Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8P-218-2014.pdf
PDF · 91.3 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/218/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti o maloletého J. L., nar. XX.XX.XXXX., št. prísl. SR, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, dieťa rodičov: Q. W., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom Z., W. ul. č. XX/XXX a T. L., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom P. I., X. ul. č. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd zvyšuje výživné otca pre maloletého J. L., nar. XX.XX.XXXX,. zo sumy 60 Eur mesačne na sumu 80 Eur mesačne, počnúc dňom 01.09.2014, ktoré výživné je povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Zročné výživné za obdobie od 01.09.2014 do 22.10.2015 vo výške 280 Eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 10 Eur spolu s bežným výživným k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou tohto rozhodnutia, pod stratou výhody splátok a hrozbou exekúcie.
Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok tunajšieho súdu č. 8P/47/2013 - 37 zo dňa 05.12.2013 v časti výroku o výživnom pre maloletého J..
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 25.04.2014 sa matka maloletého J. domáhala zvýšenia výživného pre maloletého z dôvodu zvýšenia výdavkov na maloletého. Na pojednávaní dňa 08.09.2015 doplnila matka svoj návrh tak, že žiadala zvýšiť výživné pre maloletého zo sumy 60 Eur mesačne na sumu 100 Eur mesačne, počnúc od jeho nástupu do základnej školy, t.j. od 01.09.2014.
Otec s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasil, uviedol, že na platenie zvýšeného výživného nemá dostatok finančných prostriedkov, je nezamestnaný, zhoršil sa mu zdravotný stav.
Zástupca kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa sa k návrhu matky pripojil, výšku výživného ponechal na úvahu súdu.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím prítomných účastníkov, potvrdením o návšteve základnej školy maloletého, potvrdením o návšteve materskej školy sestry maloletého, Rozhodnutiami ÚPSVaR Malacky (zo dňa 23.01.2013, 03.12.2013, 14.04.2014 a zo dňa 16.04.2014), Rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 200-123841-CA02/2014 zo dňa 12.11.2014, potvrdením o zdravotnom stave otca zo dňa 08.10.2015,
obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8P 47/2013, ako aj obsahom ostatného spisového materiálu a zistil, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. Otcovstvo k maloletému bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov pred príslušným matričným orgánom. Okresný súd Malacky rozsudkom č. k. 8P251/2009-33 zo dňa 29.06.2010 schválil ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom L. (J. a jeho sestre J., nar. XX.XX.XXXX) dohodu rodičov, v zmysle ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého J. výživným vo výške 55 Eur mesačne a na výživu sestry maloletého J. - maloletej J. výživným vo výške 40 Eur mesačne. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.07.2010. Okresný súd Malacky rozsudkom č. k. 8P 47/2013-37 zo dňa 05.12.2013 zvýšil výživné otca pre maloletého J. zo sumy 55 Eur mesačne na sumu 60 Eur mesačne, zvýšil zároveň výživné pre maloletú J. zo sumy 40 Eur mesačne na sumu 60 Eur mesačne, na obe deti počnúc 01.09.2013. Zročné výživné pre maloletého Denisa vo výške 15 Eur prikázal súd otcovi uhradiť do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia; zročné výživné pre maloletú J. povolil súd otcovi splácať v mesačných splátkach po 5 Eur spolu s bežným výživným, počnúc 01.01.2014. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.01.2014. V tom čase rodičia nežili v spoločnej domácnosti. Matka bola slobodná, žila v spoločnej domácnosti s maloletými deťmi (maloletými J. a J.) a rodičmi v rodinnom dome patriacom jej strýkovi, spoločne platili za nájom 200 Eur mesačne, vrátane poplatkov za energie. Od 09.01.2013 bola evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Malackách ako uchádzač o zamestnanie. Od 01.01.2013 poberala dávky a príspevky v hmotnej núdzi vo výške 26,10 Eur mesačne. Poberala prídavky na maloleté deti vo výške 46,20 Eur mesačne. Otec bol slobodný, žil spolu so svojou matkou v rodinnom dome; matka poberala starobný dôchodok vo výške 472,40 Eur mesačne, z uvedenej sumy jej boli z dôvodu prebiehajúceho exekučného konania vykonávané zrážky vo výške 91,43 Eur mesačne. Bol nezamestnaný, bez evidencie ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom úrade práce, poberal dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50 Eur mesačne. Mal zhoršený zdravotný stav, trpel neurotickou poruchou, pravidelne obvodného lekára ani lekára špecialistu nenavštevoval. Na výživu maloletého J. prispieval nepravidelne, nestretával sa s ním. Maloletý J. navštevoval materskú školu v obci Zohor, kde sa aj stravoval (pri nákladoch na stravu vo výške 1,27 Eur denne). Bol zdravý. Matka mala s maloletým výdavky primerané jeho veku.
V súčasnosti je matka aj naďalej slobodná, do 31.01.2015 bola zamestnaná v spoločnosti L., s.r.o., od 19.10.2014 je práceneschopná s nárokom na nemocenské vo výške 10,08 Eur denne. Od 01.01.2013 je občanom v hmotnej núdzi s nárokom na dávku vo výške 26,10 Eur mesačne a následne od 01.11.2013 vo výške 60,10 Eur mesačne. Od 01.03.2014 poberá náhradné výživné vo výške 32,50 Eur mesačne na obe svoje deti a prídavky na dve deti vo výške 47,04 Eur mesačne.
Otec je aj naďalej slobodný, žije spolu so svojou matkou, ktorá je starobná dôchodkyňa, v rodinnom dome. Od 18.02.2015 je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Malackách ako uchádzač o zamestnanie. Poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 124,70 Eur mesačne. Má zhoršený zdravotný stav, trpí somatoformnou poruchou, poruchou psychiky a správania v dôsledku užívania alkoholu. Pravidelne obvodného lekára ani lekára špecialistu však nenavštevuje. Na výživu maloletého J. (ani jeho sestry - maloletej J.) riadne neprispieva ( resp. prispieva nepravidelne) , matke je poskytované náhradné výživné. Podľa vyjadrenia matky sa s deťmi nimi naposledy stretol pred šiestimi rokmi.
Maloletý J. je žiakom druhej triedy Základnej školy Z., stravuje sa v školskej jedálni (poplatok 1,09 Eur denne), navštevuje školský klub detí (poplatok 6 Eur mesačne), platené záujmové krúžky nenavštevuje. V súvislosti s nástupom maloletého do prvého ročníka základnej školy mala matka základné výdavky vo výške cca 100 Eur. Jeho zdravotný stav je dobrý, je sledovaný v oftalmologickej ambulancii - nosí dioptrické okuliare (zakúpené pred rokom za 70 Eur) a má naplánovanú operáciu nosných mandlí. Maloletá J., sestra maloletého J., navštevuje materskú školu v obci Z., kde sa aj stravuje; náklady na stravu predstavujú 1,27 Eur denne; ročný poplatok je vo výške 30 Eur. Maloletá J. je zdravá.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 75 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie ma dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Podľa § 163 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Podľa § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práva a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možné zmeniť aj bez návrh, ak sa zmenia pomery. Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže urči, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškania s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (R 74/1969). Pre určenie výšky výživného pre maloleté dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam rodičov (R 76/1968). Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka (R 30/1990). Podľa článku 41 ods. 4 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Podľa článku 18 ods. 1, 2, 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré prijalo Valné zhromaždenia Spojených národov 20. novembra 1989, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru musia vynaložiť
maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom najlepší záujem dieťaťa. Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného pre maloletého J. je dôvodný - od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti pre maloletého uplynul síce len 1,5 roka, avšak za toto obdobie sa zmenili pomery u maloletého J.- nastúpil do základnej školy, jeho potreby vzhľadom na plynutie doby, úmerne k jeho veku primerane vzrástli.
Čo sa týka počiatku zvýšenia výživného, súd vychádzal zo zmeny pomerov u maloletého Denisa - i keď je možné výživné pre maloleté dieťa zmeniť i spätne, najviac však na dobu 3 rokov od podania návrhu ( § 77 ods. 1 ZR), matka spätne výživné zvýšiť nežiadala, žiadala toto zvýšiť od nástupu maloletého do základnej školy, t.j. od 01.09.2014 s poukazom na výdavky spojené s touto zmenou pomerov u maloletého- preto sa súd spätným výživným nezaoberal a výživné zvýšil od 01.09.2014.
Čo sa týka výšky výživného, pri jej ustálení súd vychádzal zo zistených majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, zohľadnil dlhodobú osobnú starostlivosť matky (resp. iba jej starostlivosť, keďže otec sa o dieťa dlhodobo nezaujíma) o maloletého, zohľadnil vek dieťaťa, skutočnosť, že maloletý Denis v septembri 2014 nastúpil do základnej školy. Súd súbežne skúmal pomery oboch rodičov, ich majetkové a zárobkové pomery, ako aj schopnosti a možnosti. Konštatuje, že matka je nezamestnaná, práceneschopná s nárokom na nemocenské vo výške 10,08 Eur denne, poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 60,10 Eur mesačne, náhradné výživné vo výške 32,50 Eur mesačne na obe svoje deti a prídavky na dve deti vo výške 47,04 Eur mesačne. Otec je nezamestnaný, je poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 124,70 Eur mesačne, má zhoršený zdravotný stav (trpí somatoformnou poruchou). Súd sa rovnako, ako v čase predchádzajúceho zvýšenia výživného, nestotožnil s tvrdením otca, že svoju vyživovaciu povinnosti voči maloletému si neplní len z dôvodu, že nemá dostatočné finančné prostriedky. Jeho zdravotný (vychádzajúc z lekárskej správy ošetrujúceho lekára zo dňa 08.10.2015) a sociálny stav mu umožňuje pracovať (aspoň na čiastočný úväzok, resp. v rámci niektorej z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru) a vlastnou prácou tak získať prostriedky na zabezpečenie svojich základných potrieb, aj potrieb maloletého J.. Súd hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako i v ich vzájomných súvislostiach konštatuje, že nárok maloletého J. má dostatočne preukázaný vykonaným dokazovaním, je nepochybné, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k podstatnej zmene okolností na strane maloletého J., ktoré zakladajú nárok na zvýšenie vyživovacej povinnosti tak, ako to predpokladá ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, preto súd návrhu matky vyhovel a výživné zvýšil na sumu 80 Eur mesačne - i keď táto suma nepokrýva celé potreby maloletého, je v podstate iba základnou sumou výživného, súd ju však stanovil s ohľadom na sociálne pomery otca. Súd nevyhovel návrhu otca na zamietnutie návrhu ( resp. jeho nesúhlasu so zvýšením výživného), a to s poukazom na skutočnosť, že otec nevyužíva všetky možnosti na zvýšenie svojho príjmu (napr. zamestnať sa na čiastočný úväzok, resp. v rámci niektorej z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru). Nezohľadnil ani v plnom rozsahu námietku otca na svoj zdravotný stav - i keď je preukázané, že otec má tento zhoršený a tento ho aj pravdepodobne obmedzuje v pracovných činnostiach, otec nevykazuje žiadnu iniciatívu si svoj stav zlepšiť, podstúpiť vyšetrenia resp. liečenie ( otec sám nevedel povedať u akého lekára bol, kedy, akú liečbu mu navrhol....)
Vzhľadom k takto určenému výživnému a dobe určenia výživného súd stanovil aj výšku zročného výživného pre maloletého J. vo výške 280 Eur (14 mesiacov x 20 Eur - rozdiel medzi novourčeným a doposiaľ určeným výživným, ktorú sumu súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 10 Eur spolu s bežným výživným, počnúc vykonateľnosťou tohto rozhodnutia, s prihliadnutím na výšku nedoplatku na výživnom. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l , písm. a) O. s .p., nakoľko sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Malacky na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v
dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.): a. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /Zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení/.