Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/419/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Ľubicou Cambelovou v právnej veci žalobcu: Š. W., A.. XX.X.XXXX, W. XXX XX Ž. Č.. XX, proti žalovanej: Y. W., A.. X.X.XXXX, W. XXX XX D., O.. P. XXXX/XX, o určenie výživného pre manžela,

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd nepriznáva žalovanej náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd stanovil žalovanej povinnosť prispievať na výživu žalobcu sumou 100 eur mesačne ako výživné na manžela, počnúc dňom 10.12.2013. Uviedol, že manželstvo so žalovanou uzavreli v roku 1983. Manželstvo trvá, hoci účastníci konania nebývajú v spoločnej domácnosti, nehospodária a nežijú spolu. Žalobca uviedol, že je nezamestnaný a poberá len dávky v hmotnej núdzi a príspevok na bývanie. Snažil sa zamestnať po tom, čo jeho matka zomrela, ale sa mu to nepodarilo. V priebehu tohto konania sa zamestnal a na určení výživného naďalej trval. Uviedol, že vzťahy medzi ním a žalovanou sú narušené odvtedy, čo odišiel opatrovať svoju matku. Byt prepísali na dcéru M.. Po tom, čo odišiel, odhlásili ho z pobytu a nemohol sa vrátiť späť. Býva v rodinnom dome v Ž., ktorého je spoluvlastníkom.

Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila, pretože je invalidná dôchodkyňa. Sama musela začať pracovať v chránenej dielni, aby stačila uhrádzať výdavky spojené so živobytím. Čo sa týka bytu, nemali ho v osobnom vlastníctve a vzdali sa práv k bytu v prospech ich dcéry dobrovoľne. Žalobcu odhlásila z bytu dcéra účastníkov M. kvôli tomu, aby neplatili daň za komunálny odpad aj za žalobcu, keď býval v Ž.. Chceli ju takto zabezpečiť. Žalovaná uviedla, že má zvýšené náklady v súvislosti s jej zdravotným stavom. Má tretí stupeň poškodenia kolenných kĺbov a má absolvovať operáciu kolena. Chodí na obstreky, injekcie. Má zvýšený cukor, berie inzulín, tabletky kvôli tejto diagnóze. Musí brať lieky, magnézium, ktoré neuhrádza poisťovňa. Žalovaná poukázala na to, že od roku 2007 sa stupňovalo zhoršenie vzťahov medzi manželmi. Žalobca, keď si vypil, bol úplne agresívny voči nej. Slovne aj fyzicky na ňu útočil, urážal ju. Ku koncu roku 2011 už bol u svojej matky. Od roku 2012 od svojej matky len sem - tam odchádzal a neskôr už prestal prichádzať domov. S manželom spolu intímne nežijú možno aj desať rokov.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli manželstvo 29.1.1983. Ich manželské vzťahy sú neusporiadané. Podľa žalobcu sa vzťahy medzi manželmi narušili po tom, čo odišiel opatrovať svoju matku, ktorá zomrela 30.10.2013. Byt prepísali na dcéru M. a žalobcu potom odhlásili z pobytu a nemohol sa vrátiť späť.

Žalobca býva Ž., v dome po rodičoch, ku ktorému má spoluvlastnícky podiel. Žalobca uviedol, že matku opatroval asi dva roky. Podľa žalobcu manželia už viac ako dva roky intímne nežijú spolu. Žalovaná uviedla, že väčšie nezhody kvôli požívaniu alkoholu žalobcom nastali v roku 2007. Vtedy došlo k tomu, že ho doviezla sanitka, keďže ho našli, že spadol do potoka s celodennou tržbou. Priniesli ho v podnapitom stave, podchladeného. Od roku 2007 sa zhoršenie ich vzťahov so žalobcom stupňovalo. Žalobca, keď si vypil, bol úplne agresívny voči nej. Slovne aj fyzicky na ňu útočil, urážal ju. Ku koncu roku 2011 už bol u svojej matky. Od roku 2012 od svojej matky len sem- tam odchádzal a neskôr už prestal prichádzať domov. Podľa žalovanej už možno aj desať rokov nežijú so žalobcom spolu intímne. Žalovaná uviedla, že žalobcu z bytu odhlásila jeho dcéra M.. Bolo to kvôli tomu, aby neplatili daň za komunálny odpad aj za žalobcu, keď býval v Ž.. Žalobca sa podľa žalovanej sám rozhodol, že odíde bývať do Ž..

Z výpovede B. W. vyplýva, že žalobca býva v Ž. v rodinnom dome sám. Predtým býval s matkou, o ktorú sa staral. Zabezpečoval práce pre ňu od varenia, prebaľovania. Niekedy k nej bol aj drsný, ale na druhej strane ju naučil aj chodiť. Svedkyňa chodila do ich domácnosti. Nestalo sa, že žalobca pred ňou pil, ale vie, že predtým pil a pil veľa. Vie o tom, že to bolo aj za života jeho mamy. Od decembra 2013 svedkyňa nevidela žalobcu v podnapitom stave. K spolužitiu účastníkov sa svedkyňa nevedela vyjadriť.

Z výpovede svedka Y. W. vyplýva, že má vedomosti o tom, že účastníci majú veľké problémy. Žalobca sa staral o svoju matku, keď bola chorá. Uviedol, že bol svedkom toho, že keď si prišiel žalobca do Levíc pre šatstvo, žalovaná mu dala šaty do silonového vreca a povedala mu, aby išiel, odkiaľ prišiel, že nemá čo tam hľadať. O problémoch manželov nevedel nič bližšie uviesť.

Svedkyňa M. W., dcéra účastníkov, uviedla, že čo sa týka spolužitia rodičov, ešte keď chodila do základnej školy, boli odvtedy medzi rodičmi večné hádky. Otec stále kričal a potom si to ani mama nenechala. Stávalo, sa, že chodieval z roboty do krčmy. Niekedy odstavil auto a hore neprišiel. Boli prípady, že prichádzal domov napitý. Zvykol jej aj jej mame nadávať. Táto situácia trvala až dovtedy, kým bol otec doma. Keď išiel opatrovať svoju mamu a keď telefonoval matke svedkyne, zvykol jej do telefónu nadávať, uvádzal, že rozpíli v byte na P. nábytok. Urážal ju, nadával jej do všelijakých ... On si veľa vecí ani nepamätal. Keď bol opitý, zvykol urážať a nadávať mame aj v čase, keď ešte bývali rodičia spolu. Bol taký prípad, že otec fyzicky zaútočil na mamu. Vtedy volali aj policajtov. Otec mal vtedy vypité, prišiel z krčmy. Bolo to už dávnejšie. Otec išiel zahnať sa na mamu. Svedkyňa bola pritom prítomná. Rodičia nebývajú spolu odvtedy, čo otec odišiel opatrovať svoju matku. V tom čase bola jeho matka ešte zdravá. Asi o dva tri mesiace dostala porážku. Odvtedy sem- tam prišiel domov, ale doma neprespal. Keď sa tam zastavili s mamou, otec nebol triezvy. Rodičia na ňu prepísali byt. Z trvalého pobytu otca odhlásila kvôli tomu, aby nemuseli platiť za odvoz smetí aj za neho, keďže tam nebýva. Nevie, či sa otec chcel vrátiť domov, ale on sám sa rozhodol z domu odísť. K tomu, ako často otec požíval alkoholické nápoje, svedkyňa uviedla, že dennodenne. Keď si vypil, mal agresívne správanie. Stále kričal, vrieskal, nadával. Trieskal nábytkom alebo skrinkami. Keď sa už otec vykričal, išiel si ľahnúť a keď sa vyspal, znovu to pokračovalo. Väčšinou takéto správanie mal, keď mal vypité. Keď otec nadával, osočoval mamu.

Z výpovede svedkyne S. Š. vyplýva, že keď ešte bývala s rodičmi, otec sem-tam chodieval domov opitý. Stávalo sa, že z roboty chodieval do krčmy. Keď prišiel domov, robil rozbroje. Otec zvykol svedkyni, keď jej telefonoval hovoriť, aká je mama, pričom používal neslušné slová na jej adresu. Otec odišiel zo spoločnej domácnosti s tým , že sa išiel starať o svoju mamu, ale vtedy ešte bola mobilná a bola schopná o seba sa postarať. Podľa jej názoru otec je schopný na to, aby pracoval. Má zamestnanie a výživné požaduje od mamy, ktorá je invalidná. V poslednom období medzi rodičmi nie je žiadna komunikácia. Bola prítomná v takých prípadoch, keď bývala s rodičmi, že keď prichádzal otec z krčmy, vulgárne sa vyjadroval na adresu matky, že je tučná, že je k... Stávalo sa, že keď si otec vypil, tak na druhý deň už ani nevedel, čo robil.

Z výpovede svedka Ľ. Š. vyplýva, že účastníci nežijú spolu. Spoznal ich v roku 1999. V podstate v tom čase, i keď vzťahy medzi nimi neboli ružové, dosť dobre spolunažívali. Už v tom čase bol problém so svokrom kvôli tomu, že požíval alkohol. Keď prišiel z práce domov a boli tam, natriezvo domov úplne neprišiel. Neskôr odišiel od rodiny s tým, že ide opatrovať svoju matku. Bol to od neho podľa svedka útek od rodiny, keďže v tom čase jeho matke ešte nič nebolo. Čo sa týka alkoholu, možno povedať, že neskôr, keď bývali účastníci ešte spolu, mal žalobca agresívne správanie. Napríklad, keď sa rozprávali, počúvali jeho nadávky z izby. Nebol svedkom extrémností, čo sa týka vzťahov medzi účastníkmi konania.

Žalobca uviedol, že v rodinnom dome v Ž., ku ktorému má spoluvlastnícky podiel a v ktorom býva sám, platí za elektrickú energiu 21,13 eur mesačne, za poplatok pre RTVS 2,32 eur mesačne, za plyn 35 eur mesačne - tu požiadal o zníženie. Štvrťročne za vodné platí 10 eur. Za lieky mesačne uhrádza 15 -20 eur. Žalobca uviedol, že opatroval svoju matku, ktorá zomrela 30.10.2013 a za opateru poberal opatrovateľský príspevok 140 eur mesačne.

Žalovaná uviedla, že jej podiel mesačne na nájomnom je 80,99 eur, za elektrinu platí 50 eur mesačne, vodné, stočné uhrádza v sume 72,22 eur, za plyn 7 eur mesačne, na elektrinu na záhradu platí 12 eur mesačne. Lieky ju vyjdú mesačne 35 - 40 eur. Raz polročne platí za injekcie do kolien 52,80 eur. Dokupuje si vložky kvôli inkontinencii, nakoľko tie, čo jej predpisujú, jej nestačia. Výdavky má aj na benzín 30 eur mesačne, ktoré uhrádza dcére, pre prípad návštevy lekára.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny D. vyplýva, že žalobca bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie naposledy od 12.11.2013 do 30.11.2014. Dávka v hmotnej núdzi mesačne činila 62,50 eur v decembri 2013, v januári 2014 a 61,60 eur vo februári 2014 a v marci 2014. Žalobca poberal dávky v hmotnej núdzi od 1.12.2013 do 31.12.2014. Žalobca na pojednávaní 10.6.2014 uviedol, že dávka v hmotnej núdzi činí 61,60 eur a príspevok na bývanie má priznaný vo výške 55 eur mesačne.

Z potvrdenia Obce Ž. vyplýva, že žalobca sa prihlásil k prechodnému pobytu v Ž. Č..XX dňa 10.1.2012. Z oznámenia Mesta D. vyplýva, že trvalý pobyt bol zrušený žalobcovi 14.5.2013.

Z pracovnej zmluvy z 25.11.2014, ktorú uzavrel žalobca so SAMP SLOVAKIA, s.r.o. vyplýva, že žalobcovi vznikol pracovný pomer ako pomocnému robotníkovi, upratovačovi na dobu určitú od 1.12.2014 do 30.11.2015. U uvedeného zamestnávateľa dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 377 eur, čo vyplýva z opisu jeho mzdového listu.

Z opisu mzdového listu žalovanej vystaveného zamestnávateľom Ľubor Kováč KOVA-TEX Levice vyplýva, že čistý mesačný príjem žalovanej v decembri 2013 činil 302,60 eur. V roku 2014 dosahovala čistý mesačný príjem v priemere 315,40 eur mesačne a v roku 2015 336,01 eur mesačne. Žalovaná pracuje v chránenej dielni.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava, vyplýva, že v roku 2013 invalidný dôchodok žalovanej činil 315,40 eur mesačne, v roku 2014 323,20 eur mesačne a od l.l.2015 sa invalidný dôchodok zvýšil na sumu 327,80 eur mesačne.

Z lekárskej správy MUDr. Pavla Butaša z 30.6.2015 vyplýva, že žalobca netrpí na žiadne ochorenie, ktoré by si vyžadovalo sústavnú liečbu. Žalovaná je liečená na cukrovku, vysoký TK, alergiu, astmu bronchiale, chronickú pankreatitídu, kŕčové žily, boreliózu, ischemickú chorobu srdca, inkontinenciu moča III st., komplikácie cukrovky (nefropathia, plyneuropathia), gonarthrózu (vydratie kolenných kĺbov). Mesačné náklady na doplatky na lieky činia u žalovanej cca 60 eur.

Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola zásadne rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkového pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 vety prvej a druhej Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Vzájomná vyživovacia povinnosť manželov podľa § 71 ods. 1 Zák. o rodine je viazaná na právnu existenciu manželstva. V prípade, že jeden z manželov si vyživovaciu povinnosť neplní, súd na návrh jedného z manželov určí rozsah vyživovacej povinnosti tak, aby životná úroveň oboch manželov bola zásadne rovnaká. V „zásade“ rovnaká životná úroveň obidvoch manželov znamená, že nejde o mechanickú rovnosť v majetkovej sfére medzi manželmi v zmysle rovnakého množstva peňazí. Treba vziať do úvahy osobitosti vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík týkajúcich sa jednotlivých manželov. So zabezpečením vyššieho príjmu na základe náročnejšieho vypätia síl, resp. sťažených okolností, môže byť spojená aj potreba vynaloženia vyšších prostriedkov na regeneráciu. Rozdielne potreby a náklady môžu vyplývať aj zo zdravotného stavu, stravovania, ošatenia, spôsobu života a pod. Bez ohľadu na naplnenie zákonných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, súd nemôže priznať výživné v prípade zisteného rozporu s dobrými mravmi. Pojem dobré mravy predstavuje všeobecne spoločensky uznávané pravidlá, prostredníctvom ktorých sa zavrhujú spoločensky nežiadúce javy. Na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť sa zisťuje podľa konkrétnych okolností prípadu.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že od podania žaloby, t.j. od 10.12.2013 do 24.11.2014 bol žalobca nezamestnaný a bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi, prevažne v sume 61,60 eur mesačne a po určitú dobu poberal aj príspevok na bývanie a od 25.11.2014 do dňa rozhodnutia súdu je zamestnaný v SAMP SLOVAKIA, s.r.o. U tohto zamestnávateľa dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 377 eur. Žalovaná od 10.12.2013 do dňa rozhodnutia súdu je invalidnou dôchodkyňou a je zamestnaná u Ľubora Kováča KOVA-TEX Levice. Jej čistý mesačný príjem v decembri 2013 činil 302,60 eur. V roku 2014 dosahovala čistý mesačný príjem v priemere 315,40 eur mesačne a v roku 2015 336,01 eur mesačne. Žalovaná pracuje v chránenej dielni. Žalovaná v decembri 2013 poberala invalidný dôchodok 315,40 eur mesačne, v roku 2014 323,20 eur mesačne a od l.l.2015 došlo k jeho zvýšeniu na sumu 327,80 eur mesačne. Celkový mesačný príjem žalovanej je podstatne vyšší (invalidný dôchodok a príjem zo zamestnania) ako mesačný príjem žalobcu zo zamestnania, treba však vziať do úvahy, že žalovaná má podstatne vyššie náklady na zabezpečenie svojich odôvodnených potrieb a to predovšetkým s prihliadnutím na jej zhoršený zdravotný stav, na ochorenia ktorými trpí a na potrebu liečby. Žalobca netrpí na žiadne ochorenie, ktoré by si vyžadovalo sústavnú liečbu, kým žalovaná trpí rôznymi ochoreniami, ako to vyplýva z lekárskej správy vyhotovenej MUDr. Butašom. Mesačné náklady na doplatky na lieky podľa lekárskej správy činia u žalovanej cca 60 eur mesačne. S prihliadnutím na to, aby si žalovaná zabezpečila náklady spojené so živobytím, ako invalidná dôchodkyňa sa zamestnala. S prihliadnutím na uvedené majú obidvaja manželia počas doby ich zamestnania vzhľadom na ich príjmy približne rovnakú možnosť zabezpečovať si svoje odôvodnené potreby s prihliadnutím na uvedené osobitosti a ich náklady na živobytie. V súvislosti s ochoreniami žalovanej, sú jej odôvodnené potreby a náklady na výživu výrazne vyššie ako náklady na výživu žalobcu. Za obdobie od 25.11.2014, odkedy je žalobca zamestnaný, neprichádza do úvahy z vyššieuvedených dôvodov stanoviť vyživovaciu povinnosť žalovanej k žalobcovi.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že pre určenie vyživovacej povinnosti žalovanej k žalobcovi nie sú splnené zákonné predpoklady pre priznanie výživného pre žalobcu za obdobie od 10.12.2013, a to za obdobie od 10.12.2013 do 24.11.2014 a ani za obdobie od 25.11.2014, a to z dôvodu, že priznanie výživného pre žalobcu by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Priznanie výživného pre žalobcu pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 75 ods. 2 Zák. o rodine by bolo z dôvodu, že žalobca sa voči žalovanej počas doby, keď žili účastníci v spoločnej domácnosti, správal agresívne, žalovanú osočoval, urážal ju, požíval alkoholické nápoje. Takéto správanie žalobcu k žalovanej je preukázané výpoveďami svedkov, detí účastníkov, M. W. a S. Š.. Za daných okolnosti je v rozpore s dobrými mravmi, ak žalobca požaduje, aby žalovaná vzhľadom na takéto správanie žalobcu voči nej, mala povinnosť plniť si voči nemu vyživovaciu povinnosť.

Súd preto z vyššieuvedených dôvodov žalobu v celom rozsahu zamietol.

Podľa vety prvej , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhodne súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalovaná mala v konaní plný procesný úspech a vzniklo jej právo na náhradu trov konania. Náhradu trov konania nežiadala priznať. Súd preto náhradu trov konania žalovanej nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní, od dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Levice, v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.