Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_15C-76-2014.pdf
PDF · 98.15 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/76/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu E. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U. XXXX, občianka SR, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47234466, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35807598, o zaplatenie 714,77 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 14.5.2014 žiadala žalobkyňa zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 714,77 € s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne z dlžnej sumy od 10.5.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj nárok opierala o ustanovenia o bezdôvodnom obohatení a vyplatenia sumy sa domáhala titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva o úvere dňa 12.4.2007 č. zmluvy 6113985, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 331,94 € (10.000,-- Sk). Keďže sa jedná medzi účastníkmi o spotrebiteľskú zmluvu vzťahujú sa na tento zmluvný vzťah ustanovenia tak občianskeho zákonníka, ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.. S poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch uvedená úverová zmluva nespĺňala zákonné náležitosti a neobsahovala zákonom požadované údaje napr. ročnú percentuálnu mieru nákladov. Z tohto dôvodu bolo potrebné úver posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov. Celkovo žalobkyňa uhradila žalovanému 1.046,71 € na základe tejto zmluvy a rozdiel medzi tým čo dostala od žalovaného a tým čo zaplatila predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré žiada v tomto konaní späť. Jedná sa o čiastku 714,77 €. Keďže žalobkyňa cestou právneho zástupcu vyzvala žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v lehote do 9.5.2014 žiadala odo dňa nasledujúceho, t.j. od 10.5.2014 vydať bezdôvodné obohatenie aj s úrokom z omeškania. V danej veci navrhoval vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného aplikovať 10-ročnú premlčaciu lehotu právny zástupca žalobkyne, nakoľko žalovaný poskytuje úvery od roku 2001 o čom svedčili aj úverové zmluvy doložené vo fotokópiách do spisu a uviedol, že sa jedná o nevyvrátiteľnú domnienku s tým, že uvedené úverové zmluvy ani jedna neobsahovala ročnú percentuálnu mieru nákladov tak ako to vyžaduje zákon. Z tohto dôvodu je potrebné poskytnuté úvery posudzovať ako úvery poskytnuté bez úrokov a bez poplatkov čo mal žalovaný vedieť pri náležitej odbornej starostlivosti a mal mať snahu, aby uvedené úverové zmluvy dal do súladu so zákonom. S tým, že takto nepostupoval a uzatváral aj naďalej takéto úverové zmluvy boli uzavreté v rozpore s ustanovením § 3 Občianskeho zákonníka a žalovaný takto postupoval vedome, preto je tu úmysel a je potrebné aplikovať práve 10-ročnú premlčaciu lehotu. V tejto súvislosti poukazoval na rozhodnutie Okresného súdu Zvolen, ale aj Krajského súdu v Žiline, Okresného súdu Banská Bystrica, Košice II., Levice a tiež Považská Bystrica.
Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, neúčasť ospravedlnil. Vo veci zaslal ešte dňa 31.7.2014 vyjadrenie, kde sa vyjadroval k údajnému bezdôvodnému obohateniu s tým, že podľa ich názoru nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon v ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere a predmetná zmluva nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú. Rovnako ani dôvod na plnenie z tejto zmluvy nikdy neodpadol. Žalovaný odmietal, že by z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu. Navyše vzniesol námietku premlčania s poukazom na ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka. Posledná splátka žalobkyňou bola poukázaná na účet žalovaného dňa 24.6.2011, pričom celý úver poskytnutý spolu s poplatkom za jeho poskytnutie a úrokmi z omeškania bol splatený 24.6.2008. Prípadný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa teda premlčal 25.6.2010. Návrh na tunajší súd bol doručený až 14.5.2014. Ďalej sa žalovaný vyjadroval k zmluve o úvere, náležitostiam a mal za to, že sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu a nie je možné ju posudzovať v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a preto nie je požadovaný údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ako aj vyjadroval sa k príslušnému poplatku za poskytnutie úveru.
Žalobkyňa pripojila do spisu fotokópiu zmluvy o úvere uzavretej v zmysle § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka medzi veriteľom spoločnosťou Pohotovosť a dlžníkom - žalobkyňou. Zmluva bola podpísaná 12.4.2007. Z predložených dokladov vyplýva, že bol dohodnutý variant B, kde sa zaviazala poskytnutý úver vo výške 10.000,-- Sk vrátiť v 12-tich mesačných splátkach po 1.640,-- Sk počnúc dňom 15.5.2007. Ostatné údaje v zmluve o úvere sú nečitateľné.
Ďalšou listinou doloženou do spisu je prehľad splátok a pokút zo zmluvy o úvere č. 6113985. Z uvedeného prehľadu splátok a pokút vyplýva, že posledná platba bola 24.6.2008. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ustanovenia § 456 prvá veta OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Podľa ustanovenia § 458 ods. 1, veta prvá OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.
Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 - 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ustanovenia § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa ustanovenia § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý bol platný a účinný v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a to v znení ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Občiansky zákonník v § 451 ods. 2 upravuje štyri možné formy získania bezdôvodného obohatenia. Žalobca v žalobe nešpecifikuje spôsob vzniku bezdôvodného obohatenia žalovaným, ale zo skutkových tvrdení žalobkyne je možné vyvodiť, že žalovaný mal získať majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu, keď na úroky a poplatky z úveru poskytnutého žalobkyni mu nárok podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení do 31.12.2009 nevznikol (zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 12.4.2007).
Vo veci nebolo sporné, že účastníci konania uzatvorili zmluvu o úvere dňa 12.4.2007 č. zmluvy 6113985, na základe ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver žalobkyni zo strany žalovaného vo výške v tom čase 10.000,-- Sk a žalobkyňa sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť v 12-tich splátkach, pričom prvým dňom plnenia bol 15.5.2007. Po oboznámení sa s uvedenou zmluvou o úvere sa súd stotožnil s právnym názorom žalobkyne, že prijaté plnenie na úrokoch a poplatkoch je v rozpore s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. a zakladá na strane žalovaného zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď tu išlo o plnenie bez právneho dôvodu čo do žalovanej sumy vo výške 714,77 €. Aj napriek uvedenému súd žalobe nevyhovel, pretože žalovaný vzniesol námietku premlčania a súd mal za to, že sa úspešne dovolal premlčania práva
žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia s poukazom na ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný vzniesol námietku premlčania s tým, že poukazoval jednak na subjektívnu a tiež na objektívnu premlčaciu lehotu v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 a ods. 2. Podľa prehľadu splátok, ktoré doložila žalobkyňa do spisu a ktoré potvrdil aj žalovaný v písomnom vyjadrení posledná splátka spolu s poplatkami a úrokmi z omeškania vo výške 1.046,71 € bola splatená 24.6.2008. Dvojročná subjektívna lehota uplynula 24.6.2010 a trojročná 24.6.2011. Žaloba na tunajší súd bola podaná dňa 14.5.2014, teda po zákonom stanovenej tak subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej lehote. Nakoľko sa žalovaný premlčania dovolal a jedná sa o vydanie bezdôvodného obohatenia súd mal za to, že toto sa premlčalo v trojročnej objektívnej premlčacej lehote, ako aj v dvojročnej premlčacej lehote nebolo uplatnené a žalobu ako nedôvodnú zamietol.
V tejto súvislosti vzhľadom na obranu žalobkyne najmä s poukazom na 10-ročnú premlčaciu lehotu súd k veci udáva: Ustanovenie § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka stanovuje pre vydanie bezdôvodného obohatenia dvojitú kombinovanú premlčaciu lehotu a to subjektívnu, ktorá je dvojročná a objektívnu, ktorá je trojročná, resp. desaťročná. Ich začiatok je stanovený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký, že sú na sebe nezávislé čo do svojho plynutia jeho začiatku aj konca. Ak skončí plynutie ktorejkoľvek z nich právo sa premlčí bez ohľadu na plynutie druhej premlčacej doby. Premlčanie ako právny inštitút je následok kvalifikovaného uplynutia času, ktoré spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti práva. Pre začiatok behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Žalobkyňa skutkové tvrdenia rozhodné pre posúdenie plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby v žalobe a ani v priebehu konania neuviedla. Začiatok a koniec dvojročnej subjektívnej premlčacej doby súd v konaní neskúmal, pretože dospel k záveru, že žalobkyni márne uplynula objektívna premlčacia lehota v tomto prípade trojročná, ktorá začala plynúť okamihom získania bezdôvodného obohatenia tak ako je už vyššie uvedené s ohľadom na poskytnutie plnenia a posledný deň úhrady 24.6.2008 začala plynúť odo dňa nasledujúceho, t.j. 25.6.2008. Uplynula tak ako už bolo vyššie konštatované tromi rokmi, t.j. 25.6.2011. Právo žalobkyni na vydanie plnenia bezdôvodného obohatenia sa tak premlčalo v trojročnej premlčacej objektívnej lehote. Pokiaľ ide o desaťročnú premlčaciu dobu nakoľko podľa vyjadrenia žalobkyne malo ísť na strane žalovaného o úmyselné bezdôvodné obohatenie, súd mal za to, že tento úmysel získať bezdôvodné obohatenie neuvedeným ročnej percentuálnej miery nákladov v úverovej zmluve preukázaný nebol. Občiansky zákonník ako taký podstatu úmyselného konania nevymedzuje, preto súd pri posúdení úmyslu žalovaného vychádzal z právnej úpravy zavinenia obsiahnutej v trestnom práve. Podľa § 15 Trestného zákona je zavinenie budované na dvoch zložkách vedomostnej a vôľovej. Podľa stupňa vôľovej zložky sa rozlišuje úmysel priamy alebo nepriamy. O priamy úmysel pri bezdôvodnom obohatení podľa OZ ide vtedy ak ten kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil vedel, že svojim konaním získa bezdôvodné obohatenie a súčasne, že ho získať chcel. O nepriamy úmysel ide ak ten kto sa na úkor iného obohatil vedel, že svojim konaním môže získať bezdôvodné obohatenie a pre prípad, že sa tak stane bol s takýmto následkom uzrozumený. Na preukázanie úmyslu žalovaného získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia žalobcu o zaužívaní praxe žalovaného pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ale je nutné v každom jednotlivom konkrétnom prípade s poukazom na okolnosti uzavretia úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy a prijatia plnenia na základe takejto zmluvy skutočne vedel alebo aspoň mohol byť uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje. Žalovaný uzavrel so žalobkyňou zmluvu o úvere podľa typového označenia v zmysle ustanovenia § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. Jedná sa o úverové zmluvy, kde sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaný skutočne chcel získať na základe zmluvy o úvere odplatu vo forme úrokov za poskytnutý úver, ale táto skutočnosť ešte sama o sebe nepreukazuje jeho úmysel získať bezdôvodné obohatenie. V čase uzatvorenia zmluvy v roku 2007 žalovaný nemohol vedieť a ani predpokladať, že o niekoľko rokov neskôr posúdi súd ním uzavretú zmluvu so žalobkyňou ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá nespĺňa zákonom požadované náležitosti a teda, že bude posudzovaná ako zmluva bez úrokov a bez poplatkov. Podľa názoru súdu pri posúdení či ide o úmyselné konanie nemožno vychádzať totiž zo súčasného stavu, ale zo stavu v čase uzatvárania úverovej zmluvy a preto neobstojí ani argumentácia žalobcu, že aj v iných prípadoch konal obdobným spôsobom a uzatvoril „obdobné zmluvy o úveroch bez uvádzania RPMN“. Rovnako aj v prípade poukazovania na iné rozhodnutia súdom v rámci SR a tiež rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23Sp 19/2008 tvrdeniami žalobcu, že žalovaný musel vedieť, že zmluvy o úvere, ktoré uzatvára s dlžníkmi sú neplatné pre rozpor s dobrými mravmi, táto argumentácia neobstojí, pretože nie je známe, ktoré skutkové
okolnosti boli posudzované pri vyslovení právneho názoru v súdenej veci. Vzhľadom na tieto všetky okolnosti súd dospel k záveru, že nie je možné v danej veci aplikovať na beh plynutia premlčacej lehoty 10-ročnú premlčaciu lehotu. Z uvedených dôvodov potom pre úspešnú vznesenú námietku premlčania, ktorú súd vyhodnotil ako dôvodnú bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá.
Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 151 ods. 1, veta prvá O.s.p. a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli a ani si neuplatnil náhradu žiadnych trov.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, 10) bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., 4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).