Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoE/14/2014

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: BANCO MAIS, S.A., Avenida 24 de Julho, N 98, oblasť Santos-o Velho, Lisabon, Portugalsko, zastúpeného alianciaadvokátov ak, s.r.o., Vlčkova 8/ A, 811 05 Bratislava proti povinnému: 1. S. K., nar. XX.XX.XXXX a 2. M. K., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Z. E. XXX/XX, XXX XX S., obaja zastúpení JUDr. Martinom Pačesom, advokátom, so sídlom Pifflova 2, 851 01 Bratislava, o vymoženie 2.019,28 eur s prísl., poplatkov a zmluvnej pokuty vo výške 297,50 eur, trov konania 357,86 eur a trov exekúcie, o odvolaní povinných proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č.k. -23 zo dňa 19.09.2013 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa troma výrokmi zamietol návrh povinných v 1. a 2. rade na zastavenie exekúcie, zamietol návrh povinných v1. a 2. rade na čiastočné zastavenie exekúcie a zamietol návrh povinných v1. a 2. rade na odklad exekúcie.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že tunajší súd poveril dňa 17.06.2013 súdneho exekútora JUDr. Stacha Chladného vykonaním exekúcie proti povinným pre vymoženie pohľadávky oprávneného, na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľné rozhodnutie Okresného súdu Michalovce č.k. zo dňa 25.03.2011. Dňa 10.09.2013 bol súdu predložený návrh právneho zástupcu povinných v 1. a 2. rade na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku a návrh na odklad exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. V návrhu na zastavenie exekúcie povinní poukazujú na ust. , podľa ktorého, ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Exekučné konanie je vedené na podklade platobného rozkazu č.k. , ktorý sa stal právoplatným dňa 30.11.2011.V zmysle citovaného zákonného ustanovenia nemal byť tento platobný rozkaz vôbec vydaný, nakoľko v danom spore ide o vymoženie dlžnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá obsahuje hneď niekoľko neprijateľných podmienok v zmysle ust. . Povinní uviedli, že výška úrokov z úveru 25,73 % ročne je podľa ich názoru neprijateľne vysoká. Priemerné úrokové sadzby poskytované bankami sa v danom období pohybovali okolo úrovne 7,08 %, pričom oprávnený požaduje takmer 3,6 násobok. Požadovaný úrok je preto v rozpore s dobrými mravmi a je považovaný za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Ďalšou neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve je výška úroku z omeškania 31,73 % ročne. Úprava úrokov z omeškania bola v čase uzavretia zmluvy pre spotrebiteľa priaznivejšia podľa noriem občianskeho práva, nebolo možné dohodnúť vyššie úroky z omeškania s odvolaním sa na skutočnosť, že sa jednalo o tzv. absolútny obchod a úroky z omeškania určiť s poukazom na ust. . V zmysle rozsudku Krajského súdu v Žiline z 13.10.2010 sp.zn. bola takto dojednaná výška úroku z omeškania považovaná za neprijateľnú, a to aj v prípade, ak bola

zmluva so spotrebiteľom uzavretá pred 15.01.2009. Oprávnený celý svoj nárok odvodzoval na základe skutočnosti, že podľa jeho názoru išlo o zmluvu uzavretú v zmysle . Vnútenie dohody o použití je považované za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, a to na základe viacerých rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, napr. v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR z 25.01.2011 sp.zn. . V prípade tzv. leasingovej (inominátnej) zmluvy mohol oprávnený ponúknu uzavretie zmluvy v zmysle , pričom by bol rovnako splnený účel danej zmluvy a táto úprava by bola výhodnejšia z mnohých hľadísk pre spotrebiteľa, čo však dodržané nebolo. Oprávnený na základe uvedenej úpravy v požaduje vyplatenie splátok leasingu aj po ukončení leasingovej zmluvy. Toto dojednanie je podľa názoru povinných neprijateľné z toho dôvodu, že požaduje plnenie od spotrebiteľa za leasing motorového vozidla, ktoré už oprávnený odobral. Oprávnený je subjekt, ktorý spadá do pôsobnosti o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom poskytuje služby finančného leasingu, ktorý je v zmysle uvedeného zákona definovaný ako „prenájom vecí za dohodnuté nájomné na dobu určitú, platené spravidla v pravidelných splátkach, s cieľom prevodu tejto veci do vlastníctva nájomcovi.“ Podľa názoru povinných nie je možné požadovať nájomné za užívanie motorového vozidla, ktoré bolo povinným odobraté a následne predané. Na základe uvedených skutočností sú povinní presvedčení, že exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom, nakoľko pri len povrchnom skúmaní je zrejmé, že daný nárok oprávneného neobstojí z hľadiska garantovanej ochrany práv spotrebiteľa, keďže samotné ustanovenie zmluvy ako aj požadované nároky sú neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve a teda sú absolútne neplatné. Podľa ich názoru súd pochybil pri vydávaní exekučného titulu a tento exekučný titul je teda v priamom rozpore s ust. a teda podľa ich názoru súd v zmysle nemal ani vydať poverenie súdnemu exekútorovi. Z uvedeného dôvodu je exekúcia vedená na základe neexistujúceho exekučného titulu a z tohto dôvodu požadujú, aby súd exekučné konanie zastavil v zmysle Exekučného poriadku. V prípade, ak súd nezastaví exekúciu vedenú proti povinným v celom rozsahu, požadujeme, aby na základe článku I body 1. a 2. bola exekúcia zastavené aspoň čiastočne, a to zamietnutím požadovaných úrokov z úveru a čiastočným zamietnutím požadovaných úrokov z omeškania až do zákonom stanovenej maximálnej výšky.

Povinní zároveň navrhli, aby súd v zmysle § 56 ods. 1 Exekučného poriadku povolil odklad exekúcie až do právoplatného rozhodnutia o návrhu na zatavenie exekučného konania, a to z dôvodu, že povinný v 1. rade poberá len čiastočný invalidný dôchodok a povinný v 2. rade je toho času evidovaný na úrade práce. Povinní sú presvedčení, že oprávnený nebude daným rozhodnutím nijakým spôsobom dotknutý, nakoľko by v prípade nevyhoveniu nášmu podaniu stále mohol exekúciu vykonať, nakoľko má exekučné záložné právo na nehnuteľnosť (byt), ktorý je vo vlastníctve povinných.

Po preskúmaní návrhu povinných na zastavenie exekúcie a odklad exekúcie, ako aj ostatného spisového materiálu dospel súd k nasledujúcim záverom: Materiálnym predpokladom pre vedenie exekučného konania voči dlžníkovi je exekučný titul. Exekučným titulom je iba rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá určitú povinnosť. Predmetné exekučné konanie je vedené na podklade exekučného titulu, ktorým je vykonateľné rozhodnutie Okresného súdu Michalovce č.k. zo dňa 25.03.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.11.2011 a stalo sa vykonateľným dňa 30.11.2011. Exekučné konanie je špecifické tým, že sa v ňom vykonáva exekúcia proti dlžníkovi, nepreskúmavajú sa v ňom okolnosti, ktoré mali byť predmetom základného konania. V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie je oprávnený skúmať v prípade súdneho rozhodnutia iba to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. Rozsah prieskumnej činnosti súdu je teda obmedzený. Exekučný súd nie je oprávnený preskúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal. Povinní v návrhu uvádzajú skutočnosti, ktoré mali byť predmetom základného konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, prípadne odvolacieho konania.

Súd citoval ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a uviedol, že povinní v návrhu na zastavenie exekúcie uvádzajú okolnosti, ktoré sa týkajú skutkových a právnych zistení zo základného súdneho konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul a ktoré exekučný súd nie je oprávnený skúmať a meniť, a preto súd zamietol ich návrh na zastavenie exekúcie, ako aj na čiastočné zastavenie exekúcie. Citujúc ust. § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, súd taktiež uviedol, že povinní navrhli povoliť odklad exekúcie do

právoplatného rozhodnutia súdu o návrhu na zastavenie exekučného konania. Súd rozhodol o obidvoch návrhoch spolu v jednom rozhodnutí, pretože nielen že spolu súvisia, ale je to aj v súlade so zásadou účelnosti, hospodárnosti a rýchlosti konania. Podmienkou pre povolenie odkladu exekúcie je, že sa povinní ocitli bez vlastnej viny a iba prechodne v takej situácii, že by neodkladná exekúcia mohla mať zvlášť nepriaznivé následky pre nich aj pre príslušníkov ich rodiny. Povinní priložili k návrhu rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce zo dňa 18.04.2011 o tom, že povinný v 2. rade sa zaraďuje do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 01.04.2011 a taktiež potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce zo dňa 07.08.2013 o tom, že povinný v 2. rade je stále vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Vzhľadom na to, že povinný v 2. rade bol do evidencie zaradený pred viac ako dvoma rokmi, súd má za to, že nepriaznivá finančná situácia povinných nie je iba prechodného charakteru. Takisto ani u povinného v 1. rade súd nemá za preukázané, že poberanie invalidného dôchodku má iba prechodný charakter. Súd poukazuje tiež na to, že ak súdny exekútor zistí nemajetnosť povinných, je oprávnený sám predložiť súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súd pri rozhodovaní o odklade exekúcie vzal do úvahy aj skutočnosť, že povinní žiadali povoliť odklad exekúcie iba do právoplatnosti rozhodnutia o návrhu na zastavenie exekúcie, o ktorom súd rozhodol v krátkom čase od podania návrhu tak, že ho zamietol. Na základe uvedených skutočností súd zamietol aj návrh povinných na odklad exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie povinní a navrhli, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že exekúciu zastaví v celom rozsahu alternatívne, aby exekúciu zastavil v časti neprijateľných nárokov.

V dôvodoch odvolania uviedli, že je neprijateľné tvrdenie prvostupňového súdu, že neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve mali povinní namietať v rámci základného súdneho konania, nakoľko tu v prvom rade existuje povinnosť súdu nevydávať platobné rozkazy a tým pádom ani nepriznať neprijateľné podmienky voči spotrebiteľovi. Prenesenie zákonnej povinnosti na občana v tejto situácii považujú za neprijateľné, najmä ak jeho možnosti bránenia sa voči takýmto nárokom majú nasledovať až po tom, čo súd poskytne ochranu a neprizná tie nároky, ktoré boli už niektorým zo súdov považované za neprijateľné. V zmysle konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR je okresný súd nie len oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť. Exekučná súdna kontrola nie je o podporovaní nečinnosti spotrebiteľov, ale o zamedzení nekalosti dodávateľov. Je treba počítať s množstvom priemerných spotrebiteľov, ktorí nedokážu vyhodnotiť zmluvné podmienky, pričom tu nejde o bezbrehú ochranu spotrebiteľa, ale o splnenie si záväzku z medzinárodnej Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Na odvolanie povinných reagoval oprávnený listom zo dňa 02.12.2013, kde uviedol, že podané odvolanie je výlučne účelovým spôsobom ako sa vyhnúť vykonaniu exekúcie. V súdnom konaní mali povinní dostatok príležitostí spochybniť žalovaný nárok oprávneného, či vyjadriť sa k predmetu konania alebo využiť riadne opravné prostriedky. Povinní žalovaný nárok nielenže nespochybnili, ale ostali v celom súdnom konaní absolútne nečinní. Povinnými citovaná judikatúra Ústavného súdu SR riešila odlišné situácie, kedy sa namietalo porušenie práva na spravodlivý súdne konanie a práva na ochranu majetku, ako aj otázka prípustnosti notárskej zápisnice o uznaní dlhu ako exekučného titulu, ktorá bola podpísaná splnomocniteľom dlžníka a nie samotným dlžníkom. V tomto prípade je však exekučným titulom platobný rozkaz, proti ktorému povinní nevyužili žiadne zákonom dovolené prostriedky procesnej obrany, čím sa tento stal právoplatný a vykonateľný.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu predchádzajúce podľa ez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a dospel k záveru, že odvolanie povinných nie je dôvodné.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 20.05.2013 doručeného exekútorskému úradu súdneho exekútora JUDr. Stacha Chladného sa začalo exekučné konanie proti povinným S. K. a M.F. K. o vymoženie sumy 2.019,28 eur s príslušenstvom. Ako exekučný titul slúžil právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz Okresného súdu Michalovce zo dňa 25.03.2011 sp.zn. . Okresný súd Michalovce dňa 17.06.2013 poveril vykonaním exekúcie v tejto veci súdneho exekútora JUDr. Stacha Chladného. Následne podaním zo dňa 10.09.2013 požiadal

zvolený zástupca povinných o zastavenie a odklad uvedenej exekúcie, o ktorom rozhodol Okresný súd Michalovce tak, že zamietol návrh povinných v 1. a 2. rade na zastavenie exekúcie, zamietol návrh povinných v 1. a 2. rade na čiastočné zastavenie exekúcie a zamietol návrh povinných v 1. a 2. rade na odklad exekúcie.

Podľa súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa ozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa na návrh povinného môže súd () povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou. Aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená ().

Pokiaľ ide o povinnými namietané preskúmavanie exekučného titulu exekučným súdom, odvolací súd poukazuje na dôvody, ktoré v odvolaním napadnutom uznesení uviedol prvostupňový súd, s ktorými sa stotožňuje a zároveň k tomu dopĺňa, že exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok (§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku). Už pri skúmaní splnenia predpokladov pre udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie je exekučný súd vždy povinný ex offo skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia

- určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozhodnutia všeobecného súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu.

Odvolací súd súčasne preskúmal aj námietky povinných týkajúce sa zamietnutia ich návrhu na povolenie odkladu exekúcie a dospel k záveru, že odklad exekúcie nie je v tomto prípade možné povoliť. Predpoklady na odklad exekúcie sú jasne vymedzené v štyroch skutkových podstatách. Dôvod na odklad exekúcie sa týka iba povinného, ktorý je fyzickou osobou, ktorá sa prechodne ocitla v zlej situácii. Nepriaznivé postavenie povinného musí byť dočasné, teda musí byť predpoklad, že nejde o trvale nepriaznivú situáciu. Súd môže povoliť odklad exekúcie, ak sú splnené podmienky uvedené v citovanom § 56 ods. 1 Exekučného poriadku. Relevantnou skutočnosťou je aj predpoklad možnosti zastavenia exekúcie. Prechodnosť nepriaznivého postavenia povinného okrem iného predpokladá, že na základe konkrétnych okolností možno očakávať zlepšenie súčasného nepriaznivého stavu, to znamená, že ide o dôvod, v súvislosti s ktorým možno opodstatnene očakávať, že časom odpadne a v exekúcii bude možné pokračovať. Preto trvalý stav takéhoto sociálneho postavenia povinného vylučuje možnosť z tohto dôvodu povoliť na jeho návrh odklad exekúcie. Súd dáva do pozornosti fakt, že nepriaznivé následky sa posudzujú v pomere k ostatným predpokladom, t.j. o nepriaznivé následky nejde, ak by rovnaké následky postihli povinného aj vtedy, keby by exekúcia na jeho majetok nebola vedená alebo aj vtedy, keby by sa neocitol v zlej sociálnej situácii iba prechodne. Povinní sú síce fyzickými osobami a vo svojom podaní uviedli sociálne dôvody na povolenie odkladu, napriek tomu má súd za to, že povinní nepreukázali prechodnosť ich súčasnej zlej situácie. Takisto vidinu očakávaného zastavenia exekúcie odvolací súd ako zákonný dôvod povolenia odkladu exekúcie z vyššie uvedených dôvodov neuznal.

Odvolací súd preto podľa potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože povinní neboli v odvolacom konaní úspešní, a preto nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v znení účinnom od 1. mája 2011). Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.