vecou z už uvedených hľadísk nezaoberal, došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa a jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 21. októbra 2021.

10. Pokiaľ ide o námietku krajského súdu, že žalobca v spore nepodal dovolanie a teda nevyčerpal opravné prostriedky, Ústavný súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že ide len o opatrenie, ktorým nie je konzumovaná vec sama, nebolo proti nemu prípustné dovolanie, a teda sťažovateľka pred podaním ústavnej sťažnosti vyčerpala všetky prostriedky právnej ochrany, ktoré mala k dispozícii.

11. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa a , bez nariadenia pojednávania v zmysle , a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia nie je vecne správne.

12. Pokiaľ ide o nepodanie odvolania proti opravnému uzneseniu, podľa názoru odvolacieho súdu nebolo potrebné, aby žalovaný podal odvolanie aj proti opravnému uzneseniu, nakoľko opravné uznesenie sa týkalo opravy chyby v písaní vo výroku uznesenia, proti ktorému odvolanie podané bolo. Na preskúmanie uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia odvolacím súdom teda nebolo potrebné podať odvolanie proti opravnému uzneseniu. Rozhodujúce je, že žalovaný podal odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie, opačný výklad by bol prílišným formalizmom. Prípadné podanie odvolania proti opravnému uzneseniu by sa malo týkať nesprávnosti opravného uznesenia, nie spôsobu rozhodnutia o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

13. Podľa 343 ods. 1 a 2 zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

14. Podľa § 343 ods. 3 C.s.p: Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

15. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p: Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže však nastať až po právoplatnom priznaním pohľadávky súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje rozhodnutím súdu a vzniká zápisom do príslušného registra. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je najmä zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky veriteľa a obmedziť priestor pre účelové nakladanie s majetkom dlžníka. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zabezpečovacie opatrenie má teda ex lege prednosť pred neodkladným opatrením. Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane. V návrhu je potrebné osvedčiť opodstatnenosť zabezpečovacieho opatrenia. Skúmanie podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia však nemá povahu dokazovania, ako ho upravuje pri konaní vo veci samej. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Je však nutné, aby boli prostredníctvom označených dôkazov osvedčené základné skutočnosti pre opodstatnenosť a dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Výsledkom tzv. osvedčenia nároku je to, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné. Súd nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť samu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Odvolací súd na základe obsahu spisu a tvrdených skutočností posúdil osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.

17. Vychádzajúc zo skutkového stavu sporu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, v nadväznosti na podané odvolanie a vyjadrenie k odvolaniu, prihliadajúc na nález Ústavného súdu SR - odvolací súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho nariadenia, najmä z nižšie uvedených dôvodov.

18. Odvolací súd dospel k názoru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dôvodný a žalobca podaným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia základné predpoklady vyžadované zákonom neosvedčil, t.j. nepodarilo sa osvedčiť obligatórnu podmienku zabezpečovacieho opatrenia a to existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená.

19. Osvedčenie obavy ohrozenia exekúcie je potrebné posudzovať aj vo vzťahu ku konaniu žalovaného, a teda či vykonáva nejaké kroky alebo sa správa alebo postupuje tak, že tento postup môže u žalobcu vzbudiť dôvodné obavy, že exekúcia môže byť ohrozená. Samotná obava žalobcu môže byť len jeho

subjektívna predstava, ale bez osvedčenia konkrétnych postupov a správania sa žalovaného, ktoré takúto obavu u žalobcu vyvolalo, nie je možné považovať podmienku ohrozenia exekúcie za splnenú.

20. V prípade rozhodovania súdu o zabezpečovacom opatrení sa nejedná o dokazovanie ale o osvedčovanie, preto nie je v tomto skrátenom konaní možné dospieť ku konečnému záveru, že: „žalovaný previedol časť svojho majetku na spriaznené osoby, čo možno považovať za konanie, ktorého účelom je zníženie hodnoty majetku, ktorý by bolo možné postihnúť budúcou exekúciou“. Taký záver súdu prvej inštancie je predčasný, nevychádza z riadneho dokazovania, pričom posudzovanie odporovateľnosti právneho úkonu podľa a) a b) sa uskutočňuje na podklade žaloby s náležitým dokazovaním vo veci samej - pri existencii vymáhateľnej pohľadávky.

21. Samotné uplatnenie pohľadávky voči žalovanému v upomínacom konaní nezakladá dôvod pre zriadenie záložného práva na majetku žalovaného. Ak platobný rozkaz nenadobudol právoplatnosť a žalovaný podal proti nemu odpor, nejedná sa ani o vymáhateľnú pohľadávku žalobcu.

22. Úvahy žalobcu o budúcom konkurze žalovaného sú hypotetické, neosvedčené, plynutím času od podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na majetok žalovaného konkurz vyhlásený nebol a podľa údajov dostupných na R..L..sk ku dňu 20.10.2022 žalovaný nemá dlhy ani nedoplatky, záväzky voči štátu, pričom dosiahol celkové výnosy vo výške 205.431,- EUR. Iná skutočnosť súdu osvedčená nebola.

23. Samotná existencia pohľadávok voči žalovanému v súpise majetku úpadcu (objednávateľa) neosvedčuje, že pohľadávky nebudú uspokojené, nakoľko samotný súpis majetku úpadcu neosvedčuje neúspešné speňažovanie počas konkurzu ani nevymožiteľnosť pohľadávky.

24. Skutočnosť, že žalobca nie je jediným veriteľom žalovaného nie je dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko žalobca súdu neosvedčil majetkové pomery žalovaného, ktoré by odôvodňovali obavu z ohrozenia budúcej exekúcie.

25. Podľa nálezu ÚS SR je potrebné, aby sa krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s prevodom vlastníckeho práva v prospech spriaznených osôb. Odvolací súd po opätovnom preskúmaní obsahu súdneho spisu a listín v ňom založených dospel k záveru, že pri aplikácii citovaných ustanovení právnych predpisov nemožno dôjsť k záveru, že prevod majetku na spriaznenú osobu by odôvodňoval nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

26. Podľa a : (1) Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. (2) Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( a 117 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201>) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. (3) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a)osobou jemu blízkou ( a 117 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201>),b)právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, c)právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, d)právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. (4) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a a)členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom,

b)osobou blízkou (§ 116 a 117 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201>) osobe uvedenej v písmene a), c)právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, d)právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, e)právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. (5)Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch, na ktorého základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým posudkom alebo odborným odhadom, a ktorý a)spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným, alebo b)bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo c)bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti.

27. Podľa : (1) Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.(2)Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.(3)Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.(4)Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

28. Prevod nehnuteľnosti na spriaznenú osobu sám o sebe podľa názoru odvolacieho súdu nie je dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pre posúdenie dôvodnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je potrebné vyhádzať z okolností konkrétneho prípadu a teda prihliadať v tomto spore na skutočnosť, že žalovaný pohľadávku uplatnenú v upomínacom konaní popiera, nejedná sa o vymáhateľnú pohľadávku, ktorá je predpokladom uplatnenia odporovateľnosti právneho úkonu podľa . Pokiaľ nejde o vymáhateľnú pohľadávku, spravidla judikovanú v súdnom konaní, veriteľ nie je v spore o neúčinnosť právneho úkonu podľa aktívne vecne legitimovaný, čiže považovať za osvedčenú alebo preukázanú odporovateľnosť právneho úkonu je predčasné. Na posúdenie dôvodnosti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné prihliadať na skutočnosť, že žalovaný podniká na trhu s nehnuteľnosťami, t. j. je investorom, ktorý následne prevádza odplatne vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a získava tak protihodnotu, t. j. pri predaji nehnuteľnosti sa nejedná o nezvyčajný a neočakávaný právny úkon na strane žalovaného.

29. Žalobca neosvedčil súdu skutočnosť, že došlo k prevodu majetku dlžníka bez adekvátnej protihodnoty, alebo že by sa jednalo o účelové vyvádzanie majetku bez náležitej protihodnoty v snahe poškodiť žalobcu s cieľom ohroziť budúcu exekúciu pohľadávky žalobcu. Samotný prevod vlastníckeho práva totiž nie je dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

30. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že na podklade skutkového stavu ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie neboli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a teda že by existovala obava, že exekúcia bude ohrozená.

31. Odvolací súd pre úplnosť posúdenia sporu - nahliadol do verejne dostupných registrov v súlade s a zistil, že k 20.10.2022 žalovaný nie je podielovým spoluvlastníkom nebytového priestoru s užívacím právom garážového státia č. 1 a č. 2 ,ani na jeho majetok nie je vedené konkurzné konanie, nakoľko tejto udalosti sa žalobca nedôvodne obával a vychádzal z hypotetickej úvahy o možnom konkurznom konaní na majetok žalovaného.

32. Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) :Zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie:

a)účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje, b)právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu, c)nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra „C“ alebo parcela registra „E“, druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.

33. Podľa výroku odvolaním napadnutého uznesenia a petitu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia - nehnuteľnosti (resp. spoluvlastnícke podiely) nie sú identifikované pozemkom s parcelným číslom, poschodím ani vchodom (petit je neurčitý), pričom ku dňu 20.10.2022 výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/32 k celku:

- nebytového priestoru 1 s tzv. iným údajom: garážové státie č. 1, -1 suterén, druh nebytového priestoru garáž, vchod Vrútocká v stavbe súpisné číslo XXXXX je Zámocké schody, s. r. o., IČO: 362890001, na podklade Kúpnej zmluvy zo dňa 8.2.2022 a

- nebytového priestoru 1 s tzv. iným údajom: garážové státie č. 2, -1 suterén, druh nebytového priestoru garáž , vchod Vrútocká v stavbe súpisné číslo XXXXX je A. M., Z. S., I. na podklade Kúpnej zmluvy zo dňa 26.1.2022.

Podľa listu vlastníctva č. XXXX, k. územie J. je stavba so súpisným číslom XXXXX postavená na niekoľkých parcelách evidovaných na rôznych listoch vlastníctva. Žalobca priradenie garážových státí ku konkrétnej parcele nešpecifikoval.

34. Dôvodnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je teda vylúčená aj zmenou skutkového stavu, nakoľko žalovaný nie je podielovým spoluvlastníkom nebytového priestoru s užívacím právom garážového státia č. 1 a č. 2.

35. Podľa : Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

36. Podľa : Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd v zmysle zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu neosvedčenia hrozby zmarenia prípadnej exekúcie, zamietol. Zo skutočností osvedčovaným v tomto spore totiž nevyplýva, že žalovaný uskutočnil úkony smerujúce k zmareniu prípadnej budúcej exekúcie, resp. existenciu dôvodnej obavy, že exekúcia bude ohrozená ani vlastníctvo nehnuteľnosti, ku ktorej sa má zriadiť záložné práva (spoluvlastníckeho podielu).

38. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.11.2011, sp. zn. ).

39. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa , v spojení s , a s poukazom na , , tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu, pretože bol v konaní úspešný.

40. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).