Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

73S/35/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, vykonávajúci pôsobnosť správneho súdu, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Molčana a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: Agro-sol s.r.o., so sídlom Medovarce 152, 962 65 Medovarce, IČO: 46 799 273, zastúpeného: Lion Law Partners s.r.o., Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, proti žalovanému: Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Zvolen, so sídlom Kozáčeka 2180/38, 960 99 Zvolen, o preskúmanie postupu a zákonnosti oznámenia žalovaného č. 101145010/2021 zo dňa 02. júla 2021, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Podaním zo dňa 21.08.2019 si žalobca uplatnil u žalovaného nárok na zaplatenie úroku podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) vo výške 9 026,24 €. V oznámení č. 102172486/2019 zo dňa 16.09.2019 žalovaný oznámil žalobcovi, že úrok z omeškania sa v zmysle Daňového poriadku priznáva zo zákona, nie na základe podanej žiadosti daňového subjektu. Po citovaní ustanovenia Daňového poriadku a o dani z pridanej hodnoty žalovaný uviedol, že správca dane postupoval v súlade s citovaným ustanovením, keď po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vzniknutý kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí a vráteným nadmerným odpočtom vrátil v sume 19 600,00 € v lehote do 10 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, t.j. v zákonom stanovenej lehote. Vzhľadom na vyššie uvedené mu dal žalobcovi na vedomie, že ustanovenie Daňového poriadku neupravuje priznanie ním požadovaného úroku na základe skutočností uvedených v žiadosti a v ním určenej výške. Voči tomuto oznámeniu podal žalobca dňa 21.10.2019 odvolanie. Na podané odvolanie žalovaný reagoval Oznámením č. 102600186/2019 zo dňa 13.11.2019, v ktorom žalobcovi k podaniu odvolania proti oznámeniu žalovaného z 16.09.2019 uviedol, že vo veci žiadosti o vyplatenie úroku z omeškania č. 6/13294381/2019 z 21.08.2019 bolo zaslané oznámenie s uvedeným dôvodom, prečo nie je možné v zmysle ustanovenia Daňového poriadku priznať ním požadovaný úrok v zmysle Daňového poriadku, na základe skutočností uvedených v žiadosti a v ním určenej výške.

2. Všeobecnou správnou žalobou zo dňa 20.12.2019 žalobca napadol neformálne vybavenie odvolania zo dňa 21.10.2019 pre jeho nepreskúmateľnosť a pre porušenie práva na spravodlivý proces. Rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č. k. -140 zo dňa 11.02.2021, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 01.04.2021, bolo zrušené opatrenie žalovaného č. 102600186/2019 zo dňa 13.11.2019 a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd v odôvodnení rozsudku sp. zn. uložil žalovanému povinnosť: „V ďalšom konaní žalovaný II. opätovne rozhodne o podanom odvolaní žalobcu proti oznámeniu č. 102172486/2019 zo dňa 16.09.2019 jedným zo spôsobov zodpovedajúcich postupu podľa § 73 Daňového poriadku. V prípade, že bude postupovať tak, že o odvolaní sám rozhodne (takýto postup je možný podľa § 73 ods. 2 alebo ods. 4, 5 Daňového poriadku), svoje rozhodnutie alebo oznámenie zrozumiteľne odôvodní jednak k otázke, či podanie odvolania zákon umožňuje a tiež k všetkým ďalším dôvodom uplatneného postupu.“

3. Žalovaný Oznámením o zamietnutí odvolania č. 101145010/2021 zo dňa 02.07.2021 žalobcovi podľa § 73 ods. 5 Daňového poriadku oznámil, že podľa 73 ods. 4 písm. d) Daňového poriadku odvolanie žalobcu podané proti oznámeniu č. 102172486/2019 zo dňa 16.09.2019 zamieta, nakoľko toto odvolanie smeruje proti oznámeniu (rozhodnutiu), proti ktorému nemožno podať odvolanie (ďalej len „napadnuté opatrenie“). V odôvodnení žalovaný opísal svoj postup v administratívnom konaní. Po rozsiahlej citácii odôvodnenia rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica č. k. -140 zo dňa 11.02.2021, viazaný právnym názorom správneho súdu, odvolanie žalobcu zaevidované pod č. 6/15680026/2019 zo dňa 21.10.2019 zamietol ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu - oznámeniu, proti ktorému nemožno podať odvolanie podľa § 73 ods. 4 písm. b) Daňového poriadku. Zároveň v súlade s § 73 ods. 5 Daňového poriadku uvedené bez zbytočného odkladu žalobcovi oznámil.

Žalobné body

4. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého opatrenia žalovaného a žiadal napadnuté opatrenie žalovaného zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že oznámenie žalovaného zo dňa 02.07.2021 má podľa neho povahu rozhodnutia, nakoľko svojím obsahom zasiahlo do subjektívneho práva žalobcu. Podľa názoru žalobcu je možné toto oznámenie považovať za opatrenie podľa , ktoré je preskúmateľné súdom. Uvedené oznámenie obsahuje informáciu o tom, ako žalovaný posúdil žalobcovi ex officio patriace právo na priznanie sankčného úroku. Vo výsledku sa jedná o rozhodnutie, ktorým je uvedené právo žalobcu priamo dotknuté - nepriznané a to posúdením odvolania zo dňa 21.10.2019 bez zákonu zodpovedajúceho procesného postupu a bez preskúmateľného rozhodnutia voči prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 16.09.2019.

5. Žalobca považuje napadnuté opatrenie za nepreskúmateľné pre nedostatok a nezrozumiteľnosť vysvetľujúcich dôvodov. Procesný postup smerujúci k nezákonnému výsledku v podobe oznámenia zo dňa 02.07.2021 a predchádzajúci vydaniu napadnutého opatrenia je potrebné považovať rovnako za nezákonný. Nakoľko žalobca podal v merite veci odvolanie, bolo podľa názoru žalobcu povinnosťou žalovaného postupovať v súlade s § 73 ods. 2 Daňového poriadku a vec predložiť odvolaciemu orgánu. Realizovaným procesným postupom mu žalovaný odňal právo zaručené Daňovým poriadkom na dvojinštančnosť daňového konania. Odôvodnenie napadnutého opatrenia v prevažnej časti (strany 2 a 3) selektívne cituje pasáže z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica č. k. -140 a v časti s podnadpisom „Postup správcu dane v administratívnom konaní“ ide len o výlučne popisné (t.j. bez akýchkoľvek hodnotiacich úsudkov) zhrnutie priebehu doterajšieho konania. Jadro vlastnej rozhodovacej činnosti daňového úradu koncentrujúce sa v rozsahu jednej holej a bezobsažnej vety v kvalite klišé, resp. floskula podľa žalobcu vôbec nenapĺňa kritériá kladené Daňovým poriadkom na náležitosti odôvodnenia rozhodnutia podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku. V poslednom odstavci odôvodnenia žalovaný opäť bez bližšieho vysvetlenia, t. j. bez uvedenia myšlienkových úvah premietnutých do hodnotiaceho úsudku (chýbajúce posúdenie konkrétnej skutočnosti vo vzťahu k prijatému záveru, že odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nemožno podať odvolanie) len mechanicky poukazuje na skutočnosť, že daňovými orgánmi bolo vydané rozhodnutie na základe upozornenia prokurátora č. -8 zo dňa 18.05.2020. Nie je pritom úlohou daňového subjektu dotvárať, či domýšľať si chýbajúce vysvetlenia.

6. Žalovaný podľa názoru žalobcu nedodržaním postupu stanoveného Daňovým poriadkom v § 73 odňal žalobcovi právo na to, aby rozhodnutie bolo odôvodnené s náležitosťami podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku a teda aby poznal dôvody, pre ktoré mu subjektívne právo nebolo priznané a tiež aby poznal úvahu žalovaného o tom, ako sa vyrovnal so žalobcom nastolenými argumentmi. Napadnuté opatrenie odôvodnenie so zákonnými náležitosťami neobsahovalo, v podstate podľa žalobcu nebolo odôvodnené

vôbec. Z jeho odôvodnenia nie je možné zistiť, na základe akých myšlienkových postupov a úvah žalovaný vyvodil záver o viazanosti rozsudkom sp. zn. v otázke právneho posúdenia výlučnou aplikáciou ustanovenia Daňového poriadku na daný prípad. Žalovaný podľa žalobcu totálne rezignoval na svoje zákonné povinnosti ozrejmiť a vysvetliť použitie uvedeného ustanovenia v skutkových okolnostiach veci. Tým zásadným spôsobom porušil , keď imperatív právnej istoty ako súčasti spravodlivého konania a napĺňajúci kritériá zákonnosti vyžadoval podstatne preskúmateľnejšie odôvodnenie.

7. Napadnuté opatrenie podľa žalobcu svojimi procesnými dôsledkami významne zasahuje do ústavne chráneného práva žalobcu na prejednanie veci. Je namieste legitímne očakávanie žalobcu, že takéto opatrenie bude obsahovať v dostatočnom rozsahu preskúmateľné odôvodnenie. Žalovaný sa v podstate obmedzil len na uvedenie, že odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je neprípustné a to bez použitia ďalšieho vysvetľujúceho odôvodnenia, zakladajúceho vecne správne právne posúdenie podľa § 73 ods. 4 písm. b) Daňového poriadku. Absenciou odôvodnenia žalovaný vlastným postupom zbavil žalobcu, odvolací orgán i súd možnosti jeho správnu úvahu preskúmať. Napadnutým opatrenim iba s formálnymi (nie však obsahovými) znakmi rozhodnutia žalovaný vyvolal potrebu ďalšieho súdneho prieskumu v jeho rozhodovacej činnosti. S poukazom na opakované chybné a nezákonné procesné postupy žalovaného, ignorujúce zákonnú aplikáciu a interpretáciu dotknutých ustanovení Daňového poriadku, javí sa žiaducim a efektívnym zaviazať žalovaného v nadchádzajúcom rozsudku správneho súdu právnym názorom pri aplikácii a interpretácii ustanovenia § 79 ods. 3 Daňového poriadku v skutkových okolnostiach prípadu, ktorý žalobca obsahom žaloby opakovane predložil i v tomto konaní. V konaní sp. zn. správny súd k právnemu posúdeniu ustanovenia § 79 ods. 3 Daňového poriadku v konečnom dôsledku nepristúpil. Možno tiež uzavrieť, že o inej námietke, ako o námietke nepreskúmateľnosti, správny súd v konaní nevyslovil záväzný právny názor. V dôsledku suspenzívneho a devolutívneho účinku odvolania žalobcu zo dňa 21.10.2019 nebolo doposiaľ inštančne rozhodnuté o opravnom prostriedku, čo vykazuje znaky nespravodlivého procesu v rozpore so základnými zásadami Daňového poriadku. Vo svetle neskončeného a doposiaľ stále otvoreného odvolacieho konania je z hľadiska žalobcom namietanej zákonnosti procesného postupu logický úsudok, že sa nemôže jednať o právoplatne skončenú vec, pretože v jadre ide o absenciu dvojinštančného konania, keď o odvolaní žalobcu zo dňa 21.10.2019 opakovane neprípustne a nezákonne rozhodol prvostupňový orgán.

8. Žalobca má právo poznať dôvody na postup vyplývajúci z napadnutého opatrenia. Hoci po formálnej stránke napadnuté opatrenie, v porovnaní s predchádzajúcim oznámením zo dňa 13.11.2019, je zdanlivo obsiahlejšie, po obsahovej stránke a vo výsledku ide o nepreskúmateľné rozhodnutie pre nedostatok a nezrozumiteľnosť dôvodov, tj. pre opakovanú absenciu podstatných náležitostí rozhodnutia. Pre účely preskúmateľnosti a presvedčivosti napadnutého rozhodnutia nemôže postačovať mechanicky popisné prevzatie odôvodnenia z rozsudku č. k. -140 a jeho účelová interpretácia vysvetlená dikciou zákona o viazanosti právnym názorom správneho súdu. Okrajovú časť odôvodnenia spočívajúcu v zhrňujúcom postupe správcu dane v administratívnom konaní, bez hodnotiaceho úsudku k žalobcom nastolenej skutkovej i právnej argumentácii ohľadom aplikácie ustanovenia § 79 ods. 3 Daňového poriadku rovnako nemožno považovať za vecne preskúmateľné a zrozumiteľné odôvodnenie pre absolútny nedostatok, neexistenciu vlastnej myšlienkovej a rozhodovacej činnosti žalovaného. Upozornenie prokurátora zo dňa 18.05.2020 podľa žalobcu iba v prípade, že by mu žalovaný priznal právo na úrok, mohlo viesť k zastaveniu súdneho konania, výsledkom ktorého bol rozsudok v konaní sp. zn. . V opačnom prípade, keď napriek upozorneniu prokurátora žalovaný úrok nepriznal, prekážka litispendencie bránila vydaniu nového rozhodnutia daňovými orgánmi v tej istej veci preskúmavanej správnym súdom a to bez ohľadu na skutočnosť, či nové konanie bolo/nebolo výsledkom upozornenia prokurátora.

9. V časti III. žalobca správnemu súdu predostrel svoje vlastné právne posúdenie dôvodnosti svojho nároku na vrátenie úroku zo sumy daňového preplatku v zmysle Daňového poriadku. V zmysle (ďalej len „“) žalobca požiadal o nariadenie pojednávania vo veci. V zmysle žalobca navrhol, v prípade, že správny súd opätovne zruší rozhodnutie žalovaného, uložiť žalovanému pokutu do výšky upravenej . Nakoľko podľa žalobcu existujú závažné a neodstrániteľné hmotnoprávne, ako aj procesné pochybenia pri vybavení odvolania žalobcu formou napadnutého oznámenia (rozhodnutia)“, žalobca navrhol, aby správny súd vyniesol rozsudok, ktorým napadnuté oznámenie zruší, vec vráti žalovanému

na ďalšie konanie a žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 09.11.2021 navrhol správnu žalobu žalobcu zamietnuť. Opísal priebeh administratívneho konania a k napadnutému opatreniu uviedol, že pri svojom rozhodovaní bol viazaný nielen zákonom, ale aj právnym názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici judikovaným v Rozsudku č. k. -140. Žalovaný v zmysle uvedeného rozsudku vydal napadnuté oznámenie, ktorým zamietol odvolanie žalobcu, nakoľko nepripúšťa opravný prostriedok proti inému správnemu aktu žalovaného ako je rozhodnutie. Žalovaný poukázal na to, že povaha správneho aktu vydaného žalobcom, t.j. napadnutého oznámenia, nebola žalobcom v žalobe rozporovaná. Žalovaný tak v súlade so zákonom ako aj právne záväzným názorom súdu vydal napadnuté oznámenie, ktoré vzhľadom na skutočnosť, že nie je rozhodnutím v zmysle Daňového poriadku, nemá formálne náležitosti tohto správneho aktu. Ďalej uviedol, že samotný žalobca v žalobe poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 23/2015, z ktorého jednoznačne vyplýva odlišnosť formálneho vyhotovenia oznámenia v porovnaní s rozhodnutím.

11. Žalovaný poukázal na to, že napadnuté oznámenie je správnym aktom žalovaného, v ktorom sa priamo nerozhoduje o právach a povinnostiach žalobcu, preto je zrejmé, že jeho obsahom nie je a ani nemôže byť dôvodenie skutkovými a právnymi úvahami žalovaného vo veci samej. Navyše, žalovaný vo veci samej právoplatne rozhodol Rozhodnutím č. 101051671/2020 zo dňa 17.06.2020 o nepriznaní úroku žalobcovi z oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2013 v spojení s Rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101554496/2020 zo dňa 08.10.2020, ktorým bolo uvedené rozhodnutie žalobcu potvrdené. Žalovaný mal za to, že vzhľadom na povahu správneho aktu, odôvodnenie zamietnutia odvolania vyčerpal a akékoľvek ďalšie rozsiahle odôvodnenie napadnutého oznámenia podľa predstáv žalobcu, nič nezmení na skutočnosti, že voči tomuto správnemu aktu v zmysle zákona odvolanie prípustné nie je. Žalovanému nie je zrejmé, akým spôsobom vyvolávajúcim právnu istotu na strane žalobcu mal odôvodniť skutočnosť, že voči oznámeniu nie je prípustné odvolanie. Žalovanému je však zrejmý úmysel žalobcu, ktorý sa prostredníctvom neustáleho spochybňovania postupu a zákonného rozhodovania žalovaného snaží o preskúmanie ním tvrdeného hmotnoprávneho nároku na zaplatenie úrokov z omeškania z oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu DPH. Žalovaný má za to, že žalobca si zamieňa rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. s rozhodnutím vo veci samej, pričom zo samotného tohto rozsudku je zrejmé, že konajúci súd zaviazal žalovaného ako správcu dane rozhodnúť o Odvolaní voči Oznámeniu č. 102172486/2019 zo dňa 16.09.2019. Žalovaný tak urobil a vydal napadnuté oznámenie, ktorým odvolanie žalobcu v súlade so zákonom zamietol. Žalovaný mal za to, že v napadnutom oznámení reflektoval právne záväzný názor konajúceho súdu, ktorým sa v plnom rozsahu riadil, a ktoré v správnom akte citoval. Žalovaný mal za to, že vzhľadom na povahu správneho aktu je odôvodnenie tohto oznámenia dostatočné.

Replika

12. Žalobca v replike uviedol, že vychádzajúc z rovnakého, opakujúceho sa spôsobu nepreskúmateľného, dostatočne nezdôvodneného a čisto procesného rozhodovania žalovaného, ako tomu bolo v prípade opatrení (s povahou rozhodnutia o meritórnej hmotnoprávnej otázke) zo dňa 16. 09. 2019 a 13. 11. 2019, ktoré boli predmetom prieskumu v konaní sp. zn. a v jadre zohľadňujúc premisu v podobe zrušujúceho výroku rozsudku č. k. -140 zo dňa 11. 02. 2021 viažuceho sa k spôsobu nezákonného vybavenia veci (nedostatočné a nepreskúmateľné rozhodnutie čo do obsahu ako i do zvolenej formy) bolo z hľadiska Daňovým poriadkom normovanej požiadavky na rovnovážne zachovanie práv žalobcu so žalovaným v štádiu rozhodovania po zrušujúcom súdnom rozhodnutí potrebné primárne (1) nechať o odvolaní rozhodnúť odvolací orgán, (2) a vysporiadať sa dôsledne i s hmotnoprávnou argumentáciou, nielen povrchne procesne a nepreskúmateľne rozhodnúť. Žalovaný podľa neho ignorujúc kasačnú záväznosť rozsudku v konaní sp. zn. rozhodol v zásade rovnako chybne a nezákonne, ako v predchádzajúcom „kole“ rozhodovania o tej istej procesnoprávnej i hmotnoprávnej otázke. Žalobca vyslovil názor, že v okolnostiach preskúmavanej veci je neudržateľné aplikovať procesné inštitúty Daňového poriadku rigidne reštriktívnou interpretáciou, ktorá vo výsledku má za následok i popretie spravodlivého procesu ako imanentnej súčasti zákonnosti

správneho daňového konania. Žalobca poukázal na úlohy správneho súdnictva a upozornil na to, že všetky povedľa a súbežne bežiace konania a procesné postupy žalovaného sú bez akéhokoľvek právneho významu na prebiehajúce súdne - preskúmavacie konanie.

Duplika

13. Žalovaný v podanej duplike namietol, že žalobca v neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali zásadný vplyv na prebiehajúce súdne konanie, a preto zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení k správnej žalobe.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

14. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, z dôvodov uvedených v podanej správnej žalobe a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

15. Právny zástupca žalobcu na súdnom pojednávaní konanom dňa 20.10.2021 zotrval na podanej správnej žalobe. Podľa jeho názoru je napadnuté opatrenie nepreskúmateľné, nakoľko len poukazuje na predchádzajúci rozsudok správneho súdu, aj to nevhodným spôsobom rozporným s obsahom tohto rozsudku. Z napadnutého opatrenia nevyplýva prečo nebolo možné podať odvolanie, je vydané v nesprávnej forme, nakoľko nejde o rozhodnutie v zmysle § 63 Daňového poriadku. Opakovane poukázal na to, že v podstate nebolo vydané rozhodnutie, ktorým by sa rozhodlo vecne ohľadom sankčného úroku, ktorý podľa jeho názoru preukázateľne vznikol z dôvodu štvorročného oneskorenia o privrátení platieb dane. Záverom navrhol napadnuté opatrenie zrušiť pre nepreskúmateľnosť a vrátiť na ďalšie konanie daňovému úradu. Poverený zamestnanec žalovaného zotrval na písomnom vyjadrení k správnej žalobe. Doplnil, že na základe upozornenia prokurátora bolo rozhodnuté ohľadom sankčného úroku rozhodnutím, proti ktorému žalobca podal odvolanie. Vo vzťahu k napadnutému opatreniu uviedol, že v novom konaní žalovaný vydal rozhodnutie v súlade s § 73 ods. 4 písm. b) Daňového poriadku, ako aj v súlade s rozsudkom krajského súdu. Navrhol žalobu zamietnuť.

16. Podľa a (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

17. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

18. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

19. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

20. Podľa právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

21. Podľa § 3 ods. 1 až 3 Daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

(2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

22. Podľa § 63 ods. 1, 2, 3 a 5 Daňového poriadku (1) Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu 2)možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1)neustanovuje inak. (3) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy 1)neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať a/ označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b/ číslo a dátum rozhodnutia, c/ meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; 33)ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu, d/ výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená, e/ poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku, f/ vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.20aa) (5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

23. Podľa § 72 ods. 1, 2, 3, 8 Daňového poriadku (1) Proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice. (2) Odvolanie sa podáva orgánu, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté (ďalej len „prvostupňový orgán“). (3) Odvolanie možno podať do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, ak tento zákon neustanovuje inak; najneskôr do uplynutia tejto lehoty možno podané odvolanie zmeniť alebo doplniť. (8) Odvolanie je neprípustné, ak a/ je podané po určenej lehote, b/ nie je podané oprávnenou osobou, c/ smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia.

24. Podľa § 73 ods. 1, 2, 4, 5 Daňového poriadku (1) Prvostupňový orgán môže rozhodnúť o odvolaní, ak mu v plnom rozsahu vyhovie. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. (2) Ak prvostupňový orgán o odvolaní podľa odseku 1 nerozhodne, postúpi odvolanie do 30 dní odo dňa začatia odvolacieho konania spolu s výsledkami doplneného daňového konania, s úplným spisovým materiálom a s predkladacou správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu; o takom postupe upovedomí daňový subjekt.

(4) Prvostupňový orgán odvolanie zamietne, ak a/ je neprípustné, b/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nemožno podať odvolanie. (5) Prvostupňový orgán bez zbytočného odkladu písomne oznámi účastníkovi konania zamietnutie odvolania podľa odseku 4.

25. Predmetom preskúmavacieho konania je opatrenie žalovaného, ktorým bolo žalobcovi oznámené zamietnutie jeho odvolania podaného proti oznámeniu č. 102172486/2019 zo dňa 16.09.2019. Správny súd preskúmal napadnuté opatrenie žalovaného, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe ( ). V preskúmavanej veci nebol naplnený žiadny z dôvodov uvedených v , kedy správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby.

26. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne zisťovať skutkový stav veci a prípadne modifikovať skutkové či právne závery orgánov verejnej správy, pretože nenahrádza ich činnosť. Úlohou správneho súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy v zmysle žalobných dôvodov zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotno- právnymi a procesnými predpismi.

27. Správny súd predovšetkým skúmal, či napadnuté opatrenie je takým správnym aktom vydaným orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je v zmysle ustanovení možné považovať za „rozhodnutie“ (podľa rozhodnutím orgánu verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka) alebo, či napadnuté opatrenie je možné považovať za „opatrenie“ (podľa opatrením orgánu verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté). Z obsahu napadnutého opatrenia bezpochyby vyplýva jeho zrozumiteľný informačný obsah o tom, s akým výsledkom žalovaný vybavil odvolanie podané žalobcom proti oznámeniu č. 102172486/2019 zo dňa 16.09.2019. Napadnuté opatrenie tak predstavuje spôsobilý a preskúmateľný predmet súdneho prieskumu podľa ako opatrenie orgánu verejnej správy, preskúmaním zákonnosti ktorého sa žalobca domáhal súdnej ochrany svojich účastníckych práv, na ktorých bol (ako tvrdí) ukrátený.

28. Žalobca primárne namietal nezákonnosť napadnutého opatrenia, ktorá mala byť následkom jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a podstatného porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného opatrenia vo veci samej.

29. Žalovaný napadnutým oznámením žalobcovi podľa § 73 ods. 5 Daňového poriadku oznámil, že podľa 73 ods. 4 písm. d) Daňového poriadku odvolanie žalobcu podané proti oznámeniu č. 102172486/2019 zo dňa 16.09.2019 zamietol, nakoľko toto odvolanie smeruje proti oznámeniu (rozhodnutiu), proti ktorému nemožno podať odvolanie. Takýto postup žalovaného žalobca považuje za nezákonný. Podľa jeho názoru bolo povinnosťou žalobcu po podaní odvolania v merite veci postupovať v súlade s §

73 ods. 2 Daňového poriadku a vec predložiť odvolaciemu orgánu. Žalobca tvrdil, že realizovaným procesným postupom žalovaný žalobcovi odňal právo zaručené Daňovým poriadkom na dvojinštančnosť daňového konania. V dôsledku suspenzívneho a devolutívneho účinku odvolania žalobcu zo dňa 21.10.2019 nebolo podľa žalobcu doposiaľ inštančne rozhodnuté o opravnom prostriedku, čo vykazuje znaky nespravodlivého procesu v rozpore so základnými zásadami Daňového poriadku. Žalovaný podľa žalobu povrchne a formalisticky prevzal (údajné) právne záväzné stanovisko správneho súdu z rozsudku sp. zn. pri použití výslovne procesného ustanovenia o vybavení odvolania prvostupňovým orgánom podľa § 73 ods.4 písm. b) Daňového poriadku, pričom podľa žalobcu z odôvodnenia napadnutého uznesenie nie je možné zistiť, na základe akých myšlienkových postupov a úvah žalovaný vyvodil záver o viazanosti týmto rozsudkom.

30. Právnym názorom správneho súdu vyjadreným v rozsudku sp. zn. bol žalovaný v ďalšom konaní v zmysle viazaný. Viazanosť orgánov verejnej správy rozhodnutiami správnych súdov v konkrétnej veci je ako jeden zo základných princípov konania zakotvený v ustanovení . Správny súd v tomto rozsudku ako jeden z možných spôsobov rozhodnutia o podanom odvolaní žalobcu proti oznámeniu č. 102172486/2019 zo dňa 16.09.2019 pripustil aj rozhodnutie o odvolaní žalovaným podľa Daňového poriadku.

31. Správny súd opätovne, rovnako ako v odôvodnení rozsudku sp. zn. poukazuje na to, že podľa § 73 ods. 1, 2 Daňového poriadku má prvostupňový orgán v prípade podania odvolania voči ním vydanému rozhodnutiu možnosť sám rozhodnúť o odvolaní, ak mu v plnom rozsahu vyhovie. V opačnom prípade postúpi odvolanie do 30 dní odo dňa začatia odvolacieho konania spolu s výsledkami doplneného daňového konania, s úplným spisovým materiálom a s predkladacou správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu a upovedomí o tom daňový subjekt. To platí pre odvolanie podané proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie spravidla prípustné. V prípade odvolania proti inému aktu je situácia odlišná, s ktorou však zákon umožňuje sa právne akceptovateľným spôsobom vyrovnať. Pokiaľ podľa ust. Daňového poriadku je možné podať odvolanie len proti rozhodnutiu správcu dane, je potrebné toto ustanovenie interpretovať v súlade s SR tak, že proti inému aktu správcu dane, akým je rozhodnutie, sa odvolanie nepripúšťa. Podľa SR štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Žalovaný by tak bol povinný odvolanie spolu s vydaným opatrením a náležiacim spisom predložiť odvolaciemu orgánu, resp. o ňom inak sám rozhodnúť podľa , Daňového poriadku len v prípade, ak by takýto postup predpisoval zákon. Zákon vo vzťahu k opatreniam na správcu dane takú povinnosť nekladie (hoci žalobcovi podať odvolanie nebránil, avšak jeho podanie bolo neúčinné), pretože garantuje zachovanie princípu dvojinštančnosti konania len pre rozhodnutia správcu dane.

32. Podanie odvolania proti správnemu aktu, proti ktorému zákon jeho podanie neumožňuje, nezakladá právne účinky majúce za následok povinnosť prvostupňového orgánu - správcu dane (žalovaný) rozhodnúť o ňom buď v rámci autoremedúry alebo povinnosť predložiť ho na rozhodnutie odvolaciemu (druhostupňovému) orgánu. Pokiaľ však bolo odvolanie podané proti vydanému správnemu aktu správcu dane (inému než rozhodnutie), voči ktorému zákon podanie odvolania neumožňuje, prvostupňový orgán je per analogiam oprávnený odvolanie zamietnuť v súlade s postupom podľa § 73 ods. 4 písm. b) Daňového poriadku, pretože odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie podať nemožno. Napriek tomu, že aj citované ustanovenie viaže postup prvostupňového orgánu k rozhodnutiu, pre prípad podaného odvolania daňového subjektu (žalobcu) proti inému aktu správcu dane bolo možné s ním súladný postup analogicky uplatniť a akceptovať, pretože s existujúcim faktom podaného odvolania bolo potrebné sa ústavno-konformným spôsobom vysporiadať, a to tak, aby neboli porušené subjektívne práva žalobcu, ako daňového subjektu v daňovom konaní. Takýto prístup k ust. § 72 ods. 1 Daňového poriadku prípustný nebol, nakoľko toto ustanovenie predstavuje primárnu právnu normu kogentnej, imperatívnej povahy jednoznačne a striktne stanovujúcu - obmedzujúcu právo odvolania daňových subjektov len vo vzťahu k rozhodnutiam vydaným v daňovom konaní, pričom ust. § 73 ods. 4 a 5 Daňového poriadku predstavuje už len sekundárnu právnu úpravu formálneho postupu uplatňovaného práve v dôsledku nerešpektovania primárnej normy (ako tomu bolo aj v danom prípade). Nakoľko proti opatreniu z 16.09.2019 účinné podanie odvolania nebolo možné, žalobca postupoval použiteľným a veci priliehavým spôsobom, keď uplatnil postup zodpovedajúci ustanoveniu § 73 ods. 4 písm. b) Daňového poriadku stanovujúceho postup správcu dane pri podaní odvolania proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie neumožňuje a zamietnutie odvolania bez zbytočného odkladu podľa § 73 ods. 5 Daňového poriadku oznámil žalobcovi.

33. Žalobca považoval napadnuté oznámenie za nepreskúmateľné aj pre nedostatok a nezrozumiteľnosť vysvetľujúcich dôvodov. Namietal, že „jadro vlastnej rozhodovacej činnosti daňového úradu koncentrujúce sa v rozsahu jednej holej a bezobsažnej vety v kvalite klišé, resp. floskula vôbec nenapĺňa kritériá kladené Daňovým poriadkom na náležitosti odôvodnenia rozhodnutia podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku.“ Napadnuté oznámenie odôvodnenie so zákonnými náležitosťami podľa žalobcu neobsahovalo, pretože podľa žalobcu z odôvodnenia napadnutého oznámenia nie je možné zistiť, na základe akých myšlienkových postupov a úvah žalovaný vyvodil záver o viazanosti rozsudkom č. k. v otázke právneho posúdenia výlučnou aplikáciou ustanovenia Daňového poriadku na daný prípad. Žalovaný podľa neho totálne rezignoval na svoje zákonné povinnosti ozrejmiť a vysvetliť použitie uvedeného ustanovenia v skutkových okolnostiach veci a tým zásadným spôsobom porušil , keď imperatív právnej istoty ako súčasti spravodlivého konania a napĺňajúci kritériá zákonnosti vyžadoval podstatne preskúmateľnejšie odôvodnenie.

34. Formálna štruktúra opatrení orgánov verejnej správy je rôznorodá a nie je vo všeobecnosti normatívne upravená. Oznámenie o zamietnutí odvolania svojimi účinkami spôsobuje pre žalobcu rovnaké následky ako vecné potvrdenie prvostupňového rozhodnutia odvolacím orgánom, na základe čoho tento postup žalovaného ako prvostupňového orgánu musí spĺňať kritériá zákonnosti ako aj zásadnej požiadavky na spravodlivé konanie, poskytujúce dostatočnú mieru ochrany práv jeho účastníkov, vrátane práva na primerané odôvodnenie, teda zrozumiteľnosť opatrenia a dostatok ním vyjadrených dôvodov na uplatnený postup. O zamietnutí odvolania sa podľa § 73 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie nevydáva, len sa účastníkovi konania (žalobca) spôsob rozhodnutia zamietnutím odvolania podľa § 73 ods. 4 Daňového poriadku oznámi. Napriek tomu, že zákon náležitosti takého oznámenia expressis verbis nevymedzuje, jeho náležitosti sú zreteľné vo svetle zásad správy daní a taktiež vo svetle zásady práva na spravodlivé konanie. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. „Aj keď oznámenie o zamietnutí odvolania nemá formálne náležitosti rozhodnutia vydaného v administratívnom konaní, svojimi procesnými dôsledkami významne zasahuje do ústavne chráneného práva účastníka konania na prejednanie veci, preto je takéto oznámenie i bez formálnych znakov rozhodnutia spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve.“ Z obsahu administratívneho spisu možno vyvodiť, že napadnuté opatrenie obsahuje informáciu o tom, ako sa žalovaný v postavení prvostupňového orgánu verejnej správy vysporiadal s podaným odvolaním žalobcu (podľa § 73 ods. 4 písm. d) Daňového poriadku ho zamietol) ako aj odôvodnenie prijatého postupu (nakoľko toto odvolanie smerovalo proti oznámeniu, proti ktorému nemožno podať odvolanie).

35. Aj keď odôvodnenie napadnutého opatrenia je čo do rozsahu stručné, správny súd ho považuje za postačujúce a veci primerané. Žalobca namietal, že v odôvodnení napadnutého opatrenia absentuje úvaha žalovaného o prípustnosti podania odvolania voči opatreniu žalovaného zo dňa zo dňa 16.09.2019. Pokiaľ sa žalovaný, vzhľadom na záväznosť právneho názoru správneho súdu vysloveného v rozsudku sp. zn. , stotožnil so závermi uvedenými v jeho odôvodnení, ktoré v napadnutom opatrení citoval, nemožno mu vyčítať, že túto otázku možnosti podania odvolania voči opatreniu žalovaného zo dňa zo dňa 16.09.2019 vyriešil arbitrárne. Žalovaný sa stotožnil s rozsudkom sp. zn. , obsahom ktorého bolo záväzné právne posúdenie veci správnym súdom a odôvodnenie okolností správnym súdom prijatého záveru o neprípustnosti odvolania v danom prípade. Žalovaný z neho vyvodil na prejednávanú vec konkrétny dôsledok v podobe záveru o tom, že odvolanie smeruje proti opatreniu, proti ktorému nemožno podať odvolanie, a preto viazaný právnym názorom správneho súdu, odvolanie žalobcu zamietol. Pokiaľ sa žalovaný s predmetným rozhodnutím správneho súdu stotožnil, neuviedol tým v odôvodnení napadnutého opatrenia nič iné, než to, že na rozhodnutie o ním prejednávanej veci odvolania žalobcu sa plne vzťahujú všetky dôvody, ktorými správny súd odôvodnil svoje závery pri posudzovaní tejto otázky. Možno doplniť, že za nespreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno považovať opatrenie orgánu verejnej správy, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, ale aj ak opatrenie nie je odôvodnené alebo odôvodnenie trpí takými vadami, že v ňom absentujú právne závery, ktoré vyplývajú z rozhodujúcich skutkových okolností alebo sú nejednoznačné. Tiež také vady, keď chýbajú skutkové dôvody. Nepreskúmateľnosť napadnutého opatrenia však nemôže spôsobiť to, že účastník konania (v tomto prípade žalobca) nesúhlasí s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého opatrenia žalovaného. Muselo by ísť o vady v skutkových zisteniach, t.j. ak by bolo rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré v konaní neboli zisťované, alebo na dôkazoch, ktoré by boli získané v rozpore so zákonom. Vyššie uvedenými vadami napadnuté opatrenie žalovaného netrpí. Správny súd preto po preskúmaní napadnutého opatrenia nezistil

žalobcom uplatnený dôvod nezákonnosti spočívajúci v jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatočné odôvodnenie. Keďže napadnutým opatrením bolo žalobcovi v dostatočnom rozsahu a v zrozumiteľnom obsahu oznámené, ako bolo o jeho odvolaní rozhodnuté a bolo mu vysvetlené, z akých dôvodov bolo jeho odvolanie zamietnuté, a to aj s uvedením na vec správne aplikovaného ustanovenia príslušného právneho predpisu, správny súd námietku nepreskúmateľnosti napadnutého opatrenia posúdil ako nedôvodnú.

36. Nakoľko v totožnej veci žalovaný rozhodol rozhodnutím č. 101051671/2020 zo dňa 17.06.2020 tak, že žiadosti žalobcu o priznanie úroku z oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2013 nevyhovel a úrok mu nepriznal (uvedené rozhodnutie žalovaného bolo potvrdené rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 101554496/2020 zo dňa 08.10.2020), správny súd nemohol poskytnúť žalobcovi súdnu ochranu ani z dôvodu, že v prípade, ak by podanej správnej žalobe vyhovel, žalovaný by daňové konanie o návrhu žalobcu vo veci samej musel z dôvodu res iudicata (veci už právoplatne rozhodnutej) opakovane zastaviť, tak ako to urobil rozhodnutím č. 100921372/2021 zo dňa 27.05.2021, ktorým podľa § 62 ods.1 písm. f) Daňového poriadku zastavil daňové konanie vo veci podanej žiadosti žalobcu zo dňa 15.05.2021, ktorej predmetom bola identická žiadosť žalobcu o vyplatenie úroku z oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťroka 2013 vo výške 9 024,24 € (uvedené rozhodnutie žalovaného bolo potvrdené rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 101705423/2021 zo dňa 10.09.2021). V zmysle ustálenej súdnej praxe a judikatúry platí, že „rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka“ (R 122/2003) a „formálne zopakovanie administratívneho konania nepredstavuje pre účastníka, vo vzťahu k skutkovej stránke veci, reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech“ (R 103/2011).

37. V ďalšom texte žaloby žalobca správnemu súdu predostrel svoje vlastné právne posúdenie dôvodnosti svojho nároku na priznanie úroku zo sumy daňového preplatku a požadoval, aby sa správny súd vo svojom rozhodnutí vysporiadal aj s jeho hmotnoprávnou argumentáciou, pričom za žiadúce považoval zaviazať žalovaného v nadchádzajúcom rozsudku správneho súdu právnym názorom k aplikácii a interpretácii ustanovenia § 79 ods. 3 Daňového poriadku v skutkových okolnostiach prípadu. Vzhľadom k tomu, že napadnutým opatrením bolo žalobcovi oznámené zamietnutie jeho odvolania podaného proti oznámeniu č. 102172486/2019 zo dňa 16.09.2019, správny súd pri posudzovaní jeho zákonnosti, t.j. jeho súladu s právnym poriadkom SR, skúmal, či došlo zo strany žalovaného k správnej aplikácii ustanovení Daňového poriadku, ktoré upravujú procesný postup prvostupňového orgánu po podaní odvolania (§ 73 Daňového poriadku). Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predmetom napadnutého opatrenia nebolo nepriznanie vecného nároku žalobcu, ale oboznámenie žalobcu s procesným rozhodnutím žalovaného o zamietnutí odvolania žalobcu. Vo veci samej žalovaný rozhodol rozhodnutím č. 101051671/2020 zo dňa 17.06.2020, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 101554496/2020 zo dňa 08.10.2020. V prípade, že s takýmto rozhodnutím žalovaného vo veci samej žalobca nesúhlasil, mohol využiť dostupné prostriedky právnej ochrany a zákonnosť tohto rozhodnutia napadnúť samostatnou správnou žalobou. Z uvedených dôvodov správny súd nepovažuje vyjadrenie sa k aplikácii a interpretácii ustanovenia § 79 ods. 3 Daňového poriadku, ktoré je bez právneho významu vo vzťahu k napadnutému opatreniu procesnej povahy, za potrebné pre účely tohto správneho súdneho konania.

38. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého opatrenia žalovaného a jemu predchádzajúceho postupu orgánov verejnej správy z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že napadnuté opatrenie nie je zo žalobcom uvedených dôvodov nezákonné, a preto žalobu ako nedôvodnú s poukazom na zamietol.

39. Podľa (1) Správny súd môže orgánu verejnej správy uložiť uznesením pokutu za a) nesplnenie povinnosti predložiť administratívne spisy, b) nedodržanie lehoty na doručenie rozhodnutia alebo opatrenia určenej správnym súdom, c) nerešpektovanie právneho názoru správneho súdu vysloveného v zrušujúcom rozsudku, d) nedodržanie lehoty uvedenej v uznesení správneho súdu, ktorým sa uložila povinnosť konať, ak je orgán verejnej správy naďalej nečinný, e) porušenie povinnosti nepokračovať v inom zásahu alebo za neobnovenie stavu pred zásahom.

(2) Pokutu za porušenie povinnosti v odseku 1 možno uložiť do 2 000 eur, a to aj opakovane. Ak rozhoduje správny súd o uložení pokuty na návrh, nie je viazaný v ňom uvedenou výškou pokuty.

40. Žalobca v podanej správnej žalobe v zmysle navrhol v prípade, že správny súd opätovne zruší rozhodnutie žalovaného, uložiť žalovanému pokutu do výšky upravenej . Vzhľadom k tomu, že žalovaný po zrušení opatrenia č. 102600186/2019 zo dňa 13.11.2019 v ďalšom konaní postupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu vyjadreným v rozsudku č.k. -140 zo dňa 11.02.2021, správny súd opätovne nezrušil opatrenie žalovaného z tých istých dôvodov a v konaní nebolo preukázané ani iné porušenie povinností stanovené v , správny súd návrhu žalobcu na uloženie pokuty žalovanému nevyhovel a pokutu žalovanému neuložil

41. Podľa , správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

42. O trovách konania rozhodol správy súd podľa (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak má žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.

43. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.