Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/946/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci navrhovateľov 1.) A.. Q. A., V.., nar. XX. XX. XXXX bytom R., T. XX, 2.) B.. H. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., L. XXX, 3.) F. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., E. Q. XX, 4.) B.. C. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., E. 5, 5.) B.. C. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., E. 5, 6.) Q. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., H. X, všetci zastúpení Mgr. Petrom Luptákom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Banskej Bystrici, Nám. Š. Moysesa 3, proti odporkyni A. G., rod. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., G. 8, zastúpenej AK PRINC & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Trnava, Štefánikova 23, IČO: 47 237 554, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. - 339 zo dňa 20. 05. 2014, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdzuje .

Navrhovatelia sú povinní nahradiť odporkyni spoločne a nerozdielne trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 69,89 EUR na účet právneho zástupcu AK PRINC & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Trnava, Štefánikova 23, č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXXX do 3 dní.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovatelia pôvodne domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parc. č. XXX, trvalé trávne porasty o výmere 113 m2 nachádzajúcej sa v kat. úz. C., zapísanej na LV č. XX. Potom, ako bol v konaní vyhotovený znalecký posudok č. 11/2013 znalcom z odboru geodézia a kartografia B.. D. L., ktorého súčasťou bol aj geometrický plán, okresný súd pripustil uznesením č. k. -308 z 12. 02. 2014 zmenu návrhu , ktorým sa navrhovatelia domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi novovytvorenej parc. č. XXX/X trvalé trávne porasty o výmere 86 m2, ktorá bola odčlenená týmto geometrickým plánom. Návrh odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi rekreačnej chaty súp. č. XX a priľahlého pozemku v kat. úz. C.. Nehnuteľnosti boli nadobudnuté kúpnou zmluvou zo dňa 15. 07. 1971, ktorá bola registrovaná býv. Štátnym notárstvom v Banskej Bystrici pod. č. RI 178/72 od predávajúcich G. D., rod. L., C. D., rod. L., Y. W., rod. L., G. D., rod. L. a C. L. v spojitosti s rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica vydaným v konaní sp. zn. , ktorým bolo určené, že predávajúci sú vlastníkmi aj nevysporiadaných spoluvlastníckych podielov. Nehnuteľnosti boli v kúpnej zmluve označené ako rodinný dom č. XX s dvorom p. č. EN XXXX, označené v geometrickom pláne č. 762-0139-1 z 10. 06. 1971 ako parc. č. EN 8640/1, dom, dvor s výmerou 234 m2 a p. č. EN XXXX ako záhrada s výmerou 280 m2, ktoré boli dovtedy zapísané v pozemno-knižnom zápise č. XXXX R. - C. pod A 3 + r. č. 1-3. Susedmi navrhovateľov bola rodina odporkyne, ktorá vlastnila a užívala vedľajšiu rekreačnú chatu a pozemok po celej šírke od cesty po potok. Hranicu medzi pozemkami tvoril najskôr drevený plot, neskôr kamenný múrik. Od roku 2010 odporkyňa vlastníctvo navrhovateľov k časti pozemku spochybňovala tvrdením, že ona je

vlastníčkou pozemku parc. č. XXX. Navrhovatelia tvrdili, že nehnuteľnosti zapísané ako parc. č. XXX a XXX nadobudli kúpnou zmluvou a tieto nerušene, v dobrej viere užívali takmer 40 rokov. V prípade pochybností ohľadom nadobudnutia časti pozemku majú za to, že pozemok nadobudli vydržaním.

Okresný súd mal preukázané, že navrhovatelia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, parc. č. XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 369 m2, rekreačnej chaty súp. č. XX postavenej na parc. č. XX a parc. č. XXX, záhrada o výmere 149 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XX pre kat. úz. C. a odporkyňa je zapísaná podľa LV č. XX pre kat. úz. C. ako vlastníčka pozemku parc. č. XXX, trvalé trávne porasty o výmere 113 m2 a iných nehnuteľností, ktoré do výlučného vlastníctva nadobudla na základe rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -12 z 10. 07. 1984, ktorým bolo určené jej vlastnícke právo aj k parc. EN XXXX, záhrada o výmere 240 m2. Znalec B.. D. L. vysvetlil, že geometrický plán č. 762-0139-1 z 10. 06. 1971 bol vyhotovený za účelom rozdelenia parc. EN XXXX (ktorá nie je predmetom nášho konania) a zamerania stavby na novovytvorenej parcele EN XXXX/X a neriešila zameranie parc. č. XXXX. Pred technicko-hospodárskym mapovaním bola celá sporná parcela KN C č.XXX súčasťou parc. EN XXXX. Hranice medzi parc. EN XXXX a EN XXXX je možné zistiť aj z kópie mapy býv. katastra z r. 1866, ktorá je v prílohe znaleckého posudku, na ktorej je zreteľne vidieť, že hranica medzi uvedenými parcelami nie je súbežná s hranicou parciel EN XXXX a XXXX/X podľa stavu z r. 1967.

Svedkyňa B.. N. E., pracovníčka katastra nehnuteľností, uviedla, že za základ technicko-hospodárskeho mapovania, ktoré bolo vykonané za účelom obnovy evidencie operátu nehnuteľností, bolo v kat. úz. C. miestne šetrenie vlastníckych a užívacích hraníc za účasti vlastníkov, užívateľov a iných oprávnených osôb. V prípade, ak neboli podané reklamácie sa operát prevzal ako platný. Spoločná hranica parc. č. XXXX a XXXX bola z predložených dokladov nesporná, pretože neboli podané žiadne námietky, pričom operát bol vytvorený z bývalej katastrálnej mapy. Po vyhlásení platnosti nového operátu sa parcely prečíslovali a pôvodné zanikli. Parc. EN XXXX bola prečíslovaná na parc. č. XXX, parc EN XXXX na parc. č. XXX a XXX. Z čiastkového protokolu č. 008 spísaného 05. 05. 1983 v obci C. o miestnom šetrení predmetu THM vyplýva, že neboli zistené žiadne sporné hranice medzi pozemkami a účastníci boli poučení ako treba pri sporných hraniciach pokračovať. Tento čiastkový protokol podpísala aj navrhovateľka v rade 1) ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľností zapísaných na EL XX.

Navrhovatelia tvrdili, že spornú parc. č. XXX kúpili v r.1971, kedy im bolo predávajúcim C. L. ukázané, odkiaľ - pokiaľ nehnuteľnosti kupujú a teda že predmetnú časť spornej parcely, ktorá je v geometrickom pláne B.. L. označená ako parc. KN C č. XXX/X, kúpili. Okresný súd nemal preukázané, že by v minulosti pred uzavretím kúpnej zmluvy, ktorou nadobudli spornú nehnuteľnosť navrhovatelia, došlo k reálnemu rozdeleniu pozemku EN XXXX. Predmetom kúpnej zmluvy nebola časť pozemku a v zmluve nebolo uvedené, že by parcela EN XXXX bola od susednej oddelená plotom a že tento plot tvorí hranicu medzi pozemkami. Z toho dôvodu navrhovatelia spornú parcelu zmluvou nenadobudli.

Navrhovatelia nenadobudli spornú nehnuteľnosť ani vydržaním,. Predpokladom vydržania je oprávnenosť držby po celú dobu vydržania, neprerušený stav užívania predmetu vydržania počas 10 rokov a spôsobilý predmet vydržania. Ospravedlniteľný je taký omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa držiteľ postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú bolo možné od neho vzhľadom na okolnosti prípadu požadovať. Na preukázanie dobromyseľnosti, že niekomu vlastnícke právo patrí nestačí iba domnienka a vyhlásenie držiteľa. Navrhovatelia kúpnou zmluvou kúpili konkrétne nehnuteľnosti označené parcelnými číslami. Geometrický plán, uvedený v ich v zmluve, sa vzťahoval na parc. EN XXXX, nie na parc. EN XXXX resp. XXXX, ktorej sa týka toto konanie, pričom vlastníctvo k uvedeným nehnuteľnostiam svedčilo konkrétnym osobám. Navrhovatelia sa uspokojili s tým, že im predávajúci ukázal pozemok, ktorého hranice neboli v prírode označené. Navrhovatelia nekonali s náležitou opatrnosťou, preto nie je splnená podmienka ich dobromyseľnosti, mali možnosť nazrieť do evidencie nehnuteľností, pozemkovej mapy na ktorej je vidieť hranice medzi parcelami, alebo mohli žiadať o zakreslenie parcely EN XXXX do geometrického plánu.

Okresný súd nevyhovel návrhu na doplnenie dokazovania ohliadkou spornej nehnuteľnosti a návrhu na vypočutie ďalších svedkov, lebo týmto dokazovaním by boli preukázané súčasné užívacie pomery.

Na právne posúdenie okresný súd uviedol , , , a .

Odporkyni, ktorá bola v konaní úspešná, podľa okresný súd priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov znaleckého dokazovania vo výške 149,75 EUR a trov právneho zastúpenia v sume 1.509,08 EUR.

Navrhovatelia vo včas podanom odvolaní namietali, že rozhodnutie je v rozpore so zákonom a ustálenou judikatúrou týkajúcou sa vydržania vlastníckeho práva. Oprávnená držba pozemku, ktorá je v rozpore s údajmi v katastri nehnuteľností alebo evidencie nehnuteľností je možná. Pri posudzovaní otázky, či boli splnené podmienky oprávnenej držby vedúcej k vydržaniu nemožno vychádzať len zo skutočnosti, že stav vzniknutý v dôsledku uchopenia držby nebol v súlade s údajmi uvedenými v pozemkovej knihe, o ktorej sa držiteľ nepresvedčil. Je potrebné vziať do úvahy všetky okolnosti, za ktorých bola držba uchopená (NS ČR sp. zn. , sp. zn. ). Okresný súd nesprávne hodnotil otázku dobrej viery navrhovateľov pri nadobudnutí spornej nehnuteľnosti. K vydržaniu môže dôjsť aj tým, že niekto kupuje pozemok, ku ktorému je priplotený susedný pozemok bez toho, aby právny predchodca o tejto skutočnosti vedel. Oprávnená držba konzumuje omyl držiteľa, ktorý sa oprávnene domnieva, že je vlastníkom alebo subjektom vykonávaného práva. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný, t. j. ak k omylu došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti prípadu od každého vyžadovať. Poukázali na to, že v čase nadobudnutia nehnuteľností v r. 1971 zo strany od domu odporkyne bola časť pozemku ohraničená v tom čase existujúcim dreveným plotom. Drevený plot bol potom prestavaný tak, že prechádzal od hranice oboch rodinných domov (od ich spoločnej steny) kolmo smerom k potoku. Také usporiadanie rodinných domov a k nim prináležiacich pozemkov bolo v danom čase aj v súčasnosti v Obci C. bežné. Na časti pozemku, ktorí kupovali navrhovatelia, v blízkosti plota s pozemkom rodiny odporkyne stáli chlievy a WC, ktoré patrili predávajúcim, ktoré navrhovatelia kúpili spolu s pozemkom. Po tom, ako bola kúpna zmluva registrovaná, navrhovatelia nadobudli presvedčenie, že dom a pozemky ako im boli ukázané, popísané v kúpnej zmluve a znázornené v geometrickom pláne sú ich vlastníctvom. Záhrada medzi domom (cestou) a potokom, po celej šírke domu súp. č.K.ž po plot, ktorý v tom čase oddeľoval vedľajší pozemok rodiny odporkyne, pritom v prírode tvorila jeden celok. Parc. č. EN XXXX, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy, bola v geometrickom pláne zakreslená tak, že hranice pozemkov EN č. XXXX a EN XXXX, resp. XXXX/X sa javili presne oproti sebe. Tento celý pozemok kupujúci a ich právni nástupcovia užívali ako svoj vlastný, v nepretržitom a dobromyseľnom užívaní ich nikto nerušil, ani ich vlastníctvo nespochybňoval. Za tohto stavu nemali nijaký dôvod, aby si dávali robiť geometrický plán alebo vytyčovací náčrt hranice pozemku. Ani v súvislosti s výmerou kupovaných a užívaných pozemkov navrhovatelia nemohli mať ohľadne dobromyseľného užívania nijaké pochybnosti Výmera 86 m2 spornej časti pozemku zodpovedá 16,73 % celkovej výmery a 30,71 % z výmery záhrady. Rodina odporkyne ako aj sama odporkyňa vedeli o tom, v akých hraniciach navrhovatelia pozemok ako svoj vlastný užívajú presne po hranicu pôvodne tvorenú dreveným plotom a neskôr na tom istom mieste vybudovaným kamenným múrikom. Na dobromyseľnom užívaní nič nemení ani skutočnosť, že v r. 1983

- 1984 prebehlo v obci technicko-hospodárske meranie. Navrhovateľka v rade 1), ktorá bola prítomná, zememeračom ukázala nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpy r. 1971 a nečítala papier, ktorý jej dali podpísať vzhľadom na ich vyjadrenie, že je to v poriadku. Týmto navrhovatelia považovali celú vec za vybavenú a ďalej nehnuteľnosti bez akejkoľvek zmeny ako svoje vlastné nerušene užívali až do roku 2010. K nijakej zmene v spôsobe užívania ani rešpektovania vlastníctva navrhovateľov nedošlo, nijaká zmena po vykonanom THM nenastala. Napriek tomu, že vlastnícke právo k spornému pozemku bolo formálne evidované, nešlo o parcely neznámych vlastníkov. Samotná odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že pokiaľ siaha nehnuteľnosť, zapísaná na jej mene nevedela a rešpektovala, že je vlastníčkou pozemku po múrik a od múriku sú vlastníkmi navrhovatelia. Navrhovatelia zdôraznili, že sporný pozemok má pre nich z hľadiska 40 ročného užívania a jeho zveľaďovania veľký význam. Okresný súd rozhodol bez toho, aby nehnuteľnosti videl a presvedčil sa o miestnych pomeroch. O veci rozhodol v poradí tretí zákonný sudca, ktorý vykonal len jedno pojednávanie. Navrhli, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zmenil a návrhu v celom rozsahu vyhovel alebo aby rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Vnútorné presvedčenie navrhovateľov nemalo a nemá objektívny základ. Pochybnosti o dobromyseľnosti navrhovateľov mohli vzniknúť nielen v čase, keď vstupovali do držby, ale aj neskôr, keď 1) navrhovateľka podpísala protokol zo šetrenia v rámci THM, kedy svojím podpisom protokolu odsúhlasila priebeh hranice parciel EN XXXX a EN XXXX tak, ako je to v súčasnosti. Znalec konštatoval, že pred THM bola celá parcela KN-C XXX súčasťou parcely EN XXXX, takže hranica medzi parcelami EN

XXXX a EN XXXX je totožná so súčasnou hranicou medzi parcelami KN-C XXX a XXX. Vlastnícke právo k parcele KN-C XXX odporkyňa preukázala. Dokazovanie ohľadne zápisov v evidencii nehnuteľností preukázalo, že sporná časť pozemku nikdy netvorila súčasť pozemku parc. č. KN-C XXX. Navrhovatelia po rekonštrukcii polohového a geometrického určenia hraníc pozemkov začali svoje vlastnícke právo intenzívnejšie opierať o možnosť vydržania. Na nemožnosť vydržania odporkyňa poukazovala už vo vyjadreniach z 20. 06. 2013 a 04. 10. 2013. V tej súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v ktorom Najvyšší súd vyslovil právny názor na dobromyseľnosť aj podmienky vydržania s ohľadom na zmeny v právnej úprave po r. 1982 a po r. 1992. Navrhovatelia síce kúpili nehnuteľnosti spôsobom, ako určovali právne predpisy v čase rozhodnom pre kúpu nehnuteľností, ale nedodržanie obvyklej miery opatrnosti navrhovateľov spočívalo v tom, že sa v evidencii nehnuteľností nepresvedčili, ako idú hranice pozemkov, ktoré kupovali, najmä z dôvodu, že neboli znalí miestnych pomerov a uspokojili sa s ukázaním predávajúceho odkiaľ - pokiaľ kupovali. Oplotenie navrhovatelia nestavali, v čase kúpy neexistovalo žiadne oplotenie pozemkov, preto o priplotení pozemku nemožno ani uvažovať. Z toho dôvodu už pri nastúpení do oprávnenej držby dobromyseľnosť navrhovateľov nemožno konštatovať. Nejde ani o nepretržité užívanie, nakoľko 1) navrhovateľka 05. 05. 1983 podpísala protokol, ktorým odsúhlasila súčasný priebeh hraníc, čím spochybnila nároky na spornú parc. KN-C XXX/X. Podľa vyššie cit. rozhodnutia NS SR samotné faktické nerušené užívanie spornej nehnuteľnosti bez splnenia kumulatívnej podmienky dobromyseľnosti držby zákon nespája s právnym následkom nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti vydržaním. Od r. 1964, kedy nadobudol účinnosť , nebolo vydržanie možné. Až novelou s účinnosťou od 01. 04. 1983 bolo vydržanie upravené v . Uvedeným vydržaním občan nadobudol právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku a vo výmere podľa . Od 01. 01. 1992 bolo zavedené vydržanie v dnešnom zmysle. Podľa predchádzajúcej úpravy mal oprávnený držiteľ právo na uzavretie kúpnej zmluvy, pokiaľ právo uplatnil do jedného roka ( ). Pokiaľ by navrhovatelia sčítali výmeru pozemkov pod domom a záhradou zistia, že po domom je výmera väčšia ako pôvodne kupovali, ale spolu so záhradou je to výmera približne rovnaká. Oporný múrik z voľne naukladaných kameňov navrhovatelia realizovali v r. 1986. Pokiaľ by pri budovaní septiku postupovali v súlade so zákonom, zistili by, že ho chcú stavať na cudzom pozemku. Pri bežnej opatrnosti mohli mať navrhovatelia počas 40 rokov viackrát pochybnosť o svojom vlastníctve k spornej časti parc KN-C XXX. Každá zo strán platí dane za nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve podľa stavu zapísaného na listoch vlastníctva. Odporkyňa ako vlastníčka platila daň za celú parc. KN-C XXX.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. (ďalej len „OSP“) a bez nariadenia pojednávania podľa ust. nutý rozsudok podľa potvrdil, pretože rozhodnutie okresného súdu je vecne správne.

Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa veta prvá v znení platnom od 01. 04. 1983 do 31. 12. 1991, vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe () hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov.

Podľa v znení platnom od 01. 04. 1983 do 31. 12. 1991 do času uvedeného v ustanovení sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe () pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

Podľa , ktorý nadobudol účinnosť od 01. 01. 1992, ak predo dňom účinnosti tohto zákona vzniklo občanovi právo, aby s ním bola uzavretá dohoda o osobnom užívaní pozemku, ale do účinnosti tohto zákona už nedošlo k dohode, prípadne k jej registrácii právoplatným rozhodnutím štátneho notárstva, vzniká oprávnenému právo na uzavretie kúpnej zmluvy k pozemku, ktorého sa týkalo rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania. Ak oprávnený neuplatní svoje právo do jedného roka od účinnosti tohto zákona, právo zanikne. Ak k uzavretiu kúpnej zmluvy nedôjde, nie je dotknuté právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ( a nasl.).

Z obsahu súdneho spisu vyplývajú všetky skutočnosti, ktoré sa týkajú vedenia konania a dokazovania a boli potrebné pre rozhodnutie súdu. Zo zápisnice o pojednávaní č. k. -319 a nasl. zo dňa 20. 05. 2014 vyplýva, že konajúci v poradí tretí zákonný sudca postupoval v súlade s , dovtedy vykonané dôkazy oboznámil a účastníci na zopakovaní dokazovania netrvali. Okresný súd správne založil svoje rozhodnutie na tom, že navrhovatelia nenadobudli spornú nehnuteľnosť kúpnou zmluvou ani vydržaním. Navrhovatelia kúpnou zmluvou kúpili konkrétne nehnuteľnosti označené parcelnými číslami a na preukázanie dobromyseľnosti, že niekomu vlastnícke právo patrí, nestačí iba domnienka a vyhlásenie držiteľa. Navrhovatelia nekonali s náležitou opatrnosťou, preto nebola splnená podmienka ich dobromyseľnosti. Na uvedených záveroch okresného súdu nemá odvolací súd dôvod niečo meniť, lebo okresný súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, správne zistil skutkový stav, vyvodil z neho zodpovedajúci právny záver, rešpektoval príslušnú právnu úpravu a zohľadnil všetky právne významné skutočnosti. Jeho rozhodnutie je preto vecne správne a odvolací súd ho z tých istých dôvodov potvrdil.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva nasledovné. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovatelia v skutočnosti užívali spornú nehnuteľnosť v rozpore s tým, čo bolo uvedené v kúpnej zmluve aj v evidencii nehnuteľností pred aj po technicko-hospodárskom meraní (THM). THM realizované v r. 1983 v kat. úz. C. zaväzovalo všetkých účastníkov, nielen navrhovateľku v 1) rade, ktorá podpísala dňa 05. 05. 1983 jeho čiastkový protokol. Pokiaľ boli navrhovatelia v ospravedlniteľnom omyle v čase nadobudnutia spornej nehnuteľnosti a po uzavretí kúpnej zmluvy registrovanej štátnym notárstvom v r. 1972, ich omyl v tom, že stav užívania nehnuteľnosti mal byť v súlade so stavom evidencie nehnuteľností aj po THM, ospravedlniteľný nebol. Skutočnosť, že kúpna zmluva zo dňa 15. 07. 1971 v znení dodatku z 28. 02. 1972 bola zaregistrovaná štátnym notárstvom pod RI 178/72 z 31. 03. 1972, ktorou navrhovatelia preukazovali nadobúdací titul resp. predpoklady pre vydržanie, a že čiastkový protokol THP č. 008 bol podpísaný 1) navrhovateľkou až 05. 05. 1983 (č. l. 178), nebolo pre posúdenie podmienok vydržania rozhodujúce, pretože do účinnosti , ktorým došlo k zmene právnej úpravy , vydržanie v dovtedy platnom právnom poriadku nebolo možné.

Navrhovatelia svojou nečinnosťou po vykonaní THM vyjadrili súhlas so stavom v evidencii nehnuteľností bez ohľadu na to, v akom stave bolo skutočné užívanie nehnuteľností. Navrhovateľom nesvedčí dobromyseľnosť vzhľadom na právnu úpravu vydržania v , platnú od 01. 04. 1984 do 31. 12. 1991, ktorej výklad je uvedený v cit. rozsudku NS SR sp. zn. z 28. 09. 2010. Vzhľadom na to, že THM bolo vykonané v máji 1983 (záverečný protokol z júna 1983) a vydržanie bolo možné uplatniť až jeden rok od nadobudnutia účinnosti právnej úpravy, t. j. od 01. 04. 1984, navrhovateľom nesvedčí domnienka dobromyseľnosti, pretože vedomosť o skutočnostiach vyplývajúcich z evidencie nehnuteľností a THM sa dozvedeli resp. mohli dozvedieť skôr. Navrhovatelia nepreukázali, že spornú časť nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom konania, nerušene užívali, už len vzhľadom na zápis vlastníckeho práva v evidencii nehnuteľností, ktorý svedčil odporkyni.

Odporkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, preto jej súd priznal náhradu uplatnených trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby, vyjadrenie k odvolaniu vo výške 61,85 EUR + paušálna suma náhrad 8,04 EUR, spolu 69,89 EUR podľa , a vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomere hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.