Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-5P/45/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Štefanom Ťažkým v právnej veci navrhovateľky O. A., W.. V., R.. XX. X. XXXX, trvale bytom C. Č.. XX, T.. Č.. D. H., Ž. Č.. XXX, občianka SR proti odporcovi I. A., R.. X. X. XXXX, trvale bytom C. Č.. XX, občan SR, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom A., I., R.. XX. XX. XXXX, C., R.. Q.. X. XXXX O. E., R.. X. X. XXXX, všetci bytom u navrhovateľky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Ú. N., I. C. O. W. J., takto

rozhodol:

I. Manželstvo účastníkov konania, navrhovateľky O. A., W.. V., R.. XX. X. XXXX a odporcu I. A., R.. X. X. XXXX, uzavreté dňa X. X. XXXX C. I. C., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu I. C. , vo zväzku XX, ročníka XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X, r o z v á d z a.

II. Na čas po rozvode manželstva z v e r u j e mal. deti A., I., R.. XX. XX. XXXX, C., R.. Q.. X. XXXX O. E., R.. X. X. XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky O. A., ktorá je oprávnená ich zastupovať a spravovať ich majetok.

III. Odporca I. A. j e p o v i n n ý prispievať na ich výživu, na mal. I. mesačne sumou 27,13 €, na mal. C. mesačne sumou 27,13 € a na mal. E. mesačne sumou 27,13 €, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, splatné vždy do 20 - teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.

IV. Styk odporcu s maloletými deťmi n e u p r a v u j e .

V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka podala na Okresný súd v Kežmarku návrh, v ktorom žiadala, aby súd rozviedol manželstvo účastníkov konania. Zároveň v návrhu žiadala na čas po rozvode zveriť maloleté deti pochádzajúce z manželstva do svojej osobnej starostlivosti a otca maloletých detí zaviazať prispievať na ich výživu. V dôvodoch návrhu poukázala, že manželstvo účastníci konania uzavreli dňa X. X. XXXX C. I. C.. U oboch išlo o prvé manželstvo. Uviedla, že po uzavretí manželstva bývali vo C. v domácnosti rodičov manžela. Pre pretrvávajúce nezhody v manželstve, ktoré spočívali v požívaní alkoholických nápojov odporcom, odišla od manžela a spolu s deťmi sa presťahovala k svojim rodičom. Ďalej uviedla, že jej jediným príjmom je rodičovský príspevok, manžel príjem nemá, je nezamestnaný. V závere návrhu konštatovala, že voči odporcovi stratila citový vzťah, nevidí možnosť obnovenia manželského spolužitia a má za to, že manželstvo je trvale rozvrátené.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s obsahom spisu ako aj výpoveďami účastníkov konania.

Na vytýčenom prvom pojednávaní odporca prehlásil, že s rozvodom manželstva nesúhlasí a že má záujem vzhľadom k maloletým deťom, ktoré sa narodili z manželského vzťahu, obnoviť manželské spolužitie. Súd využil služby oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku, požiadal o konzultáciu s manželmi prostredníctvom poradensko - psychologických služieb oddelenia. Súdu bola podaná správa z poradensko - psychologického pohovoru oboch manželov, kde psychológ referátu poradensko - psychologických služieb konštatoval po vykonaní individuálnych konzultácií s manželmi, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti od novembra 2014, od tohto času bol ich kontakt len sporadický, sýtený len negatívnymi emóciami, čo pomáhalo k ich postupnému odcudzovaniu a prispôsobovaniu sa životu bez partnera. Ďalej je v správe konštatované, že manželom sa narodilo tretie dieťa, otec dieťaťa nemá záujem ho vidieť, čo negatívne pôsobí na možnú nápravu ich vzťahu. Ďalej psychológ uviedol, že manželský vzťah je narušený minulými negatívnymi zážitkami manželky v rodine manžela do takej miery, že táto odmieta akúkoľvek možnosť obnovy ich manželského spolužitia. Obaja manželia vidia dôvod rozvratu ich manželstva u druhého manžela, nie sú motivovaní vo svojom správaní a pristupovaní k problémovej situácii niečo riešiť, zlyháva aj niekoľkomesačná intervencia o záchranu vzťahu poskytnutá sociálnym pracovníkom oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v Kežmarku. Ďalej je konštatované, že manželka trvá na rozvode, svoj názor nechce zmeniť, s daným stavom je zmierená, svoje rozhodnutie považuje za správne. Manžel má záujem manželstvo zachrániť. V závere správy psychológ konštatoval, že vzhľadom k tomu, že manželka odmieta akýkoľvek vzťah s manželom, nie je možné poskytnúť manželom párové konzultácie zamerané na obnovenie manželského spolužitia. Charakter ich vzťahových a osobných problémov je pre manželku tak neúnosný, že jediné východisko vidí v rozvode.

Súd následne vytýčil pojednávanie na deň 22. 10. 2015. Navrhovateľka na pojednávaní opätovne trvala tak ako v písomnom podaní návrhu a na prvom pojednávaní, na rozvode manželstva, s manželom nechce obnoviť spolužitie od odchodu zo spoločnej domácnosti v novembri 2014, žije u svojich rodičov v Huncovciach spolu s troma maloletými deťmi. Zdôraznila, že manžela už nemá rada, dôvody odcudzenia vidí v období, keď žila s ním v spoločnej domácnosti u jeho rodičov, kedy jej manžel neustále ubližoval.

Ďalej navrhla, že ak súd manželstvo účastníkov konania rozvedie, aby na čas po rozvode zveril do jej osobnej starostlivosti maloleté deti I., ktorá v decembri 2015 bude mať 4 roky, C., ktorý má 2 a pol roka a E., ktorá sa narodila 4. 8. 2015. Deti sú v jej osobnej starostlivosti, s maloletou E. je na rodičovskej dovolenke, jej jediným príjmom je rodičovský príspevok a prídavky na 3 maloleté deti. Uviedla, že od odchodu zo spoločnej domácnosti manžel finančne na ich výživu žiadnym spôsobom neprispel. Uviedla však, že pri návštevách detí donesie im sladkosti. Navrhla, aby súd zaviazal otca maloletých detí prispievať na ich výživu, na každé dieťa mesačne 30 €, nenavrhla upraviť styk otca s deťmi, pretože nechce mu brániť, aby kontakt s deťmi udržiaval.

Odporca na vytýčenom pojednávaní prehlásil, že súhlasí s rozvodom manželstva i napriek tomu, že naďalej svoju manželku má rád a chcel by zachrániť manželstvo. Uviedol, že si myslí, že nie je otcom maloletej dcéry E. z dôvodu, že otec jeho manželky mu povedal, že jeho dcéra má vzťah s iným mužom ako aj z dôvodu, že mu manželka dieťa nechce ukázať. Prehlásil, že podá návrh na zapretie otcovstva, aby bola vykonaná genetická skúška, či je otcom maloletého dieťaťa. Ďalej uviedol, že on sa vie o deti postarať ak by mu boli zverené do jeho starostlivosti, pretože keď žili v spoločnej domácnosti, manželke pomáhal so starostlivosťou o deti. Uviedol, že doteraz nerozumie, z akého dôvodu manželka odišla zo spoločnej domácnosti a že nie je pravdou, že by sa voči nej správal agresívne, fyzicky ju napádal, pretože skôr manželka ho viackrát slovne a fyzicky napadla.

Ďalej uviedol, že je nezamestnaný, evidovaný je ako uchádzač o zamestnanie, prehlásil však, že má záujem nájsť si prácu. V súčasnej dobe nemá žiaden príjem, príležitostne pracuje ako brigádnik na stavbách. Býva u svojich rodičov v ich rodinnom dome, obaja rodičia sú nezamestnaní, rodičom na bývanie a stravu neprispieva. Vzhľadom k tomu, že nemá žiaden príjem, taktiež neprispieva od odchodu manželky zo spoločnej domácnosti na výživu maloletých detí.

V záverečnej reči odporca uviedol, že s rozvodom manželstva bude súhlasiť len v tom prípade, ak do jeho osobnej starostlivosti bude zverený maloletý syn C..

Súdom ustanovený kolízny opatrovník pre maloleté deti v tomto konaní navrhol, že ak súd dospeje k záveru, že sú tu splnené podmienky pre rozvod manželstva, aby súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti navrhovateľke a odporcu zaviazal prispievať na ich výživu v minimálnej výške výživného stanovenej Zákonom o rodine. Ohľadom úpravy styku otca s maloletými deťmi kolízny opatrovník nenavrhol upraviť styk, poukázal pritom na vyjadrenie a prehlásenie navrhovateľky, ktorá uviedla, že nebráni otcovi stretávať sa s deťmi, avšak na stretnutie nesmie prísť pod vplyvom alkoholu ako sa to neraz stalo v minulosti.

Predmetom tohto konania je rozvod manželstva účastníkov konania a úprava výkonu rodičovských práv a povinností a určenie výživného na maloleté deti pochádzajúce z manželstva účastníkov konania.

Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých neskorších predpisov (ďalej len ZR) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2, ods. 3 ZR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine.

Podľa § 18 ZR manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 ZR o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 19 ods. 2 ZR o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

Súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že sú tu splnené podmienky pre rozvod manželstva účastníkov konania. Súd vychádzajúc z výpovedí oboch účastníkov, z predloženej správy z poradensko - psychologického pohovoru vykonaného psychológom referátu poradensko - psychologických služieb, mal za preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvale rozvrátené. Navrhovateľka v priebehu celého konania trvala na rozvode manželstva a prehlásila, že vzhľadom k tomu, že stratila k odporcovi citový vzťah, ktorý pramení zo správania sa odporcu počas spoločného spolužitia a obnoviť manželstvo s odporcom nemieni, manželstvo účastníkov nemôže plniť svoj účel. Súd mal za to, že rozvod manželstva nebude ani na ujmu maloletých detí, manželia v spoločnej domácnosti nežijú rok a osobnú starostlivosť o deti zabezpečuje výhradne navrhovateľka za pomoci svojich príbuzných. Preto súd manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa X. X. XXXX C. I. C. rozviedol.

Podľa § 24 ods. l ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov mal. dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Súčasťou konania o rozvod manželstva v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva na čas po rozvode. Súd pri zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matke vychádzal zo zistení, že matka už vyše roka sama zabezpečuje osobnú starostlivosť o deti. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka súd mal za dôvodné, že matka je schopná túto starostlivosť a výchovu zabezpečovať aj na čas po rozvode manželstva. Preto súd maloleté deti Sofiu, Viktora a Eriku zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľke a odporcu zaviazal prispievať na ich výživu podľa ustanovení § § 62 ods. 1 a ods. 2 a ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Pritom každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Vzhľadom k tomu, že odporca je nezamestnaný, nemá žiaden príjem, pracuje len príležitostne brigádnicky na stavbách, súd mu uložil plniť si vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu, ktorá podľa osobitného zákona v čase rozhodovania o rozvode manželstva predstavuje sumu 27,13 € mesačne.

Zároveň súd neupravil styk otca s maloletými deťmi, vychádzal z prehlásenia navrhovateľky a stanoviska kolízneho opatrovníka maloletých detí, že matka nemá záujem brániť otcovi v stretávaní sa s deťmi.

O trovách konania súd rozhodol podľa veta prvá , podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

O Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

O Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

O Manžel, ktorý po uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, môže do 3 (troch) mesiacov od právoplatnosti rozsudku o rozvode oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma svoje predošlé priezvisko.