Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25P/123/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Evou Suchovou, v právnej veci navrhovateľa: W. zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Vozárom CSc., Kamenárska 17A, Bratislava proti odporkyni: C., zastúpená advokátskou kanceláriou MD legal, s.r.o., Jaseňova 7, Zvolen, adresa na doručovanie Keltská 79, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: J., zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, t a k t o

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov C. a W. uzavreté dňa XX.X.XXXX v J., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu J. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX r o z v á dz a .

Maloletá J. sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca.

Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia.

Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletej J. výživným vo výške XXX,-€ mesačne, ktoré výživné je povinná platiť k rukám otca maloletej, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.

Styk matky s maloletou súd n e u p r a v u j e .

Maloletý C. sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že v starostlivosti matky bude od pondelka v nepárnom kalendárnom týždni v čase od 19.00 hod. do bezprostredne nasledujúceho pondelka do 19.00 hod. a v starostlivosti otca bude od pondelka v párnom kalendárnom týždni v čase od 19.00 hod. do bezprostredne nasledujúceho pondelka do 19.00 hod. s tým, že preberanie a odovzdávanie maloletého bude prebiehať na adrese toho rodiča, ktorému aktuálne výkon osobnej starostlivosti končí.

Táto úprava n e p l a t í v čase letných, zimných, jarných a Veľkonočných prázdnin určených vyhláškou Ministerstva školstva SR.

V čase letných prázdnin sa bude striedavá osobná starostlivosť vykonávať tak, že maloletý bude v starostlivosti matky od 1.7. od 10.00 hod. do 16.7. do 18.00 hod. a od 1.8. od 10.00 hod. do 16.8. do 18.00 hod. a v starostlivosti otca bude od 16.7. od 18.00 hod. do 1.8. do 10.00 hod. a od 16.8. od 18.00 hod. do 31.8. do 10.00 hod.

V čase zimných prázdnin bude maloletý v starostlivosti matky v párnom roku od 23.12. od 18.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod. a v nepárnom roku od 25.12. od 18.00 hod. do 6.1. nasledujúceho roka do 18.00 hod. a v starostlivosti otca v nepárnom roku od 23.12. od 18.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod. a v párnom roku od 25.12. od 18.00 hod. do 6.1. nasledujúceho roka do 18.00 hod.

V čase jarných prázdnin bude maloletý v starostlivosti matky každý párny rok od 18.00 hod. v nedeľu, ktorá predchádza prvému dňu jarných prázdnin do 18.00 hod. v nedeľu, ktorá nasleduje po poslednom dni jarných prázdnin a v starostlivosti otca bude každý nepárny rok od 18.00 hod. v nedeľu, ktorá predchádza prvému dňu jarných prázdnin do 18.00 hod. v nedeľu, ktorá nasleduje po poslednom dni jarných prázdnin.

V čase Veľkonočných prázdnin bude maloletý v starostlivosti matky každý nepárny rok od 18.00 hod. v stredu, ktorá predchádza Veľkému piatku do 18.00 hod. v utorok, ktorý nasleduje po Veľkonočnom pondelku a v starostlivosti otca bude každý párny rok od 18.00 hod. v stredu, ktorá predchádza Veľkému piatku do 18.00 hod. v utorok, ktorý nasleduje po Veľkonočnom pondelku.

Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.

Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti sa výživné na maloletého C. n e u r č u j e .

Súd u k l a d á rodičom C. a W. a maloletej J. povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu vo Výskumnom detskej psychológie a patopsychológie, Q. v trvaní 24 mesiacov v rozsahu aspoň 40 hodín, počnúc právoplatnosťou tohto výroku.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava IV trovy štátu vo výške XXX,XX €, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava IV trovy štátu vo výške XXX,XX €, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným na Okresný súd Bratislava IV dňa 15.4.2013 domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou. V návrhu uviedol, že manželstvo uzavreli po 5-ročnej známosti z lásky a kvôli založeniu rodiny, i keď už v tom čase sa u odporkyne prejavovali náznaky žiarlivosti. Bývanie mali zabezpečené v nadstavbe rodinného domu jeho rodičov. Počas manželstva sa im narodili dve deti, spočiatku bolo manželstvo dobré a usporiadané a spoločne sa o deti starali. Od roku 2004 eviduje u odporkyne významnú zmenu správania sa. Pripisuje to tomu, že ju jej rodina vydedila z dôvodu, že ona majetok nepotrebuje, keďže sa s ním má dobre. Odporkyňa toto ťažko znášala a jej sklamanie sa obrátilo proti nemu. Ďalšie roky to bolo v ich manželstve stále horšie a dúfali, že kúpou nehnuteľnosti v obci G. sa to zlepší, čo sa nestalo. Jeho rodičia im pomáhali a aj pomáhajú najmä v starostlivosti o deti, ktoré vodievali do materskej školy, dodnes im ohrievajú obed, pomáhajú so žehlením a podobne. Zo začiatku odporkyňa túto pomoc vítala, ale neskôr to už brala ako zasahovanie do ich súkromia. Hádky medzi nimi sa stupňovali a v súčasnosti sa im nedarí už vôbec komunikovať. Bývajú v spoločnej domácnosti, ale hospodárenie majú podelené a rovnako majú podelenú aj starostlivosť o deti tak, že vždy jeden týždeň sa jeden rodič kompletne stará o byt aj deti, vrátane výdavkov, s výnimkou platieb za služby spojené s bytom, záujmovými krúžkami detí, poistením a splácaním úveru, čo platí on zo svojho príjmu. O rozvode uvažuje už štyri roky, ale stále si myslel, že sa to urovná. Z uvedeného teda vyplýva, že vzťahy medzi nimi ako manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť spoločenský účel a od manželov už nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Ohľadom maloletých detí navrhol na čas po rozvode manželstva zveriť obe deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch s tým, že by striedavá starostlivosť začala plynúť o 17.00 hod. v nedeľu a trvala by do nasledujúcej nedele do 17.00 hod., otec by vykonával starostlivosť o maloleté deti v párnych týždňoch a matka v nepárnych a prázdninové obdobie by bolo tiež rovnomerne rozdelené. Vyslovil názor, že je schopný zabezpečiť deťom dostatočnú starostlivosť, čo dokazuje aj súčasný režim starostlivosti o deti. S deťmi má dobrý vzťah a rovnako aj odporkyňa. Takýto spôsob starostlivosti o deti by mohol vyhovovať aj odporkyni, ktorá je lekárka v nemocnici a máva aj nočné služby. Neskôr zmenil návrh v tejto časti a žiadal, aby maloletá J. bola zverená do jeho osobnej starostlivosti s tým, že odporkyňa bude na jej výživu prispievať sumou XXX,-€ mesačne a zároveň bude upravený jej styk s maloletou a maloletý C. bude zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch s tým, že počas striedavej osobnej starostlivosti sa výživné na neho neurčí. Neskôr opäť zmenil návrh a

žiadal, aby v prípade zverenia maloletej J. do jeho výlučnej osobnej starostlivosti, maloletú zastupoval a spravoval jej majetok a aby styk matky s J. nebol upravený. Maloletý C. aby bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch s tým, že budú aj konkrétne upravené letné prázdniny a Vianočné sviatky a zastupovať ho a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že s rozvodom manželstva súhlasí, ale nesúhlasí s dôvodmi, ktoré navrhovateľ v návrhu uviedol, nakoľko nie sú pravdivé, sú účelové a keďže navrhovateľ nemá žiaden vážny dôvod na rozvodu uvádza vykonštruované nepravdivé dôvody. Predpokladala, že pravým dôvodom, pre ktorý navrhovateľ návrh podal boli jeho mimomanželské záujmy. Má dôvod si to myslieť, pretože sa pravidelne počas víkendov zdržiaval mimo domácnosti a nezúčastnil sa ani spoločnej dovolenky v roku 2013, resp. za nimi vôbec neprišiel, čo bolo deťom veľmi ľúto. Ďalej v písomnom vyjadrení uviedla, že manželstvo uzavreli v roku XXXX po dlhšej známosti z lásky a ich cieľom bolo založiť si rodinu a žiť harmonický rodinný život. Spočiatku sa im to aj darilo. Vôbec však nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že sa jej správanie v roku 2004 zmenilo v dôsledku vydedenia jej rodinou, pretože ju rodina nikdy nevydedila, nakoľko sama súhlasila s tým, že rodičovská nehnuteľnosť pripadne jej súrodencovi, ktorý jej podiel vyplatí. Veľmi ju prekvapilo, že navrhovateľ túto dávno vyriešenú vec uvádzal ako dôvod k rozvodu manželstva. Tiež nie je pravdou, že by bola žiarlivá, práve naopak, túto vlastnosť má žiaľ navrhovateľ, ktorý celý spoločný život žiarlil na jej kolegov, alebo na akéhokoľvek muža v jej blízkosti. Ďalej uviedla, že po nasťahovaní sa do rodinného domu, kde bývajú aj rodičia navrhovateľa, im táto skutočnosť spôsobila mnoho problémov a nedorozumení a rodičia navrhovateľa im permanentne narušovali súkromie. Na jej opakované prosby a výzvy, aby im svokra nezasahovala do domácnosti, táto nebola ochotná to akceptovať. Navrhovateľ sa asi v roku 2004 začal správať k nej agresívne a agresivitu postupne zvyšoval. Zo začiatku išlo o krátke hádky, ktoré sa stupňovali a boli častejšie, čo vyvrcholilo až fyzickým napadnutím jej osoby dňa 3.5.2013. Dokonca krátko na to ju fyzicky napadol aj otec navrhovateľa. Život s navrhovateľom je v posledných mesiacoch neznesiteľný. Psychický teror a život v takomto strese môže mať vážne zdravotné následky. Vidia to aj deti, ktoré jednoznačne odporúčajú ich rozvod, hoci ešte pred rokom ju prosili, aby sa nerozvádzali. Na jeseň 2012 navrhovateľ vystupňoval svoju slovnú agresivitu a ataky a nie je vôbec možné s ním rozumne komunikovať. Jeho ataky vyústili až do toho, že ju vyhadzoval z bytu, obmedzoval ju v pohybe po dome, pričom ona má dojem, že manželovi nejde o riešenie veci, ale o účelové hľadanie dôvodov, ako sa nedohodnúť, nič nevyriešiť a vytvárať dusnú atmosféru. Koncom roka 2012 jej navrhovateľ navrhol, aby si podelili striedavo po týždni starostlivosť o deti a domácnosť a keďže jej to vlastne prikázal bez akejkoľvek diskusie, tak sa tomu podrobila. V súčasnosti to už vidí tak, že išlo o premyslené konanie navrhovateľa. Ona je schopná o deti sa postarať lepšie tak, aby mali kľud a aj s ohľadom na svoje medicínske vzdelanie má k tomu lepšie predpoklady. Navrhovateľ však starostlivosť o deti počas jeho týždňa prenechával na svoju 71-ročnú chorú matku a on nie je schopný synovi zabezpečiť vhodné stravovanie, keďže maloletý má zdravotné problémy. Z uvedených dôvodov navrhla, aby boli maloleté deti po rozvode manželstva zverené do jej osobnej starostlivosti, otec aby bol zaviazaný prispievať na výživu detí po XXX,-€ na jedno dieťa a zároveň aby bol upravený styk otca s maloletými deťmi počas každého nepárneho víkendu v mesiaci od 17.00 hod. v piatok do 17.00 hod. v nedeľu, prípadne v tomto smere by súhlasila aj s nejakým iným kompromisným návrhom.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom, sobášnym listom a rodnými listami maloletých detí, potvrdeniami o príjmoch účastníkov, s výdavkami maloletých detí, so správami zo škôl, so správami kolízneho opatrovníka, oboznámil sa so spismi Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. , a , so znaleckým dokazovaním znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria C. ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spise, vypočul účastníkov a maloleté deti a zistil, že obaja účastníci sú D.tátni občania, D. národnosti a u oboch sa jedná o G. manželstvo. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti - J.. Účastníci nemajú ďalšie vyživovacie povinnosti mimo manželstva. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci E. kde navrhovateľ býva doteraz. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. -8 zo dňa 27.6.2013 súd zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým súd zakáže matke verbálny kontakt s otcom a so starými rodičmi maloletých detí zo strany otca s výnimkou nevyhnutných vecí súvisiacich so starostlivosťou o deti. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.7.2013.

Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. -37 zo dňa 15.10.2013 súd zamietol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala odovzdanie maloletých detí do jej osobnej

starostlivosti a o dočasné zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti a to až do rozhodnutia súdu o rozvode manželstva. Zároveň matka žiadala, aby súd predbežným opatrením upravil styk otca s maloletými deťmi. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.11.2013.

Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. -33 zo dňa 24.4.2015 súd nariadil predbežné opatrenie, podľa ktorého je matka oprávnená predbežne sa stretávať s maloletou J. každý nepárny kalendárny týždeň od soboty od 10.00 hod. do nedele do 16.00 hod. a otec je povinný maloletú na styk riadne pripraviť. Vo zvyšku bol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.6.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -47 zo dňa 8.6.2015, ktorým bolo uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenené tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol zamietnutý.

Navrhovateľ vo výpovediach uviedol, že príčiny rozvratu manželstva by stručne charakterizoval ako neustále hádky a nezhody. V podstate až do podania návrhu na rozvod manželstva sa väčšinou on staral o deti, chodieval s nimi k lekárovi, zabezpečoval stravu a varil, keďže manželka sa dosť málo času v domácnosti zdržiavala. Po podaní tohto návrhu sa situácia zlepšila a zlepšila sa aj manželkina starostlivosť o deti. Od septembra 2012 nežijú s manželkou ako manželia a ona sa odsťahovala do synovej izby. Odvtedy zabezpečujú starostlivosť o deti takým spôsobom, že každý rodič sa o deti stará jeden týždeň a začínajú pondelňajšou večerou. V priebehu konania sa odporkyňa z domácnosti odsťahovala a maloletá J. ostala v jeho starostlivosti, pričom sama ho prosila, aby mohla ostať s ním, čo jej sľúbil, pretože rešpektuje jej rozhodnutie a teda maloletá ostala bývať s ním, dokonca sa s matkou úplne odmieta stretávať. Dcéru žiadnym spôsobom nenabáda na to, aby sa s matkou nestretávala, naopak, hovorí jej, aby jej aspoň zavolala, avšak do rozhodnutí dcéru netlačí, rešpektuje jej názor a ich nedobrý vzťah sa snaží riešiť takým spôsobom, že maloletá začala navštevovať psychológa, ktorého zabezpečil. Syn C. má rád oboch rodičov a takéto jednoznačné postoje ako J. nevyjadruje, avšak podľa jeho názoru, sa maloletý matky bojí, i keď pripustil, že ju má rád. Starostlivosť o C. zabezpečujú striedavo po týždni s tým, že C. u matky aj prespáva a takýto stav funguje od februára 2014, pričom samotná striedavá starostlivosť sa realizuje už od roku 2012. Myslí si, že keď je maloletý u neho, je šťastný a je rád, že je aj s J.. Vo výpovediach ďalej zdôraznil, že príčinou rozvratu manželstva nebola jeho známosť s terajšou priateľkou, pretože s priateľkou sa začal viac stretávať až v lete 2013 po absolvovaní výletu v O., na ktorom bol spolu s deťmi a zopakoval, že za príčinu rozvratu manželstva považuje skutočnosť, že odporkyňa sa nestarala o domácnosť a všetko zabezpečoval on, pričom to už nestíhal.

Odporkyňa vo výpovediach uviedla, že príčinou rozvratu manželstva boli neustále konflikty, ktoré sa stupňovali, pričom s manželom bolo ťažké komunikovať. Snažili sa situáciu riešiť aj návštevou psychologičky, u ktorej sa on sám vyjadril, že príčinou rozvratu je on. Navrhovateľ sa ju snaží očierňovať, dokonca aj pred deťmi, vyvoláva hádky a konflikty a robí všetko preto, aby ju vyštval z domu. Napokon sa teda z domácnosti odsťahovala do podnájmu, ktorý je iba 500 metrov od ich bytu, pričom býva v dome svojho brata, kde sú tri bytové jednotky. Všetky tvrdenia navrhovateľa ohľadom jej údajnej nestarostlivosti o rodinu, domácnosť a deti dôrazne poprela, považovala to za klamstvo a dodala, že podľa nej je skutočným dôvodom rozvratu ich manželstva nadviazanie nového vzťahu zo strany navrhovateľa. Už v roku 2012 mala podozrenie, že má manžel známosť, pretože letnú dovolenku absolvovala sama s deťmi a na zimnú dovolenku manžel za nimi neprišiel. Poukázala na to, že dcéra J. je pod silným otcovým vplyvom, ktorý vytvára o nej negatívny obraz a J. sa odmieta v súčasnosti s ňou stretávať, pričom až do júna 2013 mali medzi sebou úplne normálny vzťah. Čo sa týka starostlivosti o maloletého C., potvrdila, že táto prebieha tak, ako uviedol navrhovateľ.

Súd vypočul v konaní aj obe maloleté deti a v rámci výpovedí maloletá J. uviedla, že vie, prečo bola zavolaná na súd, ide o to, aby si súd vypočul jej názor na to, s kým chce ostať bývať. Uviedla, že by chcela, aby to bolo tak, ako to je teraz, to znamená, že ona bude s otcom celý čas a C. by sa striedal týždeň u mamy a týždeň u otca. Už si ani nepamätá, kedy sa rodičia nehádali a kým ešte matka bývala s nimi, bolo to hotové peklo. Nechce sa s ňou vôbec stretávať a chce byť u otca. Keď sa s matkou naposledy stretli pri nejakom psychologickom vyšetrení, tak sa neustále hádali a už si ani nevie predstaviť situáciu, že by sa s ňou nehádala. Vôbec jej nie je ľúto, že mamu nevidí, pretože aspoň ju nestresuje. Nedá sa však povedať, že by mamu nenávidela, ale nemá ju rada, pretože si vymýšľa na otca veci, ktoré sa nestali a správa sa zle k otcovi aj k nej. K bratovi sa správala vždy inak. Ďalej maloletá J. uviedla, že v minulosti, keď ešte matka s nimi bývala, sa stalo to, že ona telefonovala v izbe s kamarátkou a chcela mať súkromie, ale mama jej neustále klopala na izbu, povedala jej, že si to neželá

a izbu si zamkla, následne matka búchala na dvere oveľa viac a keď ich otvorila, začali sa biť o kľúč od izby, dokonca mala v jednej chvíli pocit, že matka ju škrtí. Nakoniec jej matka kľúč vytrhla z ruky, ona strašne kričala a volala otcovi, pričom otcovi volali zároveň aj jeho rodičia, pretože počuli krik. Toto je asi najhoršia situácia a nevie na ňu zabudnúť. K svojmu vzťahu s mamou uviedla, že vždy mala radšej otca a ani si nepamätá, kedy jej bolo s mamou dobre. Pamätá si však ešte na to, že mama jej strelila facku a tiež na to, že počula rozhovor medzi rodičmi, keď matka hovorila otcovi, že nech ju udrie, čiže ho úplne provokovala ešte viac, ako ona tušila. Potom, ako sa matka odsťahovala sa situácia zlepšila. Neskôr maloletá uviedla, že sa pokúsi aspoň jeden víkend ísť k mame a bude sa snažiť, aby nevznikali hádky. V rámci ďalšej výpovede uviedla, že u mamy nebola tak ako to bolo dohodnuté na skoršom pojednávaní. Bolo to z toho z dôvodu, že mama podala na otca trestné oznámenie, ktoré je úplne vymyslené, preto si ho chcela prečítať, keďže videla, ako to otca vzalo a po tomto trestnom oznámení k nej nešla, pretože prečo by sa mala snažiť, keď matka sa nesnaží vôbec a navyše podáva vymyslené trestné oznámenia. S matkou nemá problém sa stretnúť, pokiaľ by si ona priznala svoju chybu a keby si na otca nevymýšľala rôzne veci. Potvrdila, že u psychologičky nebola už asi tri mesiace, pretože nemala čas, lebo bola na výmennom pobyte v P. a potom zase nemala čas psychologička. V rámci výpovede maloletá po celý čas mamu nazývala „matka“. Maloletý C. na pojednávaní dňa 29.1.2015 uviedol, že sa mu striedanie u rodičov nepáči, nechce sa mu chodiť hore - dole a chcel by byť u mamy tak, že by sa s otcom mohol hocikedy stretnúť. Tento pocit má odvtedy, odkedy otcova priateľka začala s nimi častejšie chodiť na dovolenky, čo sa mu nepáči. U znalkyni síce povedal, že sa chce striedať, ale to bolo ešte predtým, ako s otcovou priateľkou nechodili na dovolenky tak často. Bojí sa, že otec si prinesie priateľku domov, preto sa už nechce striedať. Ak by ju nepriniesol domov a nechodili by s ňou na dovolenky, tak by asi bol v striedavej starostlivosti. Rozumie si s oboma rodičmi, ale mamu má radšej. Neskôr na pojednávaní dňa 23.4.2015 uviedol, že stále je to tak, že je týždeň u mamy a týždeň u otca a že si na toto striedanie už zvykol. U oboch rodičov má veci, čiže si nosieva so sebou iba školskú tašku. Vie o tom, že J. u mamy medzičasom nebola, ale nerozprával sa s ňou o tom a teda nevie prečo. Mama má bývanie úplne zariadené, páči sa mu tam, a keď je u mamy, niekedy si aj s J. volávajú. Keď je u otca, tak dodržiava diétu, ktorú má, ocino aj navarí a keď nestíha, tak navarí babka.

Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria C., a zo záverov znaleckého posudku ako aj z výpovede znalkyne zistil, že u maloletej J. bola zistená zvýšená psychická záťaž v súvislosti s rodinnou situáciou. V súčasnosti je u nej závažná porucha vzťahu k matke s vyhrotenou opozičnosťou až odmietaním matky. U maloletého C. bola tiež zistená nadmerná a dlhodobá psychická záťaž, emocionálne problémy súvisiace s konfliktom lojality a známky psychického vyčerpania. Citový vzťah maloletej J. k matke je toho času opozičný a odmietavý. Tento vzťah sa nevyvíjal náhle tak, ako ho popisuje matka, ale vyvíjalo sa to postupne, pretože J. má dlhodobo vnútorný problém, ktorý rieši svojim detským obranným mechanizmom a situáciu sama inak riešiť nevie. Čiže vzťah J. k matke sa vyvinul do tejto kvality v dôsledku pôsobenia vonkajších faktorov, správania sa rodičov v rodinnom prostredí a v súvislosti s vývinovou fázou pubescentnej osobnosti a jej obranných mechanizmov. Maloletá hľadá nevedome, ako si môže zabezpečiť pokoj a únik pred všetkým stresom. Maloletý C. tým tiež trpí a vie, že riešenie je nedosiahnuteľné, ale chcel by spravodlivo seba ako keby „podeliť“ medzi oboch rodičov. Citový vzťah maloletého C. k obom rodičom je pozitívny na rovnakej úrovni. Citový vzťah rodičov k maloletým deťom je pozitívny, chcú ho naplniť osobnou starostlivosťou o deti, každý z nich spôsobom, ktorý je vlastný osobnostnej štruktúre a reaktivite. Cielené ovplyvňovanie

- manipulovanie detí rodičmi voči druhému rodičovi znalkyňa nezistila. Obaja rodičia však prejavujú vo svojom správaní a konaní vzájomné negatívne, situačne až nepriateľské postoje voči druhému rodičovi pred deťmi, čím oslabujú rodičovské postavenie a osobnostné hodnoty druhého rodiča. Obe deti prežívajú vzájomné nepriateľstvo rodičov, vnímajú ho a počujú. Obaja rodičia aj keď nechtiac, vysielajú deťom signály, že ten druhý rodič je zlý. Deti teda vnímajú to, že rodičia sa nemajú radi a že sú nepriatelia a vystihol to možno maloletý C. keď povedal, že napokon bude rozvod rodičov asi dobrý, pretože sa prestanú hádať, avšak deti nie sú zžité s tým, ako to v ich rodine dopadlo. Obaja rodičia disponujú dostatkom intelektovej a citovej výbavy na to, aby boli schopní výchovne vplývať na maloleté deti. Problémom u oboch je nedostatok motivácie a schopnosti oddeliť vo svojom konaní prejavy problémov vo vzájomnom vzťahu a poskytovať deťom jasné signály. Obidve deti vnímali starostlivosť oboch rodičov ako dobrú. V ostatnom období sa zmenil postoj maloletej J., ktorá preferuje otca a prostredie u neho. Vzhľadom ku komplexným poznatkom o deťoch je preto v súčasnosti vhodnejšie u maloletého C. striedanie výchovného prostredia rodičov a u maloletej J. výchovné prostredie u otca. Ani u jedného z rodičov nebola zistená trvalá osobnostná psychopatológia, ktorá by bránila realizovať starostlivosť o maloleté deti. U matky sa prejavujú príznaky reaktívnej - neurotickej poruchy, ktorá nezasahuje do jadra

osobnosti a má po eliminovaní zaťažujúcich faktorov tendenciu k náprave. Matka je v súčasnosti výrazne frustrovaná postojom maloletej J., má snahu o zmenu tohto stavu, s ktorým si nevie poradiť a ktorý nie je podľa psychiatrického hodnotenia možné zmeniť bez odbornej pomoci. Otec je aktuálne adaptovaný na súčasnú situáciu, nemá však dostatok subjektívnej motivácie na zmenu kvality vzťahu s matkou detí. Obaja rodičia sú schopní samostatne vychovávať deti a starať sa o ne. Ani jeden z rodičov ale nie je schopný v dostatočnej miere akceptovať význam role druhého rodiča a podporovať u detí v potrebnej miere a kvalite vývoj vzťahu k druhému rodičovi. Aktívne nebránia styku detí s druhým rodičom, ale v podstate pasívne ponechávajú vývin situácie vzťahov detí k druhému rodičovi na ich výber a hodnotenie. Deti sú teda teraz v takej situácii, že je v podstate rozhodnutie na nich a takto to aj prežívajú a je to pre nich veľmi zaťažujúce. V takejto situácii potrebujú oboch rodičov, ako aj to, aby obaja rodičia im boli oporou. Ani jeden z rodičov netrpí duševnou poruchou, ktorá by mu bránila v riadnej starostlivosti o deti v čase, keď sú s nimi a ktorá by mohla negatívne vplývať na zdravý psychický vývin detí. Znalkyňa vo výpovedi zdôraznila, že syndróm zavrhnutého rodiča vo vzťahu medi J. a matkou nezistila a jedná sa o častý jav, akýchsi samozvaných diagnostikov, ktorých pribúda a ktorí o syndróme zavrhnutého rodiča hovoria. Syndróm zavrhnutého rodiča má presné kritériá a to, čo sa javí okoliu nemusí zodpovedať skutočnosti tak, ako je tomu v tomto prípade. Je pravdou však, že u J. sa prejavuje určitá opozičnosť, čo však neznamená zavrhnutosť. J. zistila, že stresové a konfliktné situácie sa dajú vyriešiť tak, že sa im bude vyhýbať, samozrejme, že to nezistila vedome a teda ide o jej spôsob obrany. V závere súdna znalkyňa odporúča zveriť maloletú J. do osobnej starostlivosti otca a maloletého C. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s týždenným striedaním. Rozdielny režim starostlivosti o maloleté deti nie je po každej stránke objektívne najlepším riešením, ale v súčasnej situácii je riešením najprijateľnejším a takým, ktoré najviac naplní citové potreby detí. Rodičia sú teoreticky schopní realizovať striedavú starostlivosť i keď v súčasnosti nie sú schopní vzájomnej konštruktívnej komunikácie, čo maloleté deti prežívajú dlhodobo a vytvorili si mechanizmy, ako tomu predchádzať. Direktívny zásah do tohto síce nedokonalého režimu výchovy, by bol pre obe deti nadmernou psychickou záťažou s negatívnym dopadom na ich psychický stav. Maloletá J. v súčasnosti odmieta styk s matkou a dá sa reálne očakávať, že prípadné direktívne rozhodnutie o úprave styku s matkou by zintenzívnilo jej opozičné postoje, pričom tento stav sa nedá zmeniť zo dňa na deň, je potrebné na ňom pracovať a preto je potrebné u maloletej skúsiť psychologickú terapiu, i keď je možné, že by trvala dlhšie obdobie. Forsírovať nasilu styk maloletej s matkou by bolo kontraproduktívne. J. je schopná terapiu absolvovať, problémom však môže byť to, nakoľko bude ochotná. Znalkyňa sa nevedela vyjadriť k tomu, nakoľko je otec úprimný v snahe nápravy J. vzťahu s matkou a či to urobí alebo nie, ale rozhodne na to má, aby sa rozhodol správne. V tejto súvislosti znalkyňa zdôraznila, že prerušený kontakt maloletej s matkou je závažnou skutočnosťou a treba pracovať s odborníkmi na tom, aby sa vzťah zlepšil. Ak by takýto stav odlúčenia od matky pretrvával, mohlo by to skutočne viesť k tomu, že sa zo strany J. vyvinie k matke odcudzenie. Záverom súdna znalkyňa dodala, že pri akomkoľvek rozhodnutí súdu sa nevyriešia vážne vzťahové problémy v rodine, ktoré pri ich pretrvávaní budú i naďalej negatívne vplývať na psychickú pohodu a vývin maloletých detí. Odporúča preto psychoterapeutickú starostlivosť u všetkých členov rodiny s jej realizáciou podľa pokynov odborníka v tejto oblasti, ktorú by bolo potrebné začať čo najskôr a teda nečakať na rozhodnutie súdu a vývin situácie pasívne.

Právny zástupca odporkyne v písomných podaniach uviedol, že znalecké dokazovanie trpí viacerými nedostatkami a vadami, keďže v predmetnej veci bol súdom ustanovený znalec z nesprávneho odboru a toto pochybenie mohlo mať za následok nesprávne závery a hodnotenia znalca. Nespochybňoval kvalifikáciu ustanovenej znalkyne, ale nesprávny postup súdu, ktorý spočíval v tom, že bol ustanovený znalec z nesprávneho odboru. Mal za to, že tomto prípade mal byť ustanovený súdny znalec z odboru psychológia, odvetvie klinickej psychológie detí, resp. poradenskej psychológie. Poukázal na to, že znalkyňa viaceré otázky nekonkretizovala, akým spôsobom skúmala danú skutočnosť a ako k svojmu záveru dospela, čiže jej odpovede sú nedostatočné. Zároveň sa znalkyňa nezaoberala otázkou možnej prítomnosti syndrómu zavrhnutého rodiča, ktoré podrobne opísali spolu s podporným dôkazom a to vyjadrením odborníka - psychológa MN.. Ďalej vo svojom vyjadrení poukázal na tú skutočnosť, že navrhovateľ bol príslušným vyšetrovateľom obvinený zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa , pričom uznesenie o vznesení obvinenia sa vydá iba v tom prípade, ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba.

C. k otázkam týkajúcim sa jej odbornosti a kompetentnosti ako aj k otázke poistenia, ktoré namietal právny zástupca matky, uviedla, že je zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorý

vedie Ministerstvo spravodlivosti SR a o zápise do zoznamu znalcov rozhoduje uvedené ministerstvo. Poistenie zo zodpovednosti za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom povolania má uzavretú od 30.8.2004.

Súd prostredníctvom kolízneho opatrovníka prešetril pomery v domácnostiach oboch rodičov a zistil, že matka asi od augusta 2013 má prenajatý suterén rodinného domu, ktorý patrí jej bratovi. Ide o 2- izbový byt, ktorý je kompletne zariadený a udržiavaný na požadovanej úrovni a sú tu vytvorené vhodné podmienky pre pobyt maloletých detí u matky. Šetrením u otca bolo zistené, že sa jedná o 3-podlažný rodinný dom, kde na 1.poschodí bývajú starí rodičia z otcovej strany, na 2.poschodí býva otcov brat s rodinou a 3.poschodie obývajú účastníci konania. Ide o 4-izbový priestranný byt, kompletne zariadený a udržiavaný na požadovanej hygienickej úrovni.

Kolízny opatrovník v priebehu konania uviedol, že je skutočne náročné sa vyjadriť k otázke úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, pretože očakávali, že maloletá J. začne pravidelne navštevovať psychologičku, alebo že sa s matkou aspoň stretne, čo v rámci výpovede prisľúbila a čo sa nestalo. Od vypracovania znaleckého posudku, v ktorom znalkyňa odporúčala odborné poradenstvo pre celú rodinu, uplynul už rok a doposiaľ matka psychologičku navštívila iba jeden krát, pričom rodičia pokiaľ prezentujú, že majú záujem na náprave vzťahu matky s maloletou a že chcú riešiť svoju rodinnú situáciu, mali by sa teda aktívnejšie zúčastňovať sedení u psychologičky a teda mali by byť v tomto smere aktívnejší. Neskôr kolízny opatrovník uviedol, že v prípade, že súd manželstvo účastníkov rozvedie, odporúča ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva rozhodnúť v súlade so závermi znaleckého dokazovania a teda maloletú J. zveriť do osobnej starostlivosti otca s tým, že ju budú zastupovať a spravovať jej majetok obaja rodičia a matka bude zaviazaná primeraným výživným. U maloletého C. odporučil rozhodnúť tak, že bude zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch s tým, že ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia a prípadné určenie vyživovacej povinnosti ponechal na úvahe súdu. Záverom uviedol, že vzhľadom k tomu, že existuje dlhodobý problém medzi maloletou J. a matkou navrhuje, aby súd nariadil výchovné opatrenie obom rodičom ako aj maloletej s tým, aby sa podrobili psychoterapeutickému poradenstvu.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2, veta prvá Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podmienky pre rozvod manželstva sú splnené, nakoľko bolo nesporne preukázané, že účastníci nevedú spoločnú domácnosť už viac ako 2 roky. Tiež mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo rozvrátené a v súčasnosti si neplní ani jednu zo svojich funkcií a neprichádza do úvahy obnovenie spolužitia. Manželstvo účastníkov je len formálnym zväzkom a na jeho trvaní nemá ani jeden z manželov záujem. Tento stav nevytvára predpoklady pre zdravé rodinné prostredie. Nakoľko rozvod manželstva nebude v rozpore so záujmom maloletých detí, súd manželstvo v súlade s ustanovením § 23 Zákona o rodine rozviedol. Čo sa týka príčin rozvratu manželstva účastníkov, na tieto mali účastníci rozdielny názor. Navrhovateľ za príčinu rozvratu manželstva považoval nedostatočnú starostlivosť odporkyne o domácnosť ako aj o deti a odporkyňa považovala za príčinu rozvratu manželstva v nadmernom zasahovaní navrhovateľových rodičov do ich rodiny a súkromia a neskôr jednoznačný dôvod pre rozvod videla v nadviazaní mimomanželského vzťahu zo strany navrhovateľa. Súd za príčinu rozvratu manželstva účastníkov považuje názorové rozdiely, ktoré viedli k vážnemu narušeniu vzájomných vzťahov, pričom na rozvrat manželstva vplývali aj ďalšie okolnosti súvisiace s vplyvom širšej rodiny. V neposlednom rade je príčinou rozvratu manželstva aj nadviazanie mimomanželského vzťahu zo strany navrhovateľa. Navrhovateľ síce túto skutočnosť popieral, avšak jeho tvrdenia súd vyhodnotil ako účelové a nedôveryhodné, nakoľko je ťažko uveriteľné, že by navrhovateľ v čase podania návrhu v apríli 2013 známosť nemal a že jeho

nový vzťah sa rozvinul, ako sám uviedol, až v lete 2013. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozpornosť tvrdení navrhovateľa, ktorý v rámci výpovede uviedol, že s jeho aktuálnou partnerkou nadviazal bližší vzťah v lete 2013, pričom v rámci šetrenia v domácnostiach rodičov vykonanej kolíznym opatrovníkom v novembri 2013 uviedol, že žiaden nový vzťah nemá, čo preukazuje nedôveryhodnosť navrhovateľových tvrdení.

Podľa , s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Čo sa týka úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, súd vykonal rozsiahle dokazovanie, ktorého súčasťou bolo aj znalecké dokazovanie, keďže nebola medzi účastníkmi zhoda. V rámci dokazovania súd dva krát vypočul aj maloleté deti pred súdom, oboznámil sa s hodnoteniami maloletých detí zo škôl, so správou psychológa, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi. Znalecký posudok C., ktorý namietala odporkyňa, z dôvodu jej nesprávneho odboru, súd vyhodnotil ako vysoko profesionálny a konštatuje, že ustanovená súdna znalkyňa je plne kompetentná znalecké posudky v obdobných konaniach vypracovávať, čo aj vo svojej 40-ročnej praxi robí a čo je súdu z rozhodovacej činnosti známe. K otázkam, ktoré boli súdom položené znalkyni, sa znalkyňa podrobne vyjadrila, pričom súdna znalkyňa je kompetentná vyjadrovať sa aj k riešeniu rodinnej situácie. Preto súd nemal žiadnu pochybnosť o kompetencii ustanovenej znalkyne a návrh na vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku zamietol ako nedôvodný. Vyhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach dospel súd k záveru, že ideálne riešenie rodinnej situácie nie je možné vzhľadom k diametrálne rozdielnym postojom rodičov k deťom a naopak, avšak rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode uvedené vo výroku rozsudku, najviac korešponduje so záujmami detí, čo je prvoradé kritérium pre rozhodnutie. Súd teda maloletú J. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľa, nakoľko sa maloletá dlhodobo vyjadruje, že aj v prípade rozvodu rodičov chce ostať žiť s otcom, čiže súd nemohol jej názor nezohľadniť. Je nesporné, že konfliktná situácia rodičov, ktorá pretrváva už niekoľko rokov a vplyv otca, ktorý v priebehu celého konania nepreukázal skutočný záujem na nápravu vzťahu medzi J. a matkou, výrazným spôsobom ovplyvnila J. rozhodnutie. Napriek tomu však, súd na jej názor prihliadol, keďže už má 15 rokov a je schopná sa jednoznačne vyjadriť k veciam, ktoré sa jej týkajú. Súd neupravil styk matky s maloletou z dôvodu, že akékoľvek autoritatívne rozhodnutie súdu v tomto smere by malo práve opačný vplyv na ich vzťah a ako vyplýva aj zo znaleckého posudku, nie je vhodné maloletú v tomto smere nútiť a násilím styk vynucovať, čo je úplne neadekvátne a kontraproduktívne. Naopak, je potrebné s maloletou pracovať pod dozorom odborníka a citlivo začať obnovovať vzájomný vzťah s matkou. Súd však zdôrazňuje, že aj obaja rodičia majú výrazný podiel na tom, akú kvalitu má v súčasnosti vzťah matky a maloletej a obaja by mali prehodnotiť svoje doterajšie postoje a v záujme svojej dcéry by mali urobiť maximum na úpravu tejto situácie. Nestačí verbálne tvrdiť, že záujem existuje, treba ho aj reálne uplatňovať a nestačí podať návrh na predbežné opatrenie a čakať na rozhodnutie súdu, ktoré sa následne realizuje prostredníctvom polície. Ani jedno takéto konanie neprospieva k zdravému psychickému vývoju oboch maloletých detí, pretože aj maloletý C. toto všetko vníma. Riešenie situácie, ktorá je medzi matkou a maloletou skutočne vyhrotená, súd videl v nariadení výchovného opatrenia, ktorým uložil obom rodičom ako aj maloletej podrobiť sa odbornému poradenstvu vo Výskumnom detskej psychológie a patopsychológie v trvaní 24 mesiacov v rozsahu aspoň 40 hodín, keďže v rámci tohto výskumného už bola započatá práca s rodinou. Rozsah odborného poradenstva je určený spodnou hranicou s tým, že pokiaľ to bude potrebné, je na rodičoch pokračovať v poradenstve aj po uplynutí 24 mesiacov, resp. 40 hodín. Podľa názoru súdu, je mimoriadne potrebné, aby rodičia a aj maloletá J. sa poradenstvu podrobili, pretože bez odbornej pomoci nebudú schopní nápravu dosiahnuť. Súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti otca aj napriek tomu, že aktuálne je navrhovateľ obvinený z trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby a to z dôvodu rešpektovania prezumpcie neviny, navyše bolo dokazovaním preukázané, že otec dlhodobo zabezpečuje starostlivosť o maloletú riadne, má vytvorené podmienky a podľa znaleckého posudku má aj dostatočné osobnostné predpoklady pre výchovu maloletých detí. Vzhľadom k tomu, že maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti otca, súd určil vyživovaciu povinnosť matky vo výške XXX,-€ mesačne, pričom vychádzal z príjmu matky, ktorý je asi X.XXX,-€ mesačne netto, zohľadnil vek a potreby maloletej a určené výživné považuje za dostatočné a primerané. Čo sa týka maloletého C., súd ho zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch s tým, že odovzdávanie a preberanie maloletého bude prebiehať každý pondelok o 19.00 hod. na adrese toho rodiča, ktorému aktuálne výkon osobnej starostlivosti končí. Rodičia sa v starostlivosti o maloletého striedajú už dlhodobo, maloletý si už na tento režim zvykol a odporučila ho aj súdna znalkyňa.

Samozrejme, že zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti vyžaduje dostatočnú rodičovskú vyzretosť a kompetenciu, preto by rodičia aj v C. záujme mali už upustiť od vzájomnej averzie a nadradiť záujem svojho maloletého syna nad svoj vlastný. Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti súd výživné na maloletého C. neurčil a to s prihliadnutím na výšku príjmu oboch rodičov ako aj na tú skutočnosť, že aj doposiaľ rodičia hradili výdavky maloletého rovnomerne.

Trovy štátu prestavujú spolu sumu XXX,XX €, ktoré štát platil a má právo na ich náhradu v zmysle Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania bolo zistené, že ani u jedného z účastníkov neboli zistené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov resp. od trov znaleckého dokazovania, nakoľko ani u jedného z nich by zaplatením jednorazovej sumy ako náhrady trov štátu nebola ohrozená ich existencia a nedostali by sa do stavu životnej núdze. Súd rozhodol tak, že oboch účastníkov zaviazal na náhradu trov štátu, a to každého rovným dielom vo výške XXX,XX €, s poukazom na to, znalecké dokazovanie bolo nariadené z dôvodu ich vzájomných nezhôd na výkone starostlivosti o maloleté deti na čas po rozvode manželstva a z dôvodu ich rozporných tvrdení v tomto smere.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa veta prvá Súd nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov konania na okolnostiach prípadu ani pomeroch účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základne vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (); rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.